Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/16/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200328 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200328.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q., prechodne bytom E. XX/X, XXX XX Q., korešpondenčná adresa: Y. Q. XX, XXX XX B. B. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci Bratislava, Nám. Slobody 12, P. O. Box 18, 810 05 Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 5N 2385/2015-KaBB zo dňa 03.03.2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu sp. zn. 5N 2385/2015-KaBB zo dňa 03.03.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. 5N 2385/2015-KaBB zo dňa 03.03.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o žiadosti navrhovateľa ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi dňa 26.01.2015 rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“). Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní, v ktorom Okresný súd Žilina Uznesením č.k. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013 rozhodol, že I. námietkam povinného proti exekúcii v časti zaplatenia zameškaného výživného vo výške 1.141,78 Eur vyhovuje, II. vo zvyšnej časti výživného vo výške 3.186,97 Eur námietky povinného proti exekúcii zamieta, III. exekúciu v časti vymáhania výživného v sume 1.141,78 Eur súd vyhlasuje za neprípustnú a zároveň ju v tejto časti zastavuje, IV. vo zvyšnej časti zaplatenia výživného v sume 3.186,97 Eur návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta, V. návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanú zrážkami zo mzdy zamieta, VI. námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovuje. Okresný súd zároveň žiadateľa poučil, že proti uzneseniu v časti výroku I. a III. možno podať odvolanie a vo zvyšných častiach výroku odvolanie prípustné nie je. Žiadateľ podal dňa 23.01.2014 odvolanie proti uzneseniu (výrok I. a III.) a dovolanie (II., IV., V., VI.). Následne dňa 26.01.2015 požiadal Centrum o ustanovenie advokáta na právne zastupovanie svojej osoby v dovolacom konaní vo veci Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 20Er/2678/2011. Odporca ďalej uviedol, že na základe výkladu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je možné dovolanie podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Žiadateľ podal dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorý je v tomto prípade prvostupňový súd. Odporca poukazuje aj na to, že výroky II. a IV. nadväzujú na výroky o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii, proti ktorým podal žiadateľ odvolanie. V predmetnom odvolaní žiadateľ nesúhlasí s rozsahom, v akom súd vyhovel jeho námietkam. V odvolacom konaní následne krajský súd posúdi vec žiadateľa s prihliadnutím na zistený skutkový stav, a na predložené dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, a teda aj na výšku splneného dlhu žiadateľa. Na základe uvedeného odporca dospel k záveru, že zo strany žiadateľa ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca s ohľadom na skutočnosť, že nesplnenie hoci len jednej z podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci, splnením ďalších podmienok nezaoberal a žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu nevyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti napadnutému rozhodnutiu odporcu odvolanie, doplnené na základe Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/16/2015-21 zo dňa 27.03.2015, ktorým bol vyzvaný na odstránenie vád podaného odvolania, podaním zo dňa 14.04.2015 a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. V odvolaní navrhovateľ namietal, že okrem dokumentov uvedených v napadnutom rozhodnutí zaslal odporcovi aj ďalšie, z ktorých je bez najmenších pochybností zrejmé, že predmetná exekúcia (bez ohľadu na jej oprávnenosť, resp. neoprávnenosť) vykonávaná zrážkami zo mzdy je nevykonateľná. Ďalej uviedol, že odporca v predmetnom rozhodnutí tvrdí, že v danej veci ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, pričom poukazuje iba na výroky I., II., III., IV. a VI. uznesenia Okresného súdu Žilina a o výroku V. (proti ktorému tiež podal dovolanie) sa nezmieňuje. V danom prípade Okresný súd Žilina rozhodol uznesením sp. zn. 20Er/2678/2011-71 zo dňa 31.01.2013, proti ktorému podal odvolanie. O tomto odvolaní rozhodoval Okresný súd Žilina, ktorý uznesenie zmenil. Podľa názoru navrhovateľa keďže okresný súd rozhodoval o odvolaní, možno ho považovať za odvolací súd, ktorého uznesenie vo výrokoch, proti ktorým zákon odvolanie nepripúšťa, možno v týchto výrokoch napadnúť dovolaním. V doplňujúcom podaní zo dňa 14.04.2015 uviedol, že odporca mu neoprávnene odoprel poskytnúť právnu pomoc, lebo sa podľa názoru navrhovateľa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. V prípade, ak dovolací súd dovolanie navrhovateľa zamietne z dôvodu, že nespĺňa podmienku zastúpenia advokátom, rozhodnutím odporcu zo dňa 03.03.2015 bude poškodený. Odporca sa podaním z 10.03.2015 vyjadril k odvolaniu a žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu potvrdil.. V písomnom vyjadrení k odvolaniu zopakoval dôvody, pre ktoré rozhodol o nepriznaní nároku navrhovateľovi s tým, že na základe ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je možné dovolanie podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu a žiadateľ podal dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu, ktorý je v tomto prípade prvostupňový súd. Krajský súd postupom podľa tretej hlavy V. časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup odporcu na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 250g O.s.p.), pričom pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou doručenou odporcovi 26.01.2015 požiadal o ustanovenie advokáta na právne zastupovanie žiadateľa v dovolacom konaní vo veci Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 20Er/2678/2011, v ktorej podal dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu - Uzneseniu Okresného súdu v Žiline sp. zn. 20Er/2678/2011-173 z 20.12.2013 proti výroku v bodoch II., IV., V. a VI. predmetného uznesenia. Odporca rozhodnutím z 29.01.2015 prerušil správne konanie podľa § 29 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a vyzval žiadateľa na doplnenie údajov potrebných pre posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. Navrhovateľ dňa 19.02.2015 na preukázanie svojej príjmovej a majetkovej situácie za posudzované obdobie predložil vyplnený formulár „Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci“, potvrdenie Sociálnej poisťovne Bratislava z 11.12.2014 o zvýšení invalidného dôchodku od 01.01.2015 na sumu 243,10 Eur, potvrdenie ÚVTOS Banská Bystrica zo 16.02.2015 o tom, že navrhovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody od 17.04.2011 a v posudzovanom období od júla 2014 do januára 2015 nepoberal žiadny príjem. V administratívnom spise sa nachádza zoznam pohľadávok voči navrhovateľovi z 29.01.2015, prehľad o pohyboch a blokáciách na kontách navrhovateľa od 11.10.2013 do 13.02.2015, potvrdenie Sociálnej poisťovne Bratislava zo 17.12.2014 o vykonávaní zrážok z dôchodku (exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Kadúchom na základe exekučného príkazu zo 16.08.2011 EX 1624/2011 zrážkami z dôchodku podľa § 66 Exekučného poriadku pre oprávneného Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava pre pohľadávku v celkovej výške 5.787,95 Eur). Následne odporca rozhodnutím z 25.02.2015 predbežne nepriznal žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.03.2015. Žiadateľ v prílohe podania doručeného odporcovi predložil Uznesenie Okresného súdu Žilina 20Er/2678/2011-173 (v administratívnom spise sa nachádza len fotokópia prvej strany predmetného uznesenia s tým, že predmetné rozhodnutie bolo vrátené navrhovateľovi na základe jeho žiadosti 03.03.2015), z ktorého vyplýva, že Okresný súd Žilina v exekúcii vedenej vo veci oprávnenej F. O., X. proti X. L. ako povinnému rozhodol o námietkach povinného a o jeho žiadosti o zastavenie exekúcie tak, že vo výroku I. námietkam povinného proti exekúcii v časti zaplatenia zameškaného výživného vo výške 1.141,78 Eur vyhovel, vo výroku II. vo zvyšnej časti výživného vo výške 3.186,97 Eur námietky povinného proti exekúcii zamietol, vo výroku III. exekúciu v časti vymáhania výživného v sume 1.141,78 Eur vyhlásil súd za neprípustnú a zároveň ju v tejto časti zastavil, vo výroku IV. vo zvyšnej časti zaplatenia výživného v sume 3.186,97 Eur návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, podľa výroku V. návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanú zrážkami zo mzdy zamietol a podľa výroku VI. námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Žiadateľ v predmetnom podaní zo dňa 20.02.2015 (doručenom odporcovi 26.02.2015) namietal, že bol zamietnutý jeho návrh na zastavenie exekúcie vykonávanej zrážkami zo mzdy, hoci táto je vykonávaná zrážkami z iných príjmov (z invalidného dôchodku). Odporca následne vyhodnotil príjmovú a majetkovú situáciu žiadateľa - navrhovateľa a zistil, že žiadateľ spĺňa podmienku materiálnej núdze podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z., keďže jeho príjem v posudzovanom období (júl 2014 - december 2014) nepresahuje 1,4-násobok životného minima ustanoveného zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime pre jednu dospelú osobu, t.j. sumu 277,33 Eur (príjem žiadateľa predstavoval invalidný dôchodok vo výške 240,40 Eur za obdobie od júla do decembra 2014 a 243,10 Eur v mesiaci január 2015). Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie z 03.03.2015, ktorým návrh na poskytovanie právnej pomoci nepriznal z dôvodov, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj na strane 1-2 tohto rozhodnutia. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. Tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"),b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu 1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 6b ods. 1, 2 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti. (2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 10 ods. 1, 5, 6 zák. č. 327/2005 Z.z. (1) Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. (5) Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. (6) Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 16) Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov. Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [ § 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Preskúmaním veci v medziach a výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní, ktoré bolo podané v lehote 30 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia, dospel súd k záveru, že odporca vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, pričom odvolacie dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ rozšíril dôvody odvolania po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní (§ 250m ods. 2 O.s.p.), súd k týmto rozšíreným odvolacím dôvodom nemohol prihliadať. Vzhľadom na ust. § 250l ods. 2 O.s.p. je možné ustanovenie § 250h ods. 1 O.s.p. použiť len primerane s tým, že navrhovateľ (odvolateľ) môže rozsah napadnutia správneho rozhodnutia rozšíriť len v lehote na podanie odvolania (t.j. 30 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia). V správnom súdnictve preskúmavajú súd na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Premetom preskúmavania krajským súdom podľa tretej hlavy V. časti O.s.p. bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci ním podaného dovolania proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013. Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že z predložených dokladov zistil, že žiadateľ - navrhovateľ podal dovolanie voči rozhodnutiu Okresnému súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013, ktorým rozhodol v exekučnom konaní, v ktorom bol navrhovateľ v postavení povinného o jeho námietkach proti exekúcii a o jeho návrhu na zastavenie konania. Okresný súd Žilina zároveň žiadateľa poučil, že proti uzneseniu v časti výroku I. a III. možno podať odvolanie, vo zvyšných častiach výroku (výrok č. II., IV., V. a VI.) odvolanie nie je prípustné. Na základe uvedeného žiadateľ - navrhovateľ podal dňa 23.01.2014 odvolanie voči predmetnému uzneseniu Okresného súdu Žilina (proti výrokom uvedeným v bode I. a III.) a zároveň podal dovolanie proti výrokom uvedeným v bode II., IV., V. a VI. Následne v podaní adresovanému odporcovi žiadal o ustanovenie advokáta na právne zastupovanie v dovolacom konaní vo veci Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 20Er/2678/2011. Odporca pri posudzovaní splnenia podmienok žiadateľa - navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zák. č. 327/2005 Z.z. zisťoval splnenie troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci stanovených v § 6 zák. č. 327/2005 Z.z., pričom jednou z podmienok je posúdenie, či právna veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na odporcu nie je celkom zjavne bezúspešná, t.j. či nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. V tejto súvislosti posudzoval prípustnosť podania dovolania voči výrokom č. II., IV., V. a VI. uznesenia Okresného súdu v Žiline so zreteľom na splnenie zákonných podmienok pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. spôsobilý predmet dovolania, dovolaciu lehotu a dôvody podania dovolania. S poukazom na § 236 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého dovolanie má smerovať len proti zákonom explicitne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu, pri dodržaní lehoty na jeho podanie (1 mesiac odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu), odporca dospel k záveru, že v zmysle ustanovení O.s.p. je možné dovolanie podať len proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Keďže žiadateľ podal dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorý je v tomto prípade prvostupňovým súdom, vzhľadom na ust. § 10 ods. 1, § 10a ods. 1 a § 236 ods. 1 O.s.p. vyvodil záver, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Následne z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa odporca splnením ďalších podmienok nezaoberal, keďže nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z uvedeného odporca vyvodil, že žiadateľ nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci a nárok na poskytovanie právnej pomoci mu nepriznal. Navrhovateľ - odvolateľ v odvolaní namietal záver odporcu, ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia, že v predmetnom konaní, v ktorom navrhovateľ ako žiadateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal na ust. § 236 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a tvrdil, že pokiaľ v danom prípade okresný súd na základe navrhovateľom - žiadateľom podaného odvolania o tomto odvolaní rozhodol a zmenil svoje uznesenie, okresný súd, i keď ako súd prvého stupňa rozhodoval o odvolaní prvostupňového súdu, možno považovať za odvolací súd, ktorého uznesenie vo výrokoch, proti ktorým zákon odvolanie nepripúšťa, možno v týchto výrokoch napadnúť dovolaním. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu, t.j. konania, v ktorom navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci - konanie o dovolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013 (vo výrokoch č. II., IV., V. a VI.). Súd preto posudzoval správnosť aplikácie ust. § 8 v spojení s § 6 zák. č. 327/2005 Z.z. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v ust. § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné rozumieť pod týmto pojmom. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii ust. § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zák. č. 327/2005 Z.z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyžaduje vykonávanie dokazovania podľa § 120 a nasl. O.s.p. ohľadne samotného nároku (práva), o ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci (v prejednávanom prípade konanie o podanom dovolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013). Súd v preskúmavanom konaní skúma iba to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto podmienky upravené v ust. § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zák. č. 327/2005 Z.z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl. Správneho poriadku, na ktorého použitie odkazuje ust. § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. Odporca sa v danom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže zákon stanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Účelom prijatia zák. č. 327/2005 Z.z. bolo zabezpečiť prístup súdu tým žiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie otázky možného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s tým, či by mohli byť úspešní (s prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy) vo veciach, v ktorých žiadajú priznanie, resp. poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí každú vec posudzovať individuálne a to s prihliadnutím na osobitosti jednotlivých prípadov. Je možné, že záver odporcu o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Súd v preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy V. časti O.s.p. však nenahrádza konanie tohto súdu. Správny súd posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, t.j. či konanie bolo vedené v súlade s procesnými predpismi, či správny orgán aplikoval príslušný hmotnoprávny predpis. Správne súdy teda nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov a nemôžu ani prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na odporcu. Správny orgán má povinnosť zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou sporu a len v prípade, ak správny orgán konštatuje, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (za predpokladu splnenia ostatných podmienok stanovených v § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z.), môže priznať žiadateľovi nárok na právnu pomoc. V prejednávanom prípade odporca so žiadateľom - navrhovateľom predložených listín zistil, že tento sa domáha priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o navrhovateľom podanom dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013, ktorý v exekučnom konaní rozhodol o námietkach podaných povinným (navrhovateľom) proti exekúcii, ako aj o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Navrhovateľ v predmetnom exekučnom konaní (v postavení povinného) podal dovolanie proti výrokom č. II., IV., V. a VI. vyššie uvedeného rozhodnutia Okresného súdu Žilina, proti ktorým nebolo prípustné odvolanie. Podmienky prípustnosti dovolania voči uzneseniu odvolacieho súdu upravuje Občiansky súdny poriadok v § 236, § 237 a § 239. Z ust. § 236 ods. 1 O.s.p. predovšetkým vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania teda je, aby bolo dovolanie podané proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom podľa § 10 O.s.p. odvolacími súdmi sú krajské súdy, ktoré rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov, alebo podľa § 10 ods. 2 O.s.p. odvolacím súdom v prípadoch, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiam krajských súdov, je Najvyšší súd SR. V zmysle § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd SR. Z vyššie cit. ustanovení vyplýva, že odvolacími súdmi sú krajský, resp. najvyšší súd. Žiadateľ podal dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorý je nesporne súdom prvého stupňa (§ 9 ods. 1 O.s.p.). Záver odporcu, ktorý v preskúmavanej veci pri rozhodovaní o nepriznaní nároku žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vychádzal z právneho názoru, že dovolanie v tomto prípade nie je prípustné z dôvodu, že dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým v tomto prípade Okresný súd Žilina rozhodne nie je (v prípade rozhodnutia Okresného súdu Žilina v prvom stupni by bol odvolacím súdom Krajský súd Žilina), je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ - odvolateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní, pričom dovolanie podal proti rozsudku Okresného súdu Žilina, ktorý je súdom prvostupňovým. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by aj navrhovateľ - žiadateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní v prípade, ak by bolo rozhodnuté v exekučnom konaní odvolacím súdom, nebolo by dovolanie prípustné vzhľadom na ust. § 237 ods. 2, keďže sa jedná o exekučné konanie podľa osobitného predpisu. Neprichádza tiež do úvahy navrhovateľom - žiadateľom tvrdený postup podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (podľa ktorého dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa), pretože navrhovateľom tvrdená konštrukcia, že pokiaľ okresný súd ako súd prvostupňový zmení na základe podaného odvolania svoje rozhodnutie, je možné následne okresný súd považovať za súd odvolací, nemá oporu v zákone. V preskúmavanom prípade je z listín predložených v administratívnom spise zrejmé, že Okresný súd Žilina Uznesením sp. zn. 20Er/2678/2011-173 zo dňa 20.12.2013 rozhodoval v exekučnom konaní o námietkach podaných navrhovateľom (v exekučnom konaní v postavení povinného) a o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Nerozhodoval teda o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ v postavení povinného v exekučnom konaní. Navrhovateľ tvrdí, že vydané rozhodnutie okresného súdu zo dňa 20.12.2013, ktorého výroky II., IV., V. a VI. napadol dovolaním, bolo vydané na základe podaného odvolania navrhovateľa (v exekučnom konaní v postavení povinného). Toto svoje tvrdenie navrhovateľ jednak nepreukázal a pokiaľ by tomu tak aj bolo, mohlo by sa jednať len o prípad, ak by bolo prvostupňové rozhodnutie okresného súdu v exekučnom konaní vydané vyšším súdnym úradníkom, navrhovateľ v postavení účastníka exekučného konania by podal odvolanie a v prípade, ak by smerovalo proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), takéto rozhodnutie by sa podaním odvolania zrušilo a vo veci by rozhodol sudca okresného súdu. V takomto prípade by mohlo dôjsť, že pôvodné rozhodnutie okresného súdu (vydané vyšším súdnym úradníkom) by mohlo byť zmenené, avšak aj takéto zmeňujúce rozhodnutie okresného súdu by bolo vždy len rozhodnutím prvostupňového, teda nie odvolacieho súdu. Záver odporcu o tom, že neboli splnené (kumulatívne) podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. (konkrétne podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zák. č. 327/2005 Z.z.) je teda výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Podľa judikatúry všeobecných súdov SR pre naplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z. je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ - žiadateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o dovolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového súdu (Okresného súdu Žilina) je vzhľadom na ust. § 236 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 O.s.p. zrejmá už na základe zbežného posúdenia. Odporca teda vec správne právne posúdil a konštatoval, že neboli splnené podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 a § 8 zák. č. 327/2005 Z.z., a preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Pre úplnosť je potrebné (aj vzhľadom na námietku navrhovateľa v odvolaní, že odporca neprihliadol k navrhovateľom predloženým ďalším dôkazom [najmä listinné dôkazy poskytnuté ÚVTOS Banská Bystrica a Sociálnou poisťovňou, Bratislava]) súd uvádza, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by odporca spochybnil splnenie podmienky podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zák. č. 327/2005 Z.z. a § 6 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, naopak, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že príjmová a majetková situácia navrhovateľa - žiadateľa bola odporcom vyhodnotená so záverom, že žiadateľ spĺňa podmienku na poskytnutie právnej pomoci - stav materiálnej núdze. Z dikcie ust. § 6 ods. 1 jednoznačne vyplýva, že vyššie uvedené podmienky musia byť v jednotlivých prípadoch splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má teda za následok negatívne rozhodnutie o žiadosti fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci (či už bez finančnej účasti alebo s finančnou účasťou). Pokiaľ teda odporca v konaní zistil, že navrhovateľ (žiadateľ) nespĺňa jednu z kumulatívne stanovených podmienok, konkrétne podmienku, že vo veci, v ktorej navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci, sa jedná o zrejme bezúspešný spor, odporca rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Vzhľadom na to, že zák. č. 327/2005 Z.z. pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vyžaduje súčasné (kumulatívne) splnenie zákonom stanovených podmienok a v konaní bolo zistené, že navrhovateľ jednu z týchto podmienok potrebných pre priznanie nároku nesplnil, odporca nepostupoval v rozpore so zákonom, ak splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok. neskúmal, resp. výsledok preskúmania ďalších podmienok neuviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nesplnenie čo len jednej zo zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má totiž za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tak, ako to konštatoval odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval odvolanie za nedôvodné a dôvody uvedené v odvolaní neboli spôsobilé napadnúť zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktoré bolo v tomto konaní preskúmavané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Citovaný zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania neupravuje vecné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 cit. zákona), ani nepriznáva navrhovateľovi osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 cit. zákona). V zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona je od poplatkov oslobodený len účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, čo však v danom prípade nebolo splnené. Súdne poplatky sa platia na účet Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica a to v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami a v hotovosti sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 30,- Eur, okrem poplatku podľa položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje 30,- Eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100%-nou majetkovou účasťou štátu, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.