Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/29/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200221 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200221.2
Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: N.. J. D., nar. X. I. XXXX, Z. G. G. XXX XX U. XXX, adresa pre doručovanie: A. G. 2, XXX XX F., zast. AK CORPIS s.r.o., so sídlom Štefanovičova 8, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava, Odvolacia disciplinárna komisia, zast. JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so sídlom AK Tobrucká 6, 911 02 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného - Odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory č. II. ODS-20/14: 3775/2012 zo dňa 15. októbra 2014 takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
VI. Disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) svojím rozhodnutím č. DR VI. - 14/13:3775/2012 zo dňa 5. mája 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu za vinného, že · v rámci informovania verejnosti o poskytovaní právnych služieb na svojej webovej stránke www.advokat-vanko.sk/chranene-pracovisko <http://www.advokat-vanko.sk/chranene- pracovisko> prezentuje výhodnosť poskytovania právnych služieb nasledovne: „Advokátska kancelária disponuje chráneným pracoviskom, ktoré je spôsobilé eliminovať u podnikateľov sankčný odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (u zamestnávateľa nad 20 zamestnancov) v prípade, že odoberie právne služby v našej kancelárii ročne v hodnote a o výške povinného odvodu za neplnenie tejto povinnosti, čo predstavuje 80% z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Obchodná spoločnosť, ako zamestnávateľ takto nemusí povinný odvod odviesť za jedného zamestnanca vo výške 588 € v budúcom roku, ak si objedná a zaplatí právne služby našej kancelárie vo výške tohto odvodu za kalendárny rok, čo v praxi znamená, že namiesto tohto odvodu si môže predplatiť alebo zaplatiť právne služby v tejto hodnote, čo bude mať aj určitý reálny a užitočný efekt a peniaze nebudú vynaložené nadarmo vo forme odvodu. Z týchto dôvodov ponúkame možnosť platenia permanentnej právnej pomoci a služby formou paušálu v mesačných splátkach pre väčšie firmy, ktorý by mohol začínať už sumou od približne 63 € mesačne ako 1/12-tina miery hodnoty práce za minulý rok zo sumy 935 €.“ · v rámci informovania verejnosti o poskytovaní právnych služieb na svojej webovej stránke www.advokat-vanko.sk/cennik#priklad-cien <http://www.advokat-vanko.sk/cennik#priklad-cien> prezentuje výhodnosť poskytovania právnych služieb uvedením údajov o cenách: „Cenník vychádza z vyhlášky č.655/2004 Z.z. Naše cenové pravidlá sú prívetivé a prehľadné pre klienta i úrady. Máme záujem vybudovať dlhodobé a kvalitné vzťahy s klientami, a preto ceny určené dohodou nikdy neprekračujú ceny stanovené právnym predpisom aj napriek tomu, že ceny je možné upravovať a stanoviť dohodou aj nad rámec tohto predpisu.
Vašu žiadosť o oznámenie ceny právnej služby v konkrétnej veci oznámime emailom, alebo telefonicky do jedného dňa. Právne služby ohodnocované časovou odmenou Právnické osoby a podnikatelia 50 €/hod. Fyzické osoby - nepodnikatelia 30 €/hod. - Stálym klientom ponúkame možnosť poskytovania právnej služby za symbolickú paušálnu mesačnú alebo štvrťročnú odmenu. - Na žiadosť klienta dohodneme pevnú čiastku za komplexnú službu, ktorá bude záväzná. - Klienti sa môžu priebežne informovať o priebehu a výkone našich činností a úkonov.
Príklad cien
Vec Cena [€] Poznámka Vypracovanie návrhu na rozvod 62,70 - Kontrola zmluvy o prevode nehnuteľnosti 100 - Prevod vlastníctva k bytu vč. zmluvy a návrhu na vklad do katastra 150 - Založenie s.r.o. 800 podľa charakteru vrátane zákonných poplatkov Založenie a.s. 2000 vrátane poplatkov Zmena s.r.o. 500 vrátane poplatkov“,
čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“), pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení § 18 ods. 3 a § 29b ods. 2, 3 Zákona o advokácii a v ustanovení § 2 ods. 2 a § 38 Advokátskeho poriadku. Za to mu bolo uložené podľa § 56 ods. 2 písm. a) Zákona o advokácii disciplinárne opatrenie - písomné napomenutie a zaviazal žalobcu zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 352,- Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že informácie uverejnené na webovej stránke žalobcu týkajúce sa chráneného pracoviska spojené s ponukou právnych služieb sú svojím obsahom nevecné, nakoľko sa nezameriavajú na samotné právne služby ale na inú výhodu, ktorá by objednávateľovi právnych služieb mohla plynúť z dôvodu, že daná advokátska kancelária má status chráneného pracoviska. Formuláciou „...namiesto tohto odvodu si môže predplatiť, alebo zaplatiť právne služby v tejto hodnote, čo bude mať aj určitý reálny a užitočný efekt a peniaze nebudú vynaložené nadarmo vo forme odvodu...“ sa žalobca dopustil porušenia § 29b ods. 2 a 3 Zákona o advokácii, nakoľko verejne prezentoval výhodnosť poskytovania právnych služieb pre určitú skupinu zamestnávateľov, čím neuvádzal len vecné objektívne informácie o odbornom zameraní advokátskej kancelárie a jej zložení, ale nepriamo vyzdvihoval výhodnosť právnych služieb poskytovaných jeho advokátskou kanceláriou. Citovaný text reklamy, v zmysle ktorého výhoda spolupráce so žalobcom spočíva v tom, že peňažné prostriedky, ktoré by inak vybraná skupina potenciálnych klientov advokáta vynaložila nadarmo vo forme odvodu do Sociálnej poisťovne“, je podľa platných právnych predpisov týkajúcich sa advokácie, neprípustnou formou reklamy, keďže je nevecná a spôsobilá ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu, keď vhodnosť výberu poskytovania právnych služieb žalobcu oproti iným advokátom nemá spočívať v osobných kvalitách žalobcu a jeho služieb ale v tom, že ich poskytovanie oproti iným advokátom má byť práve v tom, že nebudú predstavovať ďalší finančný náklad pre klienta, ktorý by danú sumu musel aj tak vynaložiť (vo forme odvodu do Sociálnej poisťovne). Podľa prvostupňového rozhodnutia má rovnaký charakter text prezentácie žalobcu na jeho webovej stránke, podľa ktorého „...disponuje chráneným pracoviskom, ktoré je spôsobilé eliminovať u podnikateľov sankčný odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím...“, pričom takáto prezentácia samotného chráneného pracoviska nie je obligatórne určená právnymi predpismi ani rozhodnutiami štátnych orgánov. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu takýmto spôsobom tiež došlo k znevažovaniu práce osôb pôsobiacich na chránenom pracovisku, keď hlavná hodnota ich práce má spočívať nie v samotnom odbornom a kvalitnom poskytnutí právnej služby, ale v eliminácii odvodu do Sociálnej poisťovne. Prvostupňový správny orgán mal tiež zato, že vo vzťahu k cenníku uvedenému na webovej stránke žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 1 Advokátskeho poriadku platného v čase, kedy sa skutok stal, nakoľko predmetné ustanovenie taxatívne vymenúvalo údaje, ktoré možno verejne uvádzať ako informácie o poskytovaní právnych služieb a údaje
o cenách nespadajú medzi uvedené informácie. Informácia o cene tak bola v rozpore s príslušným právnym predpisom. Vyjadrenie v rámci cenovej ponuky „...ceny určené dohodou nikdy neprekračujú ceny stanovené právnym predpisom aj napriek tomu, že ceny je možné upravovať a stanoviť dohodou aj nad rámec tohto predpisu“, prípadne „stálym klientom ponúkame možnosť poskytovania právnej služby za symbolickú paušálnu mesačnú alebo štvrťročnú odmenu“, nemožno považovať za vyjadrenie v súlade s platnou právnou úpravou, nakoľko vykazuje znaky porovnávania a prezentovania poskytovania právnych služieb ako lacnejších voči ostatným advokátom a právnu službu ako celok posúvajú do roviny, za ktorú inak nie je ani hodné platiť primeranú a náležitú odplatu. Advokát pritom nesmie znevažovať svoju dôstojnosť a dôstojnosť celého advokátskeho stavu tým, že už vopred znevažuje potrebu platiť za jeho služby. Zvýrazňovanie informácií o možnosti získania poskytnutia právnych služieb za symbolickú odmenu v rámci reklamy advokáta podľa názoru prvostupňového správneho orgánu vedie k znižovaniu dôstojnosti advokátskeho stavu, čo je v rozpore s ustanovením § 18 ods. 3 Zákona o advokácii ako aj § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku. Prvostupňový správny orgán mal za spoľahlivo preukázané, že žalobca na svojej webovej stránke prezentoval poskytovanie právnych služieb tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, pričom mal zato, že uvedená prezentácia je v rozpore s ustanoveniami Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku. Konštatoval, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty tak, ako uvádza návrh na začatie disciplinárneho konania, že skutok je disciplinárnym previnením a že sa ho dopustil disciplinárne obvinený advokát. Mal za to, že žalobca svojim skutkom nekonal v súlade so zachovávaním dôstojnosti výkonu advokátskeho povolania, pretože spôsob, akým informoval verejnosť o poskytovaní právnych služieb, najmä o možnosti získania právnej služby sa symbolickú odmenu, ako aj možnosti získania právnej služby prakticky bezodplatne, keď klient, ktorý by využil právne služby advokáta ako chráneného pracoviska, by inak prostriedky predstavujúce odplatu za poskytnutie daných služieb musel vynaložiť aj tak vo forme odvodu, nemožno považovať za spôsob zachovávajúci vážnosť a dôstojnosť advokátskeho povolania, ktorá sa posudzuje nielen smerom navonok, ale aj vo vzťahu k ostatným advokátom. Prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie § 26 ods. 2 Disciplinárneho poriadku, podľa ktorého pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol na závažnosť previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného, ktorý bol v minulosti raz disciplinárne stíhaný a na jeho osobné a rodinné pomery.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu, čo do uznania viny aj výšky trestu. Podané odvolanie odôvodnil tým, že disciplinárny senát nesprávne posúdil skutkový stav veci, keď konanie, ktoré nenapĺňa znaky disciplinárneho previnenia za disciplinárne previnenie označil a v dôsledku toho nesprávne právne posúdil prejednávanú vec a tým vo veci nesprávne rozhodol. Žalovaný svojím rozhodnutím sp. zn II.ODS-20/14:3775/2012 zo dňa 15. októbra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. v spojitosti s ustanovením § 34 Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením skutku prvostupňovým správnym orgánom, poukázal na to, že prvostupňový správny orgán presne odôvodnil, prečo v takom spôsobe prezentácie advokátskej kancelárie videl neprípustnú reklamu. Žalovaný mal zato, že je nepochybné, že žalobca uviedol na webovej stránke sporný oznam tak, ako je uvedený vo výroku rozhodnutia. Predmetom posudzovania disciplinárnych orgánov SAK je otázka, či oznam v takejto podobe je neprípustnou reklamou, alebo (ako tvrdil žalobca) iba informáciou pre verejnosť, že daná advokátska kancelária poskytuje právne služby v rámci chráneného pracoviska. Vychádzajúc zo znenia zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame mal žalovaný za to, že sporná „informácia“ napĺňa znaky reklamy. Išlo nepochybne o verejne prístupnú prezentáciu produktu advokátskej kancelárie, obsah tejto verejne sprístupnenej informácie sa nezameriava na poskytovanie právnych služieb, ale jednoznačne zdôrazňuje výhody oproti iným advokátskym kanceláriám v prípade objednania si právnych služieb u danej advokátskej kancelárie. Ak by žalobca uverejnil na webe iba oznam, že jeho advokátska kancelária je chráneným pracoviskom, nešlo by zjavne o disciplinárne previnenie. Ak však v uvedenej informácii žalobca naznačil finančné výhody oproti ostatným poskytovateľom právnych služieb, včítane cenníku, ak si objednajú službu v chránenej dielni žalobcu, ide podľa názoru žalovaného o porušenie ustanovenia § 29b ods. 2, 3 Zákona o advokácii ako aj k porušeniu § 38 ods. 1 Advokátskeho poriadku. Žalovaný mal zato, že výrok o treste zodpovedá závažnosti disciplinárneho previnenia a aj výrok o úhrade trov konania je zákonný.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadal aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu disciplinárnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie a zaviazal žalovaného k náhrade trov administratívneho a súdneho konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca v žalobe zdôraznil, že v danom prípade nejde
o disciplinárne previnenie, nakoľko nejde o konanie, ktoré je v rozpore so zákonom ani v rozpore s vnútorným poriadkom Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“). Ak by popísané konanie bolo podľa odôvodnenia v rozpore s vnútorným poriadkom SAK, potom musí byť vnútorný poriadok SAK v rozpore s právnym poriadkom štátu a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nakoľko by tento poriadok zakazoval pravidlá slobodného obchodného podnikania povolené ústavou, bol by diskriminačný voči iným podnikateľom, ak by zakazoval reklamu a zakazoval by aj poskytovanie presných a správnych informácií klientovi advokáta o jeho službách a o cene týchto služieb, lebo už účelom zákona o službách zamestnanosti a jeho dôvodovej správy je práve vyvinutie tlaku na zamestnávateľov, aby podporovali zamestnanosť postihnutých občanov. Uvádzaná informácia je preklopená a okopírovaná z inštrukcií Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Táto verejne dostupná informácia, vyplývajúca zo zákona, by potom bola vyhlásená za neprijateľnú a nezákonnú pre členov advokátskej komory, hoci ide o zámer zákona túto situáciu navodiť a presadiť do praxe v záujme ochrany zamestnanosti a uplatnenia telesne postihnutých priamo zákonodarcom. Žalobca zdôraznil, že reklamu nemožno úspešne zakázať žiadnemu podnikateľskému subjektu a ani ju obmedziť vnútorným poriadkom, nakoľko by išlo o neústavný postup. Reklama je pritom povolená aj vnútri rezortu od 1. januára 2013, kedy bol tento neústavný inštitút zrušený. Žalobca zdôraznil, že predovšetkým nepoužil žiadnu reklamu. O reklamu by išlo, ak by bola stránka ponúkaná alebo posielaná zo strany žalobcu neurčenému okruhu subjektov, čo sa však nestalo. Základnou požiadavkou reklamy je jej šírenie, reklama navštevuje všetkých a teda aj tých, ktorí o ňu nemajú záujem, Reklamujúci subjekt musí reklamu aktívne šíriť, pričom webovú stránku navštevuje len ten, kto chce. Webová stránka má súkromný charakter a nie je určená neurčitému okruhu adresátov, nešíri sa sama, neoslovuje svojvoľne nikoho, ale je určená len osobe, ktorá hľadá právnu pomoc ako službu a vyhľadá ju ako číslo v telefónnom zozname. Záujemca si musí vyhľadať advokáta sám. Žalobca pritom ako advokát stručne informoval svojho potenciálneho klienta, ktorý ho navštívil na jeho webovej stránke, o znení Zákona o zamestnanosti a vyzdvihol prednosti tohto zákona ako i sociálne cítenie zákonodarcu. Žalobca zároveň nesúhlasil s vysloveným názorom žalovaného, že uvádzal v rozpore s predpismi komory reklamu, ktorá je nevecná, nepravdivá, zavádzajúca a spôsobilá ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu. Naopak, žalobca mal zato, že svojho klienta informoval úplne vecne o platových podmienkach pred úkonom právnej služby, tak ako to vyplýva zo Zákona o advokácii a informácia je pravdivá, nakoľko má oporu vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“). Je len subjektívny dojem komisie, či ide o informáciu spôsobilú ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu, tento subjektívny dojem je nepreskúmateľný. Tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že žalobca na webovej stránke voči súdom, úradom vystupoval tak, že narušil svoju nezávislosť, nesprával sa slušne a korektne, a úpravou zovňajšku neprispieval k dôstojnosti a vážnosti úkonov, ktorých sa zúčastňuje, nie je namieste, nakoľko žiadne informácie takéhoto zamerania neboli na stránke uvedené a nevyplýva to ani z vykonaných dôkazov. Žalobca odmietol tvrdenie, že nevkusne reprezentuje výhodnosť poskytovania právnych služieb; zákonná možnosť zriadenia chránenej dielne je otvorená pre všetkých advokátov. Informácia o znení zákona o zamestnanosti na webovej stránke vznikla na telefonickú žiadosť návštevníkov stránky, ktorí sa zaujímali o vysvetlenie pojmu a dôsledkov informácie, že kancelária je chránenou dielňou; na žiadosť klientov bola spracovaná informácia o tom, ako si klient môže vypočítať cenu právnej služby v chránenej dielni. Ide pritom o osobnú komunikáciu s klientom cez webovú stránku. Žalobca mal zato, že použitie pravdivých, zákonných a nezakázaných a nezakázateľných informácií klientom na ich žiadosť na webovej stránke nie je ani v rozpore s advokátskou etikou a ani žiadnou inou etikou. Za neetickú informáciu možno považovať iba takú, ktorú ako neetickú pociťuje široká verejnosť a nielen špeciálna skupina, ktorej to práve z jej subjektívnych dôvodov a dojmov momentálne nevyhovuje, alebo je pre ňu neprospešná. Ako neetickú by ju musel považovať každý, kto (webovú) stránku navštívil. Žalobca mal zato, že jeho konanie, z ktorého bol uznaný vinným z disciplinárneho deliktu nie je a nemôže byť deliktom, lebo nevyhovuje iba zo subjektívnych dôvodov jednotlivcom. Nejde o porušenie právnej povinnosti. Požiadavka a snaha na zakázanie ústavne dovoleného počínania je nepostihnuteľná, a preto nemôže ani naplniť znaky disciplinárneho deliktu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že v konaní bolo nesporné, že žalobca na webovej stránke uverejnil oznam v znení, ako je uvedený vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ktorú skutočnosť žalobca v priebehu disciplinárneho konania nepopieral a namietal iba, že obsahom oznamu neporušil žiadne ustanovenie Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku SAK. Advokátsky poriadok SAK, ktorý je stavovským predpisom a bol prijatý najvyšším orgánom Slovenskej advokátskej komory - konferenciou advokátov - upravil vo svojich ustanoveniach spôsob, ako môže advokát poskytovať verejnosti informácie o svojom poskytovaní právnej služby. Zákon o advokácii v
ustanovení § 18 ods. 3 a Advokátsky poriadok SAK v ustanovení § 2 ods. 2 ukladajú advokátom povinnosť dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. Žalobca potom podľa prvostupňového rozhodnutia tieto ustanovenia porušil, nakoľko prezentoval výhodnosť poskytovania svojich právnych služieb tým, že zvýrazňoval výhody, ktoré potenciálnym klientom prinesie spolupráca s ním, lebo budú mať možnosť vyhnúť sa odvodovej povinnosti voči štátu a právne služby im budú poskytnuté za symbolickú odmenu, čo nemôže viesť k inému záveru, ako tomu, že poskytnutie právnych služieb žalobcom bude lacnejšou alternatívou vo vzťahu k ostatným advokátom. Odvolací senát SAK mal potom za preukázané, že prvostupňový správny orgán vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav, aby mohol prijať rozhodnutie o tom, že žalobca zavinene porušil povinnosti vyplývajúce zo Zákona o advokácii a predpisu SAK, čo je disciplinárne previnenie advokáta. Žalovaný tak mal zato, že napadnuté rozhodnutia vychádza zo správne vyhodnoteného skutkového stavu a právneho posúdenia, poukázal na celý obsah administratívneho spisu a odôvodnenie prvostupňového i napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko títo boli na pojednávanie riadne predvolaní, zásielku s termínom pojednávania obaja prevzali prostredníctvom splnomocnenca dňa 16. júna 2015, na pojednávanie sa nedostavili a o jeho odročenie z dôležitých dôvodov nepožiadali.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní mal zato, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Rozhodnutia správnych orgánov považoval za zákonné a za zákonný považoval aj postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20. februára 2013 podal predseda Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi, N.. J. D., ktorý · v rámci informovania verejnosti o poskytovaní právnych služieb na svojej webovej stránke www.advokat-vanko.sk/chranene-pracovisko <http://www.advokat-vanko.sk/chranene- pracovisko> prezentuje výhodnosť poskytovania právnych služieb nasledovne: „Advokátska kancelária disponuje chráneným pracoviskom, ktoré je spôsobilé eliminovať u podnikateľov sankčný odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (u zamestnávateľa nad 20 zamestnancov) v prípade, že odoberie právne služby v našej kancelárii ročne v hodnote a o výške povinného odvodu za neplnenie tejto povinnosti, čo predstavuje 80% z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Obchodná spoločnosť, ako zamestnávateľ takto nemusí povinný odvod odviesť za jedného zamestnanca vo výške 588 € v budúcom roku, ak si objedná a zaplatí právne služby našej kancelárie vo výške tohto odvodu za kalendárny rok, čo v praxi znamená, že namiesto tohto odvodu si môže predplatiť alebo zaplatiť právne služby v tejto hodnote, čo bude mať aj určitý reálny a užitočný efekt a peniaze nebudú vynaložené nadarmo vo forme odvodu. Z týchto dôvodov ponúkame možnosť platenia permanentnej právnej pomoci a služby formou paušálu v mesačných splátkach pre väčšie firmy, ktorý by mohol začínať už sumou od približne 63 € mesačne ako 1/12-tina miery hodnoty práce za minulý rok zo sumy 935 €.“ · v rámci informovania verejnosti o poskytovaní právnych služieb na svojej webovej stránke www.advokat-vanko.sk/cennik#pliklad-cien <http://www.advokat-vanko.sk/cennik#pliklad-cien> prezentuje výhodnosť poskytovania právnych služieb uvedením údajov o cenách: „Cenník vychádza z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Naše cenové pravidlá sú prívetivé a prehľadné pre klienta i úrady. Máme záujem vybudovať dlhodobé a kvalitné vzťahy s klientami, a preto ceny určené dohodou nikdy neprekračujú ceny stanovené právnym predpisom aj napriek tomu, že ceny je možné upravovať a stanoviť dohodou aj nad rámec tohto predpisu. Vašu žiadosť o oznámenie ceny právnej služby v konkrétnej veci oznámime emailom, alebo telefonicky do jedného dňa. Právne služby ohodnocované časovou odmenou Právnické osoby a podnikatelia 50 €/hod. Fyzické osoby - nepodnikatelia 30 €/hod. - Stálym klientom ponúkame možnosť poskytovania právnej služby za symbolickú paušálnu mesačnú alebo štvrťročnú odmenu.
- Na žiadosť klienta dohodneme pevnú čiastku za komplexnú službu, ktorá bude záväzná. - Klienti sa môžu priebežne informovať o priebehu a výkone našich činností a úkonov.
Príklad cien
Vec Cena [€] Poznámka Vypracovanie návrhu na rozvod 62,70 - Kontrola zmluvy o prevode nehnuteľnosti 100 - Prevod vlastníctva k bytu vč. zmluvy a návrhu na vklad do katastra 150 - Založenie s.r.o. 800 podľa charakteru vrátane zákonných poplatkov Založenie a.s. 2000 vrátane poplatkov Zmena s.r.o. 500 vrátane poplatkov“
Podľa navrhovateľa, predsedu revíznej komisie SAK, sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods.1 Zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku, § 38 ods.1 Advokátskeho poriadku, § 39 ods.1 Advokátskeho poriadku, § 40 ods. 1 Advokátskeho poriadku a § 41 ods. 1 Advokátskeho poriadku. Navrhol uznať N.. J. D. vinným zo spáchania opísaného disciplinárneho previnenia a navrhol uloženie primeranej sankcie podľa § 56 ods. 2 Zákona o advokácii.
Žalobcu pôvodne uznal za vinného z disciplinárneho previnenia VI. Disciplinárny senát SAK rozhodnutím sp. zn. DC VI.-14/13:3775/2012 zo dňa 28. mája 2013, ktoré rozhodnutie bolo v dôsledku odvolania podaného žalobcom zrušené rozhodnutím II. Odvolacieho Disciplinárneho senátu SAK sp. zn. II.ODS-20/13:3775/2012 zo dňa 22. novembra 2013, ktorý vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že prvostupňový disciplinárny senát nevykonal úplné dokazovanie, najmä sa nezaoberal otázkou, či advokátska kancelária skutočne bola a je chráneným pracoviskom v zmysle zákona, nezabezpečil rozhodnutie príslušného orgánu, že advokátska kancelária má status chráneného pracoviska a dohodu uzavretú s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, aké podmienky príslušný úrad dohodol a či ich advokátska kancelária spĺňa.
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene bolo zamestnávateľovi N.. J. D., Z., priznané postavenie chránenej dielne s účinnosťou odo dňa 25. augusta 2010, okrem iného s upozornením, že práva a povinnosti zriaďovateľa chránenej dielne alebo chráneného pracoviska upravujú ustanovenia § 55 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Zákonníka práce a ďalšie súvisiace predpisy. Podľa posudku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene zo dňa 12. augusta 2010 bol zamestnávateľovi, N.. J. D. daný kladný posudok k prevádzkovaniu chránených pracovísk pre profesie administratívny pracovník - právnik a advokátsky koncipient.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa § 247 ods. 1, ods. 2 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Podľa § 2 ods. 1 Zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie komora.
Podľa § 18 ods. 1-5 Zákona o advokácii v znení účinnom do 31. októbra 2013 (1) Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. (2) Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. (3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. (4) Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. (5) Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 29b ods. 1-3 Zákona o advokácii v znení účinnom od 1. januára 2013 (1) Advokát, združenie alebo obchodná spoločnosť založená na výkon advokácie môže verejnosť informovať o poskytovaní právnych služieb prostredníctvom reklamy. 14b) (2) Advokát, združenie alebo obchodná spoločnosť založená na výkon advokácie môže pri informovaní verejnosti o poskytovaní právnych služieb prostredníctvom reklamy uvádzať len vecné objektívne informácie o odbornom zameraní advokátskej kancelárie a zložení advokátskej kancelárie. (3) Okrem všeobecných požiadaviek na reklamu 14c) reklama advokáta, združenia alebo obchodnej spoločnosti založenej na výkon advokácie nesmie ani vo všeobecnej rovine porovnávať advokáta, združenie alebo obchodnú spoločnosť založenú na výkon advokácie s iným advokátom, združením alebo obchodnou spoločnosťou založenou na výkon advokácie a nesmie byť a) v rozpore s predpismi komory, b) nevecná, nepravdivá či zavádzajúca, c) spôsobilá ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu.
Podľa § 66 ods.1-5 Zákona o advokácii, (1) Zriaďuje sa Slovenská advokátska komora. (2) Komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou. (3) Komora je právnická osoba; jej sídlom je Bratislava. (4) Orgány komory sú a) konferencia advokátov, b) predsedníctvo komory, ktoré má 9 členov a 3 náhradníkov, c) revízna komisia, ktorá má 9 členov a 3 náhradníkov, d) disciplinárna komisia, ktorá má 31 členov a 10 náhradníkov. (5) Komora v súlade s týmto zákonom vydáva predpisy komory.
Podľa § 67 ods.1 Zákona o advokácii Konferencia advokátov je najvyšší orgán komory. Konferencia advokátov volí ostatné orgány komory.
Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákona o advokácii Konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov, najmä schvaľuje predpisy komory, ktorými sú najmä advokátsky poriadok, organizačný poriadok, rokovací poriadok, volebný poriadok a disciplinárny poriadok
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o advokácii, predpisy komory, uznesenia konferencie advokátov a uznesenia predsedníctva komory prijaté v súlade s týmto zákonom sú pre advokátov, advokátskych koncipientov, euroadvokátov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov záväzné.
Podľa § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku účinného od 19. júna 2010 do 14. júna 2013, ako aj Advokátskeho poriadku účinného od 15. júna 2013, advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže a dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu.
Podľa § 38 Advokátskeho poriadku účinného do 14. júna 2013 (1) Advokát a spoločnosť môže verejnosť informovať o poskytovaní právnych služieb s uvedením nasledujúcich skutočnosti: a) označenie kancelárie a sídlo advokáta, združenia alebo spoločnosti s prípadným situačným náčrtkom, kontaktné údaje (telefón, mobil, fax, e-mail). Možno sa tiež prezentovať osobnou fotografiou, fotografiou so spoločníkmi, koncipientami a pod., b) osobnostný profil advokáta alebo advokáta - účastníka alebo advokáta - spoločníka (dátum narodenia, vzdelanie, prax, jazykové znalosti, údaj o zápise do zoznamu advokátov), údaje o koncipientoch a odborných zamestnancoch advokáta alebo spoločnosti, c) odborné zameranie; informácia o odbornom zameraní nesmie vyzdvihovať osobné vlastnosti a profesionálne kvality advokáta alebo advokáta - účastníka alebo advokáta - spoločníka, výhodnosť podmienok poskytovania právnych služieb, zdôrazňovať špecializáciu v určitom právnom odbore a pod., d) údaje o spolupráci s inými advokátmi, združeniami, zahraničnými združeniami a spoločnosťami (2) Údaje môžu byť uverejnené a) na webových stránkach b) v informačných materiáloch, ktoré nesmú byť verejne prístupné mimo priestorov advokátskej kancelárie
Podľa § 38 Advokátskeho poriadku účinného od 15. júna 2013 advokát vystupuje voči súdom a úradom tak, aby nenarušil svoju nezávislosť. Správa sa k nim slušne a korektne. Obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaní, vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje ako aj k vážnosti advokátskeho povolania.
Podľa § 74 Zákona o advokácii disciplinárna komisia a) rozhoduje v disciplinárnych senátoch o disciplinárnych previneniach advokátov, euroadvokátov, advokátskych koncipientov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov, b) volí zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie, ktorý riadi jej činnosť.
Podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.
Podľa § 56 ods. 2 Zákona o advokácii za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) písomné napomenutie, b) verejné napomenutie, c) peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, 16) d) pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov, e) vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov.
Podľa § 56 ods. 4 Zákona o advokácii, disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia.
Podľa § 58 ods. 4 Zákona o advokácii, zodpovednosť za disciplinárne previnenie sa posudzuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov komory účinných v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; podľa neskorších všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov komory sa posudzuje len vtedy, ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie.
Podľa § 59 ods. 3 Zákona o advokácii, právoplatné rozhodnutie, ktorým bol disciplinárne obvinený uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, je preskúmateľné súdom na základe žaloby v správnom súdnictve.
Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho - disciplinárneho orgánu, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uvedených v žalobe.
Zo obsahu žaloby vyplýva, že žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil. Mal za to, že v danom prípade nejde o disciplinárne previnenie, nakoľko nejde o konanie, ktoré je v rozpore so zákonom ako vnútorným poriadkom SAK. Zároveň namietal, že reklamu nemožno úspešne zakázať žiadnemu podnikateľskému subjektu a ani ju obmedziť, nakoľko by išlo o neústavný postup, pričom samotná reklama je v rámci rezortu (zrejme mal na mysli v rámci advokácie) povolená od 1. januára 2013. Zdôraznil tiež, že v jeho prípade nešlo o žiadnu reklamu, nakoľko webová stránka má súkromný charakter, nie je určená neurčitému okruhu subjektov, ale záujemca si musí advokáta vyhľadať sám. Namietal, že sa nedopustil konania, ktorým by voči úradom vystupoval tak, že by narušil svoju nezávislosť, nesprával sa slušne a korektne, a úpravou zovňajšku neprispieval k dôstojnosti a vážnosti úkonov, ktorý sa zúčastňuje, čo nevyplýva ani z vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že použitie pravdivých, zákonných, nezakázaných a nezakázateľných informácií klientom na ich žiadosť na webovej stránke nie je v rozpore s advokátskou a ani žiadnou inou etikou. Takto koncipované dôvody žaloby sú námietkou nesprávneho právneho posúdenia. Iné žalobné námietky žalobca nemal.
V prejednávanej veci je žalobcom advokát, zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Advokácia pomáha uplatňovať ústavné práva fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona (§ 2 ods. 3 Zákona o advokácii). Zákon o advokácii pritom upravuje právne postavenie advokátov, ich práva a povinnosti pri výkone advokácie, právne postavenie zamestnancov advokáta. Predmetom právnej úpravy sú aj disciplinárne opatrenia a disciplinárne konanie a organizácia advokátov s právnym postavením Slovenskej advokátskej komory a jej orgánov.
V preskúmavanej veci nebolo sporné, že vo veci rozhodovali oprávnené disciplinárne orgány komory a to disciplinárne senáty SAK (§ 66 ods.4 písm. c) Zákona o advokácii), pričom disciplinárna komisia rozhoduje v disciplinárnych senátoch o disciplinárnych previneniach advokátov (§ 74 písm. a) Zákona o advokácii). Disciplinárne senáty v rámci svojho rozhodovania aplikovali ustanovenia Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku SAK, ktorý bol prijatý Konferenciou advokátov ako najvyšším orgánom komory (§ 67 ods.1 Zákona o advokácii), ktorý je v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o advokácii záväzný pre advokátov, ako aj advokátskych koncipientov, euroadvokátov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov. Právoplatné rozhodnutie, ktorým je podľa predpisov SAK disciplinárne obvinený uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia, je preskúmateľné súdom na základe žaloby v správnom súdnictve (§ 59 ods. 3 Zákona o advokácii).
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, Zákon o advokácii upravuje okrem iného práva a povinnosti advokátov pri výkone advokácie. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 Zákona o advokácii advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu, v ktorom záujme je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory, ktorý je pre advokátov záväzný. Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o advokácii alebo z predpisu komory.
Z hľadiska skutkového nebolo sporné, že na webovej stránke žalobcu boli zverejnené informácie v rozsahu, v akom sa premietli do výroku prvostupňového rozhodnutia. Aj keď žalobca v žalobe
namietal, že nikdy nezriadil a ani nedal súhlas na zriadenie stránky www.advokat-vanko.sk/chranene- pracovisko <http://www.advokat-vanko.sk/chranene-pracovisko> a ani -www.advokatvanko.sk/cennik +priklad-cien <http://www.advokatvanko.sk/cennik+priklad-cien>, tieto stránky nepoužil a nenesie za ne žiadnu zodpovednosť, z technického hľadiska ide len o podstránky hlavnej webovej stránky www.advokat-vanko.sk <http://www.advokat-vanko.sk>. Zároveň je potrebné poukázať na to, že zo samotnej žaloby vyplýva, že informácie o chránenej dielni boli spracované na základe žiadosti klientov, a preto je potrebné považovať tvrdenie žalobcu o nevedomosti z existencie podstránok za nepravdivé. V konečnom dôsledku z obsahu správneho spisu je zrejmé, že žalobca v priebehu disciplinárneho konania skutočnosť, že na webovej stránke uverejnil oznam v znení, ako je uvedený vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia nepopieral a namietal iba, že obsahom oznamu neporušil žiadne povinnosti advokáta vyplývajúce mu zo Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku SAK.
Možnosť informovať verejnosť o poskytovaní právnych služieb advokátom upravoval Advokátsky poriadok SAK účinný od 19. júna 2010 do 14. júna 2013 v ustanovení § 38; od 1. januára 2013 možnosť reklamy upravuje samotný Zákon o advokácii v ustanovení § 29b. Citované ustanovenia stanovujú spôsob, rozsah a obmedzenia reklamy - informovania verejnosti o poskytovaní právnych služieb.
Pokiaľ ide o samotné žalobné námietky žalobcu súd má v zhode so závermi disciplinárnych senátov SAK zato, že informácie zverejnené na webovej stránke žalobcu (resp. jej podstránkach) prekračujú rozsah povolených skutočností, o ktorých advokát v zmysle právnej úpravy môže informovať verejnosť, keď predovšetkým žalobca v rámci zverejnených informácií zdôraznil, vo vzťahu k chránenej dielni, skutočnosti vyzdvihujúce podmienky poskytovania právnych služieb pre určitú skupinu zamestnávateľov oproti iným advokátom, ktorých advokátska kancelária štatút chránenej dielne nemá. Zverejnené skutočnosti a informácie pritom nemajú vecný a objektívny charakter, pôsobia skôr znevažujúco k právnej úprave týkajúcej sa služieb zamestnanosti vo vzťahu k chránenej dielni konštatovaním, že „... to bude mať aj určitý reálny a užitočný efekt a peniaze nebudú vynaložené nadarmo“, resp. že „...štatút chráneného pracoviska žalobcu môže eliminovať u podnikateľov sankčný odvod za neplnenie zákonnej povinnosti“. Uvedené formulácie u potenciálneho klienta žalobcu môžu, resp. sú spôsobilé vzbudzovať presvedčenie, že právne služby mu budú žalobcom poskytnuté „zadarmo“ ako voľba klienta medzi odvodom do Sociálnej poisťovne alebo plnením advokátovi za právne služby oproti inému advokátovi, ktorého pracovisko štatút chránenej dielne nemá. Zároveň nejde o informácie, na ktorých zverejnenie by bol zamestnávateľ so štatútom chráneného pracoviska, v zmysle platnej právnej úpravy povinný.
Nakoľko žalobca vyššie popísaným spôsobom zverejnil informácie v rozpore s povoleným rozsahom a spôsobom ustanoveným v Zákone o advokácii a vnútornom predpise SAK - Advokátskom poriadku, porušil jemu záväzné pravidlá vyplývajúce z právnej úpravy.
Obdobné konštatovanie platí k zverejnenej informácii - príkladu cien, nakoľko ide o skutočnosti prekračujúce v čase zverejnenia rozsah povolených informácii taxatívne vymedzených v § 38 ods. 1 Advokátskeho poriadku. Navyše zverejnené informácie o možnosti symbolickej paušálnej odmeny a možnosti určenia ceny dohodou v rozsahu nižšej ako stanovenej právnym predpisom, navodzujú porovnávanie odmeny za právne služby s inými advokátmi spôsobom naznačujúcim výhodnosť podmienok poskytovania právnych služieb u žalobcu, v porovnaní s inými advokátmi. Spôsob zverejnenej informácie rovnako nemožno považovať za vecný a korektný vo vzťahu k iným advokátom rešpektujúcim predpis komory prijatý Konferenciou advokátov.
Pokiaľ žalobca namietal, že vo vzťahu k ním zverejnenej informácii nejde o reklamu, reklamou sa v zmysle zákona č. 147/2001 Z.z. v platnom znení rozumie prezentácia produktov v každej podobe a produktom tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Súd nemá pochybnosť, že v danom prípade zverejnené informácie majú charakter reklamy, nakoľko svojou webovou stránkou žalobca zverejnil informácie o poskytovaní právnych služieb a podmienkach ich poskytovania. Informovanie prostredníctvom webovej stránky je informovaním verejným, webová stránka je dostupná každému, nie len určitým a konkrétnym odberateľom služby. Skutočnosť, že vo vzťahu k webovej stránke si ju a jej obsah záujemca o právne služby musí sám vyhľadať a nie je mu zo strany informujúceho advokáta aktívne zasielaná, prípadne vnucovaná, nemení nič na jej verejnej dostupnosti. V tomto smere sám žalobca v žalobe uvádza, že pomocou návštevy webovej stránky si záujemca musí sám vyhľadať advokáta a zistiť si o ňom informácie, ktoré mu pomôžu zorientovať sa a zistiť základné informácie pre svoje rozhodnutie, čo
je základným znakom reklamy a to rozhodovanie na základe prezentácie produktu (služby), v danom prípade zvýrazneným cenovými výhodami oproti iným advokátom, za ktorých žalobca právne služby poskytoval, resp. poskytuje.
Žalobca v žalobe uviedol, že pokiaľ by v rozhodnutí disciplinárneho senátu popísané konanie bolo v rozpore s vnútorným poriadkom SAK, potom musí byť vnútorný poriadok SAK v rozpore s právnym poriadkom štátu a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná s odôvodnením, že by tento poriadok zakazoval pravidlá slobodného obchodného podnikania povolené ústavou a bol by diskriminačný proti iným podnikateľom. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že výkon advokácie je slobodným povolaním, ktoré upravuje osobitný zákon (Zákon o advokácii), advokát podniká na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou, s právami a povinnosťami uvedenými v zákone a na základe zákona prijatých vnútorných predpisov advokátskej komory. Ústava Slovenskej republiky upravuje slobodu podnikania v čl. 35, ktorej ods. 2 ustanovuje, že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností. V oblasti advokácie je tým zákonom práve Zákon o advokácii, ktorý sám ustanovuje podmienky a obmedzenia výkonu advokácie; advokáciu nie je možné vykonávať mimo režimu upraveného Zákonom o advokácii. Iba advokát je oprávnený za odmenu poskytovať právne služby, inak by išlo o neoprávnené podnikanie. Nemožno hovoriť o diskriminácii vo vzťahu k rozsahu povoleného zverejňovania informácii vo vzťahu k iným podnikateľom, ktorí oprávnenie poskytovať právne služby nemajú. O diskrimináciu by mohlo ísť iba v prípade, že by podmienky zverejňovania informácii boli odlišne upravené v rámci osôb zapísaných do zoznamu advokátov oprávnených k výkonu advokácie. Naopak, advokáti viazaní Zákonom o advokácii a Advokátskym poriadkom, majú pri informovaní verejnosti o poskytovaní právnych služieb rovnaké pravidlá, čo v rámci advokácie v tomto rozsahu akúkoľvek diskrimináciu vylučuje. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že ani námietka neústavnosti vnútorného predpisu Slovenskej advokátskej komory nie je dôvodná.
Pozornosti súdu však neušlo, že prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie disciplinárnych senátov má vadu spočívajúcu v tom, že cituje ustanovenie § 38 ods. 1 Advokátskeho poriadku v znení účinnom od 15. júna 2013, v rozpore s návrhom na začatie disciplinárneho konania, ktorý poukazuje na Advokátsky poriadok účinný od 19. júna 2010 do 14. júna 2013. Túto vadu súd považoval za pisársku chybu vzniknutú pri vypracovávaní písomných rozhodnutí, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že v pôvodnom (zrušenom) prvostupňovom rozhodnutí bolo ustanovenie Advokátskeho poriadku citované správne a zároveň na ustanovenie § 38 ods. 1 Advokátskeho poriadku platnom v rozhodnom čase (zverejnenia informácie) poukázal odvolací disciplinárny senát v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa názoru súdu táto vada nemá za následok nesprávnosť rozhodnutí disciplinárnych senátov. Žalobca navyše takúto žalobnú námietku v žalobe nevzniesol.
Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Ustanovenia piatej časti O.s.p. obsahujúce komplexnú úpravu trov konania, neumožňujú žalovanému, ktorý na pojednávaní nárok na náhradu trov uplatnil, priznať náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.