Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/256/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201629 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201629.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: TANK, s. r. o., so sídlom Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec, IČO: 36 057 568, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, konajúca konateľom JUDr. Mariánom Kurhajcom, advokátom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100307/1/438728/2014/5063 zo dňa 03.10.2014, č. 1100307/1/467857/2014/2527 zo dňa 23.10.2014, č. 1100307/1/463796/2014/13997 zo dňa 23.10.2014, č. 1100307/1/508216/2014/5063 zo dňa 18.11.2014, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9614401/5/1175460/2014/ Meli zo dňa 18.06.2014 bol daňovému subjektu (žalobcovi) ako platiteľovi DPH vyrubený rozdiel dane v sume 17 560,35 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2013. Uvedeným rozhodnutím daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume 7 889,01 Eur a vyrubil daňovému subjektu vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 9 671,34 Eur. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal daňový subjekt (žalobca) odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100307/1/438728/2014/5063 zo dňa 03.10.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu - žalovaného podal žalobu žalobca a vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/256/2014. Ďalším rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9611401/5/3472959/2014/Ern zo dňa 15.07.2014 bol daňovému subjektu (žalobcovi) ako platiteľovi DPH znížený odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011 zo sumy 31 274,79 Eur na sumu 1 391,29 Eur. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100307/1/467857/2014/2527 zo dňa 23.10.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu - žalovaného podal žalobu žalobca a vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/2/2015. Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9611401/5/3479808/2014/ Ern zo dňa 16.07.2014 bol daňovému subjektu (žalobcovi) vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 33 392,34 Eur, zároveň daňový úrad nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 25 069,25 Eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 8 323,09 Eur. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100307/1/463796/2014/13997 zo dňa 23.10.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca a vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/3/2015. Rozhodnutím I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici č. 9611401/5/1758531/2014/ Ern zo dňa 07.05.2014 bol daňovému subjektu (žalobcovi) vyrubený rozdiel DPH v sume 20 765,15 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2011 a zároveň daňový úrad nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2011 v sume 19 356,27 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 1 408,88 Eur. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 1100307/1/508216/2014/5063 zo dňa 18.11.2014 napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu žalobca a vec napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23S/19/2015. Vzhľadom k tomu, že vo všetkých štyroch veciach vystupujú tí istí účastníci konania a ide o veci, ktoré spolu súvisia, súd z dôvodov hospodárnosti konania veci podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil s tým, že všetky štyri veci sa vedú pod spoločnou sp. zn. 23S/256/2014. Vo všetkých štyroch veciach žalobca navrhoval napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a veci vrátiť na ďalšie konanie. Žaloby boli v podstate odôvodnené tým, že žalobca je toho názoru, že predmetné rozhodnutia žalovaného sú nezákonné a vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho stavu veci. Žalobca spochybnil zákonnosť napadnutých rozhodnutí s odkazom na § 43 ods. 1 Zákona o DPH a na § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH (zákon č. 222/2004 Z.z., od 01.10.2012 bolo novelizované aj ustanovenie § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH). Pokiaľ daňový subjekt splní podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH, je dodanie tovaru oslobodené od DPH. Zákon o DPH neukladá platiteľovi dane povinnosť skúmať, či odberateľ predmetný tovar skutočne vyviezol do iného členského štátu a akým spôsobom bolo toto dodanie vykonané, je však povinný preukázať, že v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 - 4. V tomto prípade žalobca ako daňový subjekt preukázal zákonným spôsobom dodanie tovaru do Maďarska, čo má za následok oslobodenie od DPH. Aj Usmernenie č. MF/19475/2005-73 uvádza, že podmienky preukázania prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu sa považujú za splnené, ak dodávateľ bude mať k dispozícii doklad o tom, že tovar je prepravený do iného členského štátu, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný. Daňový subjekt túto podmienku v celom rozsahu splnil. Správca dane, ako aj žalovaný nesprávne zistili skutočnosť, že tovar skutočne nebol vyvezený do Maďarska, nakoľko za tým účelom nevykonali žiadne relevantné dôkazy. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že súčasťou jednotlivých potvrdení o prijatí tovaru odberateľom sú aj vyhlásenia odberateľa, že pre účely príjazdu na čerpaciu stanicu TANK, s. r. o. v Šiatorskej Bukovinke, ako aj odjazdu späť do Maďarskej republiky, odberateľ použil pohonné hmoty, ktoré nakúpil v Maďarsku. Z pozorovaní žalobcu vyplynulo, že väčšina odberateľov tankovala pohonné hmoty do prepravných nádrží a prepravných nádob, ako aj to, že autá prepravujúce pohonné hmoty smerovali do Maďarskej republiky. Vzdialenosť tankovacieho stojanu na hranici s Maďarskou republikou je asi 60 metrov. Žalobcovi zo zákona nevyplýva povinnosť skúmať a preukázať, do čoho jednotliví odberatelia tankujú pohonné hmoty. Žalobca ako daňový subjekt je len povinný preukázať, že tovar bol prevezený do iného členského štátu, a to preukazuje podľa ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH. Zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 5 presne určuje, akým spôsobom sa má preukazovať dodanie tovaru do iného členského štátu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora SD C-250/11 z 19.07.2012. Zákon o DPH neuvádza, že PHM sú špecifickým tovarom, ktorého dodanie nie je spojené s odoslaním alebo prepravou z tuzemska do iného členského štátu v nezmenenom stave a množstve. Správca dane nevzal do úvahy fakt, že motorové vozidlá, ktoré prišli na čerpaciu stanicu, už mali v palivovej nádrži pohonné hmoty, ktoré im postačovali na jazdu smerom do Maďarska, t. j. na 64 metrov. Žalobca vytýkal žalovanému, že za predmetné zdaňovacie obdobia sa žalovaný, ako aj správca dane uspokojil argumentáciou bez riadneho preverenia si skutočností formou dopytovania sa maďarských daňových orgánov, ako tomu bolo aj v iných kontrolovaných obdobiach (napr. pri zdaňovacom období júl 2012). Za júl 2012 neboli zistené žiadne porušenia Zákona o DPH. K žalobám žalobcu podal vyjadrenia žalovaný, v ktorých navrhoval všetky žaloby žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že žalovaný sa stotožnil s argumentáciou I. st. správneho orgánu, podľa ktorej žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH a faktúry bol povinný vystavovať s platnou DPH v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, dôkazné bremeno na preukázanie dodania tovaru spočíva na žalobcovi, žalobca musí preukázať, že dodaný tovar podlieha oslobodeniu od dane. Žalobca predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré mal k dispozícii, pričom žiaden z predložených dokladov neosvedčoval jeho tvrdenie o čerpaní pohonných hmôt do prepravných nádrží. Za dôkaz nemožno považovať pozorovanie, keďže v pozorovaní môže ísť len o vnímanie objektívnej reality, v danom prípade samotným žalobcom, bez toho, aby bola zachytená v takej podobe, ktorá by bola spôsobila zdokumentovať, ktoré konkrétne zdaniteľné obchody sa uskutočnili takouto formou, t. j. identifikáciou odberateľa, množstvom pohonných hmôt a ceny. Pohonné hmoty, ako špecifický tovar, boli načerpané priamo do motorových vozidiel z dôvodu, aby sa tieto motorové vozidlá mohli používať. Ich pohybom na území SR začala ich spotreba, tento tovar tak, ako bol žalobcom fakturovaný, neopustil územie SR. Nešlo teda o transport, ani o odoslanie tovaru do iného členského štátu, a to i napriek tvrdeniu žalobcu, že čerpacia stanica sa nachádza vo vzdialenosti iba niekoľko desiatok metrov od hranice s Maďarskou republikou. Už zo samotného charakteru pohonných hmôt je evidentné, že svojou podstatou sú v tomto prípade špecifickým tovarom, ktorého dodanie nie je spojené s odoslaním alebo prepravou a konkrétne miesto určenia v inom členskom štáte a v nezmenenom stave ani množstve, ale sú pohonnou látkou potrebnou na priame a postupné použitie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy, pretože ich vykonanie nemalo mať vplyv na základné charakteristiky takýchto dodávok tovaru. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu daňovou kontrolou za príslušné zdaňovacie obdobia, žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania sú iné zdaňovacie obdobia, než mesiac júl 2012, a preto prípadné iné právne posúdenie skutkovo zhodných prípadoch týkajúcich sa iných zdaňovacích období môže byť dôvodom pre postup v zmysle § 77 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, t. j. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Osobitosť dodávok pohonných hmôt je vyjadrená Zákonom o DPH, konkrétne § 55d ods. 5, z ktorého vyplýva, že pohonné hmoty, ktoré dodal platiteľ DPH na území SR zahraničným osobám so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte, sú považované za špecifický tovar, na ktorý sa neuplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, ale sa naň uplatňuje osobitný režim vrátenia dane za podmienok ustanovených v §§ 55a - 55g Zákona o DPH. Vo svetle prezentovaného názoru žalovaného ohľadne charakteru dodávok pohonných hmôt nemôžu byť žalobcom predložené doklady a dôkazy (potvrdenia o prijatí tovaru s čestnými vyhláseniami odberateľov v kontexte aj so žalobcom uvádzanými judikatúrou ESD, geodetické zameranie vzdialenosti od čerpacích stojanov, či odborné stanovisko súdneho znalca) spôsobilé preukázať splnenie podmienok oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH. Rozsudok SD C-250/11, ako aj sám žalobca uvádza, sa netýka dodávok pohonných hmôt na území SR, ale sa týka problematiky dovozu tovaru z tretích krajín. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca svojím odberateľom pri čerpaní PHM vystavil doklady, o ktorých tvrdí, že neboli z ERP označené ako dodacie listy, ktoré obsahovali všetky náležitosti faktúry podľa § 71 Zákona o DPH, pretože žalobca v týchto dokladoch uviedol DPH, bol povinný túto daň zaplatiť aj podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona. Skutočnosť, že na nich bolo napísané „neslúži ako daňový doklad“, je irelevantná. Podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona má žalobca povinnosť platiť daň uvedenú na akomkoľvek doklade. Zákonom č. 471/2009 Z.z. bolo ustanovenie § 69 ods. 5 Zákona o DPH zmenené tak, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Uvedené ustanovenie tak bolo zosúladené s čl. 203 Smernice č. 2006/112/ ES, podľa ktorého DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade so zákonom, preto žaloby žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia zákona, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa ods. 1. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH (účinného do 31.09.2012), platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, ak prepravu tovaru vykonáva odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Novelizované znenie § 43 ods. 5 Zákona o DPH (účinný od 01.10.2012) znie: Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 - 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykonáva dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykonáva odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenou osobou, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že žalobca nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pretože svojou podstatou PHM je tovar, ktorý nebol spojený s dodaním tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu. Čerpanie pohonných hmôt sa využívalo za účelom priamych použití motorových vozidiel, za účelom uvedenia motorového vozidla do pohybu a v súvislosti s prepravným výkonom. Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že tovar - PHM boli načerpané priamo do motorových vozidiel na území SR, na území SR začala aj spotreba tohto tovaru, PHM tvorí špecifický tovar, ktorý tým, že sa nachádza v nádržiach motorového vozidla, sa cestou od čerpacej stanice, ktorá sa nachádza na území SR, až po určenie miesta nákladu na motorovom vozidle alebo sídla organizácie, postupne spotrebuje. Dodanie tovaru, ktorý sa využíva na prepravu motorového vozidla, nie je zabezpečené v takom množstve, v akom bol tovar na území SR zakúpený. Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom neosvedčuje, že došlo k preprave takého množstva tovaru, aký bol zakúpený na území SR. Žalobca v priebehu správneho konania nepreukázal, že k dodaniu tovaru došlo aj do prepravných nádrží i napriek tomu, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Pokiaľ ide o možnosť vrátenia dane pre maďarských podnikateľov identifikovaných pre DPH v Maďarsku, títo môžu požiadať o vrátenie dane za podmienok stanovených Smernicou 2008/9/ES v nadväznosti na § 55d ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov upravujúcich podmienky na vrátenie dane zahraničnej osobe z iného členského štátu z PHM nakúpených na území SR. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok SD C-250/11 z 09.07.2012 Súdneho dvora, tento rozsudok nie je použiteľný na daný prípad, nakoľko v prípade lokomotív sa jednalo o bežné používanie lokomotív v rámci štátov EÚ a nie o nákup pohonných hmôt od spoločnosti TANK, s. r. o., na čerpacej stanici PHM v Šiatorskej Bukovinke na základe kúpnej zmluvy uzavretej v zmysle Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. Aj podľa rozsudku C-409/04 zo dňa 27.09.2007 sa predpokladá, aby pre oslobodenie od dane bol tovar skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu, pričom vyhlásenie odberateľa nemožno považovať za určujúci dôkaz na oslobodenie dodávky vnútri spoločenstva EÚ. S prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený výklad právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom daňového subjektu a vzhľadom aj na argumenty v súvislosti s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora, je krajský súd toho názoru, že samotné vyhlásenie odberateľov nemôže byť pre posúdenie veci rozhodujúce, pretože v opačnom prípade by to dávalo veľkú možnosť pre zneužitie práva - priznania nadmerného odpočtu DPH. Žalobca ničím nepreukázal, že by pohonné hmoty, ktoré boli čerpané do nádrží automobilov na čerpacej stanici boli skutočne dodané odberateľom v Maďarsku, či teda došlo k transportu tovaru do iného členského štátu, či tento tovar v konečnom dôsledku nebol po načerpaní využívaný v Slovenskej republike. V danom prípade nebol preverovaný smer jazdy motorových vozidiel a v konečnom dôsledku ani preverovaný byť nemohol. Podľa ustanovenia § 43 Zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska alebo iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. O prepravu tovaru ide vtedy, keď sa tovar, ktorý je predmetom dodania transportuje z jedného miesta na iné miesto. V prípade odoslania tovaru ide o situáciu, kedy je tovar inou osobou (na účet dodávateľa alebo odberateľa) prepravený z jedného miesta na iné určené miesto. Ak sa má uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 citovaného zákona, musí okrem iného ísť o transport alebo odoslanie tovaru z tuzemska do miesta určenia v inom členskom štáte. V danom prípade sa pohonné hmoty neprepravovali v rámci uzavretého zmluvného vzťahu do miesta určenia v inom členskom štáte. Preprava pohonných hmôt do iného členského štátu totiž nevyplýva ani z predloženej kúpnej zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy je nákup pohonných hmôt na čerpacej stanici pohonných hmôt Šiatorská Bukovinka. Maďarskí podnikatelia tankovali pohonné hmoty na čerpacej stanici, t. j. že načerpaním pohonných hmôt cez tankovaciu pištoľ z výdajného stojana na čerpacej stanici do palivovej nádrže konkrétneho motorového vozidla maďarských podnikateľov, boli tieto pohonné hmoty odberateľom dodané. Pri takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní tovaru, s ktorým je spojená jeho preprava a na takéto dodanie nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Keďže boli pohonné hmoty tankované do vozidiel maďarských podnikateľov z dôvodu, aby sa toto vozidlo mohlo hneď používať, potom ide o dodanie tovaru bez prepravy a jeho miesto dodania sa určuje podľa § 13 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH. Miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda v tomto prípade na území SR. Dodanie tovaru, s ktorým nie je spojená jeho preprava do iného členského štátu v rámci zmluvného vzťahu medzi čerpacou stanicou a maďarskými podnikateľmi, podlieha zdaneniu v tuzemsku a na takéto dodanie sa uplatní sadzba dane platná v tuzemsku. Maďarskí podnikatelia identifikovaní pre daň v Maďarsku majú možnosť požiadať o vrátenie dane, ak spĺňajú podmienky ustanovené Smernicou 2008/9/ES v Maďarsku. V predložených kúpnych zmluvách nie je uvedené miesto dodania tovaru. Maďarskí odberatelia natankovali pohonné hmoty priamo do nádrží dopravných prostriedkov, a teda aj k spotrebe nakúpeného tovaru - pohonných hmôt, priamo do nádrží áut, dochádzalo na území SR, resp. môže dochádzať, pri pohybe motorového vozidla, k postupnej spotrebe pohonných hmôt, teda nakúpené pohonné hmoty nie sú dopravené na miesto určenia. Pri takomto zdaniteľnom obchode nemožno hovoriť o dodaní tovaru, s ktorým je spojená jeho preprava do miesta určenia a na takéto dodanie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 41 ods. 1 Zákona o DPH. V uvedenom prípade nie je splnená zákonná podmienka oslobodenia od dane, a tou je odoslanie alebo prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto po preskúmaní vecí a postupu žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného nie sú v rozpore so zákonom, preto žaloby žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.