Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/300/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216004 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115216004.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa JOMAX SK s. r. o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 44 766 181, právne zast. AKSK, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 15, IČO: 36 859 711 proti odporcovi 1/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zast. AKMG, s. r. o. advokátska kancelária, IČO: 36 800 589, Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica a odporcovi 2/ Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008 o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu 1/ a odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/329/2015-104 zo dňa 18. septembra 2015 v senáte jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Námietku miestnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica na prejednanie a rozhodnutie veci vznesenú odporcom 1/ a odporcom 2/ z a m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/329/2015-104 zo dňa 18.septembra 2015 m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 1/ trovy odvolacieho konania vo výške 208,- Eur (33,- Eur za zaplatený súdny poplatok a 175,- Eur trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu odporcu 1/.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 33,- Eur za súdny poplatok.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi 1/ uložil povinnosť uhrádzať navrhovateľovi doplatok vo výške 381,105 Eur/MWh vyplývajúci z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0502/2014/E-OZ zo dňa 08.10.2013 v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej v zariadení nachádzajúcom sa v obci Buzitka, 985 41 Buzitka, názov zdroja: FvE Buzitka 2, inštalovaný výkon 0,998 MW v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 z obnoviteľných zdrojov energie, zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Odporcovi 2/ uložil povinnosť odoberať od navrhovateľa elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú tento vyrobil na zariadení výrobcu elektriny nachádzajúcom sa v obci Buzitka, 985 41 Buzitka, názov zdroja: FvE Buzitka 2, inštalovaný výkon 0,998 MW v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 za cenu elektriny na straty vo výške 44,0150 Eur/MWh, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Napokon súd uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal na súd návrh vo veci samej.
Návrhom podaným na súd dňa 31.07.2015 sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia v znení uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia. Na výzvu súdu podaním doručeným
dňa 19.08.2015 navrhovateľ upresnil, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať zdržania nekalosúťažného konania odporcov spočívajúceho v nedôvodnom odopretí poskytovania podpory podľa Zákona o podpore odporcami pre rok 2015, odstránenia závadného stavu spôsobeného týmto nekalosúťažným konaním, spočívajúcom v uzatvorení Zmluvy o doplatku na rok 2015 medzi odporcom 1/ a navrhovateľom a Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát medzi odporcom 2/ a navrhovateľom. Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej bude domáhať aj poskytnutia náhrady peňažného plnenia voči odporcovi 1/ spočívajúcej v doplatku a voči odporcovi 2/ spočívajúcej v cene elektriny za stratu.
Súd prvého stupňa vyhodnotil navrhovateľom uvádzané údaje a predložené listinné dôkazy a dospel k názoru, že v tomto štádiu konania navrhovateľ osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, čím je splnená jedna z podmienok nariadenia predbežného opatrenia. Ďalej mal súd prvého stupňa za osvedčené, že navrhovateľ je výrobcom elektriny prevádzkujúcim zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pripojené do distribučnej sústavy odporcu 1/, pričom svoje zariadenie na výrobu elektriny prevádzkuje na základe povolenia udeleného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Súd mal ďalej za osvedčené, že navrhovateľ je poberateľom podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, pričom podpora sa poskytuje v zásade v dvoch formách, a to vo forme odberu (výkupu) elektriny zo strany prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy alebo osoby ním poverenej za cenu elektriny na straty, a to v rozsahu elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac a vo forme doplatku (k cene elektriny na straty) uhrádzaného prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac znížené o tzv. technologickú vlastnú spotrebu zariadenia. Poskytovateľom oboch foriem podpory je odporca 1/, ktorý zabezpečovaním tejto formy podpory poveril odporcu 2/. Navrhovateľ v tomto prípade vyčíslil doplatok vo výške 381,105 Eur/MWh, ktorý si uplatňuje od odporcu 1/. V súvislosti s poskytovaním podpory pri výrobe elektriny mal súd tiež za osvedčené, že dňa 08.01.2015 odporca 1/ adresoval navrhovateľovi oznámenie, v ktorom mu oznámil stratu nároku na podporu v roku 2015, a to z dôvodu porušenia zákonných povinností ustanovených v § 4 Zákona o podpore. Súd mal teda osvedčené, že na základe nesplnenia zákonných povinností odporca 1/ neposkytol navrhovateľovi podporu určenú pre rok 2015. Otázka, či neposkytnutie podpory pri výrobe elektriny môže byť výsledkom nesprávnej aplikácie zákonných ustanovení, prípadne iných navrhovateľom uvedených skutočností, bude úlohou súdu pri rozhodovaní vo veci samej. V štádiu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd predovšetkým prihliadal na dôsledky neposkytovania podpory navrhovateľovi pri výrobe elektriny, pričom navrhovateľ podľa súdu dostatočne osvedčil, že práve neposkytnutím podpory prichádza o väčšiu časť ziskov, čo môže viesť k neschopnosti navrhovateľa uhrádzať splatné pohľadávky a náklady spojené s obsluhou a riadením elektrárne. Súd prvého stupňa preto považoval navrhovateľom odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy za dostatočné a ako jednu z podmienok potrebnú na nariadenie predbežného opatrenia za splnenú.
Súd prvého stupňa mal teda osvedčené všetky podmienky odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, stotožnil sa so všetkými skutkovými, ako aj právnymi dôvodmi popísanými v návrhu navrhovateľa, a preto rozhodol o nariadení predbežného opatrenia podľa návrhu, pričom podľa § 76 ods. 3 OSP uložil navrhovateľovi podať v primeranej lehote návrh na začatie konania vo veci samej.
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie odporca 1/ aj odporca 2/.
Odporca 1/ namietal proti povinnosti uloženej nariadeným predbežným opatrením, tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe predložených dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Namietal, že v tomto prípade sú splnené podmienky na to, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. b/ OSP uznesenie zrušil a konanie zastavil, napríklad existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 19Cb/48/2015-69 zo dňa 06.03.2015 rozhodol o návrhu navrhovateľa zo dňa 30.01.2015 na nariadenie predbežného opatrenia tak, že odporcovi uložil povinnosť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najdlhšie však do 31.12.2015 zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia navrhovateľa s názvom FvE Buzitka 2 s inštalovaným výkonom 0,998 MW nachádzajúcom sa v obci Buzitka, a to odberom elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu elektriny na straty a doplatkom podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ zák. č. 309/2009 Z.z., a to všetko v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR č. 0502/2014/E-OZ zo dňa 08.10.2013. Na odvolanie odporcu Krajský súd Žilina uznesením sp. zn.
13Cob/158/2015 zo dňa 15.05.2015 uvedené uznesenie OS Žilina zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd Žilina v odôvodnení okrem iného uviedol, že pokiaľ by návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo vyhovené, navrhovateľ by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu aj bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či navrhovateľ pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil, je sporná. Navrhovateľom požadované predbežné opatrenie je podľa názoru Krajského súdu Žilina aj v rozpore so zásadou proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia odporcu 1/. Odporca 1/ poukazoval na to, že vyššie uvedeným návrhom na OS Žilina sa navrhovateľ domáhal zabezpečenia podpory výroby elektrickej energie z totožného výrobného zariadenia navrhovateľa nachádzajúceho sa v obci Buzitka, názov zdroja FvE Buzitka 2 a výška doplatku požadovaná navrhovateľom sa opiera o totožné rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručený OS Banská Bystrica sa podľa navrhovateľa týka rovnakých skutkových tvrdení a opiera sa o rovnaké dôkazy, na základe ktorých bol uplatnený vo vyššie uvedenom konaní na OS Žilina a na KS Žilina, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Uznesenie KS Žilina preto podľa odporcu 1/ predstavuje prekážku veci rozhodnutej v tomto prípade. Odporca 1/ v odvolaní vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti OS Banská Bystrica podľa § 105 ods. 1 OSP, keď s poukazom na § 84 v spojení s § 85 ods. 2 OSP uviedol, že miestne príslušným súdom na prejednanie návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia podaného v tomto prípade je Okresný súd Žilina, pretože odporca 1/ a aj odporca 2/ sú právnické osoby so sídlom v Žiline. Pokiaľ navrhovateľ odôvodnil miestnu príslušnosť OS Banská Bystrica ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov v SR tým, že ide o nekalosúťažné konanie, odporca 1/ namietal, že navrhovateľ vo svojom návrhu túto skutočnosť nepreukázal, ani podrobnejšie nezdôvodnil. Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu súťažiteľom alebo spotrebiteľom, postup odporcu 1/ v tejto veci je však odôvodnený práve dôsledným dodržiavaním ustanovení zák. č. 309/2009, keď u navrhovateľa zo zákona nastala situácia, že nebolo možné jeho výrobné zariadenie zaradiť na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory. Podľa odporcu 1/ je vylúčené, aby postup odporcu 1/ voči navrhovateľovi napĺňal skutkovú podstatu generálnej klauzuly nekalosúťažného konania, ako aj akúkoľvek osobitnú skutkovú podstatu nekalosúťažného konania.
Odporca 1/ tiež namietal, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 75 ods. 2 OSP. Keďže navrhovateľ si včas nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z., na strane odporcov bola nielen oprávnenosť, ale dokonca povinnosť postupovať v zmysle § 4 ods. 3 zákona, podľa ktorého navrhovateľ stratil ex lege právo podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ na nasledujúci kalendárny rok, teda na rok 2015. Navrhovateľ podľa odporcu 1/ nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako podmienku nariadenia predbežného opatrenia. Navrhovateľ vidí dôvody nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy najmä v tom, že neposkytnutie podpory pre rok 2015 bude mať pre navrhovateľa likvidačný charakter, pretože nebude schopný splácať úver a ostatné finančné záväzky, preto neposkytnutie podpory pre rok 2015 bude pre navrhovateľa znamenať povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Toto tvrdenie navrhovateľa označil odporca 1/ za nepravdivé, pričom poukazoval na to, že mu odporučil, aby od 01.01.2015 zabezpečil odber ním vyrobenej elektriny formou Zmluvy o dodávke elektriny uzavretej s odporcom 2/, na základe takejto zmluvy by bola zo strany odporcu 2/ odoslaná navrhovateľovi ponuka na odber elektriny za reálnu trhovú cenu. Nie je preto pravda, že iba v prípade, že má navrhovateľ uzavreté zmluvy s odporcom 1/, nebude musieť ukončiť svoju výrobu, ale naopak, navrhovateľ môže ďalej pokračovať vo výrobe elektriny aj na základe Zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom, kde by mu minimálne odporca 2/ vyšiel v ústrety. Navrhovateľ sa podľa odporcu 1/ nesprával v tomto prípade prevenčne, pretože napriek upozorneniu odporcu 1/ neuzavrel Zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom. Tvrdil tiež, že v prípade nariadeného predbežného opatrenia by bola spôsobená škoda práve na strane odporcu 1/, nakoľko podľa neho sú dôvodné pochybnosti o schopnosti navrhovateľa vyplatené peňažné prostriedky vrátiť v prípade, že v konaní vo veci samej by navrhovateľ nebol úspešný. Odporca 1/ tiež tvrdil, že nariadením predbežného opatrenia dochádza k hrubému nepomeru práv a povinností medzi navrhovateľom a odporcom, keď navrhovateľ porušil Zákon o energetike, správa sa nezodpovedne a neuzavrel zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom, hoci tak urobiť mal a mohol, napriek tomu však požaduje vyplatenie doplatku. Navrhovateľ by mal niesť podnikateľské riziko a sám riešiť vzniknutú situáciu zapríčinenú nesplnením jeho notifikačnej povinnosti.
Odporca 1/ nepovažuje za správne prenesenie tohto podnikateľského rizika, ako aj zodpovednosti za nesplnenie podmienok pre uplatnenie podpory podľa zákona zo strany navrhovateľa na odporcu 1/.
Odporca 2/ v podanom odvolaní tiež namietol, že miestne príslušným súdom podľa § 84 a § 85 ods. 2 OSP je Okresný súd Žilina, ktorý je súdom v sídle odporcu 1/ aj 2/, a preto o nariadení predbežného opatrenia rozhodol nepríslušný súd. Vzniesol aj námietku res iudicata s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/158/2015.
Odporca 2/ v odvolaní ďalej namietal, že navrhovateľ v návrhu nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, pretože navrhovateľom udávané nekalosúťažné konanie je nepravdivé a tvrdenia navrhovateľa sú účelové. Navrhovateľ nepreukázal ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a sám sa vystavil riziku tým, že neuzavrel riadne a včas zmluvu, ktorou by elektrinu vyrobenú v jeho zariadení za trhovú cenu predal. Navrhovateľ podľa odporcu 2/ neosvedčil ani hrozbu platobnej neschopnosti a svoje tvrdenie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, poukázal len na údajnú splátku úveru a na údajné ročné náklady na prevádzku svojho výrobného zariadenia, ani tieto tvrdenia však neosvedčil. Odporca 2/ poukazoval aj na to, že výroba elektriny nie je jediným predmetom činnosti navrhovateľa. Namietal tiež, že nariadením predbežného opatrenia dochádza k hrubému nepomeru medzi účastníkmi konania, nakoľko má byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie predbežného opatrenia žiada, avšak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu navrhované predbežné opatrenie smeruje. Ochrana navrhovateľa predbežného opatrenia nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky bola znemožnená ochrana oprávnených záujmov druhej strany a tiež nesmie byť prejudikovaný konečný výsledok sporu, má byť zaistené, aby konečné rozhodnutie mohlo mať reálny význam, čo v danom prípade nie je. Uviedol tiež, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania, preto aj predbežné opatrenie musí byť nariadené tak, aby bola možnosť navrátenia do predošlého stavu, pokiaľ sa v konaní vo veci samej preukáže, že dočasná ochrana účastníka požadujúceho nariadenie predbežného opatrenia nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu. Odporca 2/ tvrdil, že nariadením predbežného opatrenia, ktorým mu bola súdom uložená povinnosť odoberať od navrhovateľa elektrinu nastala situácia, kedy by navrátenie do predošlého stavu nebolo možné.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov vyjadril písomným podaním zo dňa 10.11.2015 a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ považuje námietku miestnej nepríslušnosti uplatnenú obidvoma odporcami za nedôvodnú.
Uviedol, že odporca 2/ je jediným spoločníkom spoločnosti SSE - Solar s. r.o., ktorá prevádzkuje v okresoch Lučenec a Poltár 7 solárnych elektrární, teda poskytnutie podpory navrhovateľovi je v rukách spoločnosti, ktorá je priamym konkurentom navrhovateľa. Navrhovateľ sa vo veci samej bude domáhať zdržania sa nekalosúťažného konania odporcov, spočívajúceho v neposkytovaní podpory navrhovateľovi podľa zákona pre rok 2015, odstránenia závadného stavu spôsobeného týmto nekalosúťažným konaním a bude sa domáhať poskytnutia náhrady peňažného plnenia voči obom odporcom. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí navrhovateľ ani s námietkou res iudicata uplatnenou odporcom 1/ a odporcom 2/, poukazoval na to, že v prípade konania na OS Banská Bystrica sa bude domáhať nárokov z porušenia svojich práv z nekalej súťaže, zatiaľ čo na OS Žilina bol podaný návrh na určenie, že navrhovateľ má nárok na podporu podľa Zák. č. 309/2009 Z.z. Aj keď petity navrhovaných predbežných opatrení sú podobné, konanie o nekalej súťaži nie je pokračovaním konania o určenie, že navrhovateľovi vznikol nárok na podporu podľa zákona. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia považuje navrhovateľ za vecne správne, tvrdil, že podaným návrhom preukázal nebezpečenstvo hroziacej ujmy v prípade, že predbežné opatrenie súd nenariadi. Pokiaľ by aj bol navrhovateľ uzavrel zmluvu o odbere elektrickej energie za trhovú cenu, získané finančné prostriedky by neboli postačujúce pre riadne fungovanie a zachovanie existencie podnikania navrhovateľa, nakoľko trhová cena elektriny je oveľa nižšia ako hodnota podpory. Pokiaľ odporcovia spochybnili schopnosť navrhovateľa vrátiť neprávom poskytnutú podporu v prípade neúspechu vo veci samej, navrhovateľ tvrdil, že ak mu bude poskytnutá podpora odporcami na rok 2015, bude v jeho možnostiach v prípade neúspechu vo veci samej finančné prostriedky vrátiť, pričom poukazoval na úpravu zákona o podpore, podľa ktorého je vrátenie neprávom vyplatenej podpory jednou z podmienok poskytnutia podpory.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia.
Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou miestnej príslušnosti a námietkou prekážky veci rozhodnutej vznesenou odporcami v odvolaní a skúmal, či v tejto veci nie je potrebné konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastaviť. Po zhodnotení všetkých známych skutočností vychádzal zo záveru, že navrhovateľ a odporca 1/ a odporca 2/ ako účastníci konania sa v rámci hospodárskej súťaže dostávajú do pozície súťažiteľov na relevantnom trhu územia SR pri výrobe, predaji, nákupe a distribúcii elektrickej energie, v dôsledku čoho nie je možné vylúčiť, že konanie odporcu 1/ a 2/ bude v konaní vo veci samej posudzované aj z hľadiska splnenia zákonných predpokladov hospodárskej súťaže a aj z hľadiska prípadného nekalosúťažného konania v zmysle § 44 a nasl. Obchodného zákonníka, ak by odporcovia zasahovali svojim konaním do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že voči odporcovi 1/ a 2/ sa bude domáhať návrhom vo veci samej ochrany práv pred nekalosúťažným konaním odporcov, a na prejednanie a rozhodovanie vecí týkajúcich sa ochrany práv z nekalej súťaže v tomto prípade je príslušný v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov SR práve Okresný súd Banská Bystrica, ktorý rozhodol o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. S poukazom na úpravu § 74 ods. 2 OSP, v zmysle ktorej na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný súd, ktorý je príslušný na konanie vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že nie je možné prihliadnuť na námietku odporcov, že OS Banská Bystrica nie je v tejto veci miestne príslušným súdom, a preto odvolací súd námietku miestnej príslušnosti odporcov zamietol.
Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou odvolateľov, že v tomto prípade je daná prekážka res iudicata. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje vždy vo vzťahu k nároku, ktorý si chce navrhovateľ uplatniť vo veci samej a v súvislosti s ktorým nariadenie predbežného opatrenia navrhuje. Ako už bolo uvedené, predmetom konania vo veci samej v tomto prípade bude konanie o ochrane proti nekalej súťaži, zatiaľ čo predmetom knania na OS a KS Žilina bolo určenie, že navrhovateľ si mohol na elektrinu vyrobenú vo vyššie uvedenom energetickom zariadení (FvE Buzitka 2 v obci Buzitka) v r. 2015 uplatniť právo na podporu podľa Zák. č. 309/2009 Z.z. v súlade s príslušným rozhodnutím URSO.
Podľa § 74 ods. 1 Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podmienkou pre nariadnie predbežného opatrenia je predovšetkým osvedčenie základných skutočností pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, a ďalej osvedčenie existencie vzniku bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, že navrhované predbežné opatrenie nebude nariadené.
Navrhovateľ návrhom nežiadal uložiť predbežné opatrenie, ktorým by súd odporcom uložil povinnosť zdržať sa určitej činnosti, ktorá by bola na ujmu navrhovateľa, ale žiadal uložiť odporcovi 1/ povinnosť, aby uhrádzal doplatok podľa rozhodnutia URSO zo dňa 08.10.2013 za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a odporcovi 2/ povinnosť odoberať od neho elektrinu za cenu elektriny na straty za každý kalendárny mesiac v roku 2015. Súd môže nariadením predbežného opatrenia poskytnúť dočasnú ochranu navrhovateľovi tak, že druhému účastníkovi konania uloží povinnosť niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, nie je však možné, aby bolo predbežným opatrením deklarované určité konkrétne právo účastníka konania, keď toto navyše nie je ani dostatočne osvedčené. Len zo samotného faktického stavu, že odporca 1/ a odporca 2/ odoberajú od navrhovateľa elektrinu, nie však za takú cenu, akú by mali podľa jeho názoru s odkazom na rozhodnutie URSO platiť, dokonca za odber elektriny navrhovateľovi neplatia vôbec, nie je možné vyvodiť potrebu pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 OSP, a to aj preto, že takéto tvrdenie navrhovateľa v konaní zatiaľ osvedčené nebolo. Potrebu naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala nariadiť navrhované predbežné opatrenie, nie je možné vyvodiť len z obavy navrhovateľa, že v dôsledku nižšej kúpnej ceny za výkup ním vyrábanej elektrickej energie, ktorá mu bola ako trhová cena odporcami ponúknutá, došlo zo strany odporcov k vážnemu zásahu do práv navrhovateľa. Navyše, na navrhovateľom tvrdené a osvedčované skutočnosti je nevyhnutné vykonať dokazovanie ohľadne pravdivosti týchto skutočností, čo však presahuje postup súdu pri skúmaní podmienok na nariadenie predbežného opatrenia. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov
konania, a nie úprava s konečnou platnosťou, pričom musí byť poskytnutá ochrana nielen tomu, kto nariadenie predbežného opatrenia navrhuje, ale aj tomu, voči komu navrhované predbežné opatrenie smeruje.
Odvolací súd zdôrazňuje, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nesmeroval k zákazu konkrétneho jednania zo strany odporcov tak, ako tomu má byť v prípade konania naplňujúceho znaky nekalosúťažného konania, predmetom výroku navrhovaného predbežného opatrenia nie je zdržovací alebo odstraňovací nárok tak, ako je tomu v sporoch z nekalej súťaže, navrhovateľ sa ani nedomáhal zákazu a odstránenia protiprávneho stavu vyvolaného nekalou súťažou. Navrhovateľ sa návrhom domáhal uloženia povinnosti odoberať ním vyrobenú elektrinu za cenu stanovenú všeobecným cenovým rozhodnutím URSO aj pre rok 2015, teda nie len za trhovú cenu, pričom práve skutočnosť, či bol odporca 1/ povinný odoberať a kupovať slnečnú energiu od navrhovateľa práve za túto cenu, je medzi účastníkmi konania sporná a bude predmetom ďalšieho dokazovania až v konaní vo veci samej, a to napriek tomu, že navrhovateľ nárok na podporu si uplatnil vo vzťahu k URSO, nie však voči odporcovi 1/ ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Podľa príslušných ustanovení Zák. č. 309/2009 Z.z. vzniká jednotlivým výrobcom elektrickej energie z obnoviteľného zdroja energie - slnečnej energie nárok na podporu poskytovanú prostredníctvom prevádzkovateľov regionálnych distribučných sietí, ktorým je pre navrhovateľa odporca 1/, pričom na rok 2015 takáto zmluva medzi navrhovateľom a odporcom 1/ preukázateľne uzavretá nebola. Navrhovateľ tak podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil, že cena elektriny, za ktorú ju má odporca 1/ v roku 2015 povinnosť vykupovať od navrhovateľa je v takej výške, v akej bola pred rokom 2015 stanovená cenovým rozhodnutím URSO na roky 2014 - 2026, ktoré obsahuje pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 381,105,- Eur/ Mwh tak, ako to tvrdí navrhovateľ, alebo či je táto len vo výške zodpovedajúcej trhovej cene elektriny, bez poskytnutia podpory tak, ako by to malo byť podľa tvrdenia odporcov, ktorí poukazovali na to, že navrhovateľ si pri uplatnení nároku na podporu po zmene zákona v znení účinnom od 01.01.2014 nedodržal zákonný postup. Vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť tvrdení navrhovateľa o tom, že sa zákon o podpore v znení účinnom od 01. 01. 2014 na neho nevzťahuje z dôvodu, že uviedol zdroj energie do prevádzky pred 01. 01. 2014, nie je možné v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia. Bez vykonania riadneho dokazovania nie je možné nariadiť navrhované predbežné opatrenie voči odporcovi 1/, ktorým mu bude uložené, aby uhrádzal navrhovateľovi doplatok vo výške, ktorá vyplýva z rozhodnutia URSO zo dňa 08.10.2013 aj pre kalendárny rok 2015, a ani nariadiť odporcovi 2/ povinnosť odoberať od navrhovateľa elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie za cenu elektriny na straty vo výške uvádzanej navrhovateľom, keďže pre takýto odber je nevyhnutné uzatvoriť písomnú Zmluvu o doplatku a aj Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát. Na tomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani tvrdenie navrhovateľa, že sa bez podpory vo forme odberu elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny, ako aj bez podpory vo forme doplatku dostáva do nepriaznivej finančnej situácie, a ani to, že odporca 1/ nie je podľa tvrdenia navrhovateľa osobou oprávnenou rozhodovať o priznaní alebo nepriznaní nároku na podporu podľa zákona o podpore. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa výpisu z obchodného registra má navrhovateľ v predmete činnosti ako podnikateľ okrem výroby a dodávky elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov zapísané aj mnohé ďalšie podnikateľské činnosti.
Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil základné podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, keď v miere dostatočnej pre nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil svoj nárok titulom nekalosúťažného konania, ktorého sa chce domáhať voči odporcom, a napokon neosvedčil ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, že navrhované predbežné opatrenie nebude nariadené. Záver súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal z toho, že navrhovateľ osvedčil všetky podmienky odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia preto považoval odvolací súd za nesprávny a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcom v celom rozsahu zamietol.
Nakoľko právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu sa konanie o nariadenie predbežného opatrenia končí, rozhodol odvolací súd aj o náhrade trov odvolacieho konania, a to podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP. V konaní boli úspešní odporcovia, preto súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania, ktoré odporcom vznikli. Odporcom vznikol nárok na náhradu zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur. Odporca 1/ je v konaní právne zastúpený, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,
výšku ktorých určíl odvolací súd podľa § 13a ods. 1 písm. a) a g) a § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb na tom právnom závere, že hodnotu sporu by bolo možné vyjadriť v peniazoch len s nepomernými ťažkosťami a až na základe vykonaného dokazovania, nakoľko v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia nie je známa výška doplatku, ktorú by bol odporca 1/ povinný navrhovateľovi zaplatiť v prípade, ak by bolo predbežné opatrenie právoplatne nariadené. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky je 64,53 Eur + paušálna náhrada 8,39 Eur, spolu 72,92 Eur zvýšené o 20% DPH, t. j. 87,50 Eur odmena za 1 úkon právnej služby. Odporca si v konaní uplatnil nárok na náhradu za 2 úkony právnej služby, a to 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia a 2. podanie odvolania proti uzneseniu o predbežnom opatrení, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2x po 87,50, t. j. 175,- Eur. Odvolací súd preto priznal odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 208,- Eur (33,- Eur za súdny poplatok a 175,- Eur trovy právneho zastúpenia) a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,- Eur za súdny poplatok za podané odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.