Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/193/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201707 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201707.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: RONY-TEX, s.r.o., Nám. A. H. Škultétyho 734/6, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 648 221, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Veselý, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100301/1/485406/2014/5003, č. 1100301/1/485431/2014/5003, č. 1100301/1/485404/2014/5003, č. 1100301/1/485396/2014/5003, č. 1100301/1/485387/2014/5003, č. 1100301/1/485381/2014/5003 a č. 1100301/1/485367/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/485406/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného - august 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9611401/5/737317/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 11.400,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - august 2012“). Uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/485431/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného - september 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/737434/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2012 vo výške 67.600,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - september 2012“). Uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/485404/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného - jún 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/737225/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 vo výške 54.200,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - jún 2012“). Uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/485396/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného - máj 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/737085/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške 31.410,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - máj 2012“). Uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/485387/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného - apríl 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/737014/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 16.300,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - apríl 2012“). Uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/485381/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného - február 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/736876/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške 21.098,40 Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - február 2012“). Uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.12.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/485367/2014/5003 zo dňa 30.10.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného - január 2012“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 9611401/5/736640/2014/Gyur zo dňa 25.02.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške 10.500,- Eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie správcu dane - január 2012“). Uvedené rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca vo vyššie uvedených žalobách uviedol, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola DPH o.i. za zdaňovacie obdobia január, február, apríl, máj, jún, september a august 2012, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 9611401/5/72727/2014/Gyur zo dňa 09.01.2014 (ďalej len „Protokol“). Následne boli žalobcovi doručené vyššie uvedené rozhodnutia správcu dane zo dňa 25.02.2014, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobia vo výškach uvedených v prvostupňových rozhodnutiach správcu dane. Proti rozhodnutiam správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami tak, že odvolania žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutia správcu dane za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia január, február, apríl, máj, jún, september a august 2012 potvrdil. Žalobca v žalobách namietal, že rozhodnutiami a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutia a postup žalovaného považoval za nezákonné z nasledovných dôvodov: 1. správca dane svojimi rozhodnutiami a postupom ukrátil právo žalobcu brániť sa, nebral do úvahy žalobcove vyjadrenia k protokolu, ani argumenty predložené v odvolaniach, 2. správca dane viedol kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty a úkony pre vykonanie kontroly. Žalobca namietal formalistický prístup správcu dane, ktorý podľa neho nemal záujem zistiť objektívnu pravdu a rozhodovať na základe zistených skutočností zákonným spôsobom, brať do úvahy všetky námietky a stanoviská žalobcu, na základe ktorých deklaroval svoj názor na spôsob a dĺžku daňovej kontroly a samotným odmietnutím podania žalobcu nemožno konvalidovať nezákonný postup príslušných daňových orgánov, ktoré vykonávali kontrolu u žalobcu. Namietal, že v rozhodnutiach, ktoré sú v podstate prepisom protokolu sa správne orgány nezaoberali vyjadrením a námietkami žalobcu, hoci tak mali urobiť zo zákona, keďže zásadným obsahom vyjadrenia žalobcu neboli len konkrétne spochybnenia zistených skutočností, ale porušenie zákonných ustanovení, ktoré sú povinné rešpektovať všetky daňové orgány. Postupom žalovaného i správcu dane došlo podľa žalobcu k diskriminačnému procesu z hľadiska uplatnenia námietok žalobcu, pričom sa nejedná o prekluzívnu lehotu z hľadiska uplatnenia námietok, ale podanie vyjadrenia poštou alebo oneskorene znamená len využitie práva podať vyjadrenie, pričom ani samotné nepodanie vyjadrenia nemôže mať za následok nezákonnosť postupu daňových orgánov a následné vydanie rozhodnutí, ktoré sú v rozpore so zákonom, objektívnym stavom a výsledkami konkrétnych zistení. Žalobca poukázal na to, že ako dôkazy sú uvedené v rozhodnutiach zápisnice o výsluchu svedkov Q. V., K. J. a C. D., ktorí boli v rozhodujúcom období štatutárnymi zástupcami spoločnosti KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o., pričom žalobca má informácie o tom, že voči týmto fyzickým osobám sa vedie trestné stíhanie, nebolo však ukončené prípravné konanie a platí prezumpcia neviny. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca závery daňových orgánov za predčasné a nekorešpondujúce so súčasným stavom dokazovania, kde sú citované výpovede vyššie menovaných osôb, ktoré boli v pozícii svedkov a v tomto smere žalobca nemôže za to, že spoločníci týchto spoločností previedli svoje obchodné podiely na osoby v zahraničí, resp. že došlo k zmene konateľov týchto spoločností a že títo konatelia sú zahraničné osoby, s ktorými sa daňovým orgánom nepodarilo skontaktovať. Takéto skutočnosti nemôžu byť vykladané v negatívnom zmysle z hľadiska žalobcu, pričom žalobca konal v dobrej viere, účtovné doklady má v poriadku a podľa názoru žalobcu v tomto smere došlo k preukázaniu zdaniteľného plnenia a dodania tovaru. Uvedené konštatovania sa podľa žalobcu rovnako týkajú spoločnosti PORUBIAN s.r.o. Žalobca v žalobách ďalej namietal, že daňová kontrola trvala od 20.11.2012 do 31.01.2014, čo je v rozpore so zákonom ustanoveným limitom 1 rok jej trvania, a preto nebola zákonom predpísaným spôsobom ukončená. Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil podľa žalobcu ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku a v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010 aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že takýto protokol použitý bol, je podľa žalobcu celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádzajúce zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole z takejto kontroly, je rovnako nezákonné. Žalobca poukázal na to, že správca dane bol počas kontroly od 28.05.2013 do 06.09.2013 úplne nečinný, nevykonával žiadne úkony, počas kontroly činil zbytočné prieťahy, čím porušil ústavné práva subjektu. Tvrdil, že správca dane nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku a prerušenie kontroly nebolo podľa žalobcu uskutočnené v zmysle § 61 Daňového poriadku, pričom daňový subjekt poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, správca dane bol nečinný a nevykonal všetko, aby ukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote. Prerušenie kontroly nebolo uskutočnené v zmysle § 61 Daňového poriadku. Žalobcovi bolo doručené absolútne zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo dňa 24.09.2013, ktoré nebolo vydané v zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku, keďže neobsahovalo vo výrokovej časti údaje podľa písm. c/ (meno, priezvisko), chýbal deň, odkedy bolo konanie prerušené (nedodržaný § 61 ods. 3), chýba tam zmienka o doručení písomností iba splnomocnenému zástupcovi žalobcu (nedodržaný § 30 ods. 3) a rozhodnutie neobsahuje v odôvodnení ani jedinú skutočnosť, ktorá bola jeho podkladom (porušenie § 63 ods. 5). Správca dane ďalej podľa žalobcu porušil § 61 ods. 1 písm. b/, pretože v čase vydania tohto rozhodnutia sa už z iných zdrojov mohol počas svojej nečinnosti dozvedieť, že konanie nebude v skutočnosti rozhodujúce na vydanie rozhodnutia, čo potvrdili aj samotné výsledky kontroly uvedené v protokole. Oznámenie č. 9611401/5/5605903/2013 zo dňa 11.12.2013 o tom, že správca dane pokračuje vo výkone kontroly, možno označiť za nulitné, pretože bolo omylom vydané inej osobe, nemá preto právne účinky a hľadí sa naň, ako keby nebolo vydané. V prvostupňových rozhodnutiach správcu dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia vydaných 25.02.2014 bol správcom dane porušený § 63 ods. 3 písm. f/ Daňového poriadku, pretože v nich chýba otlačok úradnej pečiatky. Žalobca v časti V. predmetných žalôb uviedol, že žalovaný vydal 19 rozhodnutí za každý mesiac zvlášť, hoci podľa názoru žalobcu mohol vydať len jedno alebo dve rozhodnutia, ktorým spôsobom skomplikoval situáciu žalobcu, keďže tento bol povinný podať 19 žalôb s rovnakým obsahom vzhľadom k tomu, že odôvodnenia rozhodnutí žalovaného sú taktiež identické s rovnakými skutkovými a právnymi argumentami, a preto z hľadiska hospodárnosti takéhoto konania žalobca nevidí dôvod na vydanie 19-tich rozhodnutí vo veci samej. Poukázal na to, že súdne konanie ohľadne týchto žalôb je možné spojiť do jedného konania, keďže spolu právne a skutkovo súvisia, jedná sa o závery tej istej kontroly, ako aj o tých istých účastníkov. V samotných rozhodnutiach, ktoré sú podrobne odôvodnené žalovaný reaguje na dôvody odvolania, avšak žalobca tvrdí, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a okolnosťami potrebnými pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie a v podstate opakoval argumenty správcu dane, ktorý rozhodol vo veci samej so závermi, ktoré korešpondujú s výsledkami daňovej kontroly. Žalobca ďalej tvrdil, že nenesie vinu v tom, že došlo k zmene konateľov a spoločníkov spoločností KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o., PORUBIAN s.r.o. (v súčasnosti TRANSKUL s.r.o.) a že tieto spoločnosti nekomunikovali s príslušným správcom dane. Zdôraznil, že žalobca poskytoval potrebnú súčinnosť a spolupracoval so správcom dane, pričom nenesie zodpovednosť za to, že iné spoločnosti si neplnili svoje povinnosti. Namietal, že samotná výpoveď svedka v inom trestnom konaní nezakladá princíp zavinenia žalobcu a podľa názoru žalobcu nie je reálnym dôkazom vo vzťahu k týmto spoločnostiam a okolnostiam, ktoré by mohli byť použité v daňovom konaní voči žalobcovi, pretože ohľadne týchto spoločností žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie neexistuje. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sž/106/00 z 28.02.2001 týkajúci sa dôkaznej povinnosti daňovníka. Žalobca v intenciách uvedeného rozhodnutia usúdil, že správca dane neuniesol bremeno dôkaznej povinnosti. Žalobca namietal postup príslušných orgánov pri vykonávaní daňovej kontroly, poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 z 29.06.2010, z ktorého vyplýva, že ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania a žiadal, aby súd rozhodnutia žalovaného zrušil. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám uviedol, že trvá na svojich rozhodnutiach a navrhol žaloby zamietnuť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobách, opísal priebeh daňového konania, pričom poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január, február 2012 a apríl až september 2012, ktorá bola začatá dňa 20.11.2012. Dňa 24.09.2013 bolo žalobcovi zaslané rozhodnutie o prerušenie daňovej kontroly, pričom daňová kontrola bola prerušená od 01.10.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a okamžite ako pominuli prekážky v jej výkone, daňová kontrola dňom 11.12.2013 pokračovala. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 09.01.2014, ktorý bol prerokovaný a doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 29.01.2014 spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole a ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov HORMIC s.r.o. vo výške 11.400,- Eur (august 2012), HORMIC s.r.o. vo výške 67.600,- Eur (september 2012), HORMIC s.r.o. vo výške 33.200,- Eur a KEVOLA s.r.o. vo výške 21.000,- Eur (jún 2012), KEVOLA vo výške 27.810,- Eur a TRANSKUL (predtým PORUBIAN) s.r.o. vo výške 3.600,- Eur (máj 2012), KEVOLA s.r.o. vo výške 16.300,- Eur (apríl 2012), KEVOLA s.r.o. vo výške 21.098,80 Eur (február 2012) a KEVOLA s.r.o. vo výške 10.500,- Eur (január 2012), čím porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Následne bol žalobcovi za jednotlivé zdaňovacie obdobia vyrubený rozdiel dane prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane zo dňa 25.02.2014, proti ktorým podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami zo dňa 30.10.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil a odvolania zamietol. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach postupom a rozhodnutiami správnych orgánov. K námietke žalobcu, že správca dane nebral do úvahy jeho vyjadrenia k protokolu, ani argumenty v odvolaniach a kontrolu viedol v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty, pričom ako dôkazy použil zápisnice o výsluchu svedkov, ktorí boli v rozhodujúcom období štatutárnymi zástupcami spoločností KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. uviedol, že námietka je nedôvodná. Správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, v rámci ktorého prostredníctvom dožiadaní zaslaných iným správcom dane preveroval sporné faktúry od dodávateľov HORMIC s.r.o., KEVOLA s.r.o. a TRANSKUL s.r.o. (pôvodne PORUBIAN s.r.o.) vystavené pre žalobcu za nadobudnutie tovarov a služieb, pričom sa zameral nielen na obsahovú stránku faktúr podľa § 71 a § 72 Zákona o DPH, ale aj na skutkový stav veci a na reálnosť vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na to, či došlo skutočne k zdaniteľnému plneniu podľa § 8 Zákona o DPH na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania, resp. nadobudnutia tovarov a služieb a následne práva na odpočítanie dane. Poukázal na výsledky zistení získaných z vykonaného šetrenia prostredníctvom dožiadaní správcov daní: Vo vzťahu k dodávateľovi HORMIC s.r.o. (jún, august a september 2012) bolo zistené, že na adrese daňového subjektu HORMIC s.r.o. sa v budove nachádzala iba poštová schránka, na adrese sídla spoločnosti správca dane nikoho nezastihol, uvedený subjekt nereagoval na žiadosti správcu dane o zaslanie dokladov, zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote, napriek opakovanému miestnemu zisťovaniu nebol na adrese nikto zastihnutý. Napriek opakovaným žiadostiam adresovaným konateľovi spoločnosti HORMIC s.r.o. o zapožičanie dokladov za zdaňovacie obdobie 2. a 3. štvrťrok 2012 konateľ spoločnosti v stanovenej lehote doklady nepredložil. Na základe telefonickej informácie p. Papáneka bolo zistené, že konateľ spoločnosti HORMIC s.r.o. dostal porážku a nie je už konateľom tejto spoločnosti. Dňa 16.04.2013 došlo k zmene v obchodnom registri, pričom spoločnosť HORMIC s.r.o. zmenila sídlo spoločnosti a novým konateľom sa stal p. K. od 17.04.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane nevedel preveriť požadované skutočnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou HORMIC s.r.o. a žalobcom. Správca dane i žalovaný dospeli k záveru, že zdaniteľné plnenia fakturované spoločnosťou HORMIC s.r.o. pre žalobcu tak, ako je uvedené na sporných faktúrach nebolo uskutočnené, predmetné obchodné transakcie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Rovnako vo vzťahu k dodávateľom KEVOLA s.r.o. a TRANSKUL s.r.o. (pôvodne PORUBIAN s.r.o.) dospel žalovaný, ako aj správca dane k záveru, že tieto spoločnosti reálne neobchodovali, len vytvárali reťazec firiem, ktoré vystavovali faktúry za účelom získania daňovej výhody, dodávatelia týchto firiem sú spravidla nekontaktní, resp. vôbec neexistujú, resp. tieto firmy boli predané neidentifikovaným osobám, pričom vyhodnotenie všetkých zistených skutočností správca dane podrobne uviedol v prvostupňových rozhodnutiach a podrobne boli zhrnuté aj v rozhodnutiach žalovaného. Správca dane i žalovaný dospeli k záveru, že zdaniteľné plnenia fakturované uvedenými spoločnosťami pre žalobcu tak, ako je to uvedené na sporných faktúrach nebolo uskutočnené, predmetné obchodné transakcie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Vo vzťahu k dodávateľovi KEVOLA s.r.o. (január, február, apríl, máj 2012) bolo prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane (Daňový úrad Nitra) zistené, že C. D. - bývalý konateľ spoločnosti v zápisnici o ústnom pojednávaní z 26.11.2012 k otázke ohľadne existencie skladových priestorov tejto spoločnosti uviedol, že skladové priestory mala spoločnosť len na cukor a olej, textil sa neuskladňoval, predával sa priamo od dodávateľa KALIPO s.r.o. Prostredníctvom národnej ústredne Interpolu bolo zistené, že nový konateľ spoločnosti O. A., rumunský občan v rumunskom registri obyvateľstva neexistuje, jeho deklarovaná adresa pobytu je reálne miestny malý obchod, ktorý je v súčasnosti zatvorený, vlastníčka obchodu žiadnu osobu menom O. A. nepozná. Keďže výlučným dodávateľom pre daňový subjekt KEVOLA s.r.o. bola spoločnosť KALIPO s.r.o., žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol aj ďalšie nepriame dôkazy získané správcom dane, ktoré podrobne dokumentovali vzťahy medzi spoločnosťou KALIPO s.r.o. a spoločnosťou KEVOLA s.r.o. ako dodávateľom tovarov pre žalobcu. Žalovaný vo vyjadreniach poukázal na to, že základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti. Platiteľ dane si môže odpočítať daň za predpokladu, že skutočne k dodaniu tovaru alebo služby došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 Zákona o DPH, vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t.j. na dodanie tovaru a služieb s možnosťou odpočítania dane. Existencia samotnej faktúry nezakladá aj právo na odpočítanie dane, toto sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 v nadväznosti na ďalšie ustanovenia zákona. Faktúra sama o sebe nie je dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo, ale je to daňový doklad preukazujúci právo na odpočítanie dane v prípade, ak je jednoznačné a nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú skutočnosť, t.j. že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, čím dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a odberateľovi právo na odpočítanie dane. Správca dane berúc do úvahy skutočný obsah právneho úkonu sa pri výkone daňovej kontroly neopieral len o žalobcom predložené daňové, účtovné a ďalšie doklady, ale zaobstaral si dôkazy za účelom zistenia všetkých skutočností, ktoré boli podkladom pre ich vyhotovenie. Z judikatúry vyplýva, že nevyhnutným pre odpočet DPH je preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, t.j. že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. K námietke žalobcu, že vypočúvaní štatutárni zástupcovia spoločností KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. sú v pozícii obvinených, avšak platí prezumpcia neviny a závery daňových orgánov žalobca považuje za predčasné, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil v Protokole z daňovej kontroly prezumpciu neviny, výpovede týchto osôb boli citované v Protokole ako podporné stanoviská k zisteniam správcu dane, keďže z výsledkov uvedených vo výsluchoch vyplynuli skutočnosti potvrdzujúce zistenia správnych orgánov, že tieto spoločnosti v skutočnosti neobchodovali, len vytvárali reťazce firiem, ktoré vystavovali faktúry za účelom získania daňovej výhody. Fakturácia medzi daňovými subjektmi prebehla, ale tovar v skutočnosti dodaný nebol, reálne uskutočňovanie dodávok tovaru teda nebolo preukázané. Konatelia spoločností nemali vedomosti o fungovaní spoločností a podpisovali len nevyplnené, vopred pripravené listiny. Dodávatelia týchto firiem sú spravidla neexistujúce daňové subjekty, ktoré boli predané neidentifikovaným osobám v zahraničí, resp. ich sídla sú virtuálne a so správcom dane nekomunikujú. K námietkam žalobcu ohľadom dĺžky trvania daňovej kontroly, ktorá podľa neho trvala od 20.11.2012 do 31.01.2014 (viac ako 1 rok), čo je v rozpore so zákonom ustanoveným limitom jej trvania s tým, že správca dane bol počas kontroly od 28.05.2013 do 06.09.2013 nečinný a daňová kontrola bola prerušená v rozpore s § 61 Daňového poriadku (vzhľadom na zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly) žalovaný uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu 20.11.2012, pričom dňa 24.09.2013 bolo žalobcovi zaslané Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.09.2013, v zmysle ktorého bola daňová kontrola prerušená odo dňa 01.10.2013 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a okamžite ako pominuli prekážky v jej výkone, t.j. po obdržaní odpovede na medzinárodné dožiadanie, daňová kontrola dňom 11.12.2013 pokračovala, čo bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu oznámené listom zo dňa 09.01.2014. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 09.01.2014, ktorý bol prerokovaný a doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole z 09.01.2014 v zmysle § 31 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) dňa 29.01.2014. Splnomocnený zástupca žalobcu Protokol z daňovej kontroly s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam prevzal 31.01.2013, avšak v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o tom nedozvedela. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie výzva z 09.01.2014 s Protokolom z daňovej kontroly zo dňa 09.01.2014 bola splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu - žalobcu doručená 29.01.2014. Daňová kontrola bola preto ukončená 29.01.2014, z čoho vyplýva, že trvala 364 dní, a teda v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná. K námietke žalobcu, že rozhodnutie, ktorým bola daňová kontrola prerušená je zmätočné, žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa nestotožňuje, nakoľko v rozhodnutí sú podrobne uvedené dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušuje a je v ňom tiež uvedený deň, odkedy sa daňová kontrola prerušuje (od 01.10.2013). Dňa 11.12.2013 správca dane obdržal konečnú odpoveď na medzinárodné dožiadanie vo veci preverovania intrakomunitárnych konaní. Na základe zaslanej odpovede správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly a listom zo dňa 20.12.2013 žalobcovi oznámil, že správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej 20.11.2012. Oznámenie splnomocnený zástupca žalobcu neprevzal v odbernej lehote, zásielka sa vrátila správcovi dane 16.01.2014. K námietke žalobcu o nečinnosti správcu dane v období od 28.05.2013 do 06.09.2013 žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná, keďže v uvedenom období správca dane konal prostredníctvom iného správcu dane, ktorý vybavoval dožiadania u daňového subjektu KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s § 63 ods. 3 písm. f/ Daňového poriadku, keďže v ňom chýba otlačok úradnej pečiatky, žalovaný uviedol, že sa jedná o formálnu chybu, ktorá nemá vplyv na výrok rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal, že nemôže niesť vinu na tom, že došlo k zmene konateľov a spoločníkov spoločností KEVOLA, ani za to, že spoločnosti nekomunikovali s príslušným správcom dane, žalovaný uviedol, že takýto záver v napadnutom rozhodnutí nevyslovil a poukázal na to, že je povinnosťou žalobcu v prípade existencie pochybností predložiť relevantné dôkazy preukazujúce v prospech žalobcu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/37/2010. Pokiaľ žalobca v žalobách poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sž 106/00 z 28.02.2001, v ktorom bol vyslovený názor týkajúci sa otázky prenosu dôkazného bremena a správneho vyjadrenia pochybností pri daňovej kontrole, žalovaný uviedol, že preskúmaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj celého administratívneho spisu dospel k záveru, že nakoľko si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktorých uplatnenie na podnikateľské účely nevedel dostatočne preukázať, porušil § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., faktúra vystavená formálne, ani prípadná úhrada faktúry nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr, aj s ohľadom na tú skutočnosť, že daňová kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom dodaní tovaru tuzemskými dodávateľmi. Žalovaný je povinný viesť svoju existenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že žalobca splnil podmienku na odpočet DPH z prijatých faktúr. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr a to, že v súčasnosti jednotliví dodávatelia sú nezastihnuteľní, nemôže byť pokladom pre poskytovanie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinností riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu dane. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, ak však vznesie do obchodnej transakcie pochybnosť, je na žalobcovi, aby túto pochybnosť vyvrátil a žalobca je ten, kto znáša dôkazné bremeno a kto musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje striktné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vznikol nárok na odpočítanie dane. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočítanie DPH zákon požaduje, aby daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane preukázal existenciu podmienok, ktoré Zákon o DPH na odpočítanie dane ustanovil. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné podľa žalovaného deklarovať len po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po stránke obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru alebo služby). Preto s poukazom na § 24 a § 45 Daňového poriadku je žalobca tým subjektom, ktorý nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr. rozhodnutie sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18.04.2012 týkajúce sa otázky preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. preukázania dodania predmetného tovaru alebo služby. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to deklarovaným dodávateľom. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Dôkazné bremeno je primárne na žalobcovi a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Tieto názory boli v súvislosti s preukazovaním nároku na odpočítanie DPH opakovane judikované v rozsudkoch NS SR napr. 2Sžf/52/2011, 5Sžf/52/2011, 2Sžf/4/2009, 3Sžf/100/2012. Žalovaný preto námietky žalobcu ohľadne dokazovania a prenášania dôkazného bremena uvedené v žalobe považoval za neopodstatnené. Správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia, pričom pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a dôkazov predložených žalobcom, a preto jeho rozhodnutie nie je založené na pochybnostiach, resp. podozrení, ako to žalobca uvádza v žalobách. Žalobami napadnuté rozhodnutia majú podľa žalovaného presvedčivo a dostatočne štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvaha správcu dane, ako aj žalovaného, na základe ktorých správca dane pristúpil k vyrubeniu rozdielu dane v stanovenej výške. Daňové orgány teda nekonali protiprávne, naopak vychádzali zo zásadných zásad daňového konania podľa § 3 Daňového poriadku. K námietke žalobcu, že žalovaný nemal vydať 19 samostatných rozhodnutí za každý mesiac zvlášť, ale mohol vydať jedno, resp. dve rozhodnutia, žalovaný uviedol, že v daňovom konaní nie je možné (na rozdiel od súdu, ktorý môže viaceré konania spojiť do jedného spoločného konania a následne vo veci rozhodnúť), uplatniť tzv. zlučovaciu zásadu. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. Rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Žalovaný navrhol žaloby zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/193/2014-41 zo dňa 18.08.2015 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu RONY TEX s.r.o. Veľký Krtíš proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/193/2014, 24S/194/2014, 24S/195/2014, 24S/196/2014, 24S/197/2014, 24S/198/2014 a 24S/199/2014 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 24S/193/2014 s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. následne preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutia, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom veci prejednal bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil potom, čo oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 28.08.2015, keďže boli splnené podmienky podľa § 250f ods.1 a 2 O.s.p. (žalobca súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný sa k výzve súdu v zmysle § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., ktorá mu bola doručená 29.04.2015 v súdom stanovenej lehote nevyjadril, a preto sa predpokladá, že nemal námietky voči prejednaniu vecí bez nariadenia pojednávania). Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 29.10.2012 správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2011, január až február, apríl až september 2012. Oznámenie o začatí daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 06.11.2012. Dňa 20.11.2012 správca dane spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly dňom 20.11.2012. V zápisnici bol žalobca poučený o jeho právach a povinnostiach v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), o.i. o práve predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcom dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia (písm. c/), o práve nahliadať do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu (písm. d/), o práve klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní (písm. e/), vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (písm. f/), ako aj o povinnostiach podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku, o.i. o povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/). Z predmetnej zápisnice ďalej vyplýva zoznam listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní žalobcom správcovi dane. Z uvedeného zoznamu vyplýva, že medzi listinami odovzdanými správcovi dane neboli uvedené žiadne dodacie listy. Výzvou zo dňa 22.01.2013, doručenou splnomocnenému zástupcovi žalobcu 30.01.2013, správca dane vyzval žalobcu na predloženie účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady, inventúrny súpis zásob k tovaru k 01.01.2011, k 31.12.2011 a k 31.12.2012. Dňa 15.11.2012 žalobca doručil správcovi dane generálnu plnú moc, ktorou daňový subjekt - žalobca splnomocnil Ing. Vojtecha Markoviča, Veľký Krtíš v rozsahu všetkých práv konateľa na zastupovanie a vykonávanie všetkých úkonov vrátane prijímania doručovaných písomností. Rozhodnutím č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo dňa 11.09.2013 správca dane s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušil daňovú kontrolu DPH za obdobie január až december 2011, január, február, apríl až september 2012 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a je potrebné získať informácie o nových skutočnostiach podaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (u daňového subjektu, ktorý má sídlo v ČR). Z výroku vyplýva, že daňová kontrola vykonávaná u daňového subjektu W.-TEX s.r.o. Veľký Krtíš sa z tohto dôvodu prerušuje od 01.10.2013. Predmetné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly obsahuje všetky náležitosti stanovené Daňovým poriadkom. Predmetné rozhodnutie o prerušení daňového konania bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené 24.09.2013. Z predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že správca dane odoslal dňa 06.09.2013 žiadosť o MVI č. 9611401/5/4025107/2013/Gyur do iného členského štátu (ČR). Listom z 11.12.2013 správca dane žalobcovi oznámil v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku, že dňa 11.12.2013 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2011, január, február, apríl až september 2012 prerušila, a preto správca dane pokračuje vo výkone kontroly začatej dňa 20.11.2012. Z fotokópie doručenky vyplýva, že predmetné oznámenie bolo doručované žalobcovi na adresu jeho splnomocneného zástupcu X.. C. K., pričom dňa 23.12.2013 bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie zásielky, opakované doručenie zásielky sa vykonalo 27.12.2013 a v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte. Zásielka bola vrátená nedoručená daňovému úradu. Na základe predvolania zo dňa 20.12.2013 sa splnomocnený zástupca žalobcu X.. C. K. dostavil k správcovi dane na ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, pričom dňa 09.01.2014 bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní s predmetom: Vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku k doterajším zisteniam pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2011, január až február 2012, apríl až jún 2012, august až september 2012, na ktorom bol prítomný X.. C. K.. Z obsahu zápisnice vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu sa oboznámil s výsledkami vykonaných dožiadaní správcu dane o.i. vo vzťahu k výsledkom medzinárodného dožiadania vykonávaného v ČR, ako aj voči subjektom ENI SPED s.r.o. Bratislava, ISTROTECH s.r.o. Bratislava, N-G RENT CAR s.r.o. Šahy, TRANSKUL s.r.o. Bratislava (do 10.10.2012 PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno), HORMIC s.r.o. Bratislava, KEVOLA s.r.o. Šahy. Splnomocnený zástupca žalobcu sa k oboznámeným výsledkom šetrení vyjadril s tým, že sa vyjadrí písomne až po doručení Protokolu. O výsledku daňovej kontroly správca dane následne vyhotovil Protokol č. 9611401/5/72727/2014/Gyur zo dňa 09.01.2014, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 09.01.2014 doručoval splnomocnenému zástupcovi žalobcu X.. C. K. s tým, že písomné vyjadrenie k Protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich žalobcove tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, môže podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku predložiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Vo výzve bol žalobca poučený, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že predmetná zásielka obsahujúca Protokol a Výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole bola adresovaná splnomocnenému zástupcovi žalobcu X.. C. K., pričom podľa záznamov vykonaných poštovým doručovateľom na doručenke je zrejmé, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované dourčenie bolo vykonané dňa 13.01.2014, opakované doručenie bolo vykonané 14.01.2014 a dňa 14.01.2014 bola zásielka uložená na pošte. Dňa 31.01.2014 bola následne zásielka prevzatá splnomocnenou zástupkyňou žalobcu p. K., ktorá svojím podpisom potvrdila príjem tejto písomnosti. Dňa 24.02.2014 správca dane vyhotovil úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobca sa na základe predmetnej výzvy z 09.01.2014 k zisteniam uvedeným v Protokole nevyjadril v lehote stanovenej na predloženie písomného vyjadrenia (19.02.2014). Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k Protokolu elektronicky dňa 21.02.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Správca dane na vyjadrenie s poukazom na § 46 ods. 8 Daňového poriadku neprihliadol, v úradnom zázname uviedol, že bude postupovať v zmysle § 68 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku. Listom z 24.02.2014, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu 22.03.2014 správca dane žalobcovi oznámil, že jeho vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, ktoré bolo doručené správcovi dane elektronicky 21.02.2014 bolo doručené po uplynutí určenej lehoty, a preto k nemu správca dane nebude prihliadať. Zistenia správcu dane uvedené v Protokole z 09.01.2014 boli podkladom pre vydanie prvostupňových rozhodnutí správcu dane zo dňa 25.02.2014, ktorými bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia január, február, apríl, máj, jún, august a september 2012 vo výškach uvedených na č.l. 1 a 2 tohto rozsudku. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za august 2012 vo výške 11.400,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 2012/08/07 a č. 2012/06/15 od dodávateľa HORMIC s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom HORMIC s.r.o. Správca dane uviedol, že žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky pre odpočet DPH podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. Poukázal na to, že základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti. Platiteľ dane si môže odpočítať daň za predpokladu, že skutočne k dodaniu tovaru alebo služby došlo a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 Zákona o DPH a vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t.j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. Správca dane uviedol, že samotné vyjadrenie alebo prehlásenie o tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil, nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby daňový subjekt (v tomto prípade žalobca) svoje tvrdenie doložil relevantnými dôkazmi. Samotná faktúra, resp. faktúry, ktoré predložil žalobca, nie sú bez ďalšieho dôkazom o tom, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Z napadnutého rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane vykonal šetrenie, v rámci ktorého prostredníctvom dožiadania iným správcom dane (Daňový úrad Bratislava) preveroval vyššie uvedené faktúry vystanovené pre žalobcu, ako aj relevantné skutočnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou HORMIC s.r.o. Z vykonaného šetrenia vyplýva, že v označenom sídle dodávateľa HORMIC s.r.o. sa nachádza iba poštová schránka so zoznamom daňových subjektov, v ktorom sa nachádza aj daňový subjekt HORMIC, avšak na adrese sídla spoločnosti správca dane nikoho nezastihol. Zásielky adresované tomuto subjektu správcom dane sa vrátili neprevzaté v odbernej lehote. Pri opakovanom miestnom zisťovaní správca dane na uvedenej adrese opäť nikoho nezastihol, konateľ spoločnosti HORMIC s.r.o. na žiadosť správcu dane o zapožičanie dokladov týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia II. a III. štvrťrok 2012 nereagoval, doklady neboli predložené, napriek opakovanej žiadosti. Bolo zistené, že spoločnosť zmenila konateľa a sídlo. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť skutočnosti týkajúce sa uvedeného daňového subjektu, resp. zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou HORMIC s.r.o. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za september 2012 vo výške 67.600,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 2012/09/03, č. 2012/09/06, č. 2012/09/09, č. 2012/09/18, č. 2012/09/21, č. 2012/09/24 a č. 2012/09/28 od dodávateľa HORMIC s.r.o. Bratislava, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom HORMIC s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako, ako prvostupňové rozhodnutie za august 2012. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za jún 2012 vo výške 54.200,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 33.200,- Eur na základe dodávateľských faktúr č. 2012/06/01, č. 2012/06/04, č. 2012/06/12, č. 2012/06/18, č. 2012/06/21 a č. 2012/06/28 od dodávateľa HORMIC s.r.o. Bratislava, ktorých predmetom bola fakturácia textilného tovaru, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom HORMIC s.r.o. Správca dane prvostupňové rozhodnutie týkajúce sa dodávateľa HORMIC s.r.o. odôvodnil zhodne, ako v prvostupňových rozhodnutiach za zdaňovacie obdobie august a september 2012. Ďalej žalobca v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 21.000,- Eur na základe dodávateľských faktúr č. 08062012/04, 12062012/03, 15062012/01, 22062012/01 a 28062012/05 od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. Šahy. Správca dane na základe dožiadania prostredníctvom zamestnancom Daňového úradu Nitra preveril skutočnosti ohľadne sporných faktúr vystanovených daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. pre žalobcu, ktorých predmetom bola fakturácia textilného tovaru, resp. obuvi v celkovej sume 126.000,- Eur. Z odpovede Daňového úradu Nitra z 19.12.2013 vyplýva, že C. D., bývalý konateľ spoločnosti KEVOLA s.r.o. v zápisnici o ústnom pojednávaní z 26.11.2012 uviedol, že spoločnosť mala skladové priestory na cukor a olej, textil sa neuskladňoval, predával sa priamo od dodávateľa KALIPO s.r.o. Prostredníctvom Národnej ústredne Interpolu bolo zistené, že nový konateľ spoločnosti O. A. v rumunskom registri obyvateľstva neexistuje. Jeho deklarovaná adresa pobytu je reálne miestny malý obchod, ktorý je v súčasnosti zatvorený, vlastníčka obchodu žiadnu osobu menom O. A. nepozná. Z dôvodu, že výlučným dodávateľom pre daňový subjekt KEVOLA, mala byť spoločnosť KALIPO s.r.o. Bratislava, správca dane preveroval vzťahy medzi spoločnosťou KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. ako dodávateľom tovarov pre kontrolovaný daňový subjekt - žalobcu, pričom správca dane nahliadal do spisu daňovej kontroly daňového subjektu KALIPO s.r.o., z ktorého zistil, že tento daňový subjekt nepredložil hodnoverné dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávok tovaru a prác, neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní dodávok zdaniteľných plnení. Daňový subjekt KALIPO s.r.o. nemá na adrese sídla, ktorú má uvedenú v registri, uvedenú poštovú schránku s uvedením obchodného mena spoločnosti a na uvedenej adrese sa nenachádzal. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 05.12.2012, v ktorom bol vypočutý Q. V., bývalý konateľ spoločnosti KALIPO s.r.o., ktorá mala predmetný tovar dodávať spoločnosti KEVOLA s.r.o. vyplýva, že spoločnosť KALIPO s.r.o. v období, keď bol konateľom, nemala žiadnych zamestnancov, žiadne prevádzkové ani skladové priestory a vykonávala obchodnú činnosť s potravinárskym tovarom a drevom. Tovar mal byť nakúpený od maďarských dodávateľov, jediným hmotným investičným majetkom bol notebook, pričom nedisponoval žiadnymi účtovnými, ani daňovými dokladmi spoločnosti KALIPO s.r.o. Správca dane poukázal na obsah výsluchu svedkov Q. V., K. J., C. D. a K. F., ktoré boli ako dokumenty poskytnuté z PPZ, NAKA a NJFP Banská Bystrica Finančnému riaditeľstvu SR pre účely daňovej kontroly daňového subjektu KALIPO s.r.o. Z predmetných výsluchov vyplývajú aj vzťahy medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. ako dodávateľmi tovarov pre RONY-TEX s.r.o. (žalobcu). Z výsluchov vyššie uvedených osôb vyplynulo, že tieto spoločnosti reálne neobchodovali, len vytvárali reťazec firiem, ktoré vystavovali faktúry za účelom získania daňovej výhody. Fakturácia medzi daňovými subjektami prebehla, ale tovar v skutočnosti dodaný nebol. Reálne uskutočňovanie dodávok tovaru nebolo preukázané, a to ani samotným daňovým subjektom (žalobcom) a ani vykonaným šetrením správcu dane. Konatelia spoločností nemali vedomosti o fungovaní spoločností a podpisovali len čisté, resp. dopredu pripravené papiere, vždy ich riadila ďalšia osoba alebo osoby. Dodávatelia týchto firiem sú spravidla neexistujúce daňové subjekty, ktoré boli predané neidentifikovaným osobám v zahraničí, resp. ich sídla sú virtuálne a so správcom dane nekomunikujú. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry o dodávkach tovaru, existencia faktúr a ich zaúčtovanie automaticky neznamená oprávnený nárok na odpočítanie dane, pokiaľ sa nepreukáže materiálna podstata veci, t.j. reálne dodanie fakturovaného tovaru, resp. služby. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo (podľa názoru kontrolovaného daňového subjektu o tom svedčia vystavené a zaúčtované faktúry), nijakým iným relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Všetky nákupy a predaje tovaru žalobca deklaruje len na základe listinných dôkazov, ako dôkaz reálneho dodania tovaru kontrolovaný daňový subjekt predkladal iba dôkazy (faktúry zmluvy, objednávky), ale žiadne iné relevantné dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru nepredložil. Na základe týchto skutočností vyvodil správca dane záver, že zdaniteľné plnenie pre daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúrach, nebolo uskutočnené. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný preukázať v priznaní, hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedený daňovým subjektom. Na základe uvedených skutočností správca dane konštatoval, že zdaniteľné plnenie pre daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. tak, ako je uvedené vo faktúrach, nebolo uskutočnené. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za február 2012 vo výške 21.098,80 Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 08022012/01, 13022012/01, 17022012/01, 22022012/01, 27022012/03 a č. 29022012/07 od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako, ako bolo uvedené vo vyššie uvedenom rozhodnutí za zdaňovacie obdobie jún 2012 týkajúce sa dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy. Na základe záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie tovarov a služieb spoločnosťou KEVOLA s.r.o., správca dane konštatoval, že neuznáva odpočítanie DPH vo výške 21.098,80 Eur z dodávateľských faktúr od tejto spoločnosti. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za január 2012 vo výške 10.500,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 10012012/03, 16012012/04, 20012012/05, 26012012/03 a č. 30012012/04 od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rovnaké dôvody, ako boli uvedené vo vyššie uvedených rozhodnutiach za zdaňovacie obdobie január 2012 a jún 2012 (vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy). Na základe záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťou KEVOLA s.r.o., správca dane konštatoval, že neuznáva odpočet DPH vo výške 10.500,- Eur z dodávateľských faktúr od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za apríl 2012 vo výške 16.300,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 11042012/03, 16042012/01, 23042012/01 a č. 30042012/01 od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rovnaké dôvody, ako boli uvedené vo vyššie uvedených rozhodnutiach za zdaňovacie obdobie január, február, jún 2012 (vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy). Na základe záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie prác a služieb spoločnosťou KEVOLA s.r.o., správca dane konštatoval, že neuznáva odpočet DPH vo výške 16.300,- Eur z dodávateľských faktúr od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za máj 2012 vo výške 31.410,- Eur bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr č. 07052012/05, 11052012/05, 17052012/01, 23052012/05, 28052012/03, 30052012/02 a č. 31052012/02 od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, ktorých predmetom bola fakturácia textilného tovaru, resp. obuvi, pričom nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rovnaké dôvody, ako boli uvedené vo vyššie uvedených rozhodnutiach za zdaňovacie obdobie január, február, apríl a jún 2012 (vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy). Na základe záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie tovarov a služieb spoločnosťou KEVOLA s.r.o., správca dane konštatoval, že neuznáva odpočet DPH vo výške 27.810,- Eur z dodávateľských faktúr od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Šahy. Ďalej si žalobca v uvedenom zdaňovacom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe dodávateľskej faktúry č. 16-05/2012/4 od dodávateľa TRANSKUL s.r.o. Bratislava (do 10.10.2012 PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno), ktorej predmetom bola fakturácia textilného tovaru - tričká v celkovej výške 21.600,- Eur, z toho DPH vo výške 3.600,- Eur. Správca dane na základe dožiadania prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava preveroval dodávateľskú faktúru vystavenú spoločnosťou TRANSKUL s.r.o. Z odpovede na dožiadanie správca dane zistil, že preverovaním sídla spoločnosti TRANSKUL s.r.o. Bratislava bolo zistené, že sa jedná o virtuálne sídlo spoločnosti, spoločnosť TRANSKUL s.r.o. nepodávala od III. štvrťroku 2012 daňové priznania na DPH, na výzvy správcu dane nereaguje, pošta sa vracia s označením - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Konateľ spoločnosti nereagoval na predvolanie na ústne pojednávanie, zásielky adresované konateľovi sa vrátili späť s poznámkou doručovateľa - adresát je neznámy. Správca dane konštatoval, že samotné vyjadrenie a prehlásenie o tom, že sa nejaký zdaniteľný obchod uskutočnil, nie je ešte dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie predložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Samotná faktúra nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúru, nepredložil iný dôkaz o reálnej dodávke tovaru. Z uvedeného správca dane dovodil, že daňový subjekt nesplnil podmienky na odpočítanie dane stanovené Zákonom o DPH. Žalobca včas podanými odvolaniami napadol prvostupňové rozhodnutia správcu dane, o ktorých žalovaný rozhodol napadnutými rozhodnutiami zo dňa 30.10.2014 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január, február 2012, apríl, máj, jún, september a august 2012 podľa Zákona o DPH, počas ktorej o.i. zistil, že žalobca si v predmetnom období neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov HORMIC s.r.o. Bratislava, KEVOLA s.r.o. Šahy a TRANSKUL s.r.o. Bratislava (predtým PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno). Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane (aj prostredníctvom dožiadaní). V rozhodnutí konštatoval, že sa plne stotožňuje so závermi správcu dane, že zdaniteľné plnenia fakturované spoločnosťami KEVOLA s.r.o. Šahy, TRANSKUL s.r.o. Bratislava (predtým PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno) a HORMIC s.r.o. Bratislava pre kontrolovaný daňový subjekt tak, ako je uvedené v sporných faktúrach, nebolo uskutočnené. Žalobca teda nepreukázal, že mu spoločnosť KEVOLA s.r.o., TRANSKUL s.r.o. a HORMIC s.r.o. dodali tovar uvedený na sporných faktúrach (textilný tovar, resp. obuv). Žalovaný konštatoval, že predmetné obchodné transakcie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s cieľom komunitárneho práva. Poukázal na podmienky stanovené Zákonom o DPH, po splnení ktorých si môže daňový subjekt odpočítať daň. Zdôraznil, že samotná faktúra nezakladá právo na odpočítanie dane. Toto právo sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49, § 51 Zákona o DPH v nadväznosti na ďalšie ustanovenia zákona. Faktúra sama o sebe nie je dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo. Je to daňový doklad preukazujúci právo na odpočítanie dane len v prípade, ak je jednoznačné a nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú skutočnosť, t.j. že k dodaniu tovaru alebo služby došlo, čím dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a odberateľovi právo na odpočítanie dane. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutí konštatoval, že sa plne stotožňuje so závermi správcu dane, že nebolo preukázané nadobudnutie a ani následné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt tak zo strany dodávateľa KEVOLA s.r.o., ako aj TRANSKUL s.r.o. a HORMIC s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. bolo zistené, že v čase výkonu kontroly bola predaná neexistujúcej osobe do Rumunska, pričom bývalý konateľ spoločnosti C. D. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť nemala skladové priestory na textil, tento sa predával priamo od dodávateľa KALIPO s.r.o.; nepreukázal prepravu tovaru do spoločnosti RONY-TEX, nevedel uviesť, kto konkrétne prepravu vykonal, resp. akým motorovým vozidlom, účtovníctvo daňového subjektu KEVOLA s.r.o. sa javí ako fiktívne, keďže tovar v skutočnosti neexistoval, teda ani jedna strana nevedela preukázať prepravu tovaru. Vzťahy medzi spoločnosťami KALIPO s.r.o. a KEVOLA s.r.o. fungovali len na princípe fakturácie tovarov bez toho, aby akýkoľvek tovar bol reálne dodaný. Dodanie tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o. žalobcovi nebolo podložené hodnovernými dokladmi, a preto nebolo možné zistiť ani pôvod, ani samotnú existenciu tohto tovaru. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry o dodávkach tovaru, existencia faktúr a ich zaúčtovania automaticky neznamená oprávnený nárok na odpočítanie dane, pokiaľ nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaného tovaru. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, o čom podľa tvrdenia žalobcu svedčia vystavené a zaúčtované faktúry, iným relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o dodaní, resp. prevzatí tovaru, pričom žalobca ako dôkazy o reálnom dodaní tovaru predkladal iba faktúry, zmluvy a objednávky, žiadne iné relevantné dôkazy nepredložil. Vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti TRANSKUL s.r.o. a HORMIC s.r.o. sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, že nebolo preukázané nadobudnutie a ani následné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt RONY-TEX s.r.o. Uvedené spoločnosti sú nekomunikujúce daňové subjekty, ktoré majú virtuálne sídlo, reálne nevykonávajú ekonomickú činnosť, sú nekontaktné. Nebolo možné preveriť prepravu tovaru vo vzťahu k spoločnosti TRANSKUL s.r.o., ani vo vzťahu k spoločnosti HORMIC s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt, nebolo možné preveriť účtovné doklady, keďže spoločnosti pri výkone daňovej kontroly nespolupracovali. Vzťahy medzi spoločnosťami TRANSKUL s.r.o. a žalobcom a HORMIC s.r.o. a žalobcom fungovali len na princípe fakturácie tovarov bez toho, aby bol reálne akýkoľvek tovar dodaný. Žalobca, ani jeho dodávatelia nepredložili hodnoverné doklady o dodaní, resp. prevzatí tovaru, takže nebolo možné zistiť ani pôvod, ani samotnú existenciu tovaru. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, o čom podľa žalobcu svedčia vystavené a zaúčtované faktúry, iným relevantným spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. K námietke žalobcu, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane v prvostupňových rozhodnutiach, že vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly, ktoré boli doručené správcovi dane elektronicky 21.02.2014, boli doručené po určenej lehote, v dôsledku čoho správca dane k takýmto vyjadreniam neprihliadal, žalovaný uviedol, že výzva na vyjadrenie spolu s Protokolom bola žalobcovi doručená 29.01.2014, a preto lehota na vyjadrenie uplynula 19.02.2014. Pokiaľ žalobca doručil elektronicky správcovi dane vyjadrenie 21.02.2014, t.j. po určenej lehote, správca dane sa v súlade s Daňovým poriadkom s oneskorene doručeným podaním nezaoberal, keďže na podanie - vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole uskutočneným po lehote sa v zmysle Daňového poriadku hľadí, ako keby nebolo podané, keďže aj z ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyplýva, že zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. K námietke žalobcu vzťahujúcej sa na dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá podľa žalobcu prekročila zákonný limit 1 roka, žalovaný uviedol, že daňová kontrola netrvala 1 rok a 3 dni, ako to v odvolaní tvrdil žalobca, ale trvala 364 dní, čo je v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku, keďže trvala od 20.11.2012 do 29.01.2014, pričom v čase od 11.10.2013 do 11.12.2013 bola prerušená. Vo vzťahu k dátumu ukončenia daňovej kontroly (29.01.2014) žalovaný uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu síce Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole prevzal fyzicky 31.01.2013, avšak poukázal na § 31 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého sa považuje predmetná zásielka doručená 15. dňom od jej uloženia, t.j. 29.01.2014. K námietke týkajúcej sa nečinnosti správcu dane počas daňovej kontroly (v období od 28.05.2013 do 06.09.2013) žalovaný uviedol, že správca dane začal daňovú kontrolu 20.11.2012 a v namietanom období od 28.05.2013 do 06.09.2013 nebol nečinný, ale vykonával úkony prostredníctvom iného správcu dane, ktorý vybavoval dožiadania od daňového subjektu KEVOLA s.r.o. Šahy, KALIPO s.r.o. Bratislava. Správca dane ďalej konal a zasielal tuzemské a medzinárodné dožiadania, ktoré v napadnutých rozhodnutiach podrobne špecifikoval. K námietke žalobcu o porušení § 46 ods. 6 Daňového poriadku zo strany správcu dane, keď žalobcovi nevrátil predložené daňové doklady ku kontrole, žalovaný uviedol, že žalobca si v lehote podľa § 46 ods. 6 Daňového poriadku v lehote 30 dní od ukončenia daňovej kontroly zapožičané doklady neprevzal, správca dane mu tieto zaslal na adresu splnomocneného zástupcu. Žalobca si následne prevzal doklady 10.04.2014, ktorú skutočnosť potvrdil. K námietke o nereálnosti vyčísleného rozdielu DPH za r. 2011 a r. 2012, pričom sa v Protokole uvádzajú zistenia, s ktorými žalobca nesúhlasí a ktoré sú v jeho neprospech, keďže nemôže za to, že dotknuté spoločnosti, na ktoré sa správca dane obrátil nespolupracujú, alebo neplnia si svoje povinnosti, resp. sú nekontaktné, žalovaný uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole dôkladne preveril všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a to aj prostredníctvom dožiadaní iným správcom dane za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľmi, resp. odberateľmi v kontrolovanom zdaňovacom období, pričom správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti tak, že v daňovej kontrole sa nepreukázalo a nepotvrdilo uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného dodávateľským faktúrami od deklarovaných dodávateľov KEVOLA s.r.o., TRANSKUL s.r.o. a HORMIC s.r.o. Zdôraznil, že kontrolovaný daňový subjekt vierohodným spôsobom nepreukázal, že tovar fakturovaný predmetnými dodávateľskými faktúrami reálne nadobudol od deklarovaných dodávateľov. Poukázal na to, že samotné vyjadrenie konateľa spoločnosti a prehlásenia o tom, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil, nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby svoje tvrdenia predložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Zároveň samotné faktúry nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Žalovaný poukázal na výsledky preverovania dodávateľských spoločností a to tak vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o., KALIPO s.r.o., TRANSKUL s.r.o. a HORMIC s.r.o., pričom o.i. bolo zistené, že spoločnosti sú nekontaktné, na adrese nepreberajú poštové zásielky, nemajú žiadnych zamestnancov, ani žiadny hmotný investičný majetok. Žalovaný poukázal na to, že Zákon o DPH vo svojich ustanoveniach stanovuje striktne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vznikol nárok na odpočítanie dane. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočítanie DPH zákon požaduje, aby daňový subjekt, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré Zákon o DPH na odpočítanie dane ustanovil. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalovaný uzavrel, že v posudzovaných prípadoch za predmetné zdaňovacie obdobia nebolo preukázané, že predmetné plnenia fakturované pre kontrolovaný daňový subjekt - žalobcu, boli dodané na faktúrach deklarovanými dodávateľmi. K namietanému pochybeniu správcu dane pri doručovaní písomností, keď tieto boli doručované na adresu X.. C. K., A. XXX/XX, C. J., pričom žalobca RONY-TEX má sídlo A. H. Škultétyho č. 734/6, Veľký Krtíš, žalovaný uviedol, že daňový subjekt 15.11.2012 doručil správcovi dane generálnu plnú moc, v ktorej žalobca splnomocnil X.. C. K. v rozsahu všetkých práv konateľa, aby vo všetkých veciach spoločnosť zastupoval, vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti. Vzhľadom na toto splnomocnenie s poukazom na § 30 ods. 3 Daňového poriadku správca dane doručoval všetky písomnosti zástupcovi spoločnosti RONY-TEX s.r.o. X.. C. K. na jeho adresu správne. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 45 ods. 2 písm. c/, d/, e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9, 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a) (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa § 58 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Daňové konanie začína a) na návrh účastníka daňového konania, b) z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 2) (2) Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu orgánu príslušnému konať vo veci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných poskytovateľov platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. (3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. (4) Daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení k 30.09.2012 dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní podľa piatej časti O.s.p. je zisťovanie, či je rozhodnutie a jeho postup v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia, v súlade so zákonom z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v žalobe. Rozsah súdneho prieskumu teda určuje žalobca tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie, alebo postup správneho orgánu za nezákonné. Súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania, súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, tzn. ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na preskúmavaný prípad, alebo ich dopĺňať. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že správca dane, teda prvostupňový správny orgán, svojimi rozhodnutiami a postupom ukrátil žalobcovo právo brániť sa tým, že nebral do úvahy vyjadrenia žalovaného k protokolu, ani argumenty predložené v odvolaniach. Predovšetkým je potrebné uviesť, že správca dane, ktorý je prvostupňovým správnym orgánom, ani nemohol brať do úvahy argumenty žalobcu uvedené v odvolaniach, keďže odvolania smerovali práve proti týmto rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu; týmito odvolacími dôvodmi sa mal povinnosť zaoberať žalovaný ako druhostupňový správny orgán. Vzhľadom na to, že táto námietka smerovala voči rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu, súd ju považoval za nedôvodnú. Súd však považuje za potrebné uviesť, že táto námietka je navyše nekonkrétna. Žalobca v žalobách len všeobecne poukazuje na to, že správca dane nebral do úvahy argumenty žalobcu predložené v odvolaniach, pričom nekonkretizuje, ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa správny orgán nezaoberal. Napriek tomu je potrebné konštatovať, že z odôvodnení rozhodnutí žalovaného, ktorý bol oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutia správcu dane z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaniach vyplýva, že žalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v jednotlivých odvolaniach proti jednotlivými prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane vysporiadal, zaujal k nim svoje stanovisko a aplikujúc príslušné ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o DPH vyslovil v odôvodnení svojich rozhodnutí konkrétne právne závery. Skutočnosť, že žalobca s takýmito závermi nesúhlasí, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Je potrebné poukázať na to, že žalobca v žalobách navyše ani nenamietal, že by žalovaný vec nesprávne právne posúdil, alebo, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav. Nenamietal ani, že by zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne rozhodnutia, bolo v rozpore s obsahom spisov, ani nedostatok dôvodov (nepreskúmateľnosť). Ak žalobca v odvolaniach a aj v žalobách len stroho (jednou vetou) skonštatoval, že došlo k preukázaniu zdaniteľného plnenia a dodania tovaru od jeho dodávateľov (KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o.), toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizoval, napr. odkazom na konkrétne dôkazy, ktorými by bol v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania preukazoval splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu DPH - konkrétne na dôkazy preukazujúce, že tovar deklarovaný v predmetných faktúrach dodali žalobcovi práve spoločnosti KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o. (v rozhodnutiach uvedený po zmene obchodného mena a sídla TRANSKUL s.r.o. Bratislava), napr. dodacie listy, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, ktorými bol tovar k žalobcovi prepravovaný, označenie týchto motorových vozidiel, prípadne osôb, ktoré žalobcovi tovar dodali a pod. Takáto námietka je teda nekonkrétna, bez tvrdenia, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil alebo nedostatočne zistil skutkový stav a ani v priebehu preskúmavacieho konania žalobca neoznačil, ani nepredložil takéto dôkazy preukazujúce, že dodanie tovaru bolo reálne vykonané vo faktúrach uvedenými subjektami. Vo vzťahu k vydaným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za obdobie august a september 2012 a čiastočne jún 2012, ako aj voči rozhodnutiam žalovaného, ktorými boli prvostupňové rozhodnutia správcu dane za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia, v ktorých si uplatňoval odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom HORMIC s.r.o. Bratislava, súd uvádza, že žalobca v žalobách ani netvrdil, že vo vzťahu k tomuto dodávateľovi (HORMIC s.r.o.) došlo k preukázaniu zdaniteľného plnenia a dodania tovaru od tohto dodávateľa. Argumentácia uvedená v žalobách vedených pôvodne pod č. 24S/193/2014, 24S/194/2014, 24S/195/2014 sa teda nedotýka, resp. nekorešponduje so skutkovým stavom zisteným správnymi orgánmi , z ktorého vychádzal správca dane pri vydaní prvostupňových rozhodnutí za uvedené kontrolované zdaňovacie obdobia (január, február a čiastočne aj jún 2012). Súd poukazuje na to, že z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že základnou podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane je vznik daňovej povinnosti, pričom platiteľ si môže odpočítať daň len za predpokladu, že k dodaniu tovaru (alebo služby) skutočne došlo a dodaním tovaru vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 71 Zákona o DPH a preukáže účel použitia prijatého plnenia, z ktorého si odpočítal daň na svoje podnikanie. Existencia samotnej faktúry nezakladá právo na odpočet dane, toto sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH. Faktúra sama o sebe nie je dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu došlo. Skutočnosti, že boli splnené podmienky na uplatnenie odpočtu dane je povinný preukazovať daňový subjekt, v tomto prípade žalobca (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Vo vzťahu k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu sú nezákonné, pretože správca dane viedol daňovú kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty a úkony pre výkon kontroly, súd uvádza: Z administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola u žalobcu zameraná na DPH za mesiace január, február, apríl, máj, jún, september a august 2012 začala dňom určeným v Oznámení správcu dane o daňovej kontrole, t.j. dňom 20.11.2012, pričom predmetné Oznámenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 29.10.2012 správca dane doručil žalobcovi 06.11.2012. Dňa 20.11.2012 bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci daňovej kontroly, z ktorej o.i. vyplýva, že žalobca bol poučený o svojich právach a povinnostiach v zmysle Daňového poriadku a súčasne bol dohodnutý postup pri výkone daňovej kontroly. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil X.. C. K. ako splnomocnený zástupca žalobcu na základe predloženej generálnej plnej moci doručenej správcovi dane 15.11.2012. Zápisnica obsahuje súpis listín a dokladov odovzdaných pri ústnom pojednávaní a vyžiadaných správcom dane. Prílohou zápisnice je potvrdenie o zapožičaní dokladov pre účely výkonu daňovej kontroly zo dňa 20.11.2012. Správca dane Rozhodnutím č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo dňa 11.09.2013, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené 24.09.2013 prerušil daňovú kontrolu DPH za mesiace január, február a apríl až september 2012 u subjektu RONY-TEX s.r.o. Veľký Krtíš s poukazom na § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a je potrebné získať informácie o nových skutočnostiach podaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Vo výroku predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly sa uvádza, že daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 01.10.2013. Rovnako z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že dôvodom prerušenia daňovej kontroly je potreba zistenia skutočností pre správne určenie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií u daňového subjektu, ktorý má sídlo v ČR. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do ČR dňa 06.09.2013. Žalobca v žalobe namietal, že prerušenie daňového konania nebolo uskutočnené v zmysle § 61 Daňového poriadku, pretože mu bolo doručené absolútne zmätočné rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur, ktoré neobsahovalo náležitosti v zmysle § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku, lebo podľa tvrdenia žalobcu neobsahovalo vo výrokovej časti údaje podľa písm. c/ (meno a priezvisko), chýba tam deň, odkedy je konanie prerušené (nedodržaný § 61 ods. 3 Daňového poriadku), chýba zmienka o doručení písomností iba splnomocnenému zástupcovi žalobcu (nedodržaný § 30 ods. 3 Daňového poriadku) a rozhodnutie neobsahuje v odôvodnení ani jedinú skutočnosť, ktorá bola jeho podkladom (porušený § 63 ods. 5 Daňového poriadku). Tieto námietky žalobcu uvedené v žalobe však absolútne nezodpovedajú obsahu predmetného rozhodnutia o prerušení konania, pretože rozhodnutie správcu dane o prerušení daňového konania č. 9611401/5/4143849/2013/Gyur zo dňa 11.09.2013 obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, t.j. aj žalobcom namietané náležitosti, keďže vo výroku predmetného rozhodnutia je uvedený subjekt, u ktorého sa daňová kontrola prerušuje - žalobca je označený obchodným menom, právnou formou, adresou, sídlom, IČO-m, DIČ-om, aj identifikačným číslom DPH, ďalej je vo výroku uvedený dátum, od ktorého sa daňová kontrola prerušuje - 01.10.2013, v odôvodnení je presne uvedená skutočnosť, ktorá je dôvodom prerušenia daňovej konania v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku a súčasne na 2. strane predmetného rozhodnutia je uvedené, že predmetné rozhodnutie sa doručuje splnomocnenému zástupcovi žalobcu X.. K.. Námietka žalobcu o „zmätočnosti rozhodnutia“ o prerušení konania, je teda v celom rozsahu nedôvodná. Keďže predmetné rozhodnutie o prerušení daňového konania bolo vydané v súlade s § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, pričom obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 61 a § 63 Daňového poriadku), účinky prerušenia konania nastali dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, t.j. dňom 01.10.2013. Tvrdenie žalobcu, že vydanie takéhoto rozhodnutia predstavuje nezákonne prerušenú daňovú kontrolu, nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, ani postupu správcu dane v daňovom konaní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po doručení odpovede na medzinárodné dožiadanie dňa 11.12.2013 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola za kontrolované zdaňovacie obdobia r. 2012 u žalobcu prerušila a správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly začatej 20.11.2011. Túto skutočnosť správca dane v súlade s § 61 ods. 4 Daňového poriadku oznámil žalobcovi listom z 11.12.2013. Zásielka obsahujúca uvedené oznámenie adresovaná splnomocnenému zástupcovi žalobcu X.. K. bola vrátená správcovi dane s tým, že podľa údajov na doručenke vyznačených poštovým doručovateľom si zásielku adresát neprevzal ani pri opakovanom doručení a zásielka bola uložená na pošte 27.12.2013 a keďže si ju adresát nevyzdvihol, považuje sa za doručenú 15. dňom od jej uloženia (§ 31 ods. 2 Daňového poriadku). Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená v čase od 01.10.2013 do 11.12.2013. Z ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, tzn. že do zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (najviac 1 rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku) sa nepočíta obdobie od 01.10.2013 do 11.12.2013. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane listom zo dňa 20.12.2013 č. 9611401/5/5661957/2013/Gyur predvolal žalobcu na ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia január, február, apríl až september 2012 určené na deň 09.01.2014. Predvolanie bolo žalobcovi doručené 31.12.2013. Dňa 09.01.2014 sa u správcu dane vykonalo ústne pojednávanie za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu X.. K., o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9611401/5/70613/2014/Gyur zo dňa 09.01.2014. Podľa zápisnice predmetom ústneho pojednávania bolo vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k doterajším zisteniam pri daňovej kontrole DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia r. 2012. Zo zápisnice vyplýva, že zástupca žalobcu bol oboznámený s výsledkami medzinárodného dožiadania z ČR č. 68818/13/Ska z 11.12.2013, ako aj s výsledkami dožiadaní a miestnych zisťovaní týkajúcich sa subjektov ENI SPED s.r.o. Bratislava, ISTROTECH s.r.o. Bratislava, N-G RENT CAR s.r.o. Šahy, TRANSKUL s.r.o. Bratislava (pôvodne PORUBIAN s.r.o. Slovenské Pravno), KALIPO s.r.o. Bratislava, HORMIC s.r.o. Bratislava a KEVOLA s.r.o. Šahy. Následne bol dňa 09.01.2014 vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 9611401/5/72727/2014/Gyur, ktorý bol v prílohe listu č. 9611401/5/81008/2014/Gyur zo dňa 09.01.2014 dňa 10.01.2014 expedovaný (zaslaný) žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Predmetná zásielka bola adresovaná splnomocnenému zástupcovi žalobcu X.. K.. Z fotokópie doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise súd zistil, že podľa údajov zapísaných poštovým doručovateľom bol dňa 13.01.2014 vykonaný neúspešný pokus o doručenie zásielky s výzvou o opakované doručenie na deň 14.01.2014. Opakované doručenie zásielky 14.01.2014 nebolo úspešné, a preto bola zásielka uložená na pošte 14.01.2014. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o tom nedozvedela. Vzhľadom na cit. ust. § 31 ods. 3 Daňového poriadku sa považuje zásielka obsahujúca Protokol z daňovej kontroly zo dňa 09.01.2014 a Výzvu z 09.01.2014 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, za doručenú 15. dňom od jej uloženia, t.j. dňom 29.01.2014, a to aj napriek tomu, že splnomocnený zástupca si následne uvedenú zásielku prevzal dňa 31.01.2014. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom ukončenia Protokolu podľa ods. 8, t.j. dňom 29.01.2014. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61 Daňového poriadku, pričom podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania a podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Keďže predmetná daňová kontrola začala dňom 20.11.2012 a daňové konanie bolo prerušené od 01.10.2013 do 11.12.2013 (2 mesiace a 11 dní), pričom daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku v spojení s § 31 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. dňom 29.01.2014, zákonná lehota (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku) na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná, pretože daňová kontrola trvala 364 dní. Námietka žalobcu, že rozhodnutie a postup žalovaného je nezákonné z dôvodov, že správca dane viedol kontrolu v rozpore so zákonom tým, že nedodržal zákonom stanovené lehoty (zákonom stanovenú dĺžku daňovej kontroly) a úkony pre výkon daňovej kontroly, nie je dôvodná. Nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že správca dane nerešpektovaním maximálnej dĺžky konania daňovej kontroly porušil ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku, a preto nie je možné na daný prípad aplikovať žalobcom citovaný Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 24/2010. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené v preskúmavacom konaní nie je možné konštatovať, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom. Protokol z nej tak nemohol nadobudnúť povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý by v daňovom konaní nebolo možné použiť. Nebolo teda možné ani konštatovať, že daňové konanie v tejto veci by bolo zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutia, ktoré sú jeho zavŕšením a vychádzajú zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, by boli nezákonné. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane bol v priebehu daňovej kontroly nečinný (v období od 28.05.2013 do 06.09.2013), súd uvádza, že ani prípadná nečinnosť správcu dane (čo v tomto prípade nebolo preukázané), by nespôsobila nezákonnosť napadnutých rozhodnutí v zmysle námietok žalobcu, keďže správca dane dodržal zákonné ustanovenie ukladajúce mu ukončiť daňovú kontrolu v lehote najviac jedného roka odo dňa jej začatia (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku). Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutia správcu dane z 25.02.2014 v rozpore s § 63 ods. 3 písm. f/ Daňového poriadku neobsahujú odtlačok úradnej pečiatky, súd uvádza, že žalobca jednak nenamietal, že by táto skutočnosť mala spôsobiť nezákonnosť prvostupňových rozhodnutí správcu dane a jednak takáto formálna chyba ani nemôže mať za následok nezákonnosť prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Súd poukazuje na to, že z administratívnych spisov vyplýva, že originály prvostupňových rozhodnutí správcu dane sú opatrené odtlačkom pečiatky správcu dane. Rovnako na zákonnosť prvostupňových rozhodnutí správcu dane, ako aj napadnutých rozhodnutí žalovaného, nemôže mať postup správcu dane i žalovaného, keď v preskúmavaných veciach vydal samostatné rozhodnutia tak vo vyrubovacom, ako aj v odvolacom konaní za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia, keďže postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca napokon v žalobe ani netvrdil, že rozhodnutia sú z tohto dôvodu nezákonné, resp. neuviedol žiadne ustanovenie Daňového poriadku, ktoré by správca dane, resp. žalovaný svojím postupom, keď vydal samostatné rozhodnutia, porušil. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane nebral do úvahy žalobcove vyjadrenia k Protokolu z daňovej kontroly a žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní súd uvádza: Žalobca predovšetkým v žalobe nekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi námietkami uvedenými vo vyjadreniach k Protokolu, resp. v odvolaniach, sa správca dane a žalovaný nevysporiadal a takto uplatnená žalobná námietka je nekonkrétna. Súd nie je oprávnený v preskúmavacom konaní dôvody tvrdenej nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, alebo konkretizovať. Z administratívnych spisov súd zistil, že správca dane výzvou z 09.01.2014, ktorá sa považuje v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku za doručenú dňom 29.01.2014, vyzval žalobcu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole s tým, že písomné vyjadrenie a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, môže podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku predložiť najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia výzvy (v tomto prípade do 19.02.2014). Z úradného záznamu z 24.02.2014 vyhotoveného správcom dane vyplýva, že žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k Protokolu elektronicky dňa 21.02.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (19.02.2014). Vzhľadom na to, že podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, správca dane na vyjadrenia k Protokolu zaslané elektronicky po uplynutí lehoty neprihliadol a túto skutočnosť žalobcovi oznámil listom z 24.02.2014, ktorý bol žalobcovi doručený 22.03.2014. Vyššie uvedeným postupom správcu dane nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho právach. Navyše súd poukazuje na to, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane počas výkonu daňovej kontroly, ako aj pri ústnom prejednaní výsledkov a zistení z daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 09.01.2014. Za dôvodnú nemožno považovať ani námietku žalobcu (navyše rovnako nekonkrétnu), že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Z administratívnych spisov a z odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že žalovaný sa odvolacími námietkami žalobcu zaoberal a skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s jeho závermi, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane umožniť žalobcovi vyjadriť sa k podkladom, dôkazom a výsledkom dožiadaní, ako aj k výsledkom zistení správcu dane pri kontrole za predmetné zdaňovacie obdobia (január, február, apríl, máj, jún, august a september 2011) - zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09.01.2014 a vo výzve na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole o daňovej kontrole žalobcu o.i. vyzval aj na označenie dôkazov v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Žalobca v stanovenej lehote, ani dodatočne (napríklad s odvolaním) žiadne ďalšie dôkazy nepredložil, ani neoznačil, bez ďalšieho len nesúhlasil so závermi správcu dane, že dodanie tovaru žalobcovi od dodávateľov deklarovaných vo faktúrach nebolo preukázané. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi, nesplnením svojich povinností a nepredložením dôkazov osvedčujúcich splnenie podmienok na preukázanie správnosti odpočtu DPH žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Napokon súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca v konaní vedenom tunajším súdom pod č. k. 24S/84/2014 (žalobca RONY-TEX s.r.o. Veľký Krtíš proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica) predložil fotokópie faktúr, ktorými fakturoval svojim dodávateľom textilný tovar a to aj za obdobie január, február, apríl, máj, jún, august a september 2012, súd týmito faktúrami nevykonal dokazovanie z dôvodu, že ani predmetné faktúry nie sú dôkazom ani len o tom, že žalobca tovar špecifikovaný v predmetných faktúrach dodal deklarovaným odberateľom žalobcu, pretože žalobca nepredložil doklady o dodaní tovaru (napr. dodacie listy) svojím odberateľom, tieto dôkazy majú len takú vypovedaciu hodnotu, že žalobca fakturoval cenu takéhoto tovaru subjektom uvedeným na faktúrach (tvrdeným odberateľom žalobcu). Uvedené faktúry však v žiadnom prípade nie je možné považovať za dôkazy o tom, že tovar, o ktorom žalobca tvrdil, že ho následne dodal svojim odberateľom, mu bol dodaný od jeho odberateľov uvedených na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet DPH (spoločnosti KEVOLA s.r.o., TRANSKUL s.r.o. Bratislava [pôvodne PORUBIAN s.r.o.] a HORMIC s.r.o.). Len pre úplnosť, reagujúc na konštatovania žalobcu uvedené v žalobách týkajúce sa jeho tvrdenia, že pre rozhodnutia správcu dane i žalovaného bola rozhodná skutočnosť, že vychádzali z dôkazov, ktoré boli vykonané v daňových konaniach u iných spoločností a na základe takto získaných dôkazov nebol uznaný odpočet DPH z faktúr od dodávateľov KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o. (po zmene obchodného mena a sídla TRANSKUL s.r.o. Bratislava), pričom v žalobách nenamieta vykonávanie zistení u spoločnosti HORMIC s.r.o. Bratislava, súd uvádza, že z rozhodnutí správcu dane i žalovaného nevyplýva, že podstatným dôvodom na rozhodnutia správcu dane a následne žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutia správcu dane, by bola skutočnosť, že tretie subjekty nepreukázali nadobudnutie tovaru. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutia bolo, že žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný v predmetných faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach od subjektov tak, ako boli deklarované v týchto faktúrach, a teda nepreukázal, že by boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH na to, aby si odpočet dane mohol uplatniť. Ani prípadná námietka žalobcu, že dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutí správcu dane i rozhodnutí žalovaného a ktoré boli vykonané v iných konaniach, resp. boli získané z dokladov získaných v daňových konaniach subjektov KEVOLA s.r.o. a PORUBIAN s.r.o. (TRANSKUL s.r.o.), správca dane i žalovaný nemohli použiť, by nebola dôvodná. Súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom a doklady k nim. Pokiaľ teda žalobca podporne poukázal na výsledky zistení z iných daňových kontrol iných subjektov (v tomto prípade dodávateľov žalobcu), takéto dôkazy boli správcom dane použité v súlade so zákonom. Správca dane i žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzali z toho, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov od spoločností KEVOLA s.r.o., TRANSKUL s.r.o., HORMIC s.r.o., teda od svojich dodávateľov, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno (v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku). Žalobcom predložené faktúry, prípadne doklady o zaplatení týchto faktúr nie sú dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože len predloženie samotnej faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Plnenie, resp. deklarované plnenie (dodávka tovaru alebo služby) musí byť reálne preukázané, t.j. žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru alebo služby deklarovanej v predmetných faktúrach a to dôkazmi o nadobudnutí tohto tovaru alebo služby od toho subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal, pričom v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH zákonná povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v cit. ust. § 24 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. K prenosu dôkazného bremena tak, ako to uvádza žalobca v žalobe, nedošlo, preto žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo možné na tento prípad aplikovať, pretože uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sž/106/00 sa týka iného prípadu, keď daňový subjekt preukáže, že tovar deklarovaný vo faktúrach nadobudol od osoby uvedenej na faktúre a že sú splnené podmienky na odpočet DPH a správca dane to spochybní. Len v takomto prípade prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. V preskúmavanom prípade sa o takýto prípad zneužitia práva nejedná a podstatné pre vydanie napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, nie je skutočnosť, že tretie subjekty (deklarovaní dodávatelia žalobcu - spoločnosti KEVOLA s.r.o., TRANSKUL s.r.o., HORMIC s.r.o.) nesplnili svoje povinnosti, pričom toto neplnenie by malo za následok prenesenie následkov na žalobcu. Podstatná pre rozhodnutia žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet dane a dôkazné bremeno neuniesol (nepredložil dôkazy o reálnom dodaní tovaru - napr. potvrdené dodacie listy, z ktorých by bolo zrejmé, aký druh tovaru, jeho množstvo, ceny, kedy a kým boli dodané, kto tovar prevzal, prípadne akým motorovým vozidlom bol tovar privezený s uvedením typu a evidenčného čísla motorového vozidla, prípadne mena a identifikačných údajov vodiča, nákladného listu, alebo CMR a pod.). Žalobca v žalobách nenamietal, že skutkový stav bol zistený v rozpore s obsahom spisov. V daňovom, ani v preskúmavacom konaní nepredkladal dôkazy osvedčujúce splnenie podmienok na odpočet dane, t.j. relevantné dôkazy, ktorými by preukazoval reálne dodanie deklarovaného tovaru nepredkladal, ani neoznačil ani počas daňovej kontroly, ani v lehote na vyjadrenie k Protokolu z daňovej kontroly, ani v odvolaniach a ani v preskúmavacom konaní, tak ako už bolo vyššie uvedené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňových rozhodnutí a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že z týchto dôvodov sú rozhodnutia v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žaloby zamietol. Podľa § 250k O.s.p. v konaní podľa piatej časti O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov má žalobca právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom alebo z časti úspešný. Keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.