Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200531 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200531.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: P. B., nar. XX. A. XXXX, E. Y. K. X, XXX XX I. K., občan SR, zast. Mgr. Erichom Štěpánkom, advokátom so sídlom AK L. Svobodu 15, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-BB-OOP1-2015/002588-005/60M zo dňa 04. februára 2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný úrad Žiar nad Hronom, organizačný odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) svojím rozhodnutím č.: OÚ-ZH-OO-2014/01443-2-41 zo dňa 21. októbra 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 180,-Eur za nesplnenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu za obdobie od 25. januára 2012 do 21. októbra 2014 podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že motorové vozidlo RENAULT 25, evidenčné číslo I., rok výroby 1986, VIN VF1B29805G0501412 bolo na základe oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov v Bratislave zo dňa 25. marca 2013 zaradené do zoznamu motorových vozidiel, u ktorých nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie za obdobie od 25. januára 2012 do 09. januára 2013 podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. V zmysle právnej úpravy mal prvostupňový správny orgán za to, že držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je zapísaných v dokladoch vozidla ako osoba, na ktorú sa držba previedla, má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalobca ako účastník konania a držiteľ vozidla bol vyzvaný výzvou zo 17. septembra 2014 na predloženie dokladov o poistení vozidla a súčasne mu bolo oznámené začatie správneho konania, nakoľko prvostupňový správny orgán nezistil údaje o uzatvorení poistnej zmluvy ani na internete, ani u poisťovateľov. Žalobca ako účastník konania v liste doručenom dňa 29. septembra 2014 uviedol svoje dôvody, pre ktoré na vozidlo nie je a nebola uzatvorená poistná zmluva. Svoje stanovisko k dôvodom žalobcu uviedol prvostupňový správny orgán v liste zo dňa 10. októbra 2014, ktorým žalobcovi oznámil výsledky vykonaných šetrení u poisťovateľov a na dopravnom inšpektoráte. Na uvedenú písomnosť žalobca do dňa vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu nereagoval. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu tiež vyplýva, že žalobca ako účastník konania podľa oznámenia z Okresného dopravného inšpektorátu v Banskej Štiavnici zo dňa 09. októbra 2014 je evidovaný ako držiteľ motorového vozidla od 14. mája 2004 naďalej, to znamená, že stále má povinnosť uzatvárať na takéto vozidlo povinné zmluvné poistenie. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán pristúpil k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty za nesplnenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu za obdobie od 25. januára 2012 až do dňa vydania rozhodnutia, nakoľko tento protiprávny stav trval aj v deň vydania rozhodnutia. Pokiaľ ide o výšku sankcie prvostupňový správny orgán uviedol, že pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadol na skutočnosti zistené vlastným šetrením, na vyjadrenie účastníka konania, na oznámenú dĺžku trvania protiprávneho stavu a závažnosť porušenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. OU- BB-OOP1-2015/002588-005/60M (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „zákon č.71/1967 Zb.“) zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako odvolací orgán sa plne stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého bolo v konaní o uložení pokuty nepochybným spôsobom preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že na motorové vozidlo RENAULT 25, evidenčné číslo I. neuzavrel poistnú zmluvu za obdobie od 25. januára 2012 do 21. októbra 2014. Žalovaný mal za to, že plnenie povinnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazané na držbu vozidla subjektom povinnosti zapísaným v príslušných dokladoch vozidla a táto povinnosť stále trvá, nakoľko opak nebol preukázaný. Taxatívne dané dôvody zániku tejto povinnosti v zmysle § 9 zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné hlásiť a preukázať. Ak ich nie je možné preukázať, existuje zákonný postup, ktorý je v danom prípade potrebné aplikovať. Je povinnosťou vlastníka - držiteľa vozidla bezodkladne oznámiť zmenu stavu, a teda aj zánik vozidla a iniciovať jeho vyradenie z evidencie vozidiel evidovanej orgánom policajného zboru a protiprávny stav tak uviesť do poriadku. Nezaplatenie poistenia v zmysle podmienok poistnej zmluvy nemá za následok zánik povinnosti platiť povinné zmluvné poistenie. Vyhýbanie sa zákonnému postupu, nerešpektovanie zákonných povinností a pasivita pri administratívnych úkonoch žalobcu má za následok uloženie povinnosti zaplatiť pokutu podľa platného sadzobníka pokút za takéto konanie v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný zdôraznil, že žalobca dlhodobo udržiava protiprávny stav, na výzvy a usmernenia zo strany správneho orgánu nereaguje, neprejavil ani len snahu o odstránenie takéhoto stavu. Pri výške pokuty potom správny orgán vzal do úvahy všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené zo strany žalobcu počas celého konania, ako aj podklady doložené v spisovom materiáli, z ktorých je zrejmé za aké dlhé obdobie nedošlo k odstráneniu protiprávneho stavu. Napriek všetkým snahám prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nedošlo k náprave a vozidlo je stále v živej evidencii vozidiel. Svoje tvrdenia žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dokladom, nesplnil si povinnosti podľa zákona č.381/2001 Z.z. a nevyužil možnosť postupovať podľa ustanovení zákona o odpadoch, na ktoré opakovane upriamil pozornosť žalobcu prvostupňový správny orgán aj žalovaný. Žalovaný považoval vykonané dokazovanie za dostatočné, pričom konštatoval, že o všetkých informáciách a podkladoch získaných v súčinnosti s orgánmi policajného zboru Slovenskou kanceláriou poisťovateľov a s poisťovňami pôsobiacimi na trhu s povinným zmluvným poistením na území Slovenskej republiky platí prezumpcia správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak. Nepodložené tvrdenia a čestné vyhlásenia účastníka konania nemajú potrebnú preukaznú silu, nie sú výsledkom dokazovania a nemožno ich v režime správneho konania za dôkaz zamieňať. Ich funkcia je len pomocná pre úplné zistenie skutočného stavu. V záveroch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že ak držiteľ starého vozidla, ktorý na účely jeho vyradenia z evidencie nevie preukázať, ako naložil so starým vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje, je oprávnený požiadať okresný úrad, odbor životného prostredia o vydanie potvrdenia o neexistencii starého vozidla. Okresný úrad vydá žiadateľovi potvrdenie o neexistencii starého vozidla na účely jeho vyradenia z evidencie vozidiel. V takomto prípade však úrad nekoná ex offo, ale na základe žiadosti držiteľa motorového vozidla. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a je nezákonné. Motorové vozidlo RENAULT 25, evidenčné číslo I. nebolo na základe vážneho poškodenia po nehode a nerentabilnosti ďalej prevádzkované, bolo zlikvidované a fyzicky zaniklo už v roku 2003. V čase keď došlo k zániku motorového vozidla, zákon neupravoval žiadnu preukazovaciu povinnosť pre vlastníka vozidla dokladovať zánik takéhoto vozidla, ani spôsob naloženia so zvyškami, čo v súčasnosti upravuje „Zákon o šrotovnom“. Skutočnosť, že došlo k zániku vozidla jeho fyzickou likvidáciou chcel v konaní preukázať čestným vyhlásením a svedeckými výpoveďami osôb, ktoré sa na likvidácii - rozobratí motorového vozidla podieľali. Tento dôkazný prostriedok nebol konajúcim správnym orgánom akceptovaný. Žalobca zdôraznil, že s konštatovaním žalovaného v napadnutom rozhodnutí, a teda že „nepodložené tvrdenia a čestné vyhlásenia účastníka konania nemajú potrebnú preukaznú silu, nakoľko nie sú výsledkom dokazovania, nemožno si ich preto v režime správneho konania za dôkaz zamieňať a ich funkcia je len pomocná pre úplné zistenie skutočného stavu veci“ sa nestotožňuje, nakoľko je povinnosťou správneho orgánu, aby účastníkom konania navrhované dôkazy aj vykonal. Za vinu sa mu kladie skutočnosť, že nepoistil motorové vozidlo, ktoré zaniklo, pritom žiadna poisťovňa nemôže poistiť neexistujúcu vec. Pokiaľ vozidlo neexistuje, nemožno ho poistiť. Žalobca uviedol, že nepopiera, že vozidlo neodhlásil z evidencie, pričom za porušenie tejto povinnosti by postihnutie akceptoval. Neakceptuje postihnutie za správny delikt spáchaný tým, že neuzavrel zmluvu o povinnom zmluvnom poistení na neexistujúce vozidlo. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že o všetkých informáciách a podkladoch získaných v súčinnosti s orgánmi policajného zboru, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov a s poisťovňami pôsobiacimi na trhu s povinným zmluvným poistením na území Slovenskej republiky platí prezumpcia správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak, toto tvrdenie žalobca považoval za nesprávne. Prezumpcia správnosti sa viaže na verejné listiny a žiadna kancelária poisťovateľov nemôže tvrdiť, že jej údaje sú správne, rovnako tak ani orgány policajného zboru. Skutočnosť, že sa motorové vozidlo v evidencii nachádza, nie je spornou skutočnosťou. Údaj, že je evidované však ešte neznamená, že fyzicky existuje. Žalobca mal za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že motorové vozidlo neexistuje, nie je možné poistiť neexistujúcu vec. Evidencia vozidiel nepreukazuje vlastníctvo, ako sa mylne domnieva konajúci správny orgán. Dokazuje iba to, kto je zapísaný v evidencii. Zápis v evidencii nemá konštitutívny ale deklaratórny charakter, a teda nie je možné od zápisu v evidencii odvodzovať prechod, či existenciu vlastníckych práv. Žalobca zdôraznil, že mohol byť postihnutý jedine za to, že neodhlásil vozidlo z evidencie v roku 2003, nie však za to, že na neexistujúce vozidlo neuzavrel poistnú zmluvu. Pokiaľ zákon č. 381/2001 Z.z. neobsahuje postih za neodhlásenie vozidla z evidencie, rozhodnutie správneho orgánu nemá oporu v zákone a je uložené v rozpore s ním. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal za to, že správne orgány rozhodli nezákonne. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pridŕžal sa právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí a považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a dostatočne podložené vykonanými dôkazmi. V písomnom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Uviedol, že osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla, pričom žalobca je nepochybne takouto osobou. Jeho povinnosť mať uzavreté poistenie zodpovednosti trvá, kým nenastane niektorý z dôvodov zániku poistenia zodpovednosti ustanovený v § 9 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom zánik motorového vozidla je takýmto dôvodom. Takúto skutočnosť (zánik motorového vozidla) je nutné v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona oznámiť poisťovateľovi bez zbytočného odkladu, a tiež aj príslušnému dopravnému inšpektorátu, aby na danú skutočnosť bolo možné náležite reflektovať. Svojpomocné zničenie vozidla, bez možnosti preukázania takéhoto zániku, nenesie so sebou následok v podobe odpadnutia zákonnej povinnosti poistenia zodpovednosti. Taktiež skutočnosť, že žalobca prestal platiť povinné zmluvné poistenie neznamená, že jeho zákonná povinnosť mať uzavreté povinné zmluvné poistenie odpadla. Pokiaľ ide o žalobcu, správnemu orgánu z vlastnej činnosti je známe, že žalobca dlhodobo udržiava protiprávny stav. Žalobca bol vyzvaný aby vykonal potrebné kroky a vyradil staré vozidlo z evidencie. Žalobca však nereagoval na dané usmernenia a nepredložil žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to napriek opakovaným výzvam. V nadväznosti na uvedené správny orgán postupoval v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. a žalobcovi uložil pokutu v rozmedzí, v akom mu zákon takúto právomoc zveruje. V správnom konaní bolo preukázané, že žalobca, ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v príslušnej evidencii vozidiel v období od 25. januára 2012 do 21. októbra 2014, nemal na predmetné motorové vozidlo uzavretú poistnú zmluvu, čím porušil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný zotrval na tvrdení, že o všetkých informáciách a podkladoch získaných v súčinnosti s orgánmi policajného zboru, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov a s poisťovňami pôsobiacimi na trhu s PZP na území Slovenskej republiky platí prezumpcia správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak. V konečnom dôsledku žalobca v odvolaní, ani v žalobe skutočnosť o tom, že vozidlo je evidované v príslušnej evidencii, nerozporoval. Aj z uvedeného dôvodu správne orgány nemali dôvod o správnosti údajov v príslušnej evidencii pochybovať. Žalovaný zdôraznil, že v konaní aplikoval zásadu materiálnej pravdy premietnutej do ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Zisťoval všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, vykonal všetky šetrenia nevyhnutné na objasnenie rozhodujúcich okolností pre posúdenie veci. Zabezpečil, aby skutkové zistenia vyvodené z vykonaných vyšetrovaní zodpovedali skutočnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. V procesnoprávnych vzťahoch má správny orgán nadradené postavenie vo vzťahu k účastníkom konania, sám rozhoduje o tom, ktoré dôkazy akceptuje, a ktoré dôkazy je potrebné vykonať pre úplné zistenie skutočného stavu veci. Nie je povinnosťou konajúceho správneho orgánu vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania; ak to vyžaduje záujem na zistení skutočného stavu veci, je oprávnený vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Žalovaný zdôraznil, že opakovane vyzval žalobcu, aby predložil relevantné doklady, dôkazy a skutočnosti, ktoré by pomohli náležite objasniť vzniknutý stav. V priebehu konania bol žalobca schopný predložiť len čestné prehlásenie, svoje vyjadrenia nepodložil inak a nakoľko podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, postupoval správny orgán v rámci platnej právnej úpravy a podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uložil pokutu v medziach citovaného ustanovenia, pričom pri jej ukladaní náležite zohľadnil okolnosti prípadu. Žalovaný zdôraznil, že pri ukladaní lehoty dodržal subjektívnu aj objektívnu lehotu podľa § 19 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., s ktorej uplynutím zákon spája nemožnosť uplatnenia postihu. Je preukázané, že správny orgán sa kvalifikovane dozvedel o porušení povinnosti dňa 25. marca 2013, kedy mu bolo doručené oznámenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 19. marca 2013 o neuzavretí povinného zmluvného poistenia. V napadnutom rozhodnutí zo dňa 21. októbra 2014 bola dodržaná subjektívna dvojročná, ako aj objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán na základe zadokumentovaných podkladov náležite zistil skutočný stav veci a uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu v súlade so zákonom. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 240a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná . Zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil neprijatie čestného vyhlásenia ako dôkazu, pričom v inom konaní iný odbor toho istého úradu (okresného úradu) čestné vyhlásenie akceptuje a čestným vyhlásením verifikuje určitú skutočnosť. Poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je možné uzatvoriť poistnú zmluvu v prípade, že predmet poistenia neexistuje. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil. Žalovaný na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1 ods.2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250j ods.2 písm.a) a e), súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.381/2001 Z.z., 1) Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. (2) V prípade cudzozemského motorového vozidla má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vodič tohto motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. v znení účinnom od 1. novembra 2003, Poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom zaniká aj a) zánikom motorového vozidla, b) zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, c) vyradením motorového vozidla z evidencie vozidiel, d) prijatím oznámenia o krádeži motorového vozidla príslušným orgánom, e) vrátením dokladu o poistení zodpovednosti pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, f) vyradením motorového vozidla z cestnej premávky, g) zmenou nájomcu, ak je na motorové vozidlo uzavretá nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci. Podľa § 9 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z. v poslednom znení (1) Poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom zaniká aj a) zánikom motorového vozidla, b) zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, c) vyradením motorového vozidla z evidencie vozidiel, d) prijatím oznámenia o krádeži motorového vozidla príslušným orgánom, e) vrátením dokladu o poistení zodpovednosti pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, f) vyradením motorového vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, g) zmenou nájomcu, ak je na motorové vozidlo uzavretá nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci. Podľa § 9 ods.2 zákona č.381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v odseku 1. O týchto skutočnostiach je poistník povinný bez zbytočného odkladu informovať poisťovateľa. Podľa § 3 ods.1-4 Správneho poriadku., (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods.1-3 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 33 ods.1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods.1-6 Správneho poriadku, (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 51 ods.10 zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.223/2001 Z.z.“ alebo „zákon o odpadoch“), držiteľ starého vozidla, ktorý na účely jeho vyradenia z evidencie vozidiel podľa osobitného predpisu nevie preukázať, ako naložil so starým vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje, je oprávnený po zaplatení príspevku do Environmentálneho fondu podľa § 54 ods. 7 požiadať obvodný úrad životného prostredia o vydanie potvrdenia o neexistencii starého vozidla. Podľa § 51 ods.10 zákona č.223/2001 Z.z., obvodný úrad životného prostredia v prípadoch podľa odseku 10 vydá žiadateľovi potvrdenie o neexistencii starého vozidla na účel jeho vyradenia z evidencie vozidiel. Podľa § 19 ods.1-4 zákona č. 381/2001 Z.z., (1) Okresný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 500 Sk do 100 000 Sk. (2) Okresný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods. 3 vyzve bez zbytočného odkladu toho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do siedmich pracovných dní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti. (3) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti a dĺžku trvania protiprávneho stavu. Podľa § 19 ods.7 zákona č.381/2001 Z.z., na konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. OÚ-BB-OOP1-2015/002588-005/60M zo dňa 04. februára 2015 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. OÚ-ZH-OO-2014/01143-2-41 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, a teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že podľa výpisu z oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov motorové vozidlo továrenská zn. RENAULT 25, evidované na žalobcu, evidenčné číslo BS 792 AF, vedené v evidencii od 12. januára 1994 bolo v období od 25.januára 2012 do 09. januára 2013 nepoistené. Z administratívneho spisu súd tiež zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutiami č. OÚ-ZH-OO-2014/01143-1 a 2 zo dňa 19. mája 2014 uložil žalobcovi podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. pokutu vo výške 2x 63,-Eur za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko žalobca ako držiteľ motorového vozidla RENAULT 25, evidenčné číslo BS 252 AF a motorového vozidla RENAULT 25, evidenčné číslo I. neuzavrel na tieto vozidlá poistnú zmluvu za obdobie od 25. januára 2012 do 09. januára 2013. Rozhodnutím žalovaného č. OU-BB-OOP1-2012/028690-02/60M zo dňa 15. augusta 2014 boli vyššie uvedené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Zo správ komerčných poisťovní vyplýva, že motorové vozidlo evidenčné číslo I. XXX W. nebolo v rozhodnom období poistené pre účely povinného zmluvného poistenia. Prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 17. septembra 2014 vyzval žalobcu na doloženie dokladov preukazujúcu existenciu poistenia zodpovednosti a oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo vzťahu k motorovým vozidlám RENAULT 25 evidenčné číslo I. XXX W. a I. XXX W. a to do 7 dní od doručenia výzvy. Zároveň prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil, že začal správne konanie podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku a § 19 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. na základe oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov v Bratislave s tým, že žalobcu upozornil, že tomu, kto neuzavrie poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie), uloží pokutu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vo výške od 16,60 do 3 319,40 Eur a pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinností a dĺžku protiprávneho konania. Výzvu žalobca prevzal dňa 19. marca 2014. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že listom z 25. septembra 2014 žalobca prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že motorové vozidlá boli zlikvidované v roku 2006, pričom upozornil, že v minulosti správny orgán informoval o tom, že povinnosť poistenia zodpovednosti za škody zanikla nezaplatením ďalšieho poistenia podľa § 801 Občianskeho zákonníka a to na základe neprevádzkovania vozidiel a motorové vozidlá boli zlikvidované ako nepojazdné. Poukázal na to, že v liste podal aj čestné vyhlásenie, že uvedené motorové vozidlá neprevádzkuje, nakoľko už boli dávno zlikvidované ako nepojazdné. Podľa evidenčnej karty vozidla, ev. č. BS XXX AE, toto motorové vozidlo má štatút v premávke, s dátumom prvej evidencie v SR 12. januára 1994 a je evidované na žalobcu. Posledný dátum zmeny stavu je zo dňa 14. mája 2003, kedy bol technický preukaz a osvedčenie o evidencii vydaný držiteľovi. Výsledky vykonaných šetrení boli žalobcovi oznámené listom z 10. októbra 2014, ktorý prevzal dňa 13. októbra 2014. Prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil výsledky vykonaných šetrení, skutočnosť, že motorové vozidlo má štatút vozidla v premávke a neuzatvorením poistnej zmluvy na motorové vozidlo pokračuje protiprávny stav. Prvostupňový správny orgán žalobcu poučil, že mu prislúcha právo a povinnosť účastníka konania podľa § 33 Správneho poriadku, najmä právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia spôsobu jeho zistenia a navrhovať jeho doplnenie. Poučil ho tiež podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku o tom, že má povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy a vyzval ho na uplatnenie procesných práv v lehote troch dní od doručenia výzvy a oznámenia. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. októbra 2014 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 180,-Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že o zániku motorového vozidla prvostupňový správny orgán opakovane informoval. V súčasnosti vzhľadom na uplynutý čas nevie hodnovernejšie ako čestným prehlásením preukázať zánik motorového vozidla, existujú však svedkovia, ktorí by jeho tvrdenie potvrdili. V odvolaní uviedol, že má za to, že správny orgán nemôže uložiť pokutu za nepoistenie motorových vozidiel, keďže motorové vozidlo k uvedenému dátumu neexistovalo, a teda sa nedalo ani poistiť. Prvostupňový správny orgán po podaní odvolania výzvou na doplnenie dokladov z 12. novembra 2014 poskytol žalobcovi ďalšiu lehotu na doplnenie nových dôkazov vo veci, a to do 15 dní odo dňa prevzatia výzvy. K výzve boli priložené výpisy z internetovej stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov, aby sa žalobca vedel presnejšie vyjadriť k likvidácii vozidiel, nakoľko nikdy a nikde neuviedol, kedy a akým spôsobom motorové vozidlo zlikvidoval. O postúpení odvolania prvostupňový správny orgán informoval žalobcu prípisom zo dňa 08. decembra 2014, v ktorom ho informoval, že správny orgán nemôže kladne vyhovieť jeho odvolaniu podľa § 7 ods. 1 Správneho poriadku. K uvedenej výzve sa žalobca vyjadril listom zo dňa 18. decembra 2014, v ktorej uviedol, že motorové vozidlo bolo zlikvidované pred viac ako 10 rokmi, a preto považuje požiadavku prvostupňového správneho orgánu o spresňovaní okolností likvidácie, vyradenia motorového vozidla a požiadavky doplnení ďalších dôkazov a okolností likvidácie ako neadekvátnu a premlčanú. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. Žalobca k vyjadreniu k výzve na doplnenie dôkazov zo dňa 18. decembra 2014 doložil do administratívneho spisu oznámenie poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 14. januára 2003 týkajúce sa ale motorového vozidla evidenčné číslo I. ku ktorej dopravnej nehode došlo dňa 03. septembra 2004 v Meste Banská Štiavnica. Zároveň doložil oznámenie Wüstenrot poisťovne, a.s. o tom, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zanikla dňa 02. novembra 2004 z dôvodu nezaplatenie prvého alebo jednorazového poistného. Žalobca do súdneho spisu doložil rozhodnutie Obvodného úradu v Žiari nad Hronom, odbor odvetvovej činnosti a vnútornej prevádzky č. 2006/02623 zo dňa 16. októbra 2006, ktorým správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zastavil konanie vo veci uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu voči žalobcovi týkajúcu sa motorových vozidiel RENAULT 25 V6, evidenčné číslo BS XXX AF PEUGEOT 309 evidenčné číslo Y. XXXX, RENAULT 25, evidenčné číslo XXX AD a PEUGEOT XXX evidenčné číslo I. XXX W.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca v tomto konaní nepredložil doklady o poistení, ale listom oznámil, že motorové vozidlá mal poistené, avšak z dôvodu neprevádzkovania vozidiel všetky poistné zmluvy zrušil. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že 19. septembra 2006 uplynul jeden rok od obdržania zoznamu nepoistených vozidiel od Slovenskej kancelárie poisťovateľov v Bratislave. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobnou námietkou je námietka, že správny orgán nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie, nakoľko nevykonal výsluch žalobcom navrhovaných svedkov, resp. námietka, že správny orgán nedostatočne vyhodnotil čestné vyhlásenie žalobcu a na ťarchu žalobcu vyhodnotil ďalšie dôkazy, ktorým prisúdil prezumpciu správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak. Zároveň namietal, že evidencia motorových vozidiel nepreukazuje vlastníctvo a dokazuje iba to, kto je zapísaný v evidencii vozidiel, pričom tento zápis nemá konštitutívny, ale len deklaratórny charakter a nie je možné od zápisu v evidencii odvodzovať prechod či existenciu vlastníckych práv. Žalobca tvrdil, že mohol byť postihnutý iba za to, že neodhlásil motorové vozidlo z evidencie, nie však zato, že na neexistujúce vozidlo neuzavrel poistnú zmluvu. V nadväznosti na takto konštatované žalobné námietky súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia dospel k záveru, že tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Správne orgány v prejednávanej veci postupovali v rámci správneho konania a dokazovania v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, aké dokazovanie vykonal prvostupňový správny orgán, o aké dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a na základe ktorých ustanovení zákona vec právne posúdil. Prvostupňový správny orgán konanie začal po oznámení Slovenskej kancelárie poisťovateľov so sídlom v Bratislave a dokazovanie vykonal lustráciou poisťovateľov motorových vozidiel na internete, dožiadaním komerčných poisťovní vykonávajúcich poistenie motorových vozidiel podľa zákona č.381/2001 Z.z., ako aj evidenčnou kartou motorového vozidla. Z takto vykonaného dokazovania správny orgán zistil, že motorové vozidlo je v evidencii motorových vozidiel zapísané na žalobcu a zároveň, že na predmetné motorové vozidlo v rozhodnom období nie je uzavreté povinné zmluvné poistenie a uvedené vozidlo nebolo z evidencie vyradené (odhlásené). Uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku v konaní sporná nebola, žalobca v celom správnom a ani v súdnom konaní nepoprel, že k odhláseniu motorového vozidla nedošlo a v súčasnej dobe na motorové vozidlo nie je uzavreté povinné zmluvné poistenie. Prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil začatie správneho konania a vyzval žalobcu na doloženie dokladov preukazujúcich existenciu poistenia zodpovednosti a upozornil ho na možnosť uloženia pokuty podľa ustanovenia § 19 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z.. Prvostupňový správny orgán v priebehu konania žalobcovi oznámil výsledky vykonaných šetrení, skutočnosť, že motorové vozidlo má štatút vozidla v premávke a neuzatvorením poistnej zmluvy naň pokračuje protiprávny stav. Prvostupňový správny orgán žalobcu poučil, že mu prislúcha právo a povinnosť účastníka konania podľa § 33 Správneho poriadku, najmä právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia spôsobu jeho zistenia a navrhovať jeho doplnenie. Poučil ho tiež podľa § 34 ods. 3 zákona o správnom poriadku, o tom, že má povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, a vyzval ho na uplatnenie procesných práv. Po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a v nadväznosti na žalobcom podané odvolanie prvostupňový správny orgán doručil žalobcovi výzvu na doplnenie dokladov a poskytol žalobcovi ďalšiu lehotu na doplnenie nových dôkazov vo veci. Takémuto postupu prvostupňového správneho orgánu sa nedá nič vytknúť, postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Dôkazy, doložené žalobcom po podanom odvolaní boli žalovaným v jeho rozhodnutí vyhodnotené. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca zánik motorového vozidla preukazoval čestným vyhlásením. Čestnému vyhláseniu ako dôkaznému prostriedku nemožno priznať výnimočný charakter. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods.5 Správneho poriadku). V konaní nebolo preukázané, že by žalobca iným dôkazom ako čestným prehlásením preukazoval svoje tvrdenie o zániku motorového vozidla. Pokiaľ v žalobe žalobca uvádza, že zánik motorového vozidla chcel preukázať okrem čestného vyhlásenia svedeckými výpoveďami osôb, ktoré sa na likvidácii - rozobratí motorového vozidla podieľali, takýto návrh na vykonanie dokazovania v správnom konaní nepodal, v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu len výslovne uviedol, že „v súčasnosti vzhľadom na uplynutý čas nevie hodnovernejšie preukázať ako jeho čestným prehlásením zánik motorového vozidla, existujú však svedkovia, ktorí by jeho tvrdenie potvrdili“. Prvostupňový správny orgán na takéto tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní adekvátne procesne reagoval, keď opakovane žalobcu vyzval na doplnenie dokladov a poskytol žalobcovi ďalšiu lehotu na doplnenie nových dôkazov vo veci. Je však nesporné, že žalobca dôkaz - výsluch svedkov s označením ich mena, priezviska a bydliska v správnom konaní nenavrhol napriek tomu, že k uplatneniu procesných práv a na podporu svojich tvrdení bol správnymi orgánmi opakovane vyzývaný. V kontexte takto vykonaného dokazovania v správnom konaní správne orgány správne vyhodnotili dôkaz - čestné prehlásenie žalobcu o zániku motorového vozidla, a to v súlade so zásadou hodnotenia dôkazov, pri ktorej správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Čestné prehlásenie žalobcu samo o sebe v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi nemôže byť dôkazom preukazujúcim zánik motorového vozidla. Samotné čestné prehlásenie držiteľa motorového vozidla, ktorý nevie preukázať, ako naložil so starým motorovým vozidlom postačuje k vydaniu potvrdenia o neexistencii starého motorového vozidla pre účely jeho vyradenia z evidencie podľa § 51 ods.10 zákona o odpadoch, ale nie k preukázaniu zániku motorového vozidla podľa § 9 ods. 1 zákona č.381/2001 Z.z.. Úvaha správneho orgánu pri hodnotení dôkazov je potom správna, logická a v medziach zákona. Pokiaľ žalobca argumentoval, že s ohľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo neexistuje a nie je možné poistiť neexistujúcu vec, pričom evidencia nepreukazuje vlastníctvo ako sa domnieval konajúci správny orgán, ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že motorové vozidlo zaniklo a teda nepreukázal ani skutočnosť, že mu zanikla povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z.. Táto jeho povinnosť trvá dovtedy, kým nenastane niektorý z dôvodov predpokladaný ustanovením § 9 ods.1 citovaného zákona a ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalobca zánik motorového vozidla (ktorým preukazuje zánik poistenia zodpovednosti) dostatočným spôsobom nepreukázal. Podľa § 19 ods.4 zákona č.381/2001 Z.z., pokuta podľa odseku 1 sa môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa okresný úrad o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Vyššie citované ustanovenie § 19 ods.4 zákona č.381/2001 Z.z. ustanovuje objektívnu a subjektívnu lehotu, v ktorej je možné uložiť pokutu za porušenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods.1 zákona č.381/2001 Z.z.. Subjektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa, kedy sa príslušný orgán o porušení povinnosti dozvedel; pokutu je možné uložiť do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu došlo. Obsahom súdneho spisu je aj rozhodnutie Obvodného úradu v Žiari nad Hronom, odbor odvetvových činnosti a vnútornej prevádzky číslo 2006/02623 zo dňa 16. októbra 2006, ktorým bolo konanie vo veci uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu vo vzťahu k motorovým vozidlám RENAULT 25 V6, evidenčné číslo BS XXX AF, PEUGEOT XXX evidenčné číslo Y. XXXX, RENAULT 25, evidenčné číslo XXX W. a PEUGEOT XXX evidenčné číslo BS XXX AG. Motorového vozidla evidenčné číslo I. XXX W. sa rozhodnutie o zastavení konania z roku 2006 netýka. Z uvedeného vyplýva, že subjektívna lehota na uloženie pokuty plynúca odo dňa doručenia oznámenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov bola dodržaná. Nakoľko žalobca hodnoverne nepreukázal, kedy a akým spôsobom došlo k ním tvrdenému zániku motorového vozidla fyzickým rozobratím a jeho vyhlásenie nie je podopreté žiadnym iným dôkazom, súd má zato, že bola dodržaná aj objektívna lehota na uloženie pokuty, nakoľko povinnosť mať na motorové vozidlo uzavreté poistenie zodpovednosti podľa zákona č.381/2001 Z.z. žalobcovi naďalej trvá. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.