Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/73/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200541 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200541.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: Agro-sol, s. r. o., IČO: 46 799 273, so sídlom Horná 5, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený: Lion Law Partners, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, za spoločnosť koná JUDr. Peter Kočička, advokát, konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím Obvodného lesného úradu vo Veľkom Krtíši č. 2006/00189 zo dňa 29.06.2006 bola schválená zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri Drieňovo medzi Hontianskym výrobným družstvom Horný Badín a vlastníkmi, správcami a oprávnenými obhospodarovateľmi (nájomcami) poľovných pozemkov: Agrodružstvo Čabraď Čabradský Vrbovok, SPF Bratislava, Cirkevný zbor ECAV Drieňovo, na základe čoho sa Hontianske výrobné družstvo stalo užívateľom poľovného revíru. Zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri Drieňovo bola uzavretá na dobu 10 rokov. Dňa 24.10.2013 bola uzavretá medzi predávajúcim Hontianske výrobné družstvo, Osloboditeľov 66, Veľký Krtíš a kupujúcim Agro-sol, s. r. o., Horná 5, Banská Bystrica, Zmluva o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo podľa § 269 ods. 2 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a v súlade so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v platnom znení. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to do 18.07.2016. Predmetom tejto zmluvy podľa čl. III je predaj práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri užívanom predávajúcim, ktorí následne budú môcť vykonávať právo na odstreľ zveri v poľovnom revíri v rozsahu 100 % z každého druhu zveri zo schváleného plánu chovu alebo raticovej zveri a zo schváleného plánu chovu a lovu malej zveri v príslušnej poľovníckej sezóne až do 18.07.2016. Predmetom zmluvy je aj predaj práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri na kupujúceho v rozsahu 100 % kusov podľa bodu III.1. Zmluvy, okrem poľovníckej trofeje a jedlých vnútorností, ktoré prislúchajú konkrétnemu poľovníkovi, ktorý zver ulovil. Bod III.1 a III.2 Zmluvy ďalej spolu ako „predmet Zmluvy“, pričom pre odstránenie pochybností, zmluvné strany deklarujú, že predmetom Zmluvy nie je postúpenie užívania poľovného revíru ani jeho časť, ale práva na lov zveri poľovníckym hosťom, ktorým v danom prípade budú osoby určené kupujúcim. Poľovnícki hostia určení kupujúcim budú za podmienok uvedených v tejto Zmluve oprávnení loviť zver v poľovnom revíri individuálnym spôsobom lovu, ako aj na spoločnej poľovačke. Cena za predmet Zmluvy podľa čl. IV bola stanovená od nadobudnutia účinnosti Zmluvy do 18.07.2016 vo výške 98 000,- Eur bez DPH (kúpna cena). Žalobca si uplatnil na Daňovom úrade v Banskej Bystrici nadmerný odpočet DPH za 4. štvrťrok 2013. Daňový úrad v Banskej Bystrici vykonal u platiteľa DPH Agro-sol, s. r. o., Horná 5, Banská Bystrica, daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601402/5/4510694/2014/Žák zo dňa 06.10.2014. Protokol s výzvou na vyjadrenie bol zástupcovi žalobcu doručený dňa 10.10.2014. Nasledujúci deň po doručení protokolu začalo vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní - Daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Dňa 12.11.2014 vydal Daňový úrad v Banskej Bystrici (I. st. správny orgán) rozhodnutie č.: 9601402/5/5015528/2014/Žák na základe zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a na základe zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Daňový úrad v Banskej Bystrici podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil platiteľovi DPH - Agro-sol, s. r. o. (žalobcovi) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 600,- Eur. Daňový úrad znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 zo sumy 29 773,72 Eur na sumu 10 173,72 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručený dňa 27.01.2014 bol 29 773,72 Eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol 10 173,72 Eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu bol 19 600,- Eur, nadmerný odpočet vrátený do 10 dní od skončenia daňovej kontroly 10 173,72 Eur. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici podal žalobca odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval II. st. správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie I. st. správneho orgánu - Daňového úradu v Banskej Bystrici potvrdil. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 odpočítanie dane v sume 19 600,- Eur z dodávateľskej faktúry č. 130006, interné č. 3020130137 zo dňa 24.10.2013 vystavenej dodávateľom Hontianske výrobné družstvo, Osloboditeľov 66, Veľký Krtíš, predmet fakturácie - právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri Drieňovo podľa Zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a predaji práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri zo dňa 24.10.2013, cena celkom 117 600,- Eur, z toho základ dane 98 000,- Eur a DPH 20 % 19 600,- Eur. Daňový subjekt (žalobca) deklaroval odpočítanie dane z prijatej služby na základe predloženej zmluvy, avšak správca dane preukázal, že služba tak, ako bola dohodnutá a fakturovaná, nemohla byť dodaná. Každý zdaniteľný obchod, teda aj dodaním služby v tuzemsku, musí mať reálny základ a služba musí byť dodaná tak, aby sa u príjemcu dala využiť na jeho podnikanie. Aby mala služba reálny základ, musia byť splnené podmienky na jej dodanie, teda aj zákonné podmienky, ktoré nie sú v rozpore s príslušnou právnou normou, ktorej sa služba týka. V uvedenom prípade predávajúci a kupujúci uzatvorili predmetnú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka, teda ide o zmluvu, ktorá nie je upravená ako zmluvný typ, aj v takomto prípade však zmluva nesmie odporovať všeobecne záväzným právnym predpisom v predmetnej oblasti. Správca dane preukázal, že predávajúci Hontianske výrobné družstvo ako užívateľ poľovného revíru nebol oprávnený predať „práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí“, čo je predmetom vystavenej faktúry, z ktorej si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane, ani práva na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo, pretože je to v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Na základe zisteného správca dane spochybnil predmet zmluvy tak, že fakturovaná služba „predaj práv na určenie a schválenie poľovníckych hostí“ nebola dodaná a nebude ju možné nikdy dodať, pretože to neumožňuje Zákon o poľovníctve. Právo na určenie a výber poľovníckych hostí, ako aj právo na prevedenie ulovenej zveri na inú osobu patrí len užívateľovi poľovného revíru. Privlastniť a využiť pre vlastnú potrebu ulovenú alebo inak usmrtenú zver môže len užívateľ poľovného revíru. Taktiež lov a realizácia lovu je v kompetencií užívateľa poľovného revíru a príjem z poplatkového lovu patrí užívateľovi poľového revíru. Práva, ktoré boli dohodnuté v predmetnej zmluve a fakturované, nie je možné previesť ani predať, pretože ich predaj je v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Tieto práva nie je možné predať, nedošlo v uvedenom prípade k dodaniu služby podľa § 9 Zákona o DPH. Ak nedošlo k dodaniu služby, tak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona. Ak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť, tak kupujúci nemal právo daň odpočítať, pretože nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane preukázal, že dodávateľ Hontianske výrobné družstvo uviedol na faktúre daň, ktorá nemá ekonomické opodstatnenie. Ak táto skutočnosť nemá ekonomické opodstatnenie, potom podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. sa na takýto úkon pri správe dani neprihliada. Preto je neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že nie je potrebné skúmať predmetnú zmluvu z hľadiska výkladu zákonných podmienok zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Práva, ktoré sú dohodnuté v predmetnej zmluve, nie je možné previesť ani predať, pretože ich predaj je v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. K námietke uvedenej v odvolaní, podľa ktorej správca dane nevyhodnotil odpoveď z Okresného úradu v Banskej Bystrici, žalovaný uviedol, že z príslušných ustanovení poľovného zákona vyplýva, že právo na určenie a výber poľovníckych hostí, ako aj právo na prevedenie ulovenej zveri na inú osobu, patrí len užívateľovi poľovného revíru a podľa vyjadrenia Okresného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 17.07.2014, na ktoré žalobca poukazuje, „ako problematické sa javia prípady, keď užívateľ poľovného revíru predal celý plán lovu konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, výber poľovníckych hostí v takomto prípade vykonáva predmetná fyzická alebo právnická osoba“, v zmysle predmetnej Zmluvy čl. VI Práva a povinnosti zmluvných strán, hlavne bod 12, v tomto prípade nejde o predaj celého plánu lovu, preto aj táto námietka je irelevantná. Odberateľské faktúry predložené daňovým subjektom ako príloha k odvolaniu sú fakturované fyzickým osobám do Francúzska a boli vystavené až v mesiaci november a december 2014, t. j. po doručení protokolu z predmetnej daňovej kontroly v priebehu vyrubovacieho konania a išlo o predaj jelenieho a muflonieho mäsa, pričom podľa predloženej evidencie Záznam o love zveri za rok 2014 je zrejmé, že jelenia a muflonia zver bola ulovená už začiatkom roku 2014. Pritom neboli vyfakturované ani všetky príjmy, ktoré sú uvedené v evidencii Záznam o love zveri, nájdenej uhynutej zveri, použitých značkách a použití hydiny za poľovnícku sezónu, ktorá bola prílohou Vyjadrenia daňového subjektu k protokolu. Uvedené faktúry okrem toho ani nepreukazujú použitie preverovanou faktúrou nadobudnuté plnenie - právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri. Ako prílohy k odvolaniu boli bez bližšieho vysvetlenia predložené odvolávajúcim sa daňovým subjektom zmluvy uzatvorené medzi rôznymi subjektami týkajúce sa predaja práva na odstrel zveri, avšak v posudzovanom prípade ide o iný zmluvný vzťah - právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri. Námietky daňového subjektu predložené v odvolaní nepreukázali zistený skutkový stav preverovanej veci inak, ako ho zistil a vyhodnotil v daňovej kontrole správca dane, preto odvolací orgán považuje námietky odvolania za neopodstatnené. Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu - žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015 v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že pre nedostatok vysvetľujúcich dôvodov považuje žalobca celý procesný postup žalovaného správneho orgánu, vrátane odôvodnenia napadnutého konečného rozhodnutia, za nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Z neprípustného právneho posudzovania platnosti či neplatnosti zmluvy nemožno dospieť k udržateľnému záveru, že správca dane „dokazovaním“ (bez toho, aby bola správcom dane špecifikované, na základe ktorých konkrétnych dôkazov...) preukázal nemožnosť plnenia zo zmluvy medzi jej účastníkmi, pretože (údajne) spochybnil predmet zmluvy, ktorý nebude možné nikdy dodať. Jedná sa o tautologický spôsob uvažovania a (svoj)voľného hodnotenia dôkazov, ktorý nemôže používať právnu ochranu. Daňové orgány v rámci vykonanej kontroly sa zamerali najmä na dokazovanie neplatnosti zmluvy a nedostatočne preskúmali transakciu z pohľadu ekonomického obsahu. Neskúmali, či predané postúpené práva slúžia v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a či ich používa na dodávky tovarov a služieb. Skúmanie účelu prijímania dodaní pre účely odpočtu je prvoradé a podstatné, pričom prijímanie takýchto dodaní na základe neplatného právneho úkonu nemá na vznik nároku na odpočet DPH význam. Žalobca ďalej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Sžf/25/2011 - Majol, s. r. o., c/a Finančnému riaditeľstvu SR a na nález Ústavného súdu SR č. k. 1ÚS/241/2007. V správnom súdnictve a v oblasti daňového práva platí minimálne od roku 2008 zásada skutočného obsahu úkonu pri vyrubení dane. Prípadná neplatnosť zmluvy z hľadiska súkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú, alebo nie sú daňovým výdavkom. Zásada sledovania ekonomického cieľa transakcie má pre danú oblasť univerzálny charakter. V posudzovanom prípade bolo uskutočnené zmluvné plnenie a došlo k naplneniu kauzy transakcie tak, ako to vyžaduje Zákon o DPH. Správcom dane získané dôkazy, o ktoré opiera úvahu, „že služba tak, ako bola dohodnutá, nemohla byť dodaná“, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, jednak nedovoleným a procesným neprípustným postupom správca dane aplikuje príslušné ustanovenie Zákona o DPH jednostranne, na ťarchu a v neprospech daňového subjektu, čiže v rozpore so zákonom. Žalovaný správny orgán nelogicky, nedôvodne a v rozpore so zisteným skutkovým stavom ignoroval vykonaným dokazovaním preukázané splnenie služby tak, ako bola zmluvne dohodnutá. Výpovedná hodnota celého množstva čiastkových dôkazov svedčiacich o poskytnutí služby jednak nebola správcom dane vôbec po obsahovej stránke vyhodnotená, jednak bola potlačená nesprávnym postojom správcu dane v právnej otázke, ktorú mu neprináleží vôbec hodnotiť. Samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou právnej a správnej úvahy správcu dane, ktorý v rámci zverenej pôsobnosti posúdi, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy. Z hodnotenia vykonaných dôkazov musí správca dane náležite zdôvodniť v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia. Správca dane uznanie práva na odpočítanie DPH spochybnil len zmätočným hodnotiacim úsudkom bez náležitého odôvodnenia, ktoré absentovalo už v I. st. rozhodnutí a absentuje aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bolo upreté právo na objektívne a vecné hodnotenie dôkazov. Procesné pochybenie správcu dane má za následok, že konečné rozhodnutie sa stalo zmätočným a právne neudržateľným. Správca dane i žalovaný správny orgán nevychádzali dôsledne z vykonaného dokazovania a nepredložili jednoznačné úvahy a dôkazy vo veci tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre neuznanie práva na odpočítanie DPH na základe vystavenej dodávateľskej faktúry. Žalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, že právo na odpočítanie dane si žalobca uplatnil po splnení všetkých podmienok uvedených v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, k čomu predložil všetky relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie dohodnutého obchodu. Správcovi dane kontrolovaný daňový subjekt poskytol potrebnú súčinnosť a okrem pravdivého vysvetlenia okolností obchodného prípadu mu odovzdal všetky požadované dokumenty za účelom vykonania kontroly účtovníctva. Prvostupňový správny orgán nebol oprávnený určiť rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH podľa rozhodnutia. Rozhodnutie a predchádzajúci procesný postup sú z toho dôvodu nezákonné. Rovnako pochybil žalovaný, ktorý v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nesprávne a nezákonné rozhodnutie potvrdil, pričom nezohľadnil argumentáciu obsiahnutú v odvolaní žalobcu zo dňa 04.12.2014. Bez bližšej vysvetľovacej argumentácie odvolací orgán skonštatoval správnosť skutkových zistení i právneho posúdenia I. st. rozhodnutia správcu dane formuláciou: „Námietky daňového subjektu predložené v odvolaní nepreukázali zistený skutkový stav preverovanej veci inak, ako ho zistil a vyhodnotil v daňovej kontrole správca dane, preto odvolací orgán považuje námietky odvolania za neopodstatnené. Na základe vyššie uvedených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.10.2015 k veci uviedol, že podstatu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vidí žalobca v tom, že tak správca dane, ako aj žalovaný správny orgán podcenili dôkaznú situáciu, čo sa týka ekonomickej podstaty uskutočnenej transakcie a oba orgány sa pustili na neprípustnú pôdu hodnotenia právnych otázok, keď zmluvu zo dňa 24.10.2013, konkrétne v čl. 3 bod 1, vyhodnotili ako neplatnú alebo z hľadiska možného plnenia ako nemožnú. Druhoradou sa teda stala otázka preukázaného ekonomického plnenia a žalovaný správny orgán v konečnom dôsledku nezohľadnil argumentáciu žalobcu, ktorú prednášal v podstate už od vyrubovacieho konania práve s koncentráciou alebo s upriamením na tú otázku, že mu neprislúcha hodnotiť právne otázky. Tak, ako to žalobca uvádza v žalobnom návrhu, spornou sa vlastne stala otázka výkladu pojmu predaja plánu lovu v zmysle čl. 3 bod 1 zmluvy v porovnaní s výkladom ustanovenia § 13 ods. 3 Zákona o poľovníctve, o ktoré ustanovenie žalovaný správny orgán opiera tvrdenú nemožnosť plnenia. Práve s poukazom na citované rozhodnutia - Nález Ústavného súdu 1ÚS 241/07 a bežnú aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR odvíjajúcu sa od tohto nálezu, žalobca argumentoval, že nie je v kompetencii daňových orgánov, aby túto otázku hodnotili ako predbežnú právnu otázku. Pokiaľ daňové orgány túto právnu otázku ďalej podporovali tým, že ich stanovisko alebo ich právny názor sa opieral aj o stanovisko okresného úradu zo dňa 17.07.2014, žalobca podrobne v žalobe vysvetlil, prečo si myslí, že o takéto stanovisko nie je možné oprieť tento právny názor. Žalobcovi sú známe prípady podobných druhov zmlúv, ktoré sú verejne dostupné na internete, a ktoré v podstate pri tvorbe tejto zmluvy nejak revidoval alebo rešeršoval a videl určitú cestu riešenia v tej zmluve, ktorá tvorí súkromnoprávny základ posudzovanej daňovej transakcie. Pokiaľ daňové orgány svoj právny názor ďalej opierali o stanovisko alebo o porovnanie hospodárskej situácie na strane žalobcu pred uzatvorením a po uzatvorení tejto zmluvy, tak aj v týchto parametroch bol žalobca toho názoru, že žalovaný správny orgán len účelovo v podstate napasoval tie tvrdenia na žiadaný výsledok. Domnievali sa, že všetky uvedené aj v žalobe podrobne popísané hodnotenia vykonaného dokazovania a najmä vytýkaná neprípustnosť právneho hodnotenia, teda právnej otázky, nemožnosti plnenia, sú natoľko intenzívne, že spôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že námietky žalobcu predložené v odvolaní boli totožné s námietkami uvedenými v žalobe, nepreukázali zistený skutkový stav v preverovanej veci inak, než ako ho zistil a vyhodnotil v daňovej kontrole správca dane, preto žalovaný v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie potvrdil. Daňové orgány nespochybnili, že by žalobca nezískal, t. j. nesprostredkoval pre Hontianske výrobné družstvo poľovníckych hostí, ktorí sa zúčastnili lovu zveri v poľovnom revíri Drieňovo, ale v konečnom dôsledku „určenie a schválenie poľovníckych hostí“, čo je predmetom preverovanej faktúry, vykonalo Hontianske výrobné družstvo tým, že poľovníckym hosťom vydalo povolenky na lov, viedlo evidenciu a vykonávalo ostatné úkony, ktoré v tejto súvislosti vyžaduje Zákon o poľovníctve. Žalobca zrejme „sprostredkoval“ poľovníckych hostí (poskytol určitú službu pre Hontianske výrobné družstvo), ale neuplatnil „právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí“, ako deklaruje dodávateľská faktúra vystavená Hontianskym výrobným družstvom, z ktorého si žalobca uplatnil sporné odpočítanie dane. Je zrejmé, že tie práva, ktoré sú v predmetnej zmluve dohodnuté a fakturované, nie je možné previesť ani predať, pretože ich predaj je v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. Tieto práva nie je možné predať, nedošlo v uvedenom prípade k dodaniu služby podľa § 9 Zákona o DPH. Ak nedošlo k dodaniu služby, tak u predávajúceho nevznikala daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona. Ak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť, tak kupujúci nemal právo daň odpočítať, lebo nesplnil podmienku podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. V zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) v platnom znení, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získania daňového zvýhodnenia, na ktorý by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe dani neprihliada. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 14.10.2015 k veci uviedla, že správca dane skúmal skutočný obsah faktúry, ktorá bola podkladom na odpočítanie dane a v tejto súvislosti sa zaoberal aj obsahom zmluvy a na základe svojich šetrení, jednak na strane dodávateľa tejto služby, faktúry Hontianske výrobné družstvo, ako aj na strane žalobcu, dospel k záveru, že určenie a schválenie poľovníckych hostí, čo je predmetom preverovanej faktúry, vykonalo Hontianske výrobné družstvo tým, že poľovníckym hosťom vydalo povolenky na lov, vedie evidenciu, vykonáva ostatné úkony, ktoré v tejto súvislosti vyžaduje Zákon o poľovníctve, a tým nedošlo k naplneniu obsahu tejto faktúry dodaním služby a na základe toho nebol uznaný odpočet DPH. Správca dane skúmal ekonomický význam a o tom svedčia práve tie výzvy, ktorými vyzýval dodávateľa fakturované služby Hontianske výrobné družstvo, aby zdokumentovalo svoje hospodárenie pred podpisom zmluvy a po podpise zmluvy a tieto skutočnosti boli potom aj vyhodnotené. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu v rámci podanej žaloby krajský súd žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného boli rozhodujúce nasledujúce podstatné skutočnosti: 1. Či žalobcom uplatnený odpočet dane v sume 19 600,- Eur z dodávateľskej faktúry č. 130006 vystavenej dodávateľom Hontianske výrobné družstvo Veľký Krtíš na predmet fakturácie „právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri Drieňovo podľa Zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a predaji práva za prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri zo dňa 24.10.2013 má ekonomické opodstatnenie, či účelovo nejde o obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak daňový subjekt nebol oprávnený. 2. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v platnom znení (Daňový poriadok), sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú činnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak daňový subjekt nebol oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 3. Obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia (obchádzanie zákona) súvisí aj s neplatnosťou právneho úkonu, i keď podľa súdnej praxe sa absolútne neplatný úkon nevyhlasuje, ale sa naň hľadí tak, ako keby nebol vôbec urobený a jeho neplatnosť pôsobí voči každému. Na absolútne neplatnosť súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti. 4. Z § 13 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve vyplýva, že ten, ktorému bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ďalej postúpiť inému užívanie poľového revíru, ani jeho časti. Lov zveri poľovníckym hosťom sa za postúpenie užívania poľovného revíru nepovažuje. 5. Zo zákona o poľovníctve vyplýva, že výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri môže realizovať len užívateľ poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru má právo na určovanie a výber poľovníckych hostí, ako aj právo na prevedenie ulovenej zveri na inú osobu, len užívateľ si môže privlastniť a využiť pre vlastnú potrebu ulovenú alebo inak usmrtenú zver, prípadne pri dodržaní podmienok Zákona o veterinárnej starostlivosti môže takúto zver v malom množstve odpredať. Lov a realizácia lovu je v kompetencii užívateľa poľovného revíru a užívateľ musí viesť predpísanú evidenciu o ulovenej zveri, o jej prevedení na inú osobu a o vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného revíru povinný viesť predpísanú evidenciu. Príjem z poplatkového lovu patrí taktiež užívateľovi. Predávajúci Hontianske výrobné družstvo viedlo evidenciu, predpisovalo povolenky na lov a aj po podpise zmluvy určovalo a schvaľovalo poľovníckych hostí. Vzhľadom k tomu, že uvedené práva patria užívateľovi poľovného revíru, nemohli byť predmetom Zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo. Na druhej strane, ak však predmetom prevodu uvedené práva boli, nemohli mať ekonomické opodstatnenie, ich cieľom bolo získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by daňový subjekt inak nebol oprávnený, a preto v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. sa na takýto úkon neprihliada. Druhou dôležitou otázkou pre posúdenie priznania odpočtu dane je otázka vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Predmetom zmluvy zo dňa 24.10.2013 uzavretej medzi predávajúcim Hontianske výrobné družstvo a kupujúcim Agro-sol, s. r. o., bolo predaj práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri užívanom predávajúcim a aj predaj práva na prevedenie vlastníckeho práva ulovenej zveri na kupujúceho. Vzhľadom k tomu, že úkony, ktoré boli predmetom zmluvy, vykonával tak, ako už bolo spomínané v bode 1 týchto dôvodov, predávajúci, nemohlo dôjsť k dodaniu služby kupujúcemu podľa § 9 Zákona o DPH a vzhľadom k tomu nemohla predávajúcemu vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. V súvislosti s § 49 ods. 1 Zákona o DPH, má nárok na odpočítanie dane zdaniteľná osoba, ktorá ma postavenie platiteľa dane. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby, alebo platiteľovi dane, na ktoré je prenesená daňová povinnosť. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Vzhľadom k tomu, že dodávateľovi služby nevznikla daňová povinnosť, nemohol vzniknúť žalobcovi ani nárok na odpočet dane. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa malo jednať o tautologický spôsob uvažovania a svojvoľné hodnotenie dôkazov. Závery a vyhodnotenie dôkazov zodpovedajú zistenému skutkovému stavu, ku ktorému došli správne orgány na základe vykonaných dôkazov (výsluch svedka, listinné dôkazy, zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a práva na prevedenie ulovenej zveri), v dôvodoch rozhodnutia opreli správne orgány svoje závery o príslušné ustanovenia zákonov. Hodnotenie dôkazov prislúcha správnemu orgánu, žalobca mal možnosť k vykonaným dôkazom sa vyjadriť. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov k záveru, že námietky žalobcu vznesené v žalobe nie sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.