Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/383/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201684 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201684.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. Q., nar. XX.P. XXXX, bytom X.V. XX, H., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 2.októbra 2014 o priznaní invalidného dôchodku, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 2.októbra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 3.marca 2014 invalidný dôchodok vo výške 121,80 €.
V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľka bola dňom 3.marca 2014 uznaná invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti, ku dňu vzniku invalidity získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia, celkom v rozsahu 29 rokov a 8 dní a nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, čím boli naplnené zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku.
Výpočet dôchodkovej dávky konkretizovala s poukazom na zákonné ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Vychádzala z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2013 pre určenie priemerného osobného mzdového bodu, ktorý po zohľadnení náhradnej doby a po jeho navýšení v zmysle § 63 ods. 4 písm. b) cit. zákona určila hodnotou 0,5581. K obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala pred vznikom invalidity v rozsahu 10 593 dní pripočítala obdobie dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku v rozsahu 6 025 dní a sumu invalidného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím (45,5288), percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá bola platná v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok, tj. v roku 2014 vo výške 10,2524 €.
Navrhovateľka podaným odvolaním žiadala, aby bol jej prípad preskúmaný, pretože s priznanou sumou invalidného dôchodku nebola spokojná vzhľadom k odpracovaným rokom a životným nákladom.
Na pojednávanie pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila. Svoju neúčasť ospravedlnila svojím zdravotným stavom a žiadala, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Zdôraznila, že ani po opakovanom posúdení zdravotných ťažkostí navrhovateľky na základe ňou podaného opravného
prostriedku nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a bola naďalej konštatovaná jej invalidita so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly IX., odd. A, pol. 1, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ischemickú chorobu srdca, stavy po srdcovom infarkte s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení, maximálna záťaž 75W-NYHA II vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Pre určenie konkrétnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca sú rozhodujúce funkčné vyšetrenia obehovej sústavy.
Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 3.marca 2014 žiadosťou z 27.augusta 2014. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci. V posudku z 27.augusta 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej správy z hospitalizácie v SsUSCCh z marca 2013, z kardiologických vyšetrení a z ECHOKG vyšetrenia z priebehu roka 2013 a 2014 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ischemickú chorobu srdca, stav po srdcovom infarkte so zaradením pod kapitolu IX., odd. A, pol. 1 písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že 46-ročná navrhovateľka so stredoškolským vzdelaním sa v minulosti liečila na vysoký krvný tlak, v marci 2013 bola prijatá pre akútny infarkt myokardu, s pridruženými komplikáciami. Po príslušnej liečbe došlo k stabilizácii jej zdravotného stavu a pri ďalších kardiologických kontrolách je ischemická choroba srdca hodnotená ako NYHA II, ECHOKG vyšetrenie preukázalo v úvode EF ĽK 49-50 %, naposledy 55 %, pretrváva hypokinéza inferiórne. Posudkový záver nezmenil
ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 16.decembra 2014 vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného výsledku Holter monitoringu a z opakovaných psychiatrických a kardiologického vyšetrenia z priebehu roka 2014. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že stav srdcového infarktu v úvode komplikovaný fibriliáciou komôr s nutnou resustitáciou bol riešený urgentnou koronarografiou s odstránením trombu a inplantáciou stentu s dobrým efektom, ktorý bol preukázaný v období rekonvalescencie aj v súčasnosti. ECHOKG vyšetrenie ani Holterovo monitorovanie nezistilo poruchy srdcového rytmu. Funkčnému stavu srdcového ochorenia na úrovni NYHA II zodpovedá 45 % pokles jej pracovnej schopnosti. Pridružené zdravotné ťažkosti nepovažoval za posudkovo významné, pretože hypertenzia je na liečbe kontrolovaná a psychické ťažkosti pod obrazom depresívno-úzkostnej poruchy až panickej poruchy, ktoré sú v liečbe len od augusta 2014 nespĺňajú kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky označila odporkyňa správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie obehovej sústavy, ktoré vzhľadom na konkrétny charakter ochorenia správne zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a funkčné prejavy tohto ochorenia správne zohľadnila v rámci zákonných možností. Správne nevyužila možnosť percentuálneho navýšenia jej zníženej pracovnej schopnosti pre ďalšie ochorenia, ktoré u nej boli zistené, pretože ani jedno z nich nedosahovalo taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani výsledky psychiatrických vyšetrení, ktoré navrhovateľka súdu doručila z februára, júna a novembra 2015, pretože nedokumentovali iný, závažnejší, prípadne liečbou neovplyvniteľný stav jej zdravotných ťažkostí v porovnaní s tým, čo bolo posudkovo zohľadnené. Objektívne je jej stav psychiatrom hodnotený ako uspokojivý na liečbe s pokračovaním udržiavacej liečby.
Na základe takto úplne a správne zisteného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita vznikla a správne bol konštatovaný percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti. V dôsledku uvedeného odporkyňa správne konštatovala, že navrhovateľke vznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože popri vzniku invalidity boli splnené aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania tejto dôchodkovej dávky. Invalidný dôchodok jej správne priznala napadnutým rozhodnutím od vzniku jej invalidity a správne určila aj jeho výšku v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Pri určení obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky i pri určení jej priemerného osobného mzdového bodu vychádzala z prvotných
evidenčných podkladov, tj. evidenčných listov dôchodkového poistenia, potvrdených jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky, z ktorých vyplynulo konkrétne obdobie jej pracovnej činnosti, dosiahnuté zárobky a náhradné doby. Z týchto dokladov bolo obdobie jej dôchodkového poistenia i dosiahnuté zárobky prenesené správne do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Správne odporkyňa zohľadnila aj aktuálnu dôchodkovú hodnotu, ktorá je určená zákonom a ktorá bola platná v čase vzniku nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd nezistil žiadne pochybenie odporkyne v konaní ani v rozhodovaní o jej nároku na invalidný dôchodok, ktorého výška bola určená v súlade s platnou právnou úpravou na základe úplných prvotných podkladov. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil.
Napriek tomu, že navrhovateľka podaným odvolaním namietala výšku priznaného invalidného dôchodku bez uvedenia konkrétnych dôvodov jeho nesprávnosti nepovažoval uvedené krajský súd za dôvodné, pretože vznik jej invalidity, konkrétna percentuálna miera jej zníženej pracovnej schopnosti i samotná výška invalidného dôchodku boli určené správne.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.