Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/260/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207693 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114207693.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. spoločnosťou verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX O. O., štátny občan SR, zast. opatrovníčkou B. S., zamestnankyňou Okresného súdu Banská Bystrica, o vymoženie pohľadávky vo výške 331,94 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 157/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1167/2014-30 zo dňa 5. augusta 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1167/2014-30 zo dňa 5. augusta 2014 z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1167/2014-30 zo dňa 5. augusta 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. PV-C/1011/0326 zo dňa 26.02.2013. Okresný súd zistil, že dňa 09.12.2008 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá zmluva o úvere, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre úver verzia 2/2008. V bode 3.7 zmluvy o úvere ako aj v čl. 11.2 Obchodných podmienok pre úver sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy sa budú rozhodovať podľa rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach. V časti II. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože mal preukázané, že povinný mal vo vzťahu vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že praktickým dôsledkom uzavretej rozhodcovskej zmluvy je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom, alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu v dôsledku výberu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu vykonaného dodávateľom, ako silnejšou stranou spotrebiteľského vzťahu. V prípade podania žaloby oprávneným na rozhodcovskom súde, ako tomu bolo aj v danom prípade, je spotrebiteľovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré zmluva a obchodné podmienky pre úver len odkazujú. Zmluva a obchodné podmienky pre úver sú pripravené na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Povinný v tomto prípade nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, pričom jeho jedinou alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Prípadná zmena Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa je zo strany povinného taktiež vylúčená.. Preto okresný súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, nakoľko povinný jednoznačne nemohol ovplyvniť jej obsah a zároveň ani oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno o preukázaní opaku. Konštatoval, že znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné. V zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Okresný súd dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie overenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ak právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho právny predchodca uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že jeho právny predchodca V. O., a.s. pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Nesúhlasil s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. Dňa 29.12.2014 bol okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie zároveň žiadal o vrátenie súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania a vrátenie originálu rozhodcovského rozsudku predloženého súdu, ako exekučný titul. Dňa 13.04.2015 okresný súd postúpil vec odvolaciemu súdu. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Odvolací súd posúdil podanie oprávneného, ako späťvzatie návrhu na začatie exekučného konania, a to s prihliadnutím na to, že exekúcia ešte nezačala, pretože začína až vydaním poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj s prihliadnutím na to, že oprávnený zároveň žiadal o vrátenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, rovnako aj rozhodnutia predloženého súdu ako exekučný titul spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. O vrátení súdneho poplatku odvolací súd nerozhodoval, pretože súdny poplatok bol vyrubený okresným súdom a tento o jeho vrátení rozhodne samostatným uznesením. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 208 O.s.p. zrušil a exekučné konanie zastavil. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.