Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/84/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200654 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200654.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: N. X., nar. XX. J. XXXX, L. XXX, XXX XX U. O., zast. Advokátska kancelária JUDr. Radovan Szárszoi, s.r.o., so sídlom AK Bakošova 14464/30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovanému: Starosta Obce Podkonice, Podkonice 178, 976 41 Podkonice, IČO 00 313 670, zastúpený JUDr. Stanislavom Hlinkom, advokátom so sídlom AK Námestie Slobody č. 6208/5, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 104/2015 zo dňa 30. marca 2015, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Obecný úrad Obce Podkonice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) svojím rozhodnutím č. 48/2015 zo dňa 04. marca 2015 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) ako povinná osoba v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) a podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodol tak, že požadované informácie žiadateľovi (žalobcovi) nemôže sprístupniť. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žiadateľ v žiadosti doručenej Obecnému úradu Obce Podkonice 23. februára 2015 požaduje sprístupnenie informácie v čom Všeobecne záväzné nariadenie obce na otváracie hodiny miestneho pohostinstva (Všeobecne záväzné nariadenie Obce Podkonice č. 3/2014 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ďalej len „VZN“) odporuje zákonom Slovenskej republiky, resp. ktorý orgán v Slovenskej republike rozhodol o tom, že predmetné VZN odporuje zákonom Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie o nesprístupnení informácie odôvodnil tým, že informáciu nemôže sprístupniť nakoľko ju nemá k dispozícii a tiež, že ide o informácie nad rámec § 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Prvostupňový správny orgán zároveň uviedol, že predmetné VZN nie je v súlade s § 4 ods. 1, § 4 ods. 3 písm. i) a § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) a s článkom 68 Ústavy SR. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že obecné zastupiteľstvo pri schvaľovaní predmetného VZN prekročilo zákonné oprávnenie, nakoľko obec nemôže v neobmedzenej miere uplatňovať úpravu akýchkoľvek spoločenských vzťahov existujúcich v jej územnom obvode. Orgány obce pripravia a schvália nové VZN, ktoré bude v súlade so zákonom.
Proti rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Starosta Obce Podkonice (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 104/2015 zo dňa 30. marca 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s ustanovením § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žiadateľa (žalobcu)
zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa oboznámil s podanou žiadosťou o sprístupnenie informácií, odvolaním voči napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ako aj s ďalšími pre rozhodnutie vo veci potrebnými listinnými podkladmi a konštatoval, že odvolanie je podané oprávnenou osobou a včas. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán nemal k dispozícii požadované informácie, a preto ich nemohol sprístupniť. Žalovaný sa stotožnil s procesným postupom a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, považoval ho za zákonné.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104/2015 zo dňa 30. marca 2015 a navrhol, aby súd rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe poukázal na priebeh správneho konania a skutočnosť, že v zákonnej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti mu bolo doručené rozhodnutie, ktorým mu prvostupňový správny orgán odmietol sprístupniť informácie. Poukázal na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán na jednej strane konštatoval, že požadované informácie nemôže sprístupniť, nakoľko ich nemá k dispozícii a zároveň konštatoval, že informácie nesprístupní, pretože ide o informácie nad rámec § 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán si vo svojich záveroch protirečí, keď na jednej strane žiadosť o sprístupnenie informácie zamietol z dôvodu, že požadované informácie nemá k dispozícii a na strane druhej, že informácie žalobcovi nesprístupní z dôvodu, že ide o informácie nad rámec § 3 citovaného zákona. Vo vzťahu k dôvodom žaloby mal žalovabca za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru žalovaný ako povinná osoba v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré podľa právnych predpisov musí mať k dispozícii. Ak ich v rozpore s právnymi predpismi k dispozícii nemá, mal by ich spracovať, resp. doplniť a sprístupniť žiadateľovi o informácie. Pokiaľ žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že požadované informácie nemôže sprístupniť, pretože ich nemá k dispozícii a navyše, že informácie nesprístupní, pretože ide o informácie nad rámec § 3 zákona č. 211/2000 Z.z., toto odôvodnenie žalobca považoval za zmätočné a bez ďalšieho za nedostatočné a zakladajúce nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že požadované informácie sú informáciami, ktoré žalovaný mal mať k dispozícii a bol povinný ich žalobcovi sprístupniť. Závažné tvrdenie starostu ako štatutára Obce Podkonice o nezákonnosti VZN, by nemalo byť zverejňované občanom len tak, bez konkrétneho právneho podkladu, či právnej analýzy, nakoľko starosta obce týmto zverejnením navodil u občanov obce ako aj u podnikateľov vykonávajúcich na území obce podnikateľskú činnosť stav právnej neistoty.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Obecného úradu Obce Podkonice č. 48/2015 zo dňa 04. marca 2015 a žalobou napadnuté rozhodnutie. Pre prípad úspechu vo veci samej uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. V písomnom vyjadrení zdôraznil, že žalovaný nie je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona. Zdôraznil, že žalovaný ako povinná osoba je povinný sprístupňovať informácie iba v rozsahu svojej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ Starosta Obce Podkonice v Podkonickom spravodaji č. 2 konštatoval nesúlad VZN so zákonom, vyjadril iba svoje stanovisko. Pravdivosť tohto skutkového tvrdenia o nezákonnosti VZN neskôr potvrdil aj prokurátor. Starosta má pritom právo na vyjadrenie a vyslovenie svojho názoru. Tvrdenia žalobcu, že informácie, ktoré vo svojej žiadosti žiadal sprístupniť, podliehajú informáciám, ktoré žalovaný mal mať k dispozícii sa nezakladajú na pravde, nakoľko žalovaný v skutočnosti požadované informácie k dispozícii nemal, a preto ich nemohol sprístupniť. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že mu bol dňa 16. júna 2015 doručený Protest prokurátora č. PD 79/15/6601-4 zo dňa 16. júna 2015 proti Všeobecne záväznému nariadeniu Obce Podkonice č. 3/2014 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb, nakoľko je v rozpore so zákonom. Vyjadrenie názoru starostu v Podkonickom spravodaji nemožno subsumovať pod povinnosti podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Zdôraznil, že žalobca svojími žiadosťami sleduje iný cieľ ako získať, resp. dosiahnuť sprístupnenie požadovaných informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým cieľom je znepríjemniť a sťažiť výkon funkcie Starostu Obce Podkonice a spochybniť jeho spôsobilosť vykonávať funkciu starostu obce. Žalobca svojími žiadosťami zneužíva právo na informácie, jeho žiadosti sú v rozpore s princípom dobrej verejnej správy a v konečnom dôsledku jeho žiadosti vedú k tomu, že starosta obce a zamestnanec obce sa nemôžu venovať svojej primárnej činnosti, ale vybavovaniu nezmyselných
žiadostí žalobcu. Žalovaný mal zato, že žalobcovi nie je možné priznať právnu ochranu a tvrdenie žalobcu, že postupom a rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach považoval za ničím nepodložené.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.). a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil žalobný dôvod, a to skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu je zmätočné v tom, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii a súčasne, že takáto informácia je nad rámec zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ starosta obce vo verejnom, resp. obecnom periodiku vyjadrí svoj názor, tento názor by mal byť pravdivý a mal by zverejňovať len pravdivé a nie nekorektné informácie.
Žalovaný na pojednávaní zotrval na stanovisku, že ide o rozhodnutie zákonné. Nemal k dispozícii takú informáciu ako požadoval žalobca a zo zákona mu nevyplýva, aby zhromažďoval, vyhotovoval, resp. spracovával také informácie, ktoré k dispozícii nemá. Zo zákona č. 211/2000 Z.z. mu vyplýva povinnosť zverejňovať iba tie informácie, ktoré má k dispozícii a nakoľko požadovanú informáciu nemal, jeho rozhodnutie je zákonné.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 23. februára 2015 bola Obecnému úradu Obce Podkonice doručená žiadosť žiadateľa (žalobcu) o sprístupnenie informácie „v čom Všeobecné a záväzné nariadenie obce na otváracie hodiny miestneho pohostinstva odporuje zákonom Slovenskej republiky, nakoľko táto informácia bola iba spomenutá, ale presne nešpecifikovaná v Podkonickom spravodaji č. 2, z roku 2015 na druhej strane v článku „Teplý január a studená sprcha“, autorom ktorého je starosta obce“. Žiadateľ zároveň žiadal o informáciu „kto, resp. ktorý orgán Slovenskej republiky rozhodol o tom, že predmetné VZN odporuje zákonom Slovenskej republiky“. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04. marca 2015 o nesprístupnení informácií bolo žiadateľovi doručené 05. marca 2015. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal dňa 23. marca 2015 odvolanie žiadateľ, v ktorom poukázal na to, že prvostupňový správny orgán si vo svojich vyjadreniach odporuje, keď na jednej strane uvádza, že nemôže sprístupniť informácie, pretože ich nemá k dispozícii, avšak na druhej strane poukazuje na nesúlad VZN s citovanými ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. a čl. 68 Ústavy SR. V odvolaní žiadateľ uviedol, že závažné tvrdenie starostu uvedené v Podkonickom spravodaji č. 2, z roku 2015, mohlo byť publikované len na základe určitého právneho podkladu, a to či už právnej analýzy advokátskej kancelárie alebo protestu či upozornenia prokurátora. Ak Obecný úrad Obce Podkonice požadovanou informáciou nedisponuje, vyjadrenie starostu obce možno považovať len za jeho subjektívny názor, ktorý nemá žiadnu právnu relevanciu a ani žiaden právny dopad na spomínané VZN obce. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 30. marca 2015, ktorým odvolanie žiadateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil bolo žalobcovi doručené dňa 31. marca 2015.
Žalobca v rámci svojho vyjadrenia do súdneho spisu doložil protest prokurátora č. PD 79/15/6601-4 zo dňa 16. júna 2015 proti § 2 ods. 1 písm. a) druhá a tretia veta, písm. b) a c) ods. 3, § 3, § 4, Všeobecne záväzného nariadenia obce Podkonice č. 3/2014 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb schváleného Uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Podkonice č. 51/2014 zo dňa 13. novembra 2014, ktorým konajúci prokurátor navrhol napadnuté časti Všeobecne záväzného nariadenia Obce Podkonice zrušiť.
Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Podľa § 2 ods.1, 2 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. (2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
Podľa § 4 zákona č.211/2000 Z.z., žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
Podľa § 14 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
Podľa § 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.
Podľa § 16 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
Podľa § 17 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
Podľa § 19 ods.1-4 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
(3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. (4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona.
Podľa § 22 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.
Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl v tom, že prvostupňový správny orgán ako povinná osoba podľa zákona č. 211/2010 Z.z. musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii ale aj tie informácie, ktoré podľa právnych predpisov v dispozícii musí mať. Pokiaľ prvostupňový správny orgán v odôvodnení konštatoval, že informácie nemôže sprístupniť, pretože ich nemá a navyše, že ich nesprístupní, nakoľko ide o informácie nad rámec § 3 citovaného zákona, toto rozhodnutie považoval za zmätočné, nedostatočné a zakladajúce nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaný, pokiaľ odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1 zákona), najmä definuje subjekty, ktoré sú zo zákona povinné poskytovať informácie (povinné osoby), povinne zverejňované informácie ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, spôsob a postup sprístupňovania informácií na žiadosť vrátane postupov, ktorými sú povinné osoby pri sprístupňovaní informácií viazané. Prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa realizuje právo na informácie, pričom platí, že žiadateľ (fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie), má zásadne právo žiadať akúkoľvek informáciu. Rozsah poskytnutých informácií je limitovaný rozsahom rozhodovacej činnosti povinných osôb a zákonnými obmedzeniami prístupu k informáciám. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak poskytovanie informácií povinnými osobami (§ 2 zákona) a získavanie informácií žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom.
V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácie bola Obecnému úradu Obce Podkonice ako povinnej osobe podľa § 2 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z. doručená dňa 23. februára 2015, žiadateľ žiadal o sprístupnenie informácie „v čom všeobecne záväzné nariadenie obce (VZN) na otváracie hodiny miestneho pohostinstva odporuje zákonom Slovenskej republiky, nakoľko táto informácia je iba spomenutá, ale presne nešpecifikovaná v Podkonickom spravodaji číslo 2, z roku 2015 na druhej strane v článku „Teplý január a studená sprcha“, ktorého autorom je pán starosta N.. T. P.“. Žiadateľ zároveň žiadal sprístupnenie informácie „kto, resp. ktorý orgán Slovenskej republiky rozhodol o tom, že predmetné VZN odporuje zákonom Slovenskej republiky“. Obecný úrad obce Podkonice v zákonnej lehote rozhodol tak, že požadované informácie nemôže sprístupniť. Po doručení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žiadateľ v zákonnej lehote podal odvolanie, v ktorom okrem iného poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol svoj právny názor, podľa ktorého predmetné všeobecne záväzné nariadenie nie je v súlade s ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a s článkom 68 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň žiadateľ (žalobca) v odvolaní zdôraznil, že vyššie uvedené závažné tvrdenie starostu mohlo byť publikované len na základe určitého právneho podkladu, právnej analýzy advokátskej kancelárie alebo protestu či upozornenia prokurátora.
Zákon o slobode informácii upravuje právo fyzických a právnických osôb na prístup k informáciám, ktorá majú k dispozícii povinné osoby definované v § 2 zákona č.211/2000 Z.z.. Právo na informácie pritom zakotvuje ako základné ústavné právo Ústava Slovenskej republiky v Článkoch 26, 34 a 45. Napriek skutočnosti, že zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1 zákona č.211/2000 Z.z.), sám zákon výslovnú definíciu pojmu „informácia“ neustanovuje. Všeobecný výklad pojmu „informácia“ uskutočnil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí 5 Sži
3/2011; „podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Informáciou je aj štatistické spracovanie údajov“.
Z kontextu žaloby vyplýva, že starosta obce v článku publikovanom v miestnom periodiku mal uviesť, že predmetné VZN odporuje zákonom Slovenskej republiky. Takéto jeho vyjadrenie možno charakterizovať ako informáciu vyjadrujúcu jeho názor. Pokiaľ žalobca ako žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu „v čom VZN obce odporuje zákonom Slovenskej republiky“, žiada o vyjadrenie názoru, resp. právneho stanoviska, ktoré informáciou v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. nie sú a žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nepochybili, pokiaľ konštatovali, že žiadaný názor, resp. právne stanovisko je nad rámec ustanovení zákona a v tom dôsledku takúto informáciu nemôžu sprístupniť. Informáciou - novým poznaním v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemôže byť názor, myšlienkový pochod alebo právny názor starostu, nakoľko by len bližšie špecifikovalo dôvody, pre ktoré informácia o nesúlade VZN obce so zákonom bola verejne prezentovaná.
Zároveň pokiaľ žiadateľ žiadal o sprístupnenie informácie „kto, resp. ktorý orgán Slovenskej republiky rozhodol o tom, že predmetné VZN odporuje zákonom Slovenskej republiky“, z obsahu spisu vyplýva, že do času podania žiadosti o sprístupnenie informácie a ani do momentu rozhodovania o nej, žiadny orgán o nesúlade predmetného VZN obce so zákonom nerozhodol a teda takúto informáciu povinná osoba sprístupniť nemohla, nakoľko ju nemala a nemohla mať. Takáto „informácia“ bola len právnym názorom žalovaného, ktorý až následne a to dňa 16. júna 2015, bol podložený aj podaným protestom prokurátora.
Pokiaľ teda povinná osoba žiadanú informáciu nesprístupnila s poukazom na to, že ju sprístupniť nemôže, nakoľko ju nemá a zároveň, že ide o informáciu nad rámec zákona č.211/2000, postupovala v súlade s ustanoveniami citovaného zákona. Správne orgány žiadosť žiadateľa neposúdili právne nesprávne a uvedenie oboch dôvodov nesprístupnenia informácie nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Ustanovenia piatej časti O.s.p. obsahujúce komplexnú úpravu trov konania, neumožňujú žalovanému, ktorý nárok na náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia uplatnil, priznať náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.