Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/78/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201397 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015201397.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľa: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX W., proti odporcovi: Obec Hodruša - Hámre, so sídlom: 966 61 Hodruša - Hámre 185, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, za účasti: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/ XX, XXX XX T. O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zn.: S2014/00438 zo dňa 22. mája 2015, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu zn.: S2014/00438 zo dňa 22. mája 2015 z r u š u j e podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca Obec Hodruša - Hámre ako príslušný správny orgán v zmysle ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení rozhodnutím zn.: S2014/00438 zo dňa 22.05.2015, vydaným v zmysle § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku, aplikujúc ustanovenie § 5 zákona č. 40/1967 Zb. Občianskeho zákonníka, uložil Y. P. ako jednému zo spoluvlastníkov dvora, nachádzajúceho sa na parcele E-KN č. XXX/X, k.ú. T. M., E. M. - M., povinnosť odstrániť veci, ktorými bol spoločný dvor zaprataný, a to starý plech, dosky, piesok, štrk, staré pneumatiky, v lehote do 30 dní od obdržania rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutie bolo vydané na základe návrhu I. L., podaného dňa 13.06.2014, ktorým sa domáhala zabezpečenia predbežnej ochrany týkajúcej sa zapratania dvora P. Y., ktorého písomne vyzvala dňa 26.05.2014, aby odstránil veci, ktorými zapratal ich spoločný dvor, avšak na uvedenú výzvu nereagoval. Konštatoval, že P. Y. v správnom konaní uviedol, že dvor síce zapratal uvedenými vecami, ale je spoluvlastníkom predmetnej parcely a vzhľadom na výšku jeho podielu mu v podstate prináleží 170 m2, pričom zapratal iba 60 m2. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal P. Y. (v procesnom postavení v konaní pred súdom navrhovateľ), ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Namietal, že už na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.11.2014 upozornil starostu obce, že v predmetnej veci ohľadom užívania dotknutej parcely koná aj súd. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/1332/2014-50 zo dňa 10.11.2014 vyhovel jeho odvolaniu voči uzneseniu Okresného súdu v Žiari nad Hronom o vydaní predbežného opatrenia v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutej parcele. Krajský súd okrem iného v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že I. L. nepreukázala tvrdenie, že nemá zabezpečený prístup, pričom ani žalobkyňa netvrdí, že nemôže užívať predmet svojho vlastníctva (stavby a pozemok), len že ich nemôže pokojne užívať. Namietal, že už tento súd zobral do úvahy skutočnosť, že I. L. má na predmetnej parcele neoprávnené stavby. Namietal zaujatosť predstaviteľov obce, keďže obec ignoruje akékoľvek návrhy, resp. informácie, ktoré by viedli k zmieru a sprístupneniu dotknutej parcely. Tvrdil, že obec vedome nedodržuje zákon v dĺžkach konaní štátneho stavebného dohľadu. Namietal, že drobné stavby - chliev, WC, oplotenie, ktoré sú vo vlastníctve I. L., mu obmedzujú prístup. Predložil správnemu orgánu fotografie, podľa ktorých sú na dvore porozhadzované aj veci I. L., ktorá taktiež zapratáva ich spoločný dvor. I. L. predložila fotografie, ktoré nepochádzali z dotknutej parcely XXX/X, ktorá je predmetom konania, ale boli z iných parciel, čím sa snažila vedome zaviesť nielen prvostupňový súd, ale aj obec. Z obsahu spisu nevyplýva, čo bolo podkladom rozhodnutia a akým spôsobom dospel správny orgán k rozhodnutiu. Správny orgán nevykonal miestne dokazovanie za účelom zistenia vecí nachádzajúcich sa na spoločnom dvore, najmä množstva týchto vecí a napriek tomu mu prikázal odstrániť jeho majetok z dvora, ktorý je aj v jeho spoluvlastníctve. Namietal, že mu nebola doručená pozvánka na nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 07.11.2014, pretože mu bolo doručené podanie odporcu, v ktorom bolo napísané, aby sa dostavil do budovy Obecného úradu v Hodruši - Hámroch, do kancelárie starostu, z dôvodu prešetrenia podnetu zaprataného dvora na podnet pani I. L.. Preto nemal možnosť pripraviť sa na ústne pojednávanie. Napokon konštatoval, že predmetné veci boli z dvora násilne odpratané a časť z nich bola naschvál poškodená a taktiež ukradnutá, aj keď napadnuté rozhodnutie o predbežnom opatrení ešte nenadobudlo právoplatnosť. Odporca predložil vec na rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť, pretože ho považoval za nedôvodné. Krajský súd v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu, pričom dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť, nakoľko rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 10.12.2015, na ktoré predvolal okrem navrhovateľa a odporcu aj ďalšiu účastníčku správneho konania, ktorou je I. L. v zmysle ustanovenia § 250m ods. 3 O.s.p.. Menovaná sa súdneho pojednávania nezúčastnila napriek riadnemu doručeniu predvolania, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie, preto súd pokračoval v konaní a vec na pojednávaní prejednal v jej neprítomnosti v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ na pojednávaní trval na opravnom prostriedku. Poukázal najmä na závery vyslovené v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/1332/2014-50 zo dňa 10.11.2014. Navrhoval súdu, aby nezohľadnil písomné podanie I. L., ktoré podpísala za ňu jej dcéra. Poukázal na to, že dcéra I. L. prestavala jednu zo stavieb na rekreačný dom, zmenila teda charakter užívania, a to bez súhlasu spoluvlastníkov, ale aj stavebného úradu. On stále využíva spoločný dvor na pôvodné hospodárske účely, nie rekreačné účely, má tam zložené veci súvisiace s jeho farmárskou činnosťou. Spoločný dvor začal užívať asi od roku 2011, keď pôvodne mal svoje veci zložené na parcele č. XXX/X, ale synom I. L. bol obmedzovaný a tak si tieto veci zobral a zložil ich na spoločnom dvore, čo začalo I. L. vadiť. Uvádzal, že starosta o vzniknutej situácii vie, teda že došlo k zmene charakteru stavby, ako aj k zmene účelu, na ktorý je využívaný spoločný dvor, avšak vzhľadom na vzniknutú situáciu nekoná v súlade so zákonom, ani s názorom prokuratúry. Navrhovateľovi nie je jasné, ako bolo zistené, že veci sú jeho, keďže nebolo urobené žiadne dokazovanie. Správny orgán rozhodol v rozpore so závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/208/2009 z 12.01.2010. Navrhovateľ chcel situáciu riešiť a v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď ponúkol zámenu pozemkov, nefinančné vyrovnanie, avšak bezúspešne, I. L. s tým nesúhlasila. Uvádzal, že mu nie je jasné, na základe čoho, z akých dôvodov bol použitý § 5 Občianskeho zákonníka, pričom to nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu. Uvádzal, že napadnuté rozhodnutie nemieni rešpektovať, vzhľadom na nedotknuteľnosť vlastníckeho práva v zmysle Ústavy SR a potvrdil, že medzi zloženými vecami na spoločnom dvore, vo vzťahu ku ktorým mu bola uložená povinnosť ich vypratať, sú aj jeho veci. Právny zástupca odporcu na pojednávaní poukázal na to, že pokiaľ nie je preukázaná navrhovateľom spochybňovaná skutočnosť, že podanie na súd podpísala I. L., je potrebné vychádzať z obsahu tohto vyjadrenia. Tiež nevidí dôvod, prečo by mala výlučná vlastníčka nehnuteľnosti žiadať súhlas od spoluvlastníka pozemku, pokiaľ nie je zároveň aj spoluvlastníkom stavby. Odmietal tvrdenie navrhovateľa, že by obec, rovnako spoluvlastníčka, nemali záujem riešiť vzniknutú situáciu. Pani I. L. prijala rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou ako väčšinová spoluvlastníčka dňa 17.04.2014, v zmysle ktorého ona má užívať spoločný dvor, avšak navrhovateľ toto nemieni rešpektovať. Obec vyzvala navrhovateľa 18.12.2014 na rešpektovanie ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napriek všetkým snahám obce vyriešiť spor, navrhovateľ vozí stavebný odpad na spoločný dvor a bráni v pokojnom užívaní spoločného dvora spoluvlastníčke I. L.. Koná tak zrejme s úmyslom znechutiť ju v užívaní tejto nehnuteľnosti, keďže predtým chcel od nej jej podiel vykúpiť za podhodnotenú cenu, s čím ona nesúhlasila. Starosta obce U. J. sa pripojil k vyjadreniu právneho zástupcu, a navyše uviedol, že k aplikácii § 5 Občianskeho zákonníka obec pristúpila na základe podania I. L., podľa ktorého na spoločnom dvore boli zložené veci vo vlastníctve navrhovateľa, a to rôzny šrot, čím bolo I. L. zabránené v pokojnom užívaní spoločného dvora. Prednosta obecného úradu G.. F. L. podotkol, že obec nerozhodovala o odprataní skládky, ale vo veci zaprataného spoločného dvora. Potvrdil, že je pravdou, že nebolo vykonávané miestne šetrenie, teda ohliadka na mieste, pretože sa vychádzalo z vyjadrenia samotného navrhovateľa, ktorý potvrdil, že veci uložené na spoločnom dvore sú jeho vecami a tiež uviedol jeho stanovisko, že ich tam považuje za oprávnene zložené, keďže je podielovým spoluvlastníkom spoločného dvora. Pred rozhodnutím vo veci sa súd oboznámil s obsahom všetkých podaní účastníkov konania, ktoré mu boli doručené, vrátane administratívneho spisu, ktorý bol súdu predložený zo strany správneho orgánu. Súčasťou administratívneho spisu je upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom Pd 115/15/6613-4 zo dňa 26.08.2015, doručené odporcovi 28.08.2015, v ktorom prokurátor v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre upozornil odporcu na porušovanie ustanovení § 18 ods. 2, § 22 ods. 2, 3, § 24 ods. 1, § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a uložil odporcovi vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od doručenia upozornenia, následne o prijatých opatreniach informovať v rovnakej lehote prokurátora. Obec vytknuté nedostatky odstránila riadnym doručením rozhodnutia S2014/00438 zo dňa 22.05.2015 P. Y., ktorý rozhodnutie prevzal dňa 11.08.2015 a do spisu založil doklad o doručení rozhodnutia aj pre I. L.. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z podaní účastníkov konania, je zrejmé, že na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp.zn. 4C/146/2014 prebieha konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na návrh žalobkyne I. L. proti žalovaným 1/ P. Y. a ďalším žalovaným v 2. až 10. rade, ktorí sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava. Okresný súd v Žiari nad Hronom uznesením č.k. 4C/146/2014-22 z 18.09.2014 vydal predbežné opatrenie, keď v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia a uložil žalovanému v 1. rade, aby sa zdržal akýchkoľvek zásahov, ktoré by znemožňovali žalobkyni užívanie pozemku zobrazeného ako E-KN parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 994 m2, zapísanej na LV č. XXX pre kat.úz. T. M. a E. M. - M., najmä, aby sa zdržal umiestňovania stavebného materiálu, drevnej hmoty, skál, piesku, štrku a iných prekážok na tomto pozemku do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutej parcele. Predmetné uznesenie bolo zmenené Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 17Co/1332/2014-50 zo dňa 10.11.2014 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ustanovenia § 74 ods. 1 a § 75 ods. 2 O.s.p. vyžadujú od účastníka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má dočasne upraviť pomery účastníkov v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a uviesť, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej. Predbežné opatrenie musí mať vzťah k veci samej, o ktorej bude súd konať a súd môže dočasne upraviť pomery účastníkov bez riadneho zistenia skutkového stavu len v tom prípade, ak nie je možné s rozhodnutím o právach a povinnostiach účastníkov vyčkať až do skončenia vo veci samej, pretože niektorému z účastníkov do času, kým bude vydané rozhodnutie vo veci samej, hrozí určitá ujma. Žalobkyňou navrhované predbežné opatrenie nemá žiadny súvis s vecou samou, pretože predmetom konania vo veci samej nie je hospodárenie so spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, ani vypratanie nehnuteľností, ale zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Krajský súd vychádzal zo zistení, že žalobkyňa neuviedla, prečo v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má súd jednému z podielových spoluvlastníkov ukladať obmedzenia. Konštatoval, že nezhody medzi spoluvlastníkmi môžu podieloví spoluvlastníci riešiť spôsobom vyplývajúcim zo zákona (§ 139 OZ), preto nevidel dôvod ukladať niektorému zo spoluvlastníkov povinnosti a obmedzenia podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností formou predbežného opatrenia. Predmetom tohto súdneho konania vedeného podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p je posúdenie zákonnosti rozhodnutia odporcu, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť odstrániť v rozhodnutí uvedené veci z pozemku, ktorého je podielovým spoluvlastníkom, aplikujúc ustanovenie § 5 Občianskeho zákonníka. Podľa § 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Podľa § 5 Občianskeho zákonníka; ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. Ochrana podľa § 5 Občianskeho zákonníka je výnimkou zo všeobecne platnej zásady, že ochranu proti tomu, kto ohrozí, alebo poruší právo, poskytuje zásadne súd. Táto ochrana je občianskoprávnou ochranou, ktorej zmysel treba hľadať v jej predbežnosti a v ochrane pokojného stavu najbližším kompetentným orgánom, poznajúcim pomery, t.j. obcou. Predbežnosť sa poníma vo vzťahu k následnému možnému súdnemu konaniu, a nie správnemu konaniu. Samo rozhodnutie vydané obcou v správnom konaní, nie je teda rozhodnutím predbežnej povahy vo vzťahu k správnemu konaniu, keďže neprebieha žiadne správne konanie, v ktorom by sa očakávalo vydanie iného konečného rozhodnutia. Keďže sa nejedná ani o procesné rozhodnutie ohľadom vedenia konania, nejde svojou povahou o rozhodnutie, kedy by súdy nepreskúmavali zákonnosť takéhoto rozhodnutia (§ 248 písm. a/ O.s.p.). Jedná sa o rozhodnutie sui generis vydané správnym orgánom v rámci správneho konania, ktoré je meritórnym rozhodnutím, a teda podlieha súdnemu prieskumu. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí 8Sžo/208/2009, ktorý posudzoval vzťah rozhodnutia § 5 OZ a § 248 písm. a/ O.s.p.. Z ustálenej judikatúry tak slovenských súdov, ale aj súdov Českej republiky vyplýva, že pri interpretácii čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd v pochybnostiach treba dať prednosť ochrane základných práv a slobôd, a teda dôvody vylučujúce súdne preskúmanie interpretovať reštriktívne. Súd preto posudzoval na základe podaného opravného prostriedku zákonnosť rozhodnutia odporcu a nezastavil konanie podľa § 248 ods. 2 písm. a/ O.s.p. vzhľadom na predbežnú povahu tohto rozhodnutia. V zmysle ustanovenia § 5, posledná veta, Občianskeho zákonníka nie je rozhodnutím orgánu štátnej správy dotknuté právo účastníkov konania domáhať sa ochrany na súde. Právna ochrana poskytovaná príslušnými orgánmi štátnej správy je len predbežná. Až pokiaľ sa žiadny z účastníkov neobráti so svojim návrhom na súd, je rozhodnutie orgánu štátnej správy konečné. Keďže nebolo preukázané, že by doposiaľ bol podaný zo strany účastníkov konania návrh na súde, ohľadom úpravy hospodárenia so spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve, nemožno ani považovať rozhodnutie obce za rozhodnutie predbežné vo vzťahu k nejakému súdnemu konaniu, ktoré zatiaľ neprebieha. Preto je jednoznačne súdny prieskum opodstatnený. Ak by v tej istej veci rozhodol neskôr súd, nebol by v žiadnom smere viazaný predchádzajúcim rozhodnutím obce. Začatie súdneho konania nebráni správnemu orgánu rozhodnúť v zmysle § 5 OZ. Až právoplatné rozhodnutie súdu vo veci tvorí prekážku rozhodnutej veci (rei iudicata). V zmysle vyššie uvedeného v zásade platí, že ochrany sa môže každý domáhať na súde a len v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR - zákona č. 460/1992 Zb.. Iný orgán než súd je len výnimočne zákonom povolaný, aby poskytol subjektom občianskoprávneho vzťahu ochranu, pričom takýmto orgánom môže byť aj obec, ktorá rozhoduje podľa § 5 Občianskeho zákonníka a poskytne ochranu za splnenia podmienok stanovených týmto ustanovením. Obec procesne postupuje podľa Správneho poriadku. Skutkovým základom pre rozhodnutie obce je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obec zisťuje a rieši len skutkové otázky. Práva a právnych otázok sa nedotýka, ani sa ich nesmie dotýkať. Prekročila by tým oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 5 OZ. Ak obec dôjde k záveru, že došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu (neskúma sa právo, právny stav, právne vzťahy, pretože ide len o faktický stav), vydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 a nasl. Správneho poriadku. Obec pri rozhodovaní zisťuje, či boli splnené podmienky požadované ustanovením § 5 Občianskeho zákonníka pre rozhodnutie. Jedná sa o dve podmienky, a to: 1. zrejmé porušenie pokojného stavu (zásah, ktorý nevylučuje pochybnosti, že sa ním mení pokojný stav), 2. existencia pokojného stavu (posledný pokojný stav pred zásahom). Obec je oprávnená zásah do pokojného stavu zakázať, alebo rušiteľovi uložiť, aby obnovil posledný pokojný stav. Základným predpokladom pre postup podľa § 5 OZ nie je riešenie dlhodobých susedských sporov, ani riešenie sporov spoluvlastníkov ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, ale riešenie pokojného stavu, ktorý sa tu vytvoril a nerušene trval počas takej dlhej doby, ktorú je možné považovať za stav pokojný. Vyžaduje sa určitá stálosť, t.j. stav, ktorý sa dotknutými osobami mlčky alebo výslovne akceptoval. O zásah do pokojného stavu pôjde v tom prípade, keď do neho bude zasiahnuté náhlym svojpomocným konaním. Nie je pritom významné, či zásah do pokojného stavu bol v súlade s právom, alebo nie (porovnaj uznesenie Ústavného súdu ČR II.ÚS 183/01 zo dňa 29.05.2001). Podstatnou skutočnosťou je, či existuje zásah - náhle zrejmé porušenie pokojného stavu. Súd zastáva stanovisko, že v predmetnej veci sa nejedná o zrejmý zásah do pokojného stavu, aký má na mysli ustanovenie § 5 OZ, teda nedošlo k zásahu, ale ide o nezhodu spoluvlastníkov pri hospodárení (nakladaní) so spoločnou vecou, pričom spory medzi spoluvlastníkmi nie je povolaná riešiť obec, ale rozhodovanie týchto sporov patrí do právomoci súdov. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka; z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka; o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. V zmysle ustálenej judikatúry pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“ v zmysle § 139 ods. 2 OZ zahrňuje aj užívanie spoločnej veci jej spoluvlastníkmi. Rozumie sa ním tiež užívanie nehnuteľnosti. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade odporca prekročil rozsah svojej právomoci na úseku poskytovania ochrany s poukazom na § 5 OZ, keď napadnutým rozhodnutím uložil navrhovateľovi povinnosť odstrániť v rozhodnutí vymenované veci z pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, I. L. a ďalších osôb. Nemožnosť aplikovať toto ustanovenie vyplýva z povahy sporu medzi navrhovateľom a I. L., keď jednoznačne sa jedná o nezhody ohľadom užívania veci - pozemku, ktorý je v ich spoluvlastníctve. Súd má za to, že aplikujúc ustanovenie § 5 OZ nemôže obec uložiť niekomu povinnosť na plnenie, toto oprávnenie prislúcha len súdu. Účelom a zmyslom § 5 OZ je poskytnúť rýchlu a účinnú pomoc proti zásahu. Predpokladom je však existencia zásahu. Obec má urýchlene zabezpečiť poriadok a pokoj pred zasahovaním do faktického, posledného pokojného stavu, pričom sporné právne otázky obec nerieši. Spornú právnu otázku medzi účastníkmi právneho vzťahu môže v konečnom dôsledku vyriešiť na návrh až súd. V predmetnej veci sa nejedná o riešenie susedského sporu, ale je tu spor spoluvlastníkov ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou. Taktiež sa nejedná o náhly zásah, ale o pretrvávajúci stav, postupné ukladanie vecí na spoločný dvor. Ide o nezhody ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou. Právomoc obcí na riešenie takýchto sporov nie je daná. Uloženie povinnosti odstrániť veci vymenované vo výroku napadnutého uznesenia nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 5 OZ, ktorý umožňuje obci rušiteľovi uložiť, aby obnovil posledný pokojný stav, resp. zakázať mu zásah do pokojného stavu. Je zrejmé, že zákon predpokladá rozhodnutie správneho orgánu, majúce predbežnú povahu, pričom za takéto rozhodnutie nemožno považovať rozhodnutie, ktoré v sebe obsahuje opatrenie trvalej povahy, akým je uloženie povinnosti odstrániť veci. Vydané rozhodnutie sa teda javí rozhodnutím nie predbežnej povahy vo vzťahu k súdnemu konaniu, ale rozhodnutím konečným, t.j. s trvalými dôsledkami, ktoré by v podstate nahradilo súdne rozhodnutie. V dôsledku vyššie uvedeného súd zastáva stanovisko, že aplikácia ustanovenia § 5 OZ v danom prípade neprichádzala do úvahy a odporca vydaním rozhodnutia prekročil rozsah svojej právomoci, keď v podstate zasiahol do právomoci súdu, ktorý je oprávnený vydávať rozhodnutia na plnenia (§ 80 písm. b/ O.s.p.), t.j. rozhodnutia o uložení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho stavu alebo z porušenia práva. V konaní nie je sporné to, že došlo k sporu ohľadom užívania veci (pozemku) v spoluvlastníctve navrhovateľa, I. L. a ďalších spoluvlastníkov, avšak súd nepovažuje za adekvátnu poskytnutú ochranu spoluvlastníčke pozemku I. Grandtnerovej tým, že navrhovateľovi bola uložená povinnosť odstrániť veci zložené na pozemku, ktorého sú spoluvlastníkmi. Svojou povahou sa nejedná o zrejmý zásah do pokojného stavu, avšak o rozdielne názory spoluvlastníkov ohľadom užívania spoločnej veci. Ide o nezhody medzi spoluvlastníkmi, ktoré môžu podieloví spoluvlastníci riešiť výlučne súdnou cestou, spôsobom vyplývajúcim zo zákona (§ 139 Občianskeho zákonníka). Z vyššie uvedených dôvod súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto rozhodnutie zrušil podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi, ktorý v konaní mal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., pretože si žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.