Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/68/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200525 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200525.2
Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobkyne: C.. G. L., bytom E. XXA, F., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor stavebný a životného prostredia, Kollárova 8, Trnava, za účasti: 1/ Q. V., H. XX, XXX XX F., 2/ C. X., H. XX, XXX XX F., 3/ YUYU, s.r.o., Vajanského 22, 917 01 Trnava, IČO 36 248 860, 4/ H. L., A. 1, XXX XX F., 5/ B.. K. V., Vl. V. XX, XXX XX F., 6/ L. C., XXX XX R. U. F. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-TT-OVBP2-2014/028670/ Ho zo dňa 10. decembra 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2014/028670/Ho zo dňa 10. decembra 2014 a rozhodnutie Mesta Trnava, odbor stavebný a životného prostredia č. OSaŽP/5654-72261/2014/Jč zo dňa 14. októbra 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 90,20 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Mesto Trnava (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) na základe § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ako príslušný stavebný úrad podľa § 33, § 117 ods. 1 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) podľa ustanovenia § 39 a § 39a Stavebného zákona a podľa ustanovenia § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona rozhodnutrím č. OSaŽP/5654-72261/2014/Jč zo dňa 14. októbra 2014 rozhodlo o umiestnení stavby: „Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami“ na E. ulici v F. pre stavebníkov Q. V. a manž. C. X..
Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovatelia Q. V. a manželka C. X. podali dňa 28. novembra 2013 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: „Rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami“ na E. ulici, na pozemku parc. č. XXXX, XXXX v k.ú. F., č. XXXXXX. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 18. februára 2014 pod č. OSaŽP/28122/2013-7139/2014/Jč rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky (teraz odbor stavebný a životného prostredia) zrušil rozhodnutím OÚ-TT-OVBP2-2014/007855/Ho zo dňa 20. mája 2014 a vrátil mestu Trnava na nové konanie. Prvostupňový správny orgán v novom konaní vyzval navrhovateľov na predloženie opravenej a zosúladenej projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie. Po doplnení požadovaných údajov stavebný úrad pokračoval v konaní vo veci rozhodnutia o umiestnení stavby. Začatie územného konania oznámil podľa § 36 Stavebného zákona dotknutým orgánom a známym účastníkom konania, pričom upustil od ústneho pojednávania. V stanovenej lehote, po oznámení začatia územného konania, podala dňa 08. septembra 2014 účastníčka konania - C.. G. L. (žalobkyňa), námietky, o ktorých stavebný úrad rozhodol vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia tak, že námietky zamietol. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že územné konanie nemalo vôbec začať z
viacerých dôvodov prvostupňový správny orgán uviedol, že návrh na vydanie rozhodnutia obsahuje mená, priezviská, adresu navrhovateľov, ich splnomocnenca pre zastupovanie so stručným popisom stavby, ktorej umiestnenie sa navrhuje s uvedením miesta stavby, parcelných čísiel pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba umiestňuje s uvedením vlastníckych práv k pozemkom a parcelné čísla susedných nehnuteľností. Stavebný úrad doplnil účastníkov konania podľa uvádzaných parcelných čísel susedných nehnuteľností a ako s účastníkom konania konal aj s vlastníkom stavby rodinného domu súpisné č. XXXX umiestneného na pozemku parc. č. XXXX k.ú. F. a to spoločnosť YUYU, s.r.o. so sídlom v Trnave. K návrhu boli tiež priložené vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov, organizácií, správcu inžinierskych sietí a projektová dokumentácia pre územné rozhodnutia v dvoch vyhotoveniach. Projektová dokumentácia bola upravená a zosúladená, to znamená že boli upravené údaje v technickej správe a opravené a spresnené údaje v situácii - výkres č. 2. Pokiaľ ide o skutočnosť, že na stavebnom pozemku, na ktorom má byť umiestnená navrhovaná stavba, sa v súčasnosti nachádza samostatne stojaci jednopodlažný dom, tento rodinný dom je neobývaný, v zlom technickom stave a bolo naň vydané rozhodnutie na odstránenie stavby, ktoré stratilo platnosť dňa 22. septembra 2013. Prvostupňový správny orgán uviedol, že predmetom a obsahom územného rozhodnutia je určenie stavebného pozemku a umiestnenie navrhovanej stavby rodinného domu na ňom, toto rozhodnutie vydáva na podklade aktuálnych platných územnoplánovacích podkladov, s ktorými je navrhovaná stavba rodinného domu v súlade. Ani právoplatné územné rozhodnutie na navrhovanú stavbu rodinného domu neoprávňuje stavebníkov začať s jej realizáciou, ktorú môžu uskutočňovať až na základe stavebného povolenia, ktorému bude predchádzať rozhodnutie o odstránení stavby jestvujúceho rodinného domu súp. č. XXXX, umiestneného na pozemku parc. č. XXXX k.ú. F.. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že pozemok neumožňuje realizáciu rodinného domu v navrhovanom rozsahu, a teda že nebol dodržaný maximálny koeficient zastavanosti pozemku, nakoľko je vyšší ako 0,5 prvostupňový správny orgán uviedol, že veľkosť stavebného pozemku je v súhrne 536 m2, pričom zastavaná plocha navrhovanej stavby rodinného domu bez terás je 178,95 m2, čo predstavuje výšku indexu zastavanosti pozemku stavbou 33% jeho plochy. Navrhovaná stavba rodinného domu je pritom umiestnená v zóne s funkčným využitím B 02/2, kde index zastavanosti pozemku stavbou samostatne stojaceho rodinného domu je stanovený na maximálne 45% jeho plochy, ktorý umožňuje na predmetnom stavebnom pozemku umiestniť stavby so zastavanou plochou maximálne 241,20 m2. Stavba navrhovaného rodinného domu spĺňa kritérium maximálnej výšky indexu zastavanosti pozemku, ktoré by spĺňal aj v prípade, ak by súčasťou zastavaných plôch boli aj plochy terás, nakoľko výška indexu zastavanosti by v takom prípade predstavovala 39% jeho plochy. Terasy však nie sú súčasťou prízemia rodinného domu, nakoľko sú samostatne uložené na úrovni upraveného terénu vo výške 150 mm pod úrovňou prízemia. K námietke žalobkyne, že vo vzťahu k navrhovanej stavbe ide o dva rodinné domy, nie o jeden rodinný dom, prvostupňový správny orgán uviedol, že rodinný dom tvoria dve samostatné bytové jednotky s jedným spoločným vstupom orientovaným z ulice A.. Rodinný dom tvorí kompaktný celok, riešený do tvaru „H“ s dvomi rovnakými samostatnými bytovými jednotkami, ktoré sú navzájom prevádzkovo prepojené krčkom, v ktorom sa nachádza spoločný vstup. Pokiaľ žalobkyňa namietala v konaní o umiestnenie stavby nedodržanie uličnej čiary, prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že Územný plán mesta Trnava v jeho záväzných regulatívoch v zóne s funkčným kódom B 02/2 -Polyfunkčná kostra mesta v zónach nízkopodlažnej zástavby umožňuje v starej zástavbe so stavebnou čiarou totožnou s uličnou hranicou pozemku pri výstavbe nových objektov zasunúť stavebnú čiaru týchto objektov o 3m a taktiež ustanovuje riešenie prípadného uličného oplotenia, ktoré musí byť súčasťou stavebného povolenia. Nakoľko teda umiestňovaná stavba rodinného domu v zóne s funkčným využitím B 02/2 predstavuje výstavbu nového objektu v starej zástavbe so stavebnou čiarou totožnou s uličnou hranicou pozemku v súlade s Územným plánom mesta Trnava, je možné zasunúť stavebnú čiaru tohto objektu o 3m. Pokiaľ ide o prípadné uličné oplotenie, toto musí byť súčasťou stavebného povolenia. Žalobkyňa namietala nedodržanie ustanovenia § 6 ods. 1, 3, 4, 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhl. č. 532/2002 Z.z.), týkajúce sa vzájomných odstupov stavieb.
K tomu prvostupňový správny orgán uviedol, že navrhovaná stavba rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami je podľa predloženej projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie umiestnená vo vzdialenosti 7m od hranice pozemku, resp. od stavby rodinného domu osadeného na hranici pozemku parc. č. XXXX/X, čím sú dodržané podmienky § 6 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z.z.. Od hranice pozemku, resp. od stavby rodinného domu osadeného na hranici pozemku parc. č. XXXX, ktorý má ku stene
orientovanej smerom k umiestňovanej stavbe okienko z neobytnej miestnosti, je navrhovaná stavba rodinného domu (jej pravý predný roh) umiestnená vo vzdialenosti 3,605 m, čím je dodržaná podmienka vzdialenosti rodinného domu od spoločných hraníc pozemkov, ktorá nesmie byť menšia ako 2 m. Taktiež sa ďalej šírka pozemku navrhovateľov smerom k pozemku parc. č. 7324 po celej dĺžke obvodovej steny mierne rozširuje, čím sa vzdialenosť medzi rodinnými domami ešte zväčšuje, nakoľko pravý zadný roh navrhovaného rodinného domu je umiestnený vo vzdialenosti približne 4,615 m od hranice pozemku parc. č. XXXX. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že podmienky ustanovené v § 8 ods. 2, 3, 5 vyhl. č. 532/2002 Z.z. nebudú splnené, nakoľko parkoviská plánuje stavebník vedľa rodinných domov na E. XXA a na A. ulici a parkovanie vozidiel bude obmedzovať hlukom a zápachom obyvateľov susedných domov i ďalších objektov prvostupňový správny orgán uviedol, že parkovacie a odstavné miesta pre umiestňovaný rodinný dom sú riešené na súkromných pozemkoch navrhovateľov v súlade so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Trnava pre zónu s funkčným využitím B 02/2 - Polyfunkčná kostra mesta v zónach nízkopodlažnej zástavby. Na pozemok navrhovaného objektu rodinného domu sa pritom bude vstupovať z jestvujúcich miestnych komunikácií, pričom prístup bude zabezpečený vjazdom z miestnej komunikácie - E. ulice a dvoma vjazdmi z miestnej komunikácie - ulice A., na základe Povolenia mesta Trnava, odboru dopravy a komunálnych služieb č. ODaKS/41-76112/2013/Ul zo dňa 16. decembra 2013. Žalobkyňa v záverečnej námietke navrhla návrh navrhovateľov o umiestnení stavby zamietnuť s poukazom na § 37 ods. 4 Stavebného zákona. Prvostupňový správny orgán tento návrh žalobkyne zamietol, nakoľko mal za to, že predložený návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby spolu s upravenou a zosúladenou projektovou dokumentáciou pre územné rozhodnutie a spolu s prílohami poskytoval dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami a stavebnému úradu boli tiež dobre známe pomery navrhovaného staveniska a skutkový stav v danom priestore. Stavba navrhovaného rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami bola v súlade s Územným plánom mesta Trnava, v zmysle jeho záväzných regulatívov sa nachádza v zóne s funkčným kódom B 02/2 - Polyfunkčná kostra mesta v zónach nízkopodlažnej zástavby (rodinných domov), kde index zastavanosti pozemku stavbou samostatne stojaceho rodinného domu je v zmysle ÚPN stanovený na maximálne 45% jeho plochy a navrhovaná stavba rodinného domu tento index rešpektuje. Stavebný úrad posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a požadovaného umiestnenia stavby v území a jeho dôsledkov. Po preskúmaní návrhu a jeho súladu s územnoplánovacími podkladmi stavebný úrad zistil, že jej umiestnenie je v súlade so všeobecno-technickými požiadavkami na výstavbu, ako aj s požiadavkami uvedenými vo vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane ohrozené či obmedzené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Pripomienky dotknutých inštitúcií boli skoordinované a zahrnuté do podmienok rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2014/028670/Ho zo dňa 10. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.OSaŽP/5654-72261/2014/Jč zo dňa 14. októbra 2014 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne uvádza dôvody obsiahnuté v odvolaní podanom žalobkyňou, v ktorom táto namietala skutočnosť, že prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutí vysporiadal s námietkami nedostatočne a povrchne zistil skutkový stav. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v plnom rozsahu a kompletného spisového materiálu týkajúceho sa veci žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je správne a vydané v zmysle príslušných ustanovení Stavebného zákona a s ním súvisiacich predpisov, ako aj s ustanoveniami zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). K dôvodom odvolania žalovaný uviedol nasledovné skutočnosti: Pokiaľ ide o pripomienky týkajúce sa problematiky územného plánovania, tieto žalovaný považoval za neopodstatnené, nakoľko umiestnenie stavby je v súlade s platným Územným plánom mesta Trnava. Poukázal na skutočnosť, že navrhovaná stavba má byť umiestnená na ploche s funkčným využitím B 02/2 - Polyfunkčná kostra mesta v zónach nízkopodlažnej zástavby (rodinných domov). Index zastavaných plôch pre B 02/2 je 0,45. V zmysle doplňujúcich ustanovení sú pritom regulatívy týkajúce sa predmetného odvolania nasledovné: - pri stavbe nových rodinných domov, objektov občianskej vybavenosti a ostatných objektov alebo pri rekonštrukcii je potrebné zohľadniť uličnú čiaru jestvujúcich stavebných fondov rodinných domov na blízkych parcelách, rešpektovať a prispôsobiť sa výškou, podlažnosťou, tvarom strechy a orientáciou hlavného hrebeňa strechy jestvujúcich objektom na susedných parcelách,
- v blokoch rodinných domov a občianskej vybavenosti v starej zástavbe so stavebnou čiarou totožnou s uličnou hranicou pozemku je možné pri rekonštrukcii, dostavbe objektov, prípadne výstavbe nových objektov zasunúť stavebnú čiaru týchto objektov o 3m. Uvedené regulatívy žalovaný považoval za akceptované. Pokiaľ ide o koeficient zastavanosti pozemku, ktorý nesmie vyť väčší ako 0,5, tento sa vzťahuje len na novovzniknuté pozemky. V danom prípade veľkosť pozemku je 546 m2, zastavaná plocha je 178,95 m2 a podľa týchto údajov je index zastavanosti pozemku 0,33, čo je v súlade s územným plánom mesta. Terasa pritom nie je súčasťou prízemia a je len voľne uložená, a teda sa nezapočítava do indexu zastavaných plôch. Žalovaný nepovažoval umiestnenie stavby na pozemok, na ktorom v súčasnosti ešte stojí stavba súpisné číslo XXXX, v rozpore s ustanoveniami Stavebného zákona, nakoľko právoplatné územné rozhodnutie na navrhovanú stavbu neoprávňuje stavebníkov, aby začali s realizáciou, ktorú je možné začať uskutočňovať až na základe právoplatného stavebného povolenia, ktorému bude predchádzať rozhodnutie o odstránení jestvujúcej stavby. Vo vzťahu k odstupom navrhovanej stavby od susedných domov žalovaný konštatoval, že tieto sú v súlade s ustanovením § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z. Navrhovaná stavba sa umiestňuje vo vzdialenosti 7m od bočnej steny rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/X a od bočnej steny rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX, ktorý má v stene orientovanej smerom k umiestňovanej stavbe malé okienko z neobytnej miestnosti, vo vzdialenosti minimálne 3,60 m, pričom táto vzdialenosť sa smerom do záhrady ešte zväčšuje. Žalovaný tiež konštatoval, že v prípade navrhovanej stavby ide o stavbu v tvare „H“, pozostávajúcu z dvoch samostatných bytových jednotiek, ktoré sú navzájom prevádzkovo prepojené krčkom, v ktorom sa nachádza spoločné zádverie. V súlade so Stavebným zákonom, vyhl. č. 532/2002 Z.z. a regulatívom bloku B02/2 je aj počet a situovanie navrhovaných parkovacích miest aj vzhľadom na skutočnosť, že vjazdy na parkovacie miesta povolilo mesto Trnava, odbor dopravy a komunálnych služieb Rozhodnutím zo dňa 16. decembra 2013 a s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasilo aj Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Trnave. Pokiaľ ide o spoločnosť YUYU, s.r.o., ktorá je vlastníkom stavby súpisné číslo XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. F., táto mala v celom konaní postavene účastníka konania. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že nenašiel dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, a preto rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a zaviazať žalovaného povinnosťou nahradiť jej trovy konania. V žalobe uviedla, že uvedenými rozhodnutiami a postupmi správnych orgánov bola ukrátená na svojich právach. Zdôraznila, že prvostupňový správny orgán povrchne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného sú nezákonné z viacerých dôvodov. Poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru návrh na vydanie rozhodnutia nie je úplný. Návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby mal vady a vady neboli odstránené napriek námietkam. Správny orgán namiesto toho, aby vyzval navrhovateľov na odstránenie vád návrhu, tieto odstraňoval sám, čo nebol oprávnený urobiť. Návrh stavebníkov neobsahoval úplne alebo čiastočne údaje podľa § 3 ods. 4 vyhlášky č.453/2000 Z.z., v návrhu alebo jeho prílohách nie sú obsiahnuté všetky údaje o súlade návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, projektová dokumentácia je nedostatočná a zavádzajúca a technická správa nebola upravená a zosúladená so zákonom. Žalobkyňa v žalobe zároveň poukázala na skutočnosť, že stavebný pozemok, na ktorom má byť umiestnená stavba, nie je voľný a má za to, že územné konanie o umiestnení novej stavby môže byť začaté a rozhodované o ňom až po odstránení predchádzajúcej stavby. Postup správnych orgánov označila za protizákonný, nakoľko stavebným pozemkom môže byť určený len voľný nezastavaný pozemok a územné rozhodnutie môže rozhodnúť o umiestnení navrhovanej stavby len na voľnom pozemku. Žalobkyňa mala tiež za to, že nebola zohľadnená uličná čiara jestvujúcich stavebných fondov rodinných domov na blízkych parcelách, nakoľko navrhované rodinné domy majú byť umiestnené za uličnou čiarou existujúcich rodinných domov zo strany Stromovej ulice. V tomto smere je návrh v rozpore s územným plánom mesta. Žalobkyňa zároveň namietala, že nebol dodržaný maximálny koeficient zastavanosti pozemku. Mala za to, že maximálny koeficient zastavanosti pozemku je vyšší ako 0,5. Vychádzala z predloženej dokumentácie, podľa ktorej má byť zastavaná plocha bytovými jednotkami, spevnená plocha garážovými miestami, terasami a ostatnými plochami. Z uvedeného vyplýva, že zastavaná plocha pozemku je 279,82 m2; z celkovej výmery pozemku je nezastavaná plocha 256,18 m2. Záver žalovaného o dodržaní maximálneho koeficientu zastavanosti tak nie je správny, nakoľko do zastavanosti pozemku treba započítať nielen plochu zastavanú domom, ale všetky časti stavebného pozemku zastavané aj ostatnými stavbami a plochami. Nesprávnosť rozhodnutia žalovaného vidí žalobkyňa tiež v tom, že bolo porušené ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., nakoľko nie je splnená podmienka vzdialenosti medzi domami, ktorá nesmie byť menšia ako
7 m a vzdialenosť od spoločných hraníc nesmie byť menšia ako 2 m. Od rodinného domu na A. ulici je pritom navrhovaná stavba vzdialená v rozpätí od 3,605 do 4,615 m. Žalovaný a prvostupňový správny orgán v rozhodnutiach nezdôvodnil oprávnenosť zníženia vzdialenosti od rodinného domu na ul. A., z akých dôvodov je jeho rozhodnutie v súlade so zákonom a Územným plánom Mesta Trnava. Žalobkyňa ďalej namietala záver žalovaného o tom, že parkovacie miesto na E. ulici vedľa susedného rodinného domu má byť existujúcim parkovacím miestom, nakoľko na tomto mieste nikdy nebolo žiadne parkovacie miesto. Na toto miesto zároveň nie je prístup z verejnej komunikácie, stojí tam pouličné svetlo a nachádza sa tam plynové vedenie. Tieto skutočnosti si stavebný úrad nepreveril. Umiestnenie parkovacej plochy je v rozpore s vyhláškou č. 94/2004 Z.z. nakoľko parkovacie stojisko má byť súčasť stavby, alebo prevádzkovo neoddeliteľná súčasť stavby, nesmie byť situované tesne vedľa susedného rodinného domu, keď je dostatočný priestor na umiestnenie vedľa stavby alebo ako súčasť stavby. Takýmto spôsobom bude parkovanie vozidiel obmedzovať hlukom a zápachom obyvateľov susedného domu na pozemku parc. č. XXXX/X, čo platí aj o parkovacom mieste vedľa existujúceho rodinného domu na ulici A..
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 25. mája 2015 žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že žalovaný a tiež stavebný úrad postupovali v konaní v súlade so zákonnými ustanoveniami, zistili presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. Dostatočne posúdili súlad návrhu na umiestnenie stavby predmetného rodinného domu s platným Územným plátom Mesta Trnava. Vo vzťahu k žalobným dôvodom žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa platného Územného plánu Mesta Trnava je možné v blokoch rodinných domov a občianskej vybavenosti v starej zástavbe so stavebnou čiarou totožnou s uličnou hranicou pozemku pri rekonštrukcii, dostavbe objektov, prípadne pri výstavbe nových objektov zasunúť stavebnú čiaru týchto objektov o 3 m, čo je v tomto prípade akceptované. Koeficient zastavanosti pozemku, ktorý nesmie byť väčší ako 0,5, sa vzťahuje len na novovzniknuté pozemky. Index zastavaných plôch definovaný v záväznej časti Územného plánu Mesta Trnava predstavuje pomer plôch zastavaných nadzemnými stavebnými objektmi vo vymedzenom území, k celkovej výmere vymedzeného územia. Veľkosť pozemku je pritom 536 m2, zastavaná plocha je 178,95 m2 a na základe týchto údajov je index zastavaných plôch 0,33. V územnom rozhodnutí je pritom uvedené, že terasa nie je súčasťou prízemia a je len voľne uložená, to znamená, že sa nezapočítava do indexu zastavaných plôch. Pokiaľ ide o namietané odstupy navrhovanej stavby od susedných rodinných domov, žalovaný uviedol, že tieto sú v súlade s ustanoveniami § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Poukázal na to, že navrhovaná stavba sa umiestňuje vo vzdialenosti 7 m od bočnej steny rodinného domu na pozemku parcela č. XXXX a od bočnej steny rodinného domu na pozemku parcela č. XXXX vo vzdialenosti 3,6 m, pričom táto vzdialenosť sa smerom do záhrady ešte zväčšuje. Poukázal na to, že počet a situácia navrhovaných miest je v súlade so Stavebným zákonom, vyhláškou č. 532/2002 Z.z. a regulatívmi bloku B02/2 zadefinovanými v Územnom pláne Mesta Trnava. Vjazdy na uvedené parkovacie miesta povolilo Mesta Trnava svojím Rozhodnutím odboru dopravy a komunálnych služieb č. ODaKS/41-76112/2013/UL zo dňa 16. decembra 2013. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že návrh mal vady, žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe uvádza len všeobecné nedostatky, ale neupresňuje aké. Žalovaný zdôraznil, že územné konanie nie je viazané na konanie o odstránení stavby.
Vzhľadom na ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č.k. 24S/68/2015-66 zo dňa 11. júna 2015 pribral do konania ďalších účastníkov, a to: 1/ Q. V., H. XX, XXX XX F., 2/ C. X., H. XX, XXX XX F., 3/ YUYU, s.r.o., Vajanského 22, 917 01 Trnava IČO 36 248 860, 4/ H. L., A. 1, XXX XX F., 5/ B.. K. V., Vl. V. XX, XXX XX F., 6/ L. C., XXX XX R. U. F. č. XXX, ktorí boli účastníkmi správneho konania a ktorých práva a povinnosti ako účastníkov správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia dotknuté.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ako aj v neprítomnosti ďalších účastníkov v rade 1/-4/ a v rade 6/, ktorí svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnili.
Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zdôraznila žalobné dôvody tak, ako boli uvedené v žalobe, rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu považovala za nezákonné z dôvodu, že správne orgány nezistili riadne a dokonale skutkový stav. Poukázala na to, že územné rozhodnutie nebolo možné vydať, nakoľko pozemok nie je voľný a správny orgán nemohol rozhodovať o umiestnení stavby. Nebola tiež dodržaná uličná čiara, čím došlo okrem iného aj k tomu, že vo vzťahu k ďalšiemu rodinnému domu nebude zachovaná vzdialenosť štyroch metrov. Uličnú čiaru je možné v zmysle územného plánu zasunúť alebo nedodržať, potom však nejde o stiesnené pomery, ktoré by vznikali až nedodržaním uličnej čiary. Nedodržanie odstupov domov nebolo v rozhodnutí odôvodnené. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí mal zato, že koeficient zastavanosti je dodržaný, nemal dostatočne zistený skutkový stav v súvislosti s terasami a odstavnými plochami, nakoľko z jednej časti technickej správy vyplýva, že terasy sú samostatné a z inej časti technickej správy vyplýva, že sú súčasťou prízemia rodinného domu. Nie je zrejmé, ako sa s tým správny orgán vyporiadal. Vo vzťahu k ostatným a parkovacím plochám zdôraznila, že najmú zo strany E. ulice bolo možné umiestniť parkovacie miesto aj inde (vzhľadom na rozostupy rodinných domov). Zo strany E. ulice zároveň ani nie je technicky možné sa na takéto parkovacie miesto dostať, nakoľko na verejnom priestranstve pred umiestňovanou parkovacou (odstavnou) plochou sa nachádza pouličné osvetlenie a zároveň aj triangulačný bod plynu vyčnievajúci nad terén.
Ďalšia účastníčka, B.. K. V. uviedla, že mala rovnako námietky voči priebehu a postupu počas správneho konania a so žalobou sa stotožňuje.
Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods.1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250j ods,2 písm.a) a c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Podľa § 3 ods.1-4 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. S. konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 32 ods.1, 2 Správneho poriadku, (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods.1-3 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 32 ods.1 písm.a) zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby.
Podľa § 33 ods.1 Stavebného zákona, na územné konanie je príslušný stavebný úrad.
Podľa § 34 ods.1, 2 Stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Podľa § 35 ods.1 Stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.
Podľa § 36 ods.1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
Podľa § 37 ods.1-4 Stavebného zákona, (1) podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
Podľa § 39 ods.1 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods.1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 39a ods.2 Stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 42 ods.5 Stavebného zákona, v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.
Podľa § 139 ods.2 písm.c) Stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.
Podľa § 139 ods.2 písm.d) Stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 5 ods.1 vyhl. č. 532/2002 Z.z., pozemok určený na zastavanie musí svojimi vlastnosťami, predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou a základovými pomermi, umožňovať uskutočnenie navrhovanej stavby a jej bezpečné užívanie.
Podľa § 6 ods.1-6 vyhl.č.532/2002 Z.z., (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie
pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. (7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.
Podľa § 8 ods.1-5 vyhl. č. 532/2002 Z.z., (1) Stavba musí mať pred svojím vstupom rozptylovú plochu, ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby. Riešenie rozptylovej plochy musí umožňovať plynulý a bezpečný prístup i odchod a rozptyl osôb vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu. (2) Stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. 7) (3) Odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. 6) Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme. 8) (4) Garáž, odstavná a parkovacia plocha pre vozidlo nad 3,5 t sa umiestňujú mimo obytnej časti mesta a obce okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy v uzatvorených priestoroch stavby a okrem stavieb garáže, odstavnej a parkovacej plochy pre špeciálne policajné vozidlo, požiarne vozidlo a sanitné vozidlo. (5) Odstavná plocha a garáž majú byť usporiadané a zrealizované tak, aby ich užívanie neškodilo zdraviu ľudí a nerušilo prácu, bývanie a pokoj v okolí svojím hlukom alebo zápachom. Odstavná plocha má byť zazelenená.
Podľa Územného plánu Mesta Trnava B 02/2 - Polyfunkčná kostra mesta v zónach nízkopodlažnej zástavby (rodinných domov), územie bloku slúži na bývanie v nízkopodlažnej zástavbe rodinnými domami, s možnosťou podielu nezávadných podnikateľských aktivít. Podľa doplňujúcich ustanovení - veľkosť novovzniknutých pozemkov pre samostatne stojace rodinné domy, resp. ostatné objekty občianskej vybavenosti, nesmie byť menšia ako 400m2 a maximálny koeficient zastavanosti pozemku väčší ako 0,5, - pri stavbe nových rodinných domov, objektov občianskej vybavenosti a ostatných objektov, alebo pri ich rekonštrukcii je potrebné zohľadniť uličnú čiaru jestvujúcich stavebných fondov rodinných domov na blízkych parcelách, rešpektovať a prispôsobiť sa výškou, podlažnosťou, tvarom strechy a orientáciou hl. hrebeňa strechy jestvujúcim objektom na susedných parcelách, - v blokoch rodinných domov a občianskej vybavenosti v starej zástavbe so stavebnou čiarou totožnou s uličnou hranicou pozemku, je možné pri rekonštrukcii, dostavbe objektov, príp. výstavbe nových objektov zasunúť stavebnú čiaru týchto objektov o 3m.
Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. OU-TT-OVBP2-2014/028670/Ho zo dňa 10. decembra 2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu č. OSaŽP/5654-72261/2014/Jč zo dňa 14. októbra 2014, ktorými rozhodnutiami bolo rozhodnuté v územnom konaní o umiestnení stavby „Rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami“ stavebníkov manželov Q. V. a C. X. (ďalší účastníci konania) ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.
Z administratívneho spisu súd zistil, že manželia Q. V. a C. X. podali dňa 26. novembra 2013 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby podľa § 35 ods.1 Stavebného zákona na stavbu Rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami, na pozemkoch parc.č. XXXX, XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. F., U. ulíc E. a A. v F.. Mesto Trnava ako stavebný úrad oznámil začatie územného konania a upustenie od ústneho pojednávania dotknutým orgánom a známym účastníkom konania listom č. OSaŽP/28122-83074/2013/Jč zo dňa 13. decembra 2013; opomenutého účastníka (YUYU s.r.o.) o začatí konania oboznámil prvostupňový správny orgán listom č.OSaŽP/28122/2013-285/2014/ Jč zo dňa 7. januára 2014. V konaní podala v zákonnej lehote námietky žalobkyňa, ktorým stavebný úrad nevyhovel, a Územným rozhodnutím č.OSaŽP/28122/2013-7139/2014/Jč zo dňa 18. februára 2014 rozhodol o umiestnení stavby. Na odvolanie žalobkyne žalovaný svojím rozhodnutím č.OU-TT- OVBP2-2014/007855/Ho zo dňa 20. mája 2014 odvolaním napadnuté rozhodnutie pre porušenie §§ 3, 32 a 46 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 3 vyhlášky č.453/2000 Z.z. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie v súlade so zákonom. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.OSaŽP/5654-57289/2014/Jč zo dňa 3. júla 2014 rozhodol o prerušení konania s tým, že navrhovateľov vyzval, aby v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia doplnili podklady nevyhnutné pre spoľahlivé posúdenie stavby a dôsledkov navrhovanej stavby v území a to na predloženie opravenej a zosúladenej projektovej dokumentácie pre územné konanie (spresnenie údajov v situácii - výkres č.2), s upozornením, že ak návrh v lehote nebude doplnený o požadované podklady, územné konanie sa podľa § 35 ods.2 Stavebného zákona zastaví. Po doplnení žiadosti o územné rozhodnutie prvostupňový správny orgán oznámil začatie nového územného konania a upustenie od ústneho pojednávania pod č. OSaŽP/5654/64882/2012/Jč zo dňa 25. augusta 2014. V novom konaní opätovne podala námietky žalobkyňa (prakticky totožné so žalobnými dôvodmi), prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím č. OSaŽP/5654/72261/2014/Jč zo dňa 14. októbra 2014 rozhodol o umiestnení stavby a námietky žalobkyne zamietol. Na odvolanie žalobkyne podané v zákonnej lehote dňa 29. októbra 2014 žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 59 ods.2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu, mesta Trnava, potvrdil.
Z ustanovenia § 39a ods.1 Stavebného zákona vyplýva, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby a požiadavky na obsah projektovej dokumentácie, ako aj čas platnosti územného rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky podľa § 39a ods.2 písm.a) až d) Stavebného zákona. Za podmienok uvedených v ods.4 citovaného ustanovenia stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním a za podmienok uvedených v ods.5 citovaného ustanovenia zákona stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení stavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie. Stavebný úrad v prejednávanej veci posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného umiestnenia stavby v území a jeho dôsledkov. Preskúmal návrh a jeho súlad s územnoplánovacími podkladmi, konkrétne pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté navrhovanou stavbou a zistil, že umiestnenie stavby je v súlade so všeobecno - technickými požiadavkami na výstavbu, ako aj s požiadavkami uvedenými vo vyhláške č.532/2002 Z.z. a že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane ohrozené či obmedzené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Pripomienky dotknutých inštitúcii stavebný úrad skoordinoval a zahrnul do podmienok rozhodnutia, námietky žalobkyne zamietol. Súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že stavebný úrad oznámil v súlade s § 36 ods.1 dotknutým účastníkom začatie konania a podľa § 36 ods.2 upustil od ústneho pojednávania, nakoľko mal zato, že návrh na umiestnenie stavby poskytuje dostatočné podklady na posúdenie.
Pokiaľ ide o jednotlivé žalobné dôvody, ktoré boli aj námietkami žalobkyne v správnom konaní, je zrejmé, že žalobkyňa namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav ako aj z dôvodu, že prvostupňový správny orgán nesprávne rozhodol, keď jej námietky zamietol a rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne, nakoľko sa tento nesprávne vysporiadal s odvolacími námietkami. Preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Žalobkyňa v žalobe namietala skutočnosť, že neboli dodržané ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z projektu stavby, pričom konštatoval, že odstupy navrhovanej stavby od susedných rodinných domov sú v súlade s ustanovením § 6 vyhl. č.532/2002
Z.z.. Uviedol, že navrhovaná stavba sa umiestňuje vo vzdialenosti 7,00m od bočnej steny rodinného domu na pozemku parc.č.7267/3. Od bočnej steny rodinného domu na pozemku parc.č.XXXX, ktorý má v stene orientovanej smerom k umiestňovanej stavbe malé okno z neobytnej miestnosti, vo vzdialenosti min. 3,60m, ktorá vzdialenosť sa do záhrady ešte zväčšuje. Preskúmaním administratívneho spisu súd dospel k záveru, že konštatovanie o súlade s ustanovením § 6 vyhl.č.532/2002 Z.z. je správne vo vzťahu k rodinnému domu postavenému na parc.č. XXXX/X, kde je vzdialenosť 7m medzi rodinnými domami dodržaná. Pokiaľ ide o vzdialenosť k stavbe postavenej na parcele č.XXXX, podľa § 6 ods.3 citovanej vyhlášky vzdialenosť medzi domami nesmie byť menšia ako 7m a zároveň vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc nesmie byť menšia ako 2m. V tomto smere navrhované umiestnenie stavby spĺňa len jednu podmienku, nakoľko umiestňovaný dom je od spoločnej hranice vo vzdialenosti väčšej ako 2 metre, vzdialenosť 7 metrov medzi rodinnými domami však nie je dodržaná, nakoľko dom na susediacej parcele je umiestnený na hranici pozemku. Umiestnenie navrhovanej stavby nie je súladné ani s § 6 ods.4 citovanej vyhlášky, podľa ktorého v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť znížiť až na 4m. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnil, že by v danom prípade išlo o stiesnené podmienky. O stiesnené podmienky celkom zrejme nepôjde, pokiaľ došlo pri umiestnení stavby k jej zasunutiu za hranicu uličnej čiary. Z napadnutého rozhodnutia zároveň nevyplýva, že by žalovaný pri posudzovaní námietky žalobkyne aplikoval ustanovenie § 6 ods.5 vyhlášky č.532/2002 Z.z.. Je potrebné zdôrazniť, že vzájomné odstupy a vzdialenosti je potrebné merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ktorá vzdialenosť je preukázateľne 3,60m. Námietka žalobkyne o nedodržaní ust. § 6 vyhl.č.532/2002 Z.z. je teda dôvodná.
Ďalšou žalobnou námietkou žalobkyne bola námietka, že pozemok nie je voľný, a preto Stavebný úrad nemohol rozhodnúť o určení stavebného pozemku a umiestnení stavby na tomto pozemku. Súd uvedenú námietku považoval za dôvodnú. Z napadnutého rozhodnutia a obsahu administratívneho spisu vyplýva, že na pozemku, vo vzťahu ku ktorému bolo rozhodnuté o umiestnení stavby sa v súčasnosti nachádza rodinný dom súp.č.XXXX, na ktorý v minulosti bolo vydané rozhodnutie o odstránení stavby, ktoré nebolo realizované a stratilo platnosť dňa 22. septembra 2013. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že umiestnenie stavby na pozemok, na ktorom v súčasnosti ešte stojí iná stavba, nie je v rozpore s ustanoveniami Stavebného zákona, nakoľko právoplatné územné rozhodnutie na predmetnú stavbu neoprávňuje stavebníkov, aby začali s jeho realizáciou. Túto je možné začať uskutočňovať až na základe právoplatného stavebného povolenia, ktorému bude predchádzať rozhodnutie o odstránení jestvujúcej stavby súp.č. XXXX na pozemku parc.č.XXXX k.ú. F.. Takéto rozhodnutie je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 39a ods.1 Stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutím o umiestnení stavby určuje pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom a určujú sa podmienky na jej umiestnenie a požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Z citovaného ustanovenia Stavebného zákona vyplýva, že musí ísť o pozemok, ktorý ešte nebol určený na zastavanie, alebo nie je zastavaný. V danom prípade však nejde o nezastavaný pozemok alebo o voľný pozemok v tom zmysle, že by bolo možné na ňom umiestniť stavbu. Argumentácia žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nič neznamená v smere budúcej výstavby umiestňovanej stavby, neobstojí, nakoľko správny orgán môže rozhodovať len v intenciách zákona a teda len tak, ako mu zákon ukladá. Zákon jednoznačne neumožňuje územným rozhodnutím umiestniť stavbu na zastavaný pozemok, nakoľko rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok a umiestňuje sa stavba na ňom, čo je možné len v prípade, ak takýto pozemok ešte nie je zastavaný. Je nevyhnutné, aby konaniu a rozhodnutiu o umiestnení navrhovanej stavby predchádzalo nielen konanie a vydanie rozhodnutie o odstránení jestvujúcej stavby, ale aj jeho faktická realizácia.
Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav tým, že žalovaný si dostatočne nepreveril, že na navrhovanom parkovacom mieste nikdy nebolo parkovacie miesto, na ktoré miesto nie je žiadny prístup z verejnej komunikácie a zároveň tam stojí pouličné svetlo a nachádza sa tam plynové vedenie, žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na súlad so Stavebným zákonom, s vyhl.č.532/2002 Z.z. a Územným plánom mesta Trnava a zároveň na skutočnosť, že vjazdy na parkovacie miesta povolilo mesto Trnava, odbor dopravy a komunálnych služieb Rozhodnutím č.ODaKS/41-76112/2013/Ul zo dňa 16. decembra 2013. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že žalovaný sa pri umiestňovaní parkovacieho miesta (zo Stromovej ulice) uspokojil len s vyššie uvedeným vyjadrením odboru dopravy a komunálnych služieb a to bez preskúmania žalobkyňou namietaných skutočností. Námietkami žalobkyne v naznačenom smere sa žalovaný (a ani prvostupňový správny orgán) nezaoberal a nevyhodnotil ich. Z toho vyplýva, že žalovaný zrejme ani nezisťoval skutočný stav a nezaoberal sa otázkou, či je v konkrétnom prípade technicky možné umiestniť
navrhovanú parkovaciu plochu tak, ako je zakreslená v technických podkladoch, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V tomto smere tak žalovaný dostatočne nezistil skutkový stav, a preto súd námietku žalobkyne považoval za dôvodnú
Námietka žalobkyne, že nebol dodržaný maximálny koeficient zastavanosti nie je dôvodná. Podľa Územného plánu Mesta Trnava Index zastavaných plôch predstavuje pomer plôch zastavaných nadzemnými objektmi vo vymedzenom území (v m2) k celkovej výmere vymedzeného územia. Žalobkyňa dôvodila, že po prepočte údajov zastavaná plocha predstavuje 279,82 m2 z celkovej výmery pozemku je tak nezastavaná plocha 256,18m2 a koeficient zastavanosti 0,522. Mala zato, že do zastavanosti pozemku je potrebné započítať nielen plochu zastavanú rodinným domom, ale aj všetky časti stavebného pozemku zastavané aj ostatnými stavbami a plochami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že za nadzemné stavebné objekty sa považujú objekty nad úrovňou terénu, t.j. dom, garáž a pod., a nie chodníky a parkoviská. V územnom rozhodnutí je pritom uvedené, že terasa nie je súčasťou prízemia a je len voľne uložená, a teda sa nezapočítava do indexu zastavaných plôch. Z technickej správy zo septembra 2013 pripojenej k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, časť „Architektonicko - urbanistické riešenie“ vyplýva, že terasy nie sú súčasťou prízemia rodinného domu. Sú samostatne uložené na úrovni upraveného terénu vo výške 150mm pod úrovňou prízemia. Skutočnosť, že v časti „Dispozičné riešenie“ predmetnej technickej správy sa uvádza, že „terasa orientovaná do záhrady je súčasťou prízemia“ nespôsobuje žalobkyňou tvrdený rozpor, pretože terasa je uvedená ako „súčasť prízemia“ len vo vzťahu, resp. v kontexte dispozičného (nie technického) riešenia. Uvedená skutočnosť teda nemá vplyv na posudzovanie zastavanosti pozemku.
K ďalšej námietke žalobkyne o tom, že nebola dodržaná uličná čiara, súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko z Územného plánu Mesta Trnava, regulatív bloku B 02/2 - Polyfunkčná kostra mesta v zónach nízkopodlažnej zástavby, doplňujúcich ustanovení, vyplýva, že v blokoch rodinných domov a občianskej vybavenosti v starej zástavbe so stavebnou čiarou totožnou s hranicou pozemku je možné pri výstavbe nových objektov, ktorým umiestňovaná stavba nepochybne je, zasunúť stavebnú čiaru týchto objektov o 3m. Uvedené konštatovanie však v súvislosti s povinnosťou dodržať odstupy domov ako to vyplýva z § 6 vyhl.č.532/2002 Z.z. neznamená, že zasunutím stavebnej čiary bez ďalšieho môže dôjsť k vytvoreniu stiesnených územných podmienok.
Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe, sú nezákonné, pretože boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, a preto súd tieto rozhodnutia podľa § 250j ods.2 písm.a) a c) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má v konaní podľa piatej časti O.s.p. právo na náhradu trov konania žalobca, pokiaľ bol v konaní úspešný celkom alebo sčasti. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto súd žalovaného zaviazal, aby jej nahradil trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70 Eur a nákladoch spojených s účasťou na pojednávaní za cestu Trnava - Banská Bystrica a späť vo výške 20,20 Eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.