Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/10/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200225 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:1019200225.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX F. B. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 84604-2/2018-BA zo dňa 10.01.2018 (správne malo byť uvedené 2019) takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš dňa 21.05.2018 požiadal o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti v zmysle § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z." alebo „Zákon o sociálnom poistení"), v ktorej o.i. uviedol, že poberá úrazovú rentu podľa § 88 Zákona o sociálnom poistení s poklesom pracovnej schopnosti 41 %. Žalobca si nárok na úrazovú rentu uplatnil žiadosťou z 02.06.2011 z dôvodu, že mu bola podľa Hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania z 26.10.2010 Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice v Martine zistená choroba z povolania - J. Q. s dátumom prvého zistenia 14.12.2009 (ďalej len „choroba z povolania"), pričom zamestnávateľom zodpovedným za vznik choroby z povolania je Q. R. a.s., F. B. (ďalej len „zamestnávateľ"). Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") rozhodnutím č. 6396-22/2013-BA zo dňa 17.06.2013 priznala žalobcovi v dôsledku choroby z povolania nárok na úrazovú rentu odo dňa 24.03.2010, od ktorého mal žalobca ako poškodený určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %, pričom podľa § 109 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení mu od tohto dňa nebol priznaný nárok na jej výplatu z dôvodu, že táto po znížení o sumu vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 89 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení nepresiahla nulu. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené ako zákonné rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sd/128/2013-27 zo dňa 15.01.2014, pričom žalobca proti predmetnému rozsudku podal opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10So/50/2014 zo dňa 28.09.2016 tak, že rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Po doručení žiadosti žalobcu z 21.05.2018 o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti (ďalej len „žiadosť") bol posudkovou lekárkou pobočky Sociálnej poisťovne posúdený zdravotný stav poškodeného na účely zistenia, či skutočne došlo k progresii choroby z povolania. Po preskúmaní zdravotného stavu posudková lekárka vyhotovila Lekársku správu zo dňa 11.06.2018, v ktorej poukázala na vyšetrenie žalobcu v ambulancii pracovného lekárstva v Lučenci zo 07.04.2014, podľa ktorého pre obraz stredne ťažkej prezistujúcej U. J. vyžadujúcej sústavnú liečbu bolo zvýšené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj „SSU") z titulu choroby z povolania zo 600 na 1000 bodov s tým, že dátum ustálenia zdravotného stavu bol stanovený ku dňu vystavenia posudku 07.04.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že stav žalobcu je podľa predložených správ (o.i. z ambulancie pracovného lekárstva Banská Bystrica z 09.10.2017) bez podstatnej zmeny, bodové hodnotenie stanovené od 07.04.2014 sa nemení. Posudková lekárka vzhľadom na uvedené stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti (ďalej len „MPPS") žalobcu na 50 % od 07.04.2014, kedy došlo k progresii U. J. na stredne ťažkú. Došlo teda k zvýšeniu MPPS žalobcu zo 41 % na 50 %. Prvostupňový orgán verejnej správy následne zistil, že žalobca mal v r. 2014 nárok na invalidný dôchodok v sume 337,- € mesačne. Na základe získaných podkladov prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 5695-44/2018-BA zo dňa 25.06.2018 rozhodol, že žalobcov nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 14.12.2009 trvá a zároveň, že žalobca podľa § 109 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nemá nárok na jej výplatu z dôvodu, že táto po znížení o sumu vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 89 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení nepresiahla nulu. Na základe podaného odvolania proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy z 25.06.2018 žalovaný rozhodnutím č. 67198-2/2018-BA zo dňa 20.09.2018 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové konanie s tým, aby prvostupňový orgán verejnej správy vykonal nový prepočet sumy úrazovej renty, na ktorú má žalobca nárok od 07.04.2014, za aplikácie § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení a následným odpočtom sumy invalidného dôchodku priznaného k danému dňu, aby zistil sumu úrazovej renty, na ktorej výplatu má žalobca nárok a vydal nové rozhodnutie o nároku žalobcu. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy 2. Prvostupňový orgán verejnej správy následne rozhodnutím č. 5695-49/2018-BA zo dňa 29.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie" alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy") podľa § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení žalobcovi priznal z dôvodu zvýšenia MPPS odo dňa 07.04.2014 nárok na úrazovú rentu od 01.04.2014 do 30.04.2014 v sume 0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne, následne valorizovanú podľa § 89 ods. 8 a 9 Zákona o sociálnom poistení tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia (od 01.01.2015 na sumu 0,60 € mesačne, od 01.01.2016 na sumu 0,70 € mesačne, od 01.01.2017 na sumu 0,80 € mesačne a od 01.01.2018 na sumu 0,90 € mesačne). V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na doterajší priebeh administratívneho konania (tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku) s tým, že žalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z 25.06.2018, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu z 21.05.2018 o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti, pričom zo zrušujúceho rozhodnutia žalovaného z 20.09.2018 vyplýva, že po preskúmaní veci neboli zistené dôvody zakladajúce pochybnosti o správnosti MPPS poškodeného (žalobcu) určenej posudkovými lekármi zhodne v rozsahu 50 % a tiež nezistil pochybnosti o správnosti vymeriavacieho základu použitého pre výpočet úrazovej renty. Žalovaný sa však nestotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy na aplikáciu ust. § 89 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení na účely výpočtu sumy úrazovej renty z dôvodu zvýšenia poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, pričom žalovaný vyslovil záväzný právny názor, že v uvedenom prípade je potrebné aplikovať ust. § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení a uložil prvostupňovému orgánu verejnej správy ďalší postup s tým, že vo výroku nového rozhodnutia je potrebné o.i. uviesť aj sumu úrazovej renty, na ktorú má poškodený nárok dňom 07.04.2014 a rozhodnúť o nároku na jej výplatu s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení ďalej poukázal na ust. § 153 ods. 4 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zákon neurčuje, pracovné postupy posudkových lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom zhodnotení konajúceho posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť, akú konkrétnu MPPS určí v rámci zákonom stanoveného percentuálneho rozmedzia. Posudkoví lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pritom vychádzajú zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného priamo posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť. Poukázal na kritériá, na ktoré posudkový lekár prihliada pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného, vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu. Pri posudzovaní MPPS posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol poškodený potenciálne vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z povolania. Týmto sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Z toho vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty môže byť ohodnotený iným percentom poklesu pracovnej schopnosti, ako bude miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity za to isté zdravotné postihnutie. Podľa Lekárskej správy prvostupňového orgánu verejnej správy vystavenej dňa 19.09.2018 posudkový lekár určil zmenu MPPS poškodeného (žalobcu) na účely úrazovej renty naďalej v rozsahu 50 % odo dňa 07.04.2014. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že poškodený pracoval v r. 1984-2001 u zodpovedného zamestnávateľa Q. R. a.s. ako Q. V. v U.. Dňa 18.10.2010 mu bola priznaná choroba z povolania - profesionálna asthma bronchiale, s dátumom prvého zistenia dňa 14.12.2009. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené 600 bodmi, čo bolo podkladom pre určenie poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 41 %. V priebehu nasledujúcich rokov žalobca absolvoval pravidelné kontrolné funkčné vyšetrenia v ambulancii klinickej imunológie a alergológie. Dňa 07.04.2014 absolvoval vyšetrenie na Klinike pracovného lekárstva, kde bolo konštatované zhoršenie profesionálneho poškodenia zdravia, bolo zvýšené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 400 bodov, s prehodnotením na U. J. perzistujúcu stredne ťažkú. Opakovane je dýchanie v priebežných nálezoch bez patológie, funkčné vyšetrenia boli v norme. Zdravotný stav je stabilizovaný aj podľa vyšetrenia na Oddelení pracovného lekárstva dňa 09.10.2017. Podľa uvedeného v priebehu ochorenia posudkový lekár určil zmenu MPPS poškodeného na účely úrazovej renty naďalej v rozsahu 50 % odo dňa 07.04.2014. Prvostupňový orgán verejnej správy následne v odôvodnení rozhodnutia odcitoval ust. § 89 ods. 8 písm. a/, b/, § 89 ods. 9 písm. a/, b/, § 89 ods. 10 a ust. § 293dq ods. 2 a § 293dr ods. 2 a 3 a § 293dx ods. 6 Zákona o sociálnom poistení upravujúce percento resp. spôsob zvýšenia úrazovej renty za jednotlivé roky. Následne konštatoval, že úrazová renta určená podľa § 89 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení bola priznaná poškodenému odo dňa 24.03.2010 v sume 245,20 € mesačne (rozhodnutím zo dňa 17.06.2013), pričom ku dňu priznania úrazovej renty mal poškodený nárok na invalidný dôchodok v sume 254,10 € mesačne. Nakoľko konečná suma úrazovej renty určená podľa § 89 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení nepresiahla nulovú hodnotu, nevznikol mu nárok na výplatu úrazovej renty. Následne prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol prepočet úrazovej renty z dôvodu zvýšenia MPPS podľa § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení s tým, že úrazová renta od r. 2010 predstavovala sumu 252,70 €, od januára 2011 sumu 257,30 €, od januára 2012 sumu 265,80 €, od januára 2013 sumu 274,- € a od januára 2014 sumu 280,40 €. S poukazom na § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého, ak došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej MPPS k doterajšej percentuálnej MPPS odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Zároveň poukázal na § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobca má nárok na úrazovú rentu v sume 342,- €, ktorá bola vypočítaná nasledovne: 280,40 € (suma úrazovej renty ku dňu vzniku poklesu pracovnej schopnosti), x 50 % (nový pokles pracovnej schopnosti) : 41 % (pôvodný pokles pracovnej schopnosti) = 342,- €. Ku dňu zmeny poklesu pracovnej schopnosti, t.j. ku dňu 07.04.2014 mal žalobca nárok na invalidný dôchodok v sume 341,50 € mesačne, o ktorú sumu sa mu znížila úrazová renta priznaná v sume 342,00 €. Na základe uvedeného prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol výpočet úrazovej renty vypočítanej podľa § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, po znížení úrazovej renty podľa § 89 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení o sumu invalidného dôchodku vyplácaného ku dňu zmeny poklesu pracovnej schopnosti s tým, že úrazová renta mesačne predstavuje 0,50 € (342,- € - 341,50 €). Následne uviedol výpočet úrazovej renty za mesiac apríl 2014 (od 07.04.2014 do 30.04.2014 s tým, že za mesiac apríl 2014 patrí poškodenému úrazová renta v sume 0,40 € [0,50 € (nová suma úrazovej renty mesačne) : 30 (počet kalendárnych dní v mesiaci apríl) = 0,0166666 x 24 dní nároku na úrazovú rentu (od 07.04.2014 do 30.04.2014) = 0,39999984 €] a od mesiaca máj 2014 v sume 0,50 € mesačne. Následne uviedol výpočet úrazovej renty od mesiaca január 2015 s tým, že úrazová renta do 31.12.2014 predstavovala v zmysle vyššie uvedeného výpočtu 0,50 €, po zvýšení úrazovej renty o 1,32 % (valorizácia) o 0,10 € úrazová renta od mesiaca január 2015 predstavovala 0,60 €, úrazová renta od mesiaca január 2016 predstavovala 0,70 € (úrazová renta do 31.12.2015 0,60 €, zvýšenie úrazovej renty o 0,46 % (valorizácia) o 0,10 €), úrazová renta od mesiaca január 2011 predstavovala 0,80 € (úrazová renta do 31.12.2016 vo výške 0,70 €, zvýšenie úrazovej renty o 2 % (valorizácia 0,10 €) a úrazová renta v mesiaci január 2018 predstavovala 0,90 € (úrazová renta do 31.12.2017 vo výške 0,80 €, zvýšenie úrazovej renty o 2 % (valorizácia 0,10 €). Prvostupňový orgán verejnej správy napokon uviedol, že priznaná suma úrazovej renty bude naďalej zvyšovaná v súlade s platnými právnymi predpismi a nárok na úrazovú rentu bude trvať, pokiaľ budú splnené podmienky nároku na túto dávku, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. Rozhodnutie žalovaného 3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zo dňa 29.10.2018 odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s výpočtom percentuálnej sadzby pri stanovení zvýšenia náhrady a nesúhlasí ani s výpočtom priemernej dennej mzdy, ktorá bola vypočítaná zo zárobku počas jeho práceneschopnosti. Takýto postup považoval za odporujúci zákonu a mal za to, že jeho nároky neboli správne vypočítané. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 84604-2/2018- BA zo dňa 10.01.2018 (správne malo byť uvedené 2019), (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") tak, že zmenil prvý odsek výroku napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 5695-49/2018-BA zo dňa 29.10.2018 nasledovne: „Pán T. Q., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX F. B., ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 14.12.2009, má podľa § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, z dôvodu navýšenia poklesu pracovnej schopnosti odo dňa 07.04.2014, od 07.04.2014 do 30.04.2014 nárok na úrazovú rentu v sume 273,60 € a od 01.05.2014 v sume 342,- € mesačne. Po znížení sumy úrazovej renty o sumu invalidného dôchodku patriaceho ku dňu 07.04.2014 podľa § 89 ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, má nárok na výplatu úrazovej renty od 07.04.2014 do 30.04.2014 v sume 0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne." V ostatnom odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že z Hlásenia choroby z povolania zo dňa 26.10.2010 vyhotoveného Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice v Martine vyplýva, že bola zistená choroba z povolania - J. Q. U.. /U. M. Q. U. s dátumom prvého zistenia 14.12.2009 (ďalej len „choroba z povolania"). Zamestnávateľom zodpovedným za vznik choroby z povolania je Q. R. a.s. R., F. B.. Žalovaný ďalej poukázal na priebeh predchádzajúcich právoplatne ukončených konaní, ktoré boli začaté na základe žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty, o ktorej rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 36108-3/2011-BA z 26.07.2011 (ďalej aj „rozhodnutie z 26.07.2011") tak, že poškodenému (žalobcovi) nárok na úrazovú rentu nepriznala. Predmetné rozhodnutie bolo napadnuté opravným prostriedkom, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. 7350-8/2012-BA z 20.02.2012 zrušil rozhodnutie zo dňa 26.07.2011, poškodenému bol priznaný nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania odo dňa 24.03.2010 a zároveň podľa § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. od tohto dňa nebol priznaný poškodenému nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu, že táto po znížení o sumu vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 89 ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nepresiahla nulu. Krajský súd v Banskej Bystrici vyššie uvedené rozhodnutia rozsudkom sp. zn. 21Sd/243/2011-33 zo dňa 06.02.2013 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 6396-22/2013-BA zo dňa 17.06.2013 (ďalej aj „rozhodnutie zo 17.06.2013") priznal poškodenému v dôsledku choroby z povolania nárok na úrazovú rentu od 24.03.2010, od ktorého mal poškodený určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %, pričom podľa § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. mu od tohto dňa nebol priznaný nárok na výplatu úrazovej renty z dôvodu, že táto po znížení o sumu vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 89 ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nepresiahla nulu. Rozhodnutie zo 17.06.2013 bolo potvrdené ako zákonné rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sd/128/2013-27 z 15.01.2014, ktorý bol na základe podaného opravného prostriedku preskúmaný a následne potvrdený rozsudkom NS SR sp. zn. 10So/50/2014 zo dňa 28.09.2016, pričom právoplatnosťou predmetných rozhodnutí dňom 04.11.2016 rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013 nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný ďalej v odôvodnení poukázal na to, že dňa 21.05.2018 žalobca doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti (ďalej aj „žiadosť"), na základe čoho bol zdravotný stav poškodeného posúdený posudkovou lekárkou pobočky na účely zistenia, či skutočne došlo k progresii choroby z povolania. Po preskúmaní zdravotného stavu poškodeného posudková lekárka pobočky v Lekárskej správe z 11.06.2018 navýšila pokles pracovnej schopnosti poškodeného na 50 % odo dňa 07.04.2014, kedy bola naposledy potvrdená progresia choroby z povolania. Následným šetrením bolo zistené, že v r. 2014 mal poškodený nárok na invalidný dôchodok v sume 337,- € mesačne (e-mailová komunikácia s oddelením dôchodkových dávok z 21.06.2018). Na základe uvedených podkladov prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 5695-44/2018-BA zo dňa 25.06.2018 vyslovil, že poškodeného nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 14.12.2009 trvá a zároveň, že poškodený podľa § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na jej výplatu z dôvodu, že táto po znížení o sumu vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 89 ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nepresiahla nulu. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia z 25.06.2018 zistil pochybenie pri výpočte sumy úrazovej renty, a preto rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 25.06.2018 zrušil rozhodnutím č. 67198-2/2018-BA zo dňa 20.09.2018 a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové konanie s usmernením na nový prepočet sumy úrazovej renty, na ktorú má poškodený nárok odo dňa 07.04.2014, za aplikácie § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. a následným odpočtom sumy invalidného dôchodku priznaného k danému dňu, zistenie sumy úrazovej renty, na ktorej výplatu má poškodený nárok a v nadväznosti na výsledok na rozhodnutie o nároku poškodeného. Následne žalovaný rozhodnutím č. 5695-49/2018-BA zo dňa 29.10.2018 (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy" alebo „rozhodnutie z 29.10.2018") podľa § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. priznal žalobcovi z dôvodu zvýšenia MPPS poškodeného odo dňa 07.04.2014, nárok na úrazovú rentu od 01.04.2014 do 30.04.2014 v sume 0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne, následne valorizovanú podľa § 89 ods. 8 a 9 cit. zákona. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s percentuálnym navýšením úrazovej renty, ako aj s denným vymeriavacím základom použitým na výpočet úrazovej renty. Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia z 29.10.2018 a priloženej spisovej dokumentácie žalovaný poukázal na § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Žalobcovi bol v predchádzajúcom konaní navýšený pokles pracovnej schopnosti na rozsah 50 % odo dňa 07.04.2014, pričom správnosť jeho určenia bola preskúmaná v odvolacom konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím zo dňa 20.09.2018, v ktorom bol s poukazom na argumentáciu v ňom obsiahnutú pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % vyhodnotený ako správny, odôvodnený, zodpovedajúci poškodeniu zdravia poškodeného následkom choroby z povolania a jej dopadu na pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť. V súčasnom konaní, pokiaľ ide o odvolanie poškodeného voči rozhodnutiu z 29.10.2018, už poškodený takto určený pokles pracovnej schopnosti nenamieta. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný určený pokles pracovnej schopnosti poškodeného za nesporný. Pokiaľ žalovaný namietal denný vymeriavací základ, z ktorého vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy pri určení novej sumy úrazovej renty, žalovaný zdôraznil, že samotný nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania poškodenému vznikol už odo dňa 24.03.2010, kedy poškodený dosiahol pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41 % a tento mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím zo dňa 17.06.2013. Podľa § 109 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. sa predmetným rozhodnutím priznaná úrazová renta poškodenému nevyplácala, nakoľko nárok na jej výplatu nemal (z dôvodu, že táto po znížení o sumu vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 89 ods. 2 a 3 zákona nepresiahla nulu), samotný nárok na úrazovú rentu však nezanikol, stále trvá. Skutočnosť, že suma úrazovej renty po odpočte sumy invalidného dôchodku nepresiahla nulu, má totiž za následok len to, že poškodenému nevzniká nárok na výplatu takejto úrazovej renty, nie je však skutočnosťou, s ktorou by zákon spájal zánik nároku na úrazovú rentu. Keďže nárok na úrazovú rentu priznaný právoplatným rozhodnutím zo dňa 17.06.2013 trvá nepretržite, nezanikol, navýšením poklesu pracovnej schopnosti odo dňa 07.04.2014 došlo len k zmene sumy priznanej úrazovej renty. Na účel jej prepočtu je preto potrebné aplikovať ust. § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého, ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej MPPS (50 %) k doterajšej percentuálnej MPPS (41 %) odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti (07.04.2014). V takomto prípade sa v zmysle § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. nevykonáva nový výpočet sumy úrazovej renty, vykonáva sa len prepočet už priznanej sumy úrazovej renty, a síce rozhodnutím zo dňa 17.06.2013, ktoré je právoplatné, a teda záväzné pre všetkých účastníkov konania a zároveň nemenné. Rozhodnutie zo dňa 17.06.2013 bolo na základe opravného prostriedku podaného poškodeným potvrdené ako zákonné a vecne správne nielen rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15.01.2014, ale aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudok krajského súdu z 15.01.2014 potvrdil. Žalovaný poukázal na to, že z rozsudku krajského súdu z 15.01.2014 vyplýva, že poškodený potvrdil, že problematika určeného denného vymeriavacieho základu bola vzhľadom na ústne pojednávanie so Sociálnou poisťovňou dňa 31.05.2013 vyriešená a s pravdepodobným denným vymeriavacím základom po vysvetleniach, ktoré mu Sociálna poisťovňa poskytla, súhlasil. Z predmetného rozsudku ďalej vyplýva, že k ďalším rozhodným skutočnostiam, ktoré sú právne významné pre výpočet sumy úrazovej renty, žalobca nemal námietky, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici označil výpočet úrazovej renty v sume 245,20 € za vypočítaný v súlade s § 89 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Najvyšší súd SR ktorý konal vo veci na základe odvolania poškodeného voči rozsudku krajského súdu z 15.01.2014 sa v rozsudku výpočtom úrazovej renty nezaoberal, avšak konštatoval, že odvolacie námietky poškodeného boli obsahovo totožné s námietkami vznesenými počas súdneho prieskumu rozhodnutia zo 17.06.2013 pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, pričom prehlásil, že krajský súd sa s nimi dostatočne vysporiadal a zároveň sa so závermi krajského súdu v predmetnom rozsudku, t.j. aj s krajským súdom potvrdenou správnosťou výpočtu úrazovej renty v rozhodnutí zo 17.06.2013 v celom rozsahu stotožnil. Napriek vyššie uvedenej argumentácii jednoznačne preukazujúcej správnosť sumy úrazovej renty určenej v rozhodnutí zo dňa 17.06.2013 (zhodne ako v rozhodnutí zo dňa 20.09.2018) žalovaný uviedol výpočet, akým spôsobom, z akých údajov a na základe akých zákonných ustanovení bola vypočítaná suma úrazovej renty priznaná rozhodnutím zo dňa 17.06.2013. Žalovaný následne poukázal na spôsob určenia sumy úrazovej renty v zmysle § 89 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého sa suma úrazovej renty určí ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. S poukazom na § 84 ods. 1 cit. zákona žalovaný uviedol, že denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, určeného analogickou aplikáciou § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 cit. zákona, pričom týmto je v prípade choroby z povolania spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola zistená choroba z povolania. Keďže poškodený v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu (r. 2008, nakoľko choroba z povolania bola prvý krát zistená 14.12.2009) nemal vymeriavací základ na určenie denného vymeriavacieho základu, nakoľko v tomto období už nepracoval za podmienok, za ktorých vznikla choroba z povolania, suma úrazovej renty sa s poukazom na § 84 ods. 2 cit. zákona určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, a teda ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých choroba z povolania vznikla. Žalovaný poukázal na to, že poškodený prácu za podmienok zodpovedných za vznik choroby z povolania (na pozícii Q. V. v U.) skutočne vykonával len do 11.04.2001, pravdepodobný denný vymeriavací základ sa preto v zmysle § 74 ods. 2 zákona vypočítal z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na úrazové poistenie za mesiac apríl 2001, keby poškodený odpracoval celý mesiac apríl 2001. To znamená, že pri jeho výpočte sa vychádzalo zo „zárobku", ktorý by bol poškodený dosiahol, keby odpracoval celý mesiac apríl 2001. Tvrdenie poškodeného v odvolaní, že denný vymeriavací základ bol vypočítaný „zo zárobku" počas jeho práceneschopnosti, čo podľa jeho názoru odporuje zákonu, je preto podľa žalovaného nepravdivé. Sumu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu oznámil Sociálnej poisťovni zamestnávateľ poškodeného listom doručeným pobočke dňa 30.05.2013 (ako opravu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu uvedeného v Oznámení poistnej udalosti zo 16.02.2012) a na jej základe bola poškodenému vypočítaná suma úrazovej renty v rozhodnutí zo dňa 17.06.2013. Žalovaný pre úplnosť poukázal na to, že na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo na pobočke 31.05.2013 poškodený so zamestnávateľom určeným pravdepodobným denným vymeriavacím základom v sume 377,20 Sk súhlasil. Vzhľadom na uvedené žalovaný nezistil skutočnosti zakladajúce pochybnosti o správnom výpočte sumy úrazovej renty priznanej rozhodnutím zo 17.06.2013, vrátane denného vymeriavacieho základu. Táto suma je preto spoľahlivým podkladom pre jej prepočet podľa § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ ide o sumu úrazovej renty uvedenú v napadnutom rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy z 29.10.2018, žalovaný konštatoval, že pri jej určení prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, ako aj v intenciách rozhodnutia z 20.09.2018. Sumu úrazovej renty, na ktorú má poškodený nárok ku dňu navýšenia poklesu pracovnej schopnosti (suma priznaná rozhodnutím zo 17.06.2013, následne navýšená v zmysle § 89 zákona), t.j. 280,40 €, upravil v pomere novej MPPS (50 %) k pôvodnej MPPS (41 %). Výsledná suma 342,- € je sumou úrazovej renty, na ktorú má poškodený mesačne nárok v dôsledku navýšenia poklesu pracovnej schopnosti odo dňa 07.04.2014. Z tejto sumy žalovaný v súlade s § 89 ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. správne odpočítal sumu invalidného dôchodku, na ktorý mal poškodený nárok ku dňu 07.04.2014, t.j. sumu 341,50 €, čím dosiahol sumu úrazovej renty, na ktorej výplatu má poškodený mesačne nárok v dôsledku navýšenia poklesu pracovnej schopnosti odo dňa 07.04.2014, t.j. 0,50 €. Následne bola táto suma vyplácanej úrazovej renty valorizovaná v súlade s § 89 ods. 8 a 9 cit. zákona. Vzhľadom na uvedené žalovaný uzavrel, že nie sú dané dôvody zakladajúce pochybnosti o správnosti „percentuálneho navýšenia", ktorú v odvolaní spochybnil poškodený, nakoľko percentuálna sadzba pre zvýšenie úrazovej renty predstavuje výpočet upravený priamo zákonodarcom. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, keď v odôvodnení rozhodnutia z 29.10.2018 vypočítal len novú sumu úrazovej renty, na ktorú má poškodený nárok za každý celý kalendárny mesiac odo dňa zvýšenia MPPS, avšak nevypočítal jej pomernú časť, na ktorú má poškodený nárok za mesiac apríl 2014 (v dňoch od 07.04. do 30.04.2014) a to ani na str. 7 obsahujúcej o.i. výpočet úrazovej renty. Žalovaný ďalej prvostupňovému orgánu verejnej správy vytkol, že vo výroku rozhodnutia z 29.10.2018 absentujú sumy úrazovej renty, na ktorú má poškodený od 07.04.2014 v dôsledku navýšenia poklesu pracovnej schopnosti nárok, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť predmetnej časti výroku. Prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku uviedol len sumy, na ktorých výplatu má poškodený nárok po odpočte sumy invalidného dôchodku podľa § 89 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a následne ich správne valorizoval. Žalovaný však konštatoval, že ide o vadu výroku, ktorá nemá vplyv na nárok poškodeného a ani na vyplácanú sumu úrazovej renty, k jej náprave preto žalovaný pristúpil zmenou prvého výroku odseku výroku rozhodnutia z 29.10.2018. Žalovaný následne konštatoval, že poškodený má od 01.05.2014 nárok na úrazovú rentu v sume 342,- € a od 07.04.2014 do 30.04.2014 v pomernej sume 273,60 € (342 : 30 x 24 dní = 273,60 €). Po odpočte sumy invalidného dôchodku patriaceho poškodenému ku dňu 07.04.2014 v sume 341,50 € mesačne podľa § 89 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. má poškodený nárok na výplatu úrazovej renty od 07.04.2014 do 30.04.2014 v sume 0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne. Žalovaný následne skonštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia z 29.10.2018 a priloženej spisovej dokumentácie poškodeného v celom rozsahu, ako aj po zhodnotení každého dôkazu osobitne a všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy pri určení novej sumy úrazovej renty bol správny a odvolanie poškodeného považoval za nedôvodné. Zistené nedostatky napadnutého rozhodnutia z 29.10.2018, ktoré poškodený v odvolaní nenamietal, žalovaný odstránil týmto rozhodnutím. Žaloba 4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 84604-2/2018-BA. Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 4Sa/12/2019-18 zo dňa 22.05.2019 postúpil vec mieste a vecne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici v zmysle § 18 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"). Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 27Sa/10/2019-25 zo dňa 13.08.2019 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby v zmysle § 59 ods. 1, 2 a 3 SSP. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu 02.09.2019 upresnil žalobné body a uviedol, že s rozhodnutím žalovaného o priznaní úrazovej renty nesúhlasí z dôvodu, že žalovaný nerešpektuje závery znaleckého posudku, ktorý vyhotovila znalkyňa I.. C. vo veci výpočtu priemerného mesačného zárobku vo výške 13.157,- Sk. Ďalej namietal, že pri stanovení výšky jeho úrazovej renty žalovaný nezákonne zahrnul do výpočtu úrazovej renty obdobie, keď bol práceneschopný, čo výšku jeho nároku podstatne znížilo a protizákonne nevyňal PN z výpočtu, nezapočítal mzdu, ktorú zamestnávateľ poslal na jeho účet, čo predstavuje 105.422,- Sk za 16.03.2001. Namietal, že niektoré skutočnosti sa neudiali tak, ako ich vo svojom rozhodnutí udáva žalovaný, napr. „...výpoveď z pracovného pomeru, ktorá skončila 07.11.2010 a nie 16.03.2001". Uviedol, že nikdy s rozhodnutím žalovaného, tak ako tvrdí, nesúhlasil, že nikdy nemal námietky. Naopak, všetky jeho kroky, ktorými sa dovolával spravodlivého posúdenia svojich nárokov svedčia o opaku - nikdy so žalovaným nesúhlasil a nesúhlasí ani s vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaného. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil s tým, že žalovaný je povinný vziať do úvahy námietky žalobcu o nezákonnom výpočte jeho nárokov a vydať nové rozhodnutie. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania predchádzajúceho podaniu žiadosti žalobcu o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti, ktoré konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 6396-22/2013-BA zo dňa 17.06.2013, ktoré bolo preskúmané Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom zo dňa 15.01.2014 potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy ako zákonné a vecne správne a tento rozsudok bol následne potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2016 tak, ako je uvedené v bode 1./ tohto rozsudku. Následne poukázal na priebeh administratívneho konania začatého na základe žiadosti žalobcu doručenej 21.05.2018, ktorou sa domáhal prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti (zo 41 % na 50 %) a na rozhodnutia vydané v tomto konaní, tak ako je uvedené v bodoch 1./, 2./ a 3./ tohto rozsudku. Žalovaný sa následne vyjadril k žalobným námietkam žalobcu nasledovne: Pokiaľ žalobca namietal spôsob výpočtu pravdepodobného vymeriavacieho základu a to, že prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní nevzal do úvahy výpočet údajne určený v znaleckom posudku vyhotovenom znalkyňou I.. C., žalovaný poukázal na ust. § 89 ods. 1 a 2 a § 54 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré určujú spôsob výpočtu úrazovej renty a denného vymeriavacieho základu, ako aj pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a určuje rozhodné obdobie. Nesúhlasil s námietkami žalobcu o nesprávnom výpočte, poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom bol presne a podrobne opísaný zákonný výpočet úrazovej renty a uviedol, že pri výpočte úrazovej renty sa vychádzalo zo zákonných ustanovení. Zdôraznil, že percentuálna MPPS bola záväzne určená rozhodnutím z 20.09.2018, ktorým síce žalovaný zrušil rozhodnutie z 25.06.2018, avšak z dôvodu nesprávneho matematického výpočtu sumy úrazovej renty, nie však pre nesprávne určený pokles miery pracovnej schopnosti žalobcu. Žalobca MPPS v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy nenamietal a túto nepovažuje za spornú. Žalovaný preto nesúhlasil so žalobcom, keď uviedol, že nikdy s rozhodnutím odporcu nesúhlasil, resp. že nikdy nemal námietky, nakoľko v odvolaní z 01.08.2018 žiadne námietky proti percentuálnemu určeniu poklesu jeho pracovnej schopnosti nemal. V prospech uvedeného svedčí aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15.01.2014, potvrdený rozsudkom NS SR, v ktorom sa uvádza, že „... k ďalším rozhodným skutočnostiam, ktoré sú právne významné pre výpočet sumy úrazovej renty, navrhovateľ nemal námietky". Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že výpočet denného vymeriavacieho základu bol podrobne opísaný v rozhodnutí žalovaného, pričom žalobca v rozhodujúcom období, ktorým je r. 2008 ako rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky (nakoľko choroba z povolania bola zistená v r. 2009), nemal vymeriavací základ na určenie denného vymeriavacieho základu, nakoľko v tomto období už nepracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Preto bolo potrebné podľa § 74 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. vychádzať z tzv. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých choroba z povolania vznikla (Q. V. v U.). Žalobca túto prácu vykonával len do 11.04.2001, a preto bolo potrebné vychádzať pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočítal tak, ako určuje § 84 ods. 2 cit. zákona, teda napriek tomu, že žalobca neodpracoval celý mesiac apríl 2001, pravdepodobný denný vymeriavací základ bol určený z vymeriavacieho základu na platenie poistného za celý mesiac apríl. Žalovaný preto nesúhlasil s námietkou žalobcu uvedenou v žalobe, že „ ...pri stanovení výšky mojej úrazovej renty odporca nezákonne zahrnul do výpočtu úrazovej renty obdobie, keď som bol práceneschopný... a protizákonne nevyňal PN z výpočtu...", nakoľko tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Pri výpočte sumy úrazovej renty sa žalovaný riadil výlučne zákonom. Pri určení pravdepodobného vymeriavacieho základu orgány verejnej správy vychádzali zo súm oznámených zamestnávateľom a to listom z 28.04.2013, ako aj následnou opravou z 23.05.2013. Preto žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že do výpočtu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu nebola započítaná mzda, ktorú zamestnávateľ poslal na jeho účet, čo činí 105.422,- Sk za rok 16.03.2001". Žalovaný poukázal na to, že zamestnávateľ ako platca miezd musel mať pri vyhotovovaní listov, ktorými oznámil výšku pravdepodobného vymeriavacieho základu k dispozícii všetky účtovné doklady a takéto stanovisko je pre orgán verejnej správy záväzné. Navyše, sám žalobca na ústnom pojednávaní konanom na pobočke Sociálnej poisťovne dňa 31.05.2013 so zamestnávateľom určeným pravdepodobným denným vymeriavacím základom v sume 377,20 Sk súhlasil. Avšak aj za situácie, že by žalovaný obišiel pravdepodobný denný vymeriavací základ určený zamestnávateľom, údajnú sumu 105.422,- Sk by nebolo možné vziať do úvahy, nakoľko podľa slov žalobcu mala byť táto suma vyplatená k 16.03.2001, pričom podľa § 74 zák. č. 461/2003 Z.z. je pre určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý v tomto prípade musel byť na výpočet úrazovej renty určený, je rozhodné, že sa stanoví z vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom žalobca naposledy vykonával činnosť pred zistením choroby z povolania. V danom prípade žalobca ukončil pracovný pomer ako pracovník v podzemí dňa 11.04.2001, a teda mesiac apríl 2001 bol rozhodujúcim. Akékoľvek sumy vyplatené pred týmto mesiacom, teda nie sú relevantné pre určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného obsahuje nepresné údaje, napr. že pracovný pomer skončil 07.11.2010 a nie 16.03.2001, žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy vychádzal pri svojom rozhodovaní z predložených dokladov, pričom v spise sa nachádza doklad s názvom „Potvrdenie" zo 07.10.2002 vyhotovený zamestnávateľom, v ktorom zamestnávateľ uviedol, že žalobca pracoval v akciovej spoločnosti od 01.01.1984 do 11.04.2001. Pokiaľ žalobca pravdepodobne narážal na „Potvrdenie o skončení pracovného pomeru z 22.11.2010", v ktorom však zamestnávateľ uvádza, že ku dňu 07.11.2010 sa končí pracovný pomer medzi ním a žalobcom, žalovaný poukazuje na to, že nedošlo k skončeniu pracovného pomeru z pracovnej pozície Q. V. v U., ale z pracovnej pozície po preradení, a to povrchový robotník. Rozhodujúca pracovná pozícia pre samotné priznanie úrazovej renty (a s tým súvisiaci výpočet úrazovej renty) je tá, ktorú naposledy žalobca vykonával za podmienok, za ktorých choroba z povolania vzniká (§ 84 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z.), a teda pracovná pozícia Q. V. v U., ktorú žalobca vykonával do apríla 2001. Akékoľvek iné ďalšie pozície sú pre výpočet úrazovej renty irelevantné. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že žalovaný nerešpektoval závery znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou I.. C., žalovaný uviedol, že v zmysle § 227 ods. 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. je žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a zánik nároku na dávku. Žalobca síce opakovane namietal nerešpektovanie znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou, avšak tento Sociálnej poisťovni nepredložil. Žalobca predložil ako prílohu k odvolaniu proti rozhodnutiu z 25.06.2018 prvú stranu predmetného znaleckého posudku spolu s čiastočným výňatkom z neho (časť tabuľky týkajúcej sa pravdepodobne výpočtu uskutočneného znalkyňou), no tento žalovaný nemohol posúdiť ako relevantný dôkaz v zmysle § 196 ods. 7 cit. zákona. Navyše, zamestnávateľ sa v liste z 28.04.2013 k znaleckému posudku vyjadril v tom zmysle, že znalkyňou vyrátaný priemerný zárobok za 4. štvrťrok 2000, ako priemerný denný zárobok vo výške 605,- Sk sa používa pri výpočte náhrad miezd, ako je napr. dovolenka, sviatok, návšteva u lekára a pod. Aj z tohto dôvodu žalovaný nepovažuje sumu určenú znaleckým posudkom za rozhodujúcu pre výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na účely výpočtu úrazovej renty. Žalovaný uzavrel, že tento bol vypočítaný zákonným spôsobom z údajov poskytnutých zamestnávateľom. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní, pričom preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na to, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach a žalobca je fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP). Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pričom ods. 2 cit. ustanovenia pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Na rozhodnutie správneho súdu je však rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). 7. Žalobca na pojednávaní upresnil, že žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 84604-2/2018-BA z 10.01.2018 (správne malo byť uvedené 2019). Rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu, že žalovaný nerešpektoval závery znaleckého posudku I.. C. pri výpočte jeho úrazovej renty a tvrdil, že žalovaný mal vychádzať z priemernej dennej ( správne malo byť mesačnej) mzdy tak, ako bola uvedená v znaleckom posudku (13.157,- Sk), nie 12.504,- Sk, ako vychádzal pri určení denného vymeriavacieho základu. Nevedel však uviesť, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ani to, ktoré ustanovenie právneho predpisu žalovaný porušil. Žalobca ďalej tvrdil, že z denného výpočtového základu mu nebola vyňatá PN, ktorú mal v apríli 2001. Namietal aj nesprávny údaj uvedený v rozhodnutí z 12.03.2012 na str. 3 (správny súd uvádza, že toto rozhodnutie nie je predmetom preskúmavacieho konania), o výkone práce v mesiaci apríl 2001, kedy bol na PN. Ďalej namietal, že niektoré skutočnosti sa neudiali tak, ako uvádza v rozhodnutí žalovaný, napr. uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru bola 16.03.2001, hoci bola až 07.11.2010. Žalobca na pojednávaní v tejto súvislosti potvrdil, že naposledy pracoval v podmienkach, za ktorých vzniká choroba z povolania ako Q. V. v U. dňa 11.04.2001 a uviedol, že táto skutočnosť nie je sporná. Zároveň upravil svoje tvrdenie tak, že nie žalovaný, ale prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí uvádza, že pracoval od r. 1984 do 2001 ako Q. V. v U.. Potvrdil však, že je pravdou, že do r. 2001 pracoval v podzemí, i keď 16.03.2001 nastúpil na PN a v podzemí 16.03.2001 prestal pracovať fyzicky. Žalobca napokon uviedol, že vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného nenamieta žiadne nesprávne údaje, avšak s rozhodnutím ako takým nesúhlasí. Žalobca zotrval na námietke, že nikdy nesúhlasil s rozhodnutím, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že s rozhodnutím súhlasil. Na pojednávaní však nevedel uviesť, kde presne v odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa takéto tvrdenie žalovaného nachádza. Žalobca ďalej poukázal na to, že na jednej strane znaleckého posudku, ktorú predložil v administratívnom konaní, sa hovorí o tom, že zamestnávateľ žalobcovi dobrovoľne vyplatil náhradu mzdy 105.422,- Sk a to dňa 22.06.2007. Uviedol, že znalecký posudok nepredložil v administratívnom konaní úplný z toho dôvodu, že obsahoval veľa strán. Žalobca ďalej upresnil, že pokiaľ namietal, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného preto, lebo rozhodnutie vychádza z počtu bodov 1000 a zo stanovenej MPPS 50 %, tak pri tejto námietke vychádzal z toho, že v novembri 2019 (t.j. po vydaní rozhodnutia žalovaného) bol znovu na kontrole a tvrdil, že od novembra 2019 má už určených 1400 bodov a týmto bodom by mala zodpovedať vyššia MPPS. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. 8. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 11. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 12. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 14. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2019 (ďalej len zák. č. 461/2003 Z.z.") choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, 26a) zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. 15. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 54 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 17. Podľa § 83 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 18. Podľa § 84 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania. (2) Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. 19. Podľa § 88 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 20. Podľa § 89 ods. 1, 2, 3, 4, 8, 9 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. (2) Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. (3) Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania. (4) Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti. (8) Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. (9) Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva. Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania. 21. Podľa § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. 22. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 23. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 24. Podľa § 218 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 25. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorými bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti v zmysle § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení tak, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej 14.12.2009 má podľa § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. z dôvodu navýšenia poklesu pracovnej schopnosti odo dňa 07.04.2014, od 07.04.2014 do 30.04.2014 nárok na úrazovú rentu v sume 273,60 € a od 01.05.2014 v sume 342,- € mesačne. Po znížení sumy úrazovej renty o sumu invalidného dôchodku patriaceho ku dňu 07.04.2014 podľa § 89 ods. 2 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. má žalobca nárok na výplatu úrazovej renty od 07.04.2014 do 30.04.2014 v sume 0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne. Zároveň bolo rozhodnuté o zvýšení (valorizácii) sumy úrazovej renty od 01.01.2015 o 1,32 % na celkovú sumu 0,60 € mesačne, od 01.01.2016 o 0,46 € na celkovú sumu 0,70 €, od 01.01.2017 o 2 % na celkovú sumu 0,80 € a od 01.01.2018 o 2 % na celkovú sumu 0,90 €. 26. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobcovi bola zistená choroba z povolania J. Q. s dátumom prvého zistenia 14.12.2009 (Hlásenie choroby z povolania z 26.10.2010). Nebola sporná ani skutočnosť, že na základe žiadosti žalobcu z 02.06.2011 bol žalobcovi rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 6396-22/2013-BA zo dňa 17.06.2016 priznaný nárok na úrazovú rentu odo dňa 24.03.2010, od ktorého mal žalobca ako poškodený určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 41 %, pričom podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia bola úrazová renta v sume 245,20 € určená ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jeho denného vymeriavacieho základu, prepočítaného koeficientom podľa § 84 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. na sumu 24,5690 € a koeficientu 0,41 určeného ako podiel čísla 41, zodpovedajúceho jeho zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Denný vymeriavací základ (ďalej aj „DVZ") v sume 24,5690 € bol určený podľa § 84 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, v sume 12,5205 € (377,1918 SKK) vynásobenej koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu z r. 2009 v sume 8.934,00 € a všeobecného vymeriavacieho základu z r. 2000 v sume 4.552,88 €. Zároveň bolo rozhodnuté, že žalobca odo dňa 24.03.2010 nemá nárok na výplatu úrazovej renty, nakoľko nárok na jej výplatu mu nevznikol z dôvodu, že suma úrazovej renty určená podľa § 89 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nepresiahla nulu (a to vzhľadom na to, že ku dňu priznania úrazovej renty sa žalobcovi vyplácal invalidný dôchodok v sume 254,10 €, o ktorú sumu sa mu v zmysle § 89 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. znižuje suma úrazovej renty určená vo výške 245,20 €). Zákonnosť predmetného rozhodnutia bola preskúmaná Krajským súdom v Banskej Bystrici, ktorý Rozsudkom č.k. 20Sd/128/2013-27 z 15.01.2014 rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo 17.06.2013 potvrdil a predmetný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 10So/50/2014 zo dňa 28.09.2016. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo 17.06.2013 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2016. Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani skutočnosť, že u žalobcu došlo k progresii U. J. na stredne ťažkú a po preskúmaní zdravotného stavu posudková lekárka pobočky Sociálnej poisťovne vyhotovila Lekársku správu z 11.06.2018, v ktorej poukázala na vyšetrenie žalobcu v ambulancii pracovného lekárstva v Lučenci zo 07.04.2014, podľa ktorého bolo zvýšené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania zo 600 bodov na 1000 bodov s tým, že dátum ustálenia zdravotného stavu bol stanovený ku dňu vystavenia posudku 07.04.2014. Vzhľadom na uvedené bola stanovená MPPS žalobcu zo 41 % na 51 % od 07.04.2014, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca mal v r. 2014 nárok na invalidný dôchodok vo výške 337,- € mesačne. 27. Žalobca v žalobe i na pojednávaní namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nerešpektoval závery znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou I.. C. pri výpočte jeho úrazovej renty. Tvrdil, že žalovaný bol povinný vychádzať pri určení denného výpočtového základu z priemernej mesačnej mzdy žalobcu tak, ako bola uvedená v znaleckom posudku a to zo sumy 13.157,- Sk. Správny súd predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca ani v žalobe a ani na pojednávaní neuviedol konkrétne, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, nekonkretizoval ani to, ktoré ustanovenie Zákona o sociálnom poistení žalovaný nerešpektovaním predmetného znaleckého posudku mal porušiť. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca predmetný znalecký posudok v administratívnom konaní prvostupňovému orgánu verejnej správy ani žalovanému nepredložil (v prílohe odvolania predložil len prvú stranu predmetného znaleckého posudku vo fotokópii). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 227 ods. 2 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého žalobca je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu, ako aj na ust. § 184 ods. 5 cit. zákona, v zmysle ktorého fyzická osoba je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Súčasne podľa § 196 ods. 6 cit. zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Bez ohľadu na vyššie cit. ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, pokiaľ žalobca predložil fotokópiu prvej strany znaleckého posudku I.. C. spolu s čiastočným výňatkom zo znaleckého posudku (predložená fotokópia p.v. - časť tabuľky týkajúcej sa pravdepodobne výpočtu priemerného zárobku uskutočneného znalkyňou), takýto dôkaz nie je možné posúdiť ako relevantný dôkaz v zmysle § 196 ods. 7 cit. zákona. Navyše výpočet sa týka stanovenia priemerného zárobku za IV. kvartál r. 2000, priemerného mesačného a priemerného denného zárobku za IV. kvartál 2000, resp. za I. štvrťrok 2001, t.j. za obdobie, ktoré navyše nie je relevantné pre určenie denného vymeriavacieho základu žalobcu pre účely určenia výšky úrazovej renty žalobcu (kde rozhodným obdobím je mesiac apríl 2001) a to s poukazom na § 84 zák. č. 461/2003 Z.z. V neposlednom rade je nutné poukázať aj na skutočnosť, že spôsob výpočtu priemerného zárobku pre účely náhrady mzdy v pracovnoprávnom spore je odlišný od spôsobu výpočtu denného výpočtového základu, resp. pravdepodobného denného výpočtového základu pre účely určenia sumy úrazovej renty podľa Zákona o sociálnom poistení. Námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre úplnosť správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalobcovi podrobne vysvetlil, akým spôsobom sa určuje suma úrazovej renty (§ 89 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení) i výška denného výpočtového základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (§ 84 ods. 1 a 2 cit. zákona). Navyše, správny súd poukazuje aj na argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorej žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že o vzniku nároku žalobcu na úrazovú rentu bolo už právoplatne rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 17.06.2013, tento nárok mu nezanikol, ale trvá a to napriek tomu, že predmetným rozhodnutím sa priznaná úrazová renta nevyplácala, nakoľko žalobca nárok na jej výplatu nemal z dôvodu, že táto po znížení o sumu vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 89 ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení nepresiahla nulu. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy preto postupovali v súlade so zákonom (§ 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení), podľa ktorého, ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty (priznaná rozhodnutím zo dňa 17.06.2013, následne navýšená v zmysle § 89 Zákona o sociálnom poistení, t.j. vo výške 280,40 €) sa upraví v pomere novej percentuálnej MPPS žalobcu (50 %) k doterajšej percentuálnej MPPS žalobcu (41 %) odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti (07.04.2014) a výsledná suma úrazovej renty 342,00 € je tak suma, na ktorú má žalobca mesačne nárok v dôsledku navýšenia poklesu pracovnej schopnosti žalobcu na 50 % odo dňa 07.04.2014. Žalovaný postupoval následne v súlade s § 89 ods. 2 a 3 cit. zákona, keď odpočítal sumu invalidného dôchodku, na ktorý mal žalobca nárok k 07.04.2014 vo výške 341,50 €, (ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná), v dôsledku čoho suma úrazovej renty, na ktorej výplatu má žalobca mesačne nárok v dôsledku zvýšenia poklesu pracovnej schopnosti od 07.04.2014 predstavuje 0,50 € a následne suma vyplácanej úrazovej renty bola valorizovaná v súlade s § 89 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v súlade so zákonom vypočítal pomernú časť úrazovej renty, na ktorú má žalobca nárok za mesiac apríl 2014 (od 07.04.2014 do 30.04.2014) a doplnil do výroku sumy úrazovej renty, na ktoré má žalobca nárok od 01.05.2014 vo výške 342,- € a od 07.04. do 30.04.2014 v pomernej sume 273,60 €. Po odpočte sumy invalidného dôchodku patriacemu žalobcovi k 07.04.2014 v sume 341,50 € mesačne podľa § 89 ods. 2 cit. zákona bol určený nárok žalobcu na výplatu úrazovej renty od 07.04.2014 do 30.04.2014 v sume 0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne v súlade so zákonom. 28. Pokiaľ žalobca v žalobe i na pojednávaní namietal, že žalovaný do výpočtu úrazovej renty nezahrnul sumu 105.422,- Sk, ktorú mu mal zamestnávateľ dobrovoľne vyplatiť ako náhradu mzdy dňa 16.03.2001 (tvrdenie uvedené v žalobe), resp. dňa 22.06.2007 (tvrdenie uvedené na pojednávaní), o čom má svedčiť žalobcom predložená fotokópia jednej strany znaleckého posudku I.. C., ktorú predložil aj v administratívnom konaní, správny súd predovšetkým uvádza, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o vyplatení tvrdenej náhrady mzdy zamestnávateľom, uviedol rozporné dátumy, kedy mu mala byť náhrada mzdy vyplatená a za relevantný a hodnoverný dôkaz nemožno považovať ani žalobcom predloženú fotokópiu listiny, o ktorej žalobca tvrdí, že je súčasťou znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou I.. C.. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v administratívnom konaní celý znalecký posudok nepredložil orgánu verejnej správy z dôvodu jeho veľkého rozsahu. Z predloženej prvej strany fotokópie znaleckého posudku č. 4/2010 (č.l. 30 súdneho spisu) vyplýva, že znalecký posudok mal byť vyhotovený pre účely súdneho konania vedeného na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod č.k. 3C/159/2007 vo veci navrhovateľa - žalobcu proti odporcovi Q. R. a.s. F. B. o zaplatenie náhrady mzdy a bol vyhotovený v počte 14 strán. Druhá strana predloženej fotokópie nemá vypovedaciu hodnotu, nie je možné overiť jej autenticitu a vierohodnosť textu vzhľadom na použité rôzne typy písma, text na seba nenadväzuje, text druhého odseku nasvedčuje tomu, že sa môže jednať o výňatok z odôvodnenia neidentifikovaného súdneho rozhodnutia, absentuje číslovanie strán a pod. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného uvedeným v písomnom vyjadrení k žalobe, že takýto dôkaz nie je možné považovať za relevantný dôkaz v zmysle § 196 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný ani v konaní pred správnym súdom predmetný znalecký posudok nepredložil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu za nespôsobilú privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy pri určení výšky úrazovej renty, resp. po prehodnotení jej výšky postupom podľa § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení vzhľadom na zmenu/zvýšenie MPPS žalobcu zo 41 % na 50 % od 07.04.2014 vychádzali zo sumy úrazovej renty určenej rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013, v ktorom bol denný vymeriavací základ, resp. pravdepodobný denný vymeriavací základ určený v súlade s § 84 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a na základe podkladov predložených zamestnávateľom žalobcu (určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu v sume 377,20 Sk, s ktorou výškou žalobca na ústnom pojednávaní vykonanom 31.05.2013 na pobočke Sociálnej poisťovne výslovne súhlasil). 29. Pokiaľ žalobca na pojednávaní namietal, že z denného výpočtového základu mu „nebola vyňatá práceneschopnosť", ktorú mal v apríli 2001 (o čom predložil fotokópiu dokladu o PN) a namietal, že v rozhodnutí Sociálnej poisťovne z 12.03.2012 na strane 3, druhý odsek odspodu je nesprávne uvedené, že „žalobca pracoval v mesiaci apríl 2001, hoci žalobca bol v tom čase PN", túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nemajúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z 10.01.2019. Žalobca jednak na toto tvrdenie nepredložil žiadne dôkazy, pričom skutočnosť, že bol v apríli 2001 práceneschopný nebola medzi účastníkmi konania ani sporná, a jednak toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, resp. v dokladoch tvoriacich podklady rozhodnutia žalovaného. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že jedným z podkladov rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zo 17.06.2013, v ktorom bol uvedený výpočet DVZ pre účely určenia výšky úrazovej renty, (t.j. nie rozhodnutia žalovaného, ktoré je predmetom tohto preskúmavacieho konania), je podanie zamestnávateľa z 23.05.2013, v ktorom tento uviedol resp. opravil údaje týkajúce sa výpočtu pravdepodobného DVZ za rozhodujúce obdobie apríl 2001 vo výške 377,20 Sk/deň i výšku mesačného pravdepodobného DVZ 11.315,75 Sk, z ktorého dokladu vyplýva, že denný výpočtový základ pre účely úrazovej dávky bol určený v súlade s § 84 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Napokon, rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013, v ktorom bola určená výška DVZ pre účely výpočtu úrazovej dávky (úrazovej renty) nadobudlo právoplatnosť (a jeho zákonnosť bola navyše preskúmaná Krajským súdom v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom SR) a žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy z 29.10.2018, vychádzal s poukazom na § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení pri prepočte resp. pri prehodnotení výšky úrazovej renty z dôvodu zmeny/zvýšenia MPPS žalobcu zo 41 % na 50 % od 07.04.2014 z výšky úrazovej renty určenej predmetným právoplatným rozhodnutím zo 17.06.2013 (ktorá výška úrazovej renty bola určená s použitím denného vymeriavacieho základu určeného v súlade s § 84 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení) a bol týmto rozhodnutím viazaný. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny údaj uvedený v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z 12.03.2012, táto námietka je vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z 10.01.2019 irelevantná, keďže rozhodnutie z 12.03.2012 nie je predmetom preskúmavacieho konania. 30. Žalobca v žalobe i v jej doplnku namietal, že niektoré skutočnosti sa neudiali tak, ako uvádza vo svojom rozhodnutí žalovaný, konkrétne dátum výpovede. Na pojednávaní však výslovne uviedol, že vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného nenamieta žiadne nesprávne údaje a potvrdil, že dňa 11.04.2001 bol naposledy zaradený a pracoval v podmienkach, za ktorých vzniká choroba z povolania, t.j. ako Q. V. v U.. Uviedol, že táto skutočnosť nie je sporná. Na pojednávaní upresnil, že nesprávne údaje by mali byť uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, kde sa uvádza (na str. 4), že poškodený (žalobca) pracoval v r. 1984 až 2001 u zodpovedného zamestnávateľa Q. R. a.s. ako Q. V. v U.. Následne však na pojednávaní výslovne uviedol, že je pravdivé tvrdenie, že bol zaradený ako Q. V. v U. od r. 1984 do r. 2001, ako sa to uvádza v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, hoci v skutočnosti od 16.03.2001 bol PN a v U. prestal teda fyzicky pracovať 16.03.2001. Výslovne potvrdil, že fyzicky nevykonával prácu Q. V. v U. po r. 2001. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, konkrétne z Oznámenia zamestnávateľa o poistnej udalosti (choroby z povolania) zo 16.02.2012 pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Veľký Krtíš (doručenej 17.02.2012) a pripojenej k žiadosti žalobcu z 02.06.2011 vyplýva, že žalobca pracoval ako Q. V. od 01.01.1984 do 11.04.2001 a od 21.06.2007 do 07.11.2010 ako B.. Rovnako táto skutočnosť, že žalobca pracoval u žalobcu od 01.01.1984 do 11.04.2001 vyplýva z Potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 07.10.2002, ktoré tvorí prílohu jeho žiadosti z 02.06.2011. Napokon aj z odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č.k. 3C/16/2009-152 z 09.04.2010 vo veci určenia vzniku choroby z povolania vyplýva, že navrhovateľ uviedol, že „u zamestnávateľa bol zamestnaný od 01.09.1981, z toho od 01.01.1984 do 16.04.2001 ako Q. V. v U., pričom od 16.03.2001 bol na PN takmer dva roky, zamestnávateľ v apríli 2001 s ním okamžite ukončil pracovný pomer, ktorého neplatnosť napadol na súde a v júni 2007 spor ukončil s tým, že súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné". Žalobca napokon ani neuviedol, aké by mali ním pôvodne označené „nepresnosti v odôvodnení" vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, tvrdenia žalobcu a na to, že na pojednávaní žalobcom označené „nepresnosti v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia" boli ním samotným označené ako nesporné, správny súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú, resp. irelevantnú. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nesporne vyplýva, že rozhodná bola skutočnosť, že žalobca pracoval u zamestnávateľa v podmienkach, za ktorých vzniká choroba z povolania ako Q. V. v U. do 11.04.2001. Údaj o tom, kedy skončil žalobcov pracovný pomer u zamestnávateľa (07.11.2010 v pracovnej pozícii B.) je pre posúdenie predmetnej veci irelevantný a samotná skutočnosť, že žalobca ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa 07.11.2010 nebola medzi účastníkmi konania ani sporná. 31. Námietka žalobcu, že nie je pravda, čo tvrdí žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a to že žalobca súhlasil s rozhodnutím, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Žalovaný takéto tvrdenie, že žalobca súhlasil s rozhodnutím, v napadnutom rozhodnutí neuvádza. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje vyjadrenie, (reagujúc tak na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa spochybnenia výšky DVZ), že žalobca súhlasil s výškou DVZ a zároveň odkazuje na dôkaz, z ktorého tento súhlas žalobcu vyplýva. Týmto dôkazom je Zápisnica z ústneho pojednávania veci v Sociálnej poisťovni zo dňa 31.05.2013, predmetom ktorého pojednávania bolo zistenie rozhodných skutočností pre výpočet vymeriavacieho základu, na ktorom žalobca s určením pravdepodobného DVZ vo výške 377,20 Sk (v zmysle § 84 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.) výslovne súhlasil. Súhlas žalobcu s určením výšky DVZ vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sd/128/2013 zo dňa 15.01.2014 (str. 4), ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 10So/50/2014 zo dňa 28.09.2014, t.j. výška DVZ nebola medzi účastníkmi konania, predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.06.2013, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na úrazovú rentu od 24.03.2010 (vo výške 245,20 €), sporná. Naviac žalobca ani neuviedol, aký by mala táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím orgánu verejnej správy samo o sebe nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie žalovaného bolo založené na tom, že žalobca požiadal o prehodnotenie výšky úrazovej renty z dôvodu zmeny MPPS žalobcu zo 41 % na 50 % a po zistení orgánom verejnej správy, že došlo k zmene (zvýšeniu) MPPS žalobcu, bol v súlade s § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. vykonaný prepočet, resp. určenie novej výšky úrazovej renty (priznanej žalobcovi právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013). Správny súd zhodne so žalovaným konštatuje, že napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy nebolo teda rozhodnuté o vzniku nároku žalobcu na úrazovú rentu, orgány verejnej správy postupom stanoveným zákonom (§ 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení) sumu úrazovej renty, na ktorú má žalobca nárok ku dňu navýšenia MPPS žalobcu (sumu priznanú rozhodnutím zo dňa 17.06.2013, následne navýšenú v zmysle § 89 cit. zákona), t.j. 280,40 €, upravil v pomere novej MPPS žalobcu (50 %) k pôvodnej MPPS žalobcu (41 %), pričom výsledná suma 342,- € je sumou úrazovej renty, na ktorú má žalobca nárok mesačne v dôsledku navýšenia MPPS odo dňa 07.04.2014. Z uvedenej sumy žalovaný v súlade s § 89 ods. 2 a 3 cit. zákona odpočítal sumu invalidného dôchodku vo výške 341,50 €, na ktorý mal žalobca nárok k 07.04.2014. Rozdiel týchto súm vo výške 0,50 € (úrazová renta 342,- € - invalidný dôchodok 341,50 €) predstavuje sumu úrazovej renty, na ktorej výplatu má žalobca mesačne nárok v dôsledku navýšenia MPPS odo dňa 07.04.2014. Žalobcovi tento nárok na výplatu úrazovej renty vo výške 342,- € za celý mesiac apríl 2014 však nepatrí, vzhľadom na zvýšenie MPPS žalobcu vo výške 50 % až od 07.04.2014 (a teda nie od 01.04.2014), patrí mu len alikvotná časť (za obdobie od 07. 04.2014 do 30.04.2014, t.j. 24 dní) a to vo výške 273,60 € (342 : 30 x 24 dní). Následne žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 89 ods. 2 a 3 v spojení s § 89 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. správne určili, že po odpočte sumy invalidného dôchodku patriacemu žalobcovi ku dňu 07.04.2014 v sume 341,50 € mesačne, má žalobca nárok na výplatu úrazovej renty od 07.04.2014 do 30.04.2014 v sume 0,40 € a od 01.05.2014 v sume 0,50 € mesačne. Následne bola táto suma vyplácanej úrazovej renty valorizovaná v súlade s § 89 ods. 8 a 9 zák. č. 461/2003 Z.z. tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejenej správy, v ktorej časti žalovaný správne rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Pre úplnosť správny súd uvádza (a žalobca túto skutočnosť ani nenamietal), že pokiaľ žalovaný odstránil vadu prvého odseku výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, postupoval v súlade s § 218 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení. 32. Pokiaľ žalobca na pojednávaní tvrdil, že nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného z dôvodu, že toto rozhodnutie vychádza z počtu bodov 1000 a zo stanovenej MPPS 50 %, pričom uviedol, že v novembri 2019 bol na lekárskej kontrole a bolo mu zvýšené sťaženie spoločenského uplatnenia o ďalších 400 bodov, t.j. od novembra 2019 má už 1400 bodov, čomu by malo zodpovedať vyššie percento MPPS, správny súd uvádza, že k tomuto tvrdeniu žalobca jednak nepredložil žiadne dôkazy, a jednak správny súd vzhľadom na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je predmetom preskúmania (v tomto prípade preskúmavané rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2019), nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia. V prípade, že žalobca disponuje novými dôkazmi, je oprávnený podať novú žiadosť o prehodnotenie výšky úrazovej renty vzhľadom na tvrdenú zmenu výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že orgány verejnej správy si pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu zadovážili dostatočné podklady, spoľahlivo zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, pričom rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy boli dostatočne odôvodnené. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. 34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).