Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/73/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200541 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6015200541.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Agro-sol, s. r. o., so sídlom Horná 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 799 273, zastúpený: Lion Law Partners, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10. februára 2015, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601402/5/5015528/2014/Žák zo dňa 12. novembra 2014 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Banská Bystrica (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9601402/5/4510694/2014/Žák zo dňa 06.10.2014. Protokol s výzvou na vyjadrenie bol zástupcovi žalobcu doručený dňa 10.10.2014. 2. Rozhodnutím č.: 9601402/5/5015528/2014/Žák zo dňa 12.11.2014, vydaným vo vyrubovacom konaní, Daňový úrad Banská Bystrica (orgán verejnej správy 1. stupňa) určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len DPH) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 19 600,- Eur. Daňový úrad znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 zo sumy 29 773,72 Eur na sumu 10 173,72 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 27.01.2014 bol 29 773,72 Eur, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol 10 173,72 Eur, rozdiel v sume nadmerného odpočtu bol 19 600,- Eur, nadmerný odpočet vrátený do 10 dní od skončenia daňovej kontroly bol vo výške 10 173,72 Eur. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: 1100301/1/57717/2015/5094 zo dňa 10.02.2015 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie daňového úradu potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutí bolo uvedené, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 odpočítanie dane v sume 19 600,- Eur z dodávateľskej faktúry č. 130006, interné č. 3020130137 zo dňa 24.10.2013, vystavenej dodávateľom Hontianske výrobné družstvo, Osloboditeľov 66, Veľký Krtíš, predmet fakturácie - právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri Drieňovo podľa Zmluvy o predaji práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí a o predaji práva na prevedenie vlastníckeho práva k ulovenej zveri zo dňa 24.10.2013, cena celkom 117 600,- Eur, z toho základ dane 98 000,- Eur a DPH 20 % 19 600,- Eur. Daňový subjekt (žalobca) deklaroval odpočítanie dane z prijatej služby na základe predloženej zmluvy, avšak správca dane preukázal, že služba tak, ako bola dohodnutá a fakturovaná, nemohla byť dodaná. Každý zdaniteľný obchod, teda aj dodanie služby v tuzemsku, musí mať reálny základ a služba musí byť dodaná tak, aby sa u príjemcu dala využiť na jeho podnikanie. Aby mala služba reálny základ, musia byť splnené podmienky na jej dodanie, teda aj zákonné podmienky, ktoré nie sú v rozpore s príslušnou právnou normou, ktorej sa služba týka. V uvedenom prípade predávajúci a kupujúci uzatvorili zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka, teda ide o zmluvu, ktorá nie je upravená ako zmluvný typ. Aj v takomto prípade zmluva nesmie odporovať všeobecne záväzným právnym predpisom v predmetnej oblasti. 5. Podľa správcu dane predávajúci Hontianske výrobné družstvo ako užívateľ poľovného revíru nebol oprávnený predať „práva na určenie a schválenie poľovníckych hostí“, čo je predmetom vystavenej faktúry, z ktorej si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane, ani práva na prevedenie ulovenej zveri v poľovnom revíri Drieňovo, pretože je to v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o poľovníctve). Správca dane spochybnil predmet zmluvy tak, že fakturovaná služba „predaj práv na určenie a schválenie poľovníckych hostí“ nebola dodaná a nebude ju možné nikdy dodať, pretože to neumožňuje Zákon o poľovníctve. Právo na určenie a výber poľovníckych hostí, ako aj právo na prevedenie ulovenej zveri na inú osobu, patrí len užívateľovi poľovného revíru. Privlastniť a využiť pre vlastnú potrebu ulovenú alebo inak usmrtenú zver môže len užívateľ poľovného revíru. Taktiež lov a realizácia lovu je v kompetencií užívateľa poľovného revíru a príjem z poplatkového lovu patrí užívateľovi poľového revíru. Práva, ktoré boli dohodnuté v predmetnej zmluve a fakturované, nie je možné previesť ani predať, pretože ich predaj je v rozpore so Zákonom o poľovníctve. V uvedenom prípade nedošlo k dodaniu služby podľa § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o DPH). Ak nedošlo k dodaniu služby, tak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Ak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť, tak kupujúci nemal právo daň odpočítať, pretože nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane preukázal, že dodávateľ Hontianske výrobné družstvo uviedol na faktúre daň, ktorá nemá ekonomické opodstatnenie. Ak táto skutočnosť nemá ekonomické opodstatnenie, potom sa podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov na takýto úkon pri správe dani neprihliada. Za nepodstatné označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že nie je potrebné skúmať predmetnú zmluvu z hľadiska výkladu zákonných podmienok Zákona o poľovníctve. Práva, ktoré sú dohodnuté v predmetnej zmluve, nie je možné previesť ani predať, pretože ich predaj je v rozpore so Zákonom o poľovníctve. 6. K odvolacej námietke týkajúcej sa vyhodnotenia odpovede Okresného úradu Banská Bystrica, žalovaný uviedol, že z vyjadrenia okresného úradu zo dňa 17.07.2014 vyplýva, že „ako problematické sa javia prípady, keď užívateľ poľovného revíru predal celý plán lovu konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, výber poľovníckych hostí v takomto prípade vykonáva predmetná fyzická alebo právnická osoba“. V tomto prípade zo zmluvy vyplývalo, že nejde o predaj celého plánu lovu, preto aj túto námietku považoval žalovaný za irelevantnú. 7. Odberateľské faktúry predložené ako príloha k odvolaniu boli fakturované fyzickým osobám do Francúzska a boli vystavené až v mesiaci november a december 2014, t. j. po doručení protokolu z predmetnej daňovej kontroly v priebehu vyrubovacieho konania a išlo o predaj jelenieho a muflonieho mäsa, pričom podľa predloženej evidencie Záznam o love zveri za rok 2014 je zrejmé, že jelenia a muflonia zver bola ulovená už začiatkom roku 2014. Pritom neboli vyfakturované ani všetky príjmy, ktoré sú uvedené v evidencii Záznam o love zveri, nájdenej, uhynutej zveri, použitých značkách a použití hydiny za poľovnícku sezónu, ktorá bola prílohou Vyjadrenia daňového subjektu/žalobcu k protokolu. Uvedené faktúry nepreukazovali použitie preverovanou faktúrou nadobudnutého plnenia - právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí v poľovnom revíri. 8. Odvolacie námietky podľa žalovaného nepreukázali zistený skutkový stav preverovanej veci inak, ako ho zistil a vyhodnotil v daňovej kontrole správca dane, preto ich žalovaný považoval za neopodstatnené. 9. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konania. 10. V žalobe uviedol, že pre nedostatok vysvetľujúcich dôvodov považuje celý procesný postup žalovaného správneho orgánu, vrátane odôvodnenia napadnutého konečného rozhodnutia, za nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Z neprípustného právneho posudzovania platnosti či neplatnosti zmluvy nemožno dospieť k udržateľnému záveru, že správca dane „dokazovaním“ (bez toho, aby bolo správcom dane špecifikované, na základe ktorých konkrétnych dôkazov...) preukázal nemožnosť plnenia zo zmluvy medzi jej účastníkmi, pretože (údajne) spochybnil predmet zmluvy, ktorý nebude možné nikdy dodať. Jedná sa o tautologický spôsob uvažovania a (svoj)voľného hodnotenia dôkazov, ktorý nemôže používať právnu ochranu. Daňové orgány sa v rámci vykonanej kontroly zamerali najmä na dokazovanie neplatnosti zmluvy a nedostatočne preskúmali transakciu z pohľadu ekonomického obsahu. Neskúmali, či predané postúpené práva slúžia v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a či ich používa na dodávky tovarov a služieb. Skúmanie účelu prijímania dodaní pre účely odpočtu je prvoradé a podstatné, pričom prijímanie takýchto dodaní na základe neplatného právneho úkonu nemá na vznik nároku na odpočet DPH význam. 11. Žalobca ďalej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/25/2011 a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS/241/2007. V správnom súdnictve a v oblasti daňového práva platí minimálne od roku 2008 zásada skutočného obsahu úkonu pri vyrubení dane. Prípadná neplatnosť zmluvy z hľadiska súkromnoprávneho nemá vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú, alebo nie sú daňovým výdavkom. Zásada sledovania ekonomického cieľa transakcie má pre danú oblasť univerzálny charakter. V posudzovanom prípade bolo uskutočnené zmluvné plnenie a došlo k naplneniu kauzy transakcie tak, ako to vyžaduje Zákon o DPH. Správcom dane získané dôkazy, o ktoré opiera úvahu, „že služba tak, ako bola dohodnutá, nemohla byť dodaná“, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, jednak nedovoleným a procesne neprípustným postupom správca dane aplikoval príslušné ustanovenie Zákona o DPH jednostranne, na ťarchu a v neprospech daňového subjektu, čiže v rozpore so zákonom. Žalovaný správny orgán nelogicky, nedôvodne a v rozpore so zisteným skutkovým stavom ignoroval vykonaným dokazovaním preukázané splnenie služby tak, ako bola zmluvne dohodnutá. Výpovedná hodnota celého množstva čiastkových dôkazov svedčiacich o poskytnutí služby jednak nebola správcom dane vôbec po obsahovej stránke vyhodnotená, jednak bola potlačená nesprávnym postojom správcu dane v právnej otázke, ktorú mu neprináleží vôbec hodnotiť. Samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou právnej a správnej úvahy správcu dane, ktorý v rámci zverenej pôsobnosti posúdi, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy. Zhodnotenie vykonaných dôkazov musí správca dane náležite zdôvodniť v odôvodnení konkrétneho rozhodnutia. 12. Správca dane uznanie práva na odpočítanie DPH spochybnil len zmätočným hodnotiacim úsudkom bez náležitého odôvodnenia, ktoré absentovalo už v I. st. rozhodnutí a absentuje aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bolo upreté právo na objektívne a vecné hodnotenie dôkazov. Procesné pochybenie správcu dane má za následok, že konečné rozhodnutie sa stalo zmätočným a právne neudržateľným. Správca dane i žalovaný správny orgán nevychádzali dôsledne z vykonaného dokazovania a nepredložili jednoznačné úvahy a dôkazy vo veci tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre neuznanie práva na odpočítanie DPH na základe vystavenej dodávateľskej faktúry. Žalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, že právo na odpočítanie dane si žalobca uplatnil po splnení všetkých podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Zákona o DPH, k čomu predložil všetky relevantné dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie dohodnutého obchodu. Správcovi dane kontrolovaný daňový subjekt poskytol potrebnú súčinnosť a okrem pravdivého vysvetlenia okolností obchodného prípadu mu odovzdal všetky požadované dokumenty za účelom vykonania kontroly účtovníctva. Prvostupňový správny orgán nebol oprávnený určiť rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH podľa rozhodnutia. Rozhodnutie a predchádzajúci procesný postup sú z toho dôvodu nezákonné. Rovnako pochybil žalovaný, ktorý v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nesprávne a nezákonné rozhodnutie potvrdil, pričom nezohľadnil argumentáciu obsiahnutú v odvolaní žalobcu zo dňa 04.12.2014. Bez bližšej vysvetľovacej argumentácie odvolací orgán skonštatoval správnosť skutkových zistení i právneho posúdenia v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane formuláciou: „Námietky daňového subjektu predložené v odvolaní nepreukázali zistený skutkový stav preverovanej veci inak, ako ho zistil a vyhodnotil v daňovej kontrole správca dane, preto odvolací orgán považuje námietky odvolania za neopodstatnené. Na základe vyššie uvedených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ 13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že námietky žalobcu predložené v odvolaní boli totožné s námietkami uvedenými v žalobe, nepreukázali zistený skutkový stav v preverovanej veci inak, než ako ho zistil a vyhodnotil v daňovej kontrole správca dane, preto žalovaný v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie potvrdil. Daňové orgány nespochybnili, že by žalobca nezískal, t. j. nesprostredkoval pre Hontianske výrobné družstvo poľovníckych hostí, ktorí sa zúčastnili lovu zveri v poľovnom revíri Drieňovo, ale v konečnom dôsledku „určenie a schválenie poľovníckych hostí“, čo je predmetom preverovanej faktúry, vykonalo Hontianske výrobné družstvo tým, že poľovníckym hosťom vydalo povolenky na lov, viedlo evidenciu a vykonávalo ostatné úkony, ktoré v tejto súvislosti vyžaduje Zákon o poľovníctve. Žalobca zrejme „sprostredkoval“ poľovníckych hostí (poskytol určitú službu pre Hontianske výrobné družstvo), ale neuplatnil „právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí“, ako deklaruje dodávateľská faktúra vystavená Hontianskym výrobným družstvom, z ktorého si žalobca uplatnil sporné odpočítanie dane. Je zrejmé, že tie práva, ktoré sú v predmetnej zmluve dohodnuté a fakturované, nie je možné previesť ani predať, pretože ich predaj je v rozpore so Zákonom o poľovníctve. Tieto práva nie je možné predať, nedošlo preto k dodaniu služby podľa § 9 Zákona o DPH. Ak nedošlo k dodaniu služby, tak u predávajúceho nevznikala daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Ak u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť, tak kupujúci nemal právo daň odpočítať, lebo nesplnil podmienku podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. V zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku sa pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získania daňového zvýhodnenia, na ktorý by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe dani neprihliada. 14. O správnej žalobe žalobcu správny súd rozhodol rozsudkom č.k. 23S/73/2015-72 zo dňa 14.10.2015 tak, že správnu žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5Sžf/10/2016-89 zo dňa 28.03.2018 rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal so žalobnými námietkami žalobcu, pričom pozornosť upriamil na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011 a v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 - 44 zo dňa 18.09.2008, týkajúce sa prípustnosti posudzovania platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu z pohľadu súkromnoprávneho vo vzťahu k uplatňovaniu daňových nárokov. Najvyšší súd považoval za potrebné predovšetkým odôvodniť opodstatnenosť posudzovania platnosti zmluvy, v súvislosti s ktorou bol uplatňovaný nárok na odpočet DPH, vysporiadať sa s argumentáciou žalobcu, že k určeniu a schvaľovaniu poľovných hosti dochádzalo výlučne na základe jeho pokynov, čo vyplynulo z vykonaných dôkazov, a v tejto súvislosti potom aj s vydávaním povoleniek na lov zveri a s vedením evidencie zveri užívateľom poľovného revíru. 16. Po doručení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR žalobcovi a žalovanému správny súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k záverom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a následne na základe žiadosti žalobcu nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 25.07.2018. Na pojednávaní sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby správny súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril v zhode s obsahom správnej žaloby, odvolania a vyjadrení podaných žalobcom v priebehu konania. Na základe záverov odvolacieho súdu žiadal, aby správny súd zrušil nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa. 17. Konanie pred správnym súdom bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ako procesnej normy, ktorou sa spravovalo konanie pred správnymi súdmi. Správny súd o správnej žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č.k. 23S/73/2015 - 72 zo dňa 14.10.2015 v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle § 492 ods. 2 zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len SSP) bolo v režime Občianskeho súdneho poriadku vedené aj odvolacie konanie na Najvyššom súde SR. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR správny súd ďalej v konaní pokračoval podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v zmysle § 491 ods. 1 SSP. Pri svojom rozhodnutí vychádzal aj zo záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v zrušujúcom rozhodnutí. 18. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu a konania, ktoré rozhodnutiam predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verenej správy prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) a ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 19. V prejednávanej veci správca dane neuznal žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet a žalobcom uplatnenú sumu nadmerného odpočtu znížil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že užívateľ poľovného revíru Hontianske výrobné družstvo nebol oprávnený predať právo na určenie a schválenie poľovníckych hostí, ani právo na prevedenie ulovenej zveri v Poľovníckom revíri Drieňovo, pretože takýto prevod je v rozpore so Zákonom o poľovníctve. Podľa správcu dane došlo preto k spochybneniu predmetnej zmluvy, služba podľa správcu dane nebola dodaná a nebolo ju možné nikdy dodať, keďže to neumožňuje Zákon o poľovníctve. Ak nedošlo k dodaniu služby, u predávajúceho nevznikla daňová povinnosť a žalobca ako daňový subjekt nemal právo odpočítať daň, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Zákona o DPH. 20. Odvolacie námietky žalobcu boli v podstate totožné so žalobnými námietkami uvedenými v správnej žalobe. Žalovaný sa v rozhodnutí s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal len stručne. Podľa žalovaného správca dane preukázal, že daň uvedená na faktúre vystaviteľom nemá ekonomické opodstatnenie, preto sa v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku na ňu neprihliada. Odobril záver správcu dane, že práva, ktoré boli predmetom zmluvy, nebolo možné predať ani previesť, pretože je to v rozpore so Zákonom o poľovníctve. 21. Okolnosti vzniku práva na odpočítanie DPH sú vymedzené v ustanovení § 49 Zákona o DPH a okolnosti vzniku daňovej povinnosti, ktorá podmieňuje vznik práva na odpočítanie dane, sú vymedzené v § 19 Zákona o DPH. 22. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH je vyžadované kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok vymedzených v Zákone o DPH. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH, zaťažuje povinnosť preukázať formálnu stránku deklarovaného zdaniteľného plnenia (faktúry, účtovné doklady a pod.), ako aj materiálnu stránku deklarovaného zdaniteľného plnenia - reálne uskutočnenie plnenia. V zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane prihliada na skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane, zároveň je správca dane povinný skúmať ekonomické opodstatnenie deklarovaného právneho úkonu. 23. Správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli, že bolo preukázané, že deklarovaná obchodná transakcia, z ktorej bol uplatňovaný nárok na nadmerný odpočet, nemá ekonomické opodstatnenie, pretože je v rozpore so Zákonom o poľovníctve. Podľa správneho súdu vyhodnocovanie platnosti, resp. neplatnosti deklarovanej obchodnej transakcie, nebolo dôkazom o tom, že táto nemala ekonomické opodstatnenie. Správny súd považuje za dôvodnú tú žalobnú námietku, ktorou žalobca poukazoval na neprípustnosť skúmania platnosti právneho úkonu daňovými orgánmi z pohľadu platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Zároveň považuje správny súd za dôvodnú aj tú žalobnú námietku, ktorou žalobca poukazoval na to, že správca dane aj žalovaný nedostatočne skúmali obchodnú transakciu z pohľadu ekonomického obsahu. 24. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008 vyplýva, že daňové orgány pri skúmaní podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH alebo pri uplatnení daňových výdavkov pri dani z príjmu, nemajú kompetenciu na posudzovanie platnosti súkromno-právneho úkonu. Pri uplatňovaní práva na odpočet DPH je pre posúdenie ekonomickej opodstatnenosti deklarovanej obchodnej transakcie podstatné skúmanie účelu zdaniteľných plnení, teda či daňový subjekt plnenie reálne prijal a či toto zdaniteľné plnenie reálne použil na uskutočnenie vlastných zdaniteľných plnení. 25. Podľa správneho súdu daňové orgány vykonali nedostatočné dokazovanie vo vzťahu k skúmaniu deklarovaného plnenia, a tým za účelom skúmania ekonomickej opodstatnenosti deklarovaného plnenia. 26. Za nesprávne považuje správny súd aj vyhodnotenie odpovede z Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov zo dňa 17.07.2014. V uvedenej odpovedi, doručenej na výzvu správcu dane, bolo konštatované, že sa ako problematické javia prípady, keď užívateľ poľovného revíru predal celý plán lovu konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe a výber poľovných hostí v takomto prípade vykonáva predmetná fyzická alebo právnická osoba. Z takto formulovanej odpovede podľa správneho súdu daňové orgány nesprávne vyvodili záver, že dožiadaný orgán verejnej správy poprel možnú realizáciu deklarovanej obchodnej transakcie. 27. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý podľa správneho súdu nedostatočne vyhodnotil ekonomickú opodstatnenosť a reálnosť deklarovanej obchodnej transakcie, keď všetky ďalšie získané dôkazy vyhodnocoval cez náhľad o neplatnosti právneho úkonu - uzavretej zmluvy, t. j. cez rozpor so Zákonom o poľovníctve. 28. Správne súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a nie je ich úlohou nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Preto je správny súd toho názoru, že vyhodnocovaním a posudzovaním reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie, vyhodnocovaním jej ekonomickej opodstatnenosti aj z hľadiska skúmania účelu prijatých plnení, by správny súd neprípustne zasiahol do kompetencie daňových orgánov. 29. Pre posúdenie reálnosti a ekonomickej opodstatnenosti deklarovanej obchodnej transakcie bude potrebné dôsledne vyhodnotiť, či žalobca plnenie, prijaté na základe deklarovanej obchodnej transakcie, použil na dodávky svojich zdaniteľných plnení, teda či oprávnenia, ktoré nadobudol, ďalej použil pri dodaní svojho plnenia svojim odberateľom, a či z tohto pohľadu splnil podmienky pre uplatnenie odpočítania dane. 30. Podľa správneho súdu neobstojí záver, že u užívateľa poľovného revíru ako u dodávateľa služby sa po uzavretí zmluvy so žalobcom nič nezmenilo oproti stavu pred podpisom zmluvy. V tejto súvislosti daňové orgány nevyhodnotili výpoveď Z.. K. o tom, že pred podpisom zmluvy využíval užívateľ poľovného revíru Hontianske výrobné družstvo poľovný revír prevažne na súkromné účely a odstrel zveri nevykonával za účelom komerčným. Ak by užívateľ pred podpisom zmluvy využíval poľovný revír len pre vlastné potreby, zodpovedalo by tomu tvrdenie, že nevykazoval príjmy z poplatkového odstrelu. Po uzavretí zmluvy by príjemcom príjmov za odstrel zveri a aj za prevod vlastníckeho práva k zveri mal v zmysle zmluvy byť žalobca, preto príjemcom týchto príjmov nemohol byť užívateľ poľového revíru. Rovnako neobstojí hodnotenie ďalších skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a to, že povolenky na lov zveri naďalej vydával užívateľ poľovného revíru a viedol aj evidenciu odstrelu, pretože tieto oprávnenia a povinnosti svedčia len užívateľovi poľovného revíru a nemôže ich previesť na iný subjekt. 31. V daňovom konaní bude úlohou správcu dane opätovne rozhodnúť pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu, vysloveného v tomto rozhodnutí. 32. Žalobca v petite správnej žaloby žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Správna žaloba žalobcu bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a správny súd o správnej žalobe žalobcu prvýkrát rozhodol taktiež za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Po zrušení rozhodnutia správneho súdu Najvyšším súdom SR (na základe odvolania žalobcu) správny súd vo veci konal podľa Správneho súdneho poriadku v zmysle § 491 ods. 1 SSP. Podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku bolo oprávnením správnemu súdu zvážiť, či zruší aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Právna úprava Správneho súdneho poriadku už takéto oprávnenie správnemu súdu nepriznáva a súd môže zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa len na návrh žalobcu (§ 191 ods. 3 SSP). Zohľadňujúc ustanovenie novej právnej úpravy správny súd preto akceptoval zmenu petitu prednesenú žalobcom na pojednávaní dňa 25.07.2018, keď aj s odkazom na zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR žiadal, aby správny súd zrušil aj rozhodnutie správcu dane (orgánu verejnej správy nižšieho stupňa). Prednesený návrh je súladný so súčasnou právnou úpravou v Správnom súdnom poriadku. 33. O náhrade trov konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.