Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/586/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310201602 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6310201602.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľky P.. B. D., nar. XX.X. XXXX, bytom R. XXX, zastúpenej JUDr. Marianou Matulovou, advokátkou so sídlom Železničiarska 9, Banská Bystrica proti odporcovi Roľnícke družstvo Telgárt, družstvo so sídlom 976 73 Telgárt, IČO:00 420 182, zastúpenému JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom Rudlovská 47, Banská Bystrica, o zaplatenie 453,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/96/2010-309 zo dňa 26. júna 2014 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/96/2010-309 zo dňa 26. júna 2014 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 4. 3. 2010 sa pôvodná navrhovateľka B. E. domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 1.532,07 eur z titulu doplatenia vyrovnacieho podielu, na ktorý jej vznikol nárok po zániku jej členstva v Roľníckom družstve Telgárt na základe jej žiadosti zo dňa 24. 10. 1997 vystúpením podľa čl. VI. ods. 3 stanov Roľníckeho družstva Telgárt. Členstvo navrhovateľky u odporcu zaniklo ku dňu 31. 3. 1998 a po zániku členstva v zmysle čl. XV. stanov vznikol navrhovateľke nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Odporca uhrádzal navrhovateľke splátky počnúc rokom 2001, ale podľa tvrdenia navrhovateľky v návrhu výška jej vyrovnacieho podielu predstavovala sumu 103.822,--Sk (3.446,20 eur), odporca jej vyplatil podľa jej tvrdenia len sumu 57.667,--Sk (1.914,19 eur ). V r. 2001 jej mal odporca uhradiť sumu 7.691,--Sk, v r. 2002 7.676,--Sk, v r. 2003 7.665,--Sk, v r. 2005 7.711,--Sk, v r. 2006 7.745,-- Sk a 7.711,--Sk, v r. 2008 sumu 1.549,--Sk a v r. 2009 sumu 1.519,--Sk (50,42 eur). Podľa tvrdenia navrhovateľky bol odporca povinný zaplatiť jej ešte sumu 1.532,07 eur. Dňa 25. 3. 2010 doručila právna zástupkyňa navrhovateľky opravený návrh na vydanie platobného rozkazu, kde uviedla výšku súm, ktoré odporca navrhovateľke uhradil v čiastočných splátkach ako úhradu vyrovnacieho podielu totožný s tým, ako je uvedená v priložených výdavkových dokladoch (č. l. 4 -7 spisu). Keďže ten ani na výzvu navrhovateľky neurobil, podala žalobný návrh a uplatnila si nárok na zaplatenie sumy 1.532,07 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1. 1. 2010. Po vydaní platobného rozkazu navrhovateľka zobrala návrh čiastočne späť v sume 1.079,02 eur z dôvodu, že jej odporca uvedenú sumu poštovou poukážkou dňa 31. 3. 2010 uhradil, preto žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Ďalej trvala na zaplatení zostatku žalovanej sumy vo výške 453,05 eur spolu s úrokom z omeškania a trovami konania. Dohodou o postúpení pohľadávok a práv a povinností s jej postúpením spojených zo dňa 4. 5. 2012 postúpila navrhovateľka B. E. svoju pohľadávku voči odporcovi P.. B. D. a navrhla, aby súd pripustil podľa ust. § 92 O. s. p. zámenu na strane navrhovateľa. Okresný súd uznesením z 13. 6. 2012 pripustil zámenu účastníkov na strane navrhovateľky a namiesto navrhovateľky B. E. vstúpila do konania ako navrhovateľka B. D.. Okresný súd ďalej uviedol, že medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľka bola členkou Roľníckeho družstva Telgárt, jej členstvo zaniklo na základe jej žiadosti zo dňa 24. 10. 1997 vystúpením ku dňu 31. 3. 1998 v zmysle čl. VI. stanov. Medzi účastníkmi nebola sporná ani tá skutočnosť, že v transformačnom projekte Poľnohospodárskeho družstva Švermovo pod č. XXX je uvedené meno navrhovateľky a výška jej majetkového podielu podľa transformačného projektu bola stanovená sumou 3.822,--Sk. Takto stanovená výška majetkového podielu bola podľa názoru navrhovateľky rozhodujúca aj pre výpočet vyrovnacieho podielu, pretože takto určený majetkový podiel predstavoval členský vklad navrhovateľky do majetku družstva , ktorú skutočnosť odporca nerozporoval. Rozporoval však skutočnosť, že suma 103.822,--Sk bola ustálená ako majetkový podiel pre navrhovateľku vzhľadom na počet rokov členstva navrhovateľky v družstve, ale aj na výmeru poľnohospodárskej pôdy, ktorú mala táto vniesť do majetku družstva, a to vo výmere 4,40 ha, ale následne potom, ako bol zistený rozsah pôdy, ktorú skutočne navrhovateľka vniesla do družstva, a to výmere 3,93 ha, tento majetkový podiel bol prepočítaný a jeho výška bola stanovená sumou 87.937,--Sk, ku dňu zániku členstva navrhovateľky v družstve predstavovala výška vyrovnacieho podielu 90.445,--Sk, teda 3.002,-eur (č. l. 41 spisu). Pokiaľ ide o výšku majetkového podielu vypočítaného z poľnohospodárskej pôdy, tak pri výmere 4,40 ha predstavovala jeho výška 98.822,--Sk a pri preukázanom vlastníctve 3,93 ha 87.937,-- Sk (č. l. 39). Odporca trval na svojom názore, že od určenej výšky majetkového podielu je potrebné odpočítať v zmysle § 233 ods. 3 Obchod. zák. hodnotu nedeliteľného fondu vo výške 5.000,--Sk, pričom navrhovateľka trvala na tom, že stanovenú výšku majetkového podielu podľa transformačného projektu 103.822,--Sk nie je možné dodatočne upravovať aj napriek tomu, že bol zistený rozsah skutočného vlastníctva pôdy vnesenej navrhovateľkou do družstva a výpočet výšky vyrovnacieho podielu, ktorý predložil súdu odporca na č. l. 41 navrhovateľka neuznávala s tým, že nie je možné odpočítať z majetkového podielu sumu 5.000,--Sk a nie je možné zmeniť výšku stanoveného majetkového podielu 103.822,--Sk potom, ako tento bol ustálený podľa transformačného projektu. Keďže išlo o odbornú otázku a pre výpočet vyrovnacieho podielu bolo potrebné oboznámiť sa s účtovnou evidenciou odporcu, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo P.. F. N., ktorej uložil, aby vypočítala správne a v zmysle stanov a platnej zákonnej úpravy vyrovnací podiel navrhovateľky a uviedla, či došlo ku správnej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka a predovšetkým platných stanov družstva pri výpočte vyrovnacieho podielu odporcom. Znalkyňa vypracovala Znalecký posudok č. 2/2013 a určila vyrovnací podiel navrhovateľky v sume 4.413,--eur, pričom v znaleckom posudku uviedla postupy a podklady, z ktorých vypočítala výšku vyrovnacieho podielu. S takto stanovenou výškou vyrovnacieho podielu nesúhlasil odporca a predložil súdu ako dôkaz o nesprávnom výpočte vyrovnacieho podielu Odborný posudok č. 13/5/2013 spoločnosti UNIOS INVEST, s. r. o. Banská Bystrica podľa ktorého bola výška vyrovnacieho podielu 2.844,12 eur. Zároveň právna zástupkyňa odporcu uviedla, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku určila v rozpore s účtovníctvom nesprávne sumu základného imania družstva, keď túto čiastku ustálila v súlade s oznámením odporcu na sumu 20.306.756,--Sk, pričom podľa údajov v súvahe odporcu zo dňa 31. 12. 1998 , ktorá je rozhodujúca pre výpočet vyrovnacieho podielu je hodnota základného imania uvedená sumou 21.769.000,--Sk po zaokrúhlení. Vzhľadom na to, že znalkyňa pripustila možnosť opätovného výpočtu vyrovnacieho podielu navrhovateľky po akceptácii pripomienok právnej zástupkyne odporcu k spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu, resp. k spracovaniu a výpočtu vyrovnacieho podielu zohľadnením aj iných, a to právnou zástupkyňou odporcu označených účtovných dokladov, súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania. Znalkyňa vypracovala Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 2/2013, v ktorom určila výšku vyrovnacieho podielu navrhovateľky sumou 90.549,75 Sk, v prepočte 3.005,70 eur. Na zdôvodnenie rozdielneho výpočtu vyrovnacieho podielu uviedla, že odlišný výpočet vyrovnacieho podielu v znaleckom posudku č. 2/2013 bol spôsobený tým, že znalec mal k znaleckému skúmaniu len údaje z účtovnej závierky a výpisu z transformačného projektu. Po podaní vysvetlenia zo strany Roľníckeho družstva Telgárt a predložení hlavnej knihy za rok 1998, kde boli presne označené jednotlivé účty, znalec prepočítal výšku vyrovnacieho podielu a určil ju sumou 3.005,70 eur. Znalkyňa v doplnku ku znaleckému posudku určila výšku vyrovnacieho podielu z majetkového podielu navrhovateľky 103.822,--Sk, kde bola akceptovaná výmera pôdy 4,40 ha a z majetkového podielu vo výške 92.977,--Sk, kde bol majetkový podiel ustálený na základe skutočne preukázaného vlastníctva pôdy 3,93 ha. Uviedla, že nie je jej vecou posúdiť, či bolo možné stanovenú výšku majetkového podielu podľa transformačného projektu 103.822,--Sk (po odpočítaní 5.000,-- Sk 98.822,--Sk) meniť potom, ako sa preukázal rozsah skutočného vlastníctva pôdy navrhovateľky vo výške 3,93 ha a potom majetkový podiel za preukázanú pôdu predstavoval 92.977 Sk (po odpočítaní 5.000,--Sk do nedeliteľného fondu sumu 87.977,--Sk). Podľa znalkyne táto otázka je otázkou právnou, a preto ju nechá na posúdenie súdu. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ mal odborne vyriešený výpočet vyrovnacieho podielu osobou spôsobilou, teda znalkyňou z odboru účtovníctva, vychádzal pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky z tohto znaleckého posudku a za rozhodujúcu určil výšku vyrovnacieho podielu vypočítanú znalkyňou v sume 3,005,70 Sk, resp. 90.549,75 Sk. Súd teda akceptoval výpočet vyrovnacieho podielu navrhovateľky podľa výšky majetkového podielu vypočítaného za preukázanú pôdu, teda stanovenú na základe preukázaného vlastníctva navrhovateľky k pôde, teda vo výške 92.977,--Sk, po odpočítaní nedeliteľného fondu 5.000,--Sk 87.977,--Sk, keď mal za to, že bolo možné, aby v transformačnom projekte ustálený majetkový podiel, ktorý bol ustálený na základe nezdokladovaného vlastníctva navrhovateľky k pôde bol dodatočne opravený, a to na základe zistenia odporcu, ktorý túto skutočnosť síce navrhovateľke neoznámil, ale bola dodatočne preukázaná dôkazmi o vlastníctve pôdy zo strany samotnej navrhovateľky, preto mal súd za to, že zníženie výšky majetkového podielu potom, ako sa preukázal menší rozsah vlastníctva k pôde u navrhovateľky z akého bola vypočítaná výška majetkového podielu podľa transformačného projektu je v súlade so skutočnosťou. Vypočítaním vyrovnacieho podielu z majetkového podielu stanoveného pre účely transformačného projektu by ukrátil odporca ostatných členov družstva a ostatných majiteľov majetkových podielov, keby pre navrhovateľku bol vypočítaný majetkový podiel a následne vypočítaný členský vklad vo väčšom rozsahu ako jej prináležalo. Podľa názoru súdu odporca uhradil navrhovateľke vyrovnací podiel vo výške stanovenej znalkyňou Doplnkom č. 1 k znaleckému posudku č. 2/2013 zo dňa 24. 11. 2013, preto návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti vo veci samej. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní napriek predloženým a vykonaným dôkazom nezohľadnil ani len tú skutočnosť, ktorá je medzi účastníkmi konania nesporná. Samotný odporca vo svojom vlastnom dokumente - transformačnom projekte a následne aj v potvrdení, ktoré vydal právnej predchodkyni žalobkyni B. E. dňa 27. 11. 1992 ustálil výšku jej majetkového podielu v družstve na sumu 103.822,--Sk (3.446,20 eur). Až v priebehu súdneho konania začal odporca spochybňovať svoj vlastný dokument s odvolaním sa na tie skutočnosti, ktoré mu museli byť známe už pri vydávaní príslušného potvrdenia. V tejto súvislosti poukázala navrhovateľka na ust. § 13 ods. 3 Obchod. zákonníka. Súd prvého stupňa spochybnil svojim rozhodnutím medzi účastníkmi nespornú východiskovú hodnotu, z ktorej vychádzal aj samotný odporca pri stanovení majetkového podielu navrhovateľky, teda jej členského podielu družstva. Majetkový podiel navrhovateľky vyčíslený odporcom vychádzal z transformačného projektu, v ktorom bolo nezávislou firmou zabezpečované overenie skutočne vnesenej pôdy do družstva. Súd sa napriek viacerým námietkam navrhovateľky nezaoberal presnou výškou jej majetkového podielu, ale len konštatoval, že akceptoval tvrdenie odporcu podľa ktorého mu navrhovateľka preukázala vlastníctvo len k 3,9 ha vnesenej poľnohospodárskej pôdy. Nezaoberal sa v tejto súvislosti vlastným dokumentom odporcu - stanovami roľníckeho družstva, ktoré v čl. XXII. bod 5. hovoria „ak sa neskôr preukáže, že majetkové podiely podľa zákona č. 42/1992 Zb. za pôdu alebo ostatný majetok boli uznané na základe nesprávnych dokladov, vykoná družstvo opravu ich výšky len na základe rozhodnutia súdu“. Roľnícke družstvo Telgárt nikdy nespochybnilo súdnou cestu výšku majetkového podielu pani E., s ktorým vstupovala do družstva, vypočítaný v transformačnom projekte RD Telgárt, a ktorý aj ona ku dňu ukončenia členstva považovala za smerodatný ku vzťahu výpočtu jej vyrovnacieho podielu na majetku družstva. Pritom podľa listov vlastníctva z r. 1999, ktoré má navrhovateľka k dispozícii ešte v tomto období, teda 2 roky po ukončení členstva v družstve vlastnila 4,1 ha poľnohospodárskej pôdy. Z hľadiska stanovenia výšky majetkového podielu je podstatné, že odporca údajne nesprávnu výšku majetkového podielu navrhovateľky nikdy neuplatnil súdnou cestou a začal ju spochybňovať až v priebehu tohto súdneho konania, s odstupom viac ako 20 rokov po stanovení jeho výšky, a to len na základe svojich domnienok. Netransparentnosť a nejasnosť dokladov, ktoré odporca predkladal počas súdneho konania znalcom viedla ku skutočnosti, že v troch, súdu predložených odborných posudkoch boli vyčíslené dokonca štyri rozdielne hodnoty vyrovnacieho podielu navrhovateľky. V znaleckom posudku súdom ustanovenej znalkyne č. 2/2013 bola stanovená hodnota vyrovnacieho podielu na 4.413,--eur, v odbornom posudku č. 13/5/2013 spoločnosti UNIOS INVEST, s. r. o. na sumu 2.844,12 eur a napokon v znaleckom úkone č. 9/2013 Doplnku č. 1 k znaleckému posudku sú uvedené opäť dve sumy výšky vyrovnacieho podielu 3.376,03 eur ako aj suma, s ktorou sa napokon OS Brezno stotožnil 3.005,70 eur. Poukázala na ust. § 233 ods. 2 Obchod. zákonníka, ktoré jasne stanový výpočet vyrovnacieho podielu. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku nevyrovnal ani s tou skutočnosťou, že odporca v rôznych ním predložených dokladoch uvádza rozdielny počet členov družstva v rozhodujúcom období, čo má rovnako dopad na stanovenie výšky vyrovnacieho podielu navrhovateľky. Ani jeden zo znaleckých posudkov následne neriešil výpočet tak, aby aktualizoval, resp. spresnil aj menovateľa zlomku, ktorým je: aktuálny počet členov družstva vynásobený počtom rokov ich členstva a členskými podielmi, a to jednoducho z dôvodu, že odporca nikdy znalcom nepredložil aktuálne údaje v tomto smere a znalci ich ani nepožadovali. Navrhovateľka má za to, že správnosť výpočtu vyrovnacieho podielu nie je len otázkou znaleckého posúdenia, ale aj otázkou právnou, ktorú mohol a mal súd prvého stupňa zohľadniť pri svojom rozhodovaní s použitím vyššie uvedeného ustanovenia Obchod. zákonníka. Ďalej zdôraznila nezanedbateľný argument, na ktorý poukazovala počas celého súdneho konania a to, že pri výpočte vyrovnacieho podielu navrhovateľky došlo k dvojnásobnému odpočtu sumy 5.000,--Sk, t. j. tzv. nedeliteľného (rezervného) fondu tvoreného z členských vkladov. Jedenkrát priamo z majetkového (členského) podielu 103.822,--Sk a druhýkrát bol odpočítaný nedeliteľný (rezervný) fond z celkového imania družstva. Takýto postup § 233 Obchod. zákonníka nepripúšťa. Poukázala na to, že znalkyňa z opatrnosti uvádza výpočet vyrovnacieho podielu výšky majetkového podielu členky B. E. 103.822,--Sk, ale aj z výšky 92.937,--Sk. Týmto potvrdzuje, že nie je uzrozumená s tým, na základe akého právneho názoru má postupovať. Keďže si Roľnícke družstvo Telgár nikdy neuplatnilo súdnou cestou zmenu výšky majetkového podielu pôvodnej navrhovateľky, a ktorý je vypočítaný v transformačnom projekte RD Telgárt, mala znalkyňa jednoznačne vychádzať z hodnoty majetkového (členského) podielu 103.822,--Sk tak ako to urobila v Znaleckom posudku č. 2/2013. Už v pôvodnom Znaleckom posudku č. 2/2013 je na str. 16 a 40 poukázané znalkyňou na nesprávne účtovanie odporcom vo vzťahu k rezerve členských vkladov. Napokon ani samotný odporca až do začatia súdneho konania navrhovateľkou výšku jej vyrovnacieho podielu nespochybňoval. Svoj záväzok voči navrhovateľke síce nepravidelne a neochotne priebežne uhrádzal a tieto úhrady ako aj jeho úkon, ktorým po podaní návrhu na súd uhradil navrhovateľke sumu 1.079,02 eur považovala navrhovateľka za jeho uznanie záväzku v plnej výške v zmysle § 407 ods. 3 Obchod. zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudok okresného súdu Brezno zmenil tak, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľke sumu 453,05 eur s príslušenstvom. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že výpočet výšky vyrovnacieho podielu, ktorý bol predmetom sporu je odbornou otázkou, za účelom zodpovedania ktorej prvostupňový súd nariadil znalecké dokazovanie. Vypracovaným znaleckým posudkom znalkyňa pri zohľadnení námietok oboch účastníkov určila výšku vyrovnacieho podielu B. E. z pohľadu dvoch kritérií za 1/ vo výške 3.005,70 eur pri hodnote majetkového podielu 87.977,--Sk po odpočítaní 5.000,--Sk do nedeliteľného fondu, keď pre jeho výpočet bol braný za smerodajný údaj preukázaný rozsah vlastníctva pôdy listom vlastníctva v hodnote 3,9374 ha a za 2/ vo výške 3.176,62 eur pri hodnote majetkového podielu 98.822,--Sk pri odpočítaní 5.000,--Sk do nedeliteľného fondu, keď pre jeho výpočet bol braný za smerodajný údaj domnelého vlastníka pôdy v hodnote 4,40 ha. Vzhľadom na námietku odporcu ako aj na zadanú znaleckú úlohu znalkyňa uviedla, že výpočet z pohľadu kritéria tzv. oprávneného vlastníka a kritéria tzv. domnelého vlastníka previedla pre úplnosť znaleckého dokazovania aj z dôvodu, že túto otázku, teda ktoré kritérium je potrebné pri výpočte vyrovnacieho podielu zohľadniť, považuje za otázku právnu, ktorú musí ponechať na rozhodnutie súdu. Súd sa s touto otázkou vysporiadal tak, že považoval za zákonné vychádzať pri výpočte vyrovnacieho podielu z hodnoty majetkového podielu určeného z tzv. oprávneného vlastníctva, to znamená z hodnoty skutočne preukázanej pôdy vo výmere 3,9374 ha, kedy vyrovnací podiel ustálila znalkyňa na sumu 3.005,70 eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľku k trovám odvolacieho konania vo výške 26,07 eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pôvodná navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 4. 3. 2010 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 1.532,07 eur titulom doplatenia sumy na vyrovnacom podiele. Navrhovateľka uviedla, že bola členkou Roľníckeho družstva Telgárt. Jej členstvo zaniklo ku dňu 31. 3. 1998, z dôvodu zániku členstva v družstve, jej vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu podľa článku XV. stanov družstva, ktoré jej mal odporca vyplatiť do 10 rokov v rovnomerných splátkach, a to tak, že poslednú splátku jej mal odporca vyplatiť najneskôr do 31. 12. 2009. Odporca uhrádzal splátky počnúc rokom 2001, avšak napriek tomu, že prešla doba 10 rokov, kedy jej mal doplatiť celú sumu tak to neurobil, jej nárok na vyrovnací podiel činil 103.822,--Sk v prepočte 4.446,26 eur. Odporca jej zaplatil sumu 57.667,--Sk v prepočte 1.914,19 eur, teda jej dlhuje vyplatiť na vyrovnacom podiele ešte sumu 46.155,--Sk v prepočte 1.532,07 eur. Keďže odporca jej túto sumu neuhradil ani na základe výzvy na zaplatenie, podala predmetnú žalobu. Navrhovateľka po vydaní platobného rozkazu vzala návrh čiastočne späť v sume 1.079,02 eur, ktorú sumu jej odporca uhradil poštovou poukážkou dňa 31. 3. 2010, teda po podaní žaloby a v tejto časti žiadala konanie vo veci zastaviť. Okresný súd v tejto časti konanie zastavil a po čiastočnom späťvzatí zostalo predmetom žaloby zaplatenie sumy 453,05 eur s príslušenstvom. Keďže vo veci sa jednalo o odbornú otázku a pre výpočet vyrovnacieho podielu bolo potrebné oboznámiť sa s účtovnou evidenciou odporcu, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalkyňa vypracovala Znalecký posudok č. 2/2013, v ktorom určila vyrovnací podiel navrhovateľky v sume 4.413,--eur. Keďže s takto stanovenou výškou vyrovnacieho podielu nesúhlasil odporca, vypracovala znalkyňa doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. 2/2013, v ktorom určila výšku vyrovnacieho podielu navrhovateľky na sumu 3.005,70 eur a na zdôvodnenie rozdielneho výpočtu vyrovnacieho podielu uviedla, že rozdielny výpočet vyrovnacieho podielu v Znaleckom posudku č. 2/2013 bol spôsobený tým, že znalkyňa mala k znaleckému skúmaniu len údaje účtovnej závierky a výpisu z transformačného projektu s tým, že podaní vysvetlenia zo strany odporcu a predložení hlavnej knihy za r. 1998 prepočítala výšku vyrovnacieho podielu a určila ju na sumu 3.005,70 eur. Zároveň uviedla, že určila výšku vyrovnacieho podielu z majetkového podielu navrhovateľky, kde bola akceptovaná výmera pôdy 40,40 ha a z majetkového podielu, ktorý bol ustálený na základe skutočne preukázaného vlastníctva pôdy 3,93 ha. Keďže mala za to, že táto otázka je otázkou právnou, ponechala ju na posúdenie súdu. Okresný súd po odborne vyriešenom výpočte vyrovnacieho podielu znalkyňou vychádzal pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky z tohto znaleckého posudku a za rozhodujúcu určil výšku vyrovnacieho podielu vypočítanú znalkyňou na 3.005,70 eur, teda akceptoval výpočet vyrovnacieho podielu navrhovateľky podľa výšky majetkového podielu vypočítaného za preukázanú pôdu, teda stanovenú na základe preukázaného vlastníctva navrhovateľky k pôde. Podľa ust. § 127 ods. 1 O. s. p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Podľa ust. § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Podľa ust. § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Podľa ust. § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Podľa čl. XXII. bod 5 Stanov odporcu ak sa neskôr preukáže, že majetkové podiely podľa zákona č. 42/1992 Zb. za pôdu a ostatný majetok boli priznané na základe nesprávnych dôkazov, družstvo vykoná úpravu ich výšky len na základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. XV. bod 5 Stanov odporcu vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch. Vyrovnací podiel sa poskytuje v rovnomerne rozvrhnutých splátkach. Prvá splátka je splatná po uplynutí 1 roku po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Každá ďalšia splátka je splatná po uplynutí 1 roku. Posledná splátka je splatná najneskôr po uplynutí 10 rokov. V pôvodnom Znaleckom posudku č. 2/2013 vypracovanou znalkyňou P.. F. N., stanovila táto výšku vyrovnacieho podielu z pôvodnej navrhovateľky na sumu 4.413,--eur. Vzhľadom na to, že znalkyňa pripustila možnosť opätovného výpočtu vyrovnacieho podielu navrhovateľky po akceptácii pripomienok zo strany odporcu k spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu nariadil okresný súd doplnenie znaleckého dokazovania. V rozsudku okresný súd uviedol, že v Doplnku č. 1 znalkyňa určila výšku vyrovnacieho podielu z majetkového podielu navrhovateľky 103.822,--Sk, kde bola akceptovaná výmera pôdy 4,40 ha, keď v tomto prípade bola výška vyrovnacieho podielu určená znalkyňou vo výške 3.176,62 eur a z majetkového podielu vo výške 92.777,--Sk, kde bol majetkový podiel ustálený na základe skutočne preukázaného vlastníctva pôdy 3,93 ha, kde určila znalkyňa výšku vyrovnacieho podielu na sumu 3.005,70 eur. Odvolací súd preskúmaním veci prišiel k záveru, že okresný súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s predmetný doplnkom k znaleckému posudku aj v súvislosti s čl. XXII. bod 5 stanov podľa ktorého vykoná družstvo opravu výšky majetkových podielov, ktoré boli uznané na základe nesprávnych dokladov len na základe rozhodnutia súdu. Odporca súdu nepredložil žiadne súdne rozhodnutie, na základe ktorého by družstvo vykonalo opravu výšky vkladu navrhovateľky, ak sa preukázalo, že skutočne navrhovateľka vlastnila len 3,93 ha pôdy a nie 4,40 ha, z ktorej výmery pôvodne odporca, resp. jeho právny predchodca vychádzal. V takom prípade mal podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd považovať za správny výpočet vyrovnacieho podielu vo výške 3.176,62 eur, teda podľa akceptovanej výmery pôdy 4,40 ha. Vo vyjadrení k Doplnku znaleckého posudku už právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala aj na to, že znalec z opatrnosti uvádza výpočet vyrovnacieho podielu na základe výšky majetkového podielu členky B. E. 103.822,--Sk, ale aj vo výške 92.937,--Sk, týmto potvrdzuje, že nie je uzrozumený, na základe akého právneho názoru bude postupovať, keď samotná znalkyňa v prvom Znaleckom posudku č. 2/2013 poukázala práve na vyššie cit. čl. XXII. bod 5 stanov. Tiež právna zástupkyňa navrhovateľky vo vyjadrení k Doplnku znaleckého posudku uviedla, že mal znalec vychádzať z výšky 103.822,--Sk tak, ako to urobil v Znaleckom posudku č. 2/2013. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na výpoveď právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní dňa 26. 6. 2014, keď uviedla, že nemieni rozporovať závery znalkyne uvedené v Dodatku k Znaleckému posudku s tým, že závery v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku pripúšťajú alternatívny výklad k tej istej veci, ktorá je meritom tohto sporu, to znamená, pripúšťajú alternatívny spôsob výpočtu výšky vyrovnacieho podielu pri skončení členstva v družstve. Avšak poukázala na ust. § 233 Obchod. zákonníka, ktorý vo svojom ustanovení hovorí, že vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu k úhrnu splatených členských vkladov a pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadne individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádzalo účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo vzniklo. Z dokladov predložených v súdnom spise odvolací súd zistil, že odporca uhradil navrhovateľke, resp. jej právnej predchodkyni do r. 2009 sumu 57.667,--Sk, v prepočte 1.914,19 eur, a to podľa výdavkových pokladničných dokladov založených na č. l. 4 - 7. Dňa 30. 3. 2010 uhradil navrhovateľke sumu 1.079,02 eur podľa poštovej poukážky založenej na č. l. 20, teda celkovo uhradil navrhovateľke sumu 2.993,21 eur. Navrhovateľka si pôvodne uplatnila žalobou zaplatenie sumy 1.532,07 eur, po čiastočnom späťvzatí zostala predmetom sporu suma 453,05 eur. Aj v prípade ak okresný súd vzal do úvahy výšku vyrovnacieho podielu vypočítanú znalkyňou v sume 3.005,70 eur, a ak odporca uhradil navrhovateľke sumu 2.993,21 eur, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, prečo súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, a prečo napr. nepriznal navrhovateľke rozdiel medzi sumou 3.005,70 eur a sumou 2.993,21 eur, t. j. sumu 12,49 eur, ktorá tvorí rozdiel medzi sumou odporcom uhradenou a sumou, na ktorú vypočítal výšku vyrovnacieho podielu znalec. Opätovne však odvolací súd poukazuje na to, že ak odporca nepreukázal, že existuje súdne rozhodnutie, na základe ktorého by družstvo vykonalo opravu výšky vkladu navrhovateľky, správne mal súd vychádzať z výšky vyrovnacieho podielu vypočítaného znalkyňou v Doplnku k znaleckému posudku, a to z výšky 3.176,62 eur, a to aj vzhľadom na vyššie cit. článok stanov, v tom prípade by bol rozdiel medzi výškou vyrovnacieho podielu 3.176,62 eur a sumou, ktorú doteraz odporca navrhovateľke uhradil, teda sumou 2.993,21 eur, 183,41 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odporu odporcu poukázala na to, že odporca tvrdí, že z vyplatených splátok majetkového podielu v r. 2001 - 2003 odviedol daň zo zisku, pričom nepreukázal podľa akého daňového predpisu tak urobil, k tomu odvolací súd poukazuje na odpor odporcu, kde odporca k sumám vyplateným v r. 2001 - 2003 si pripočítal odvedenú daň zo zisku, teda nie je zrejmé, či tieto sumy započítal do súm, ktoré navrhovateľke hradil ako vyrovnací podiel, ak áno, musí odporca preukázať na základe akých skutočností takto učinil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil, a podľa ods. 2 cit. ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie konanie nakoľko okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci vzhľadom na závery doplnku k znaleckému posudku, ako aj na čl. XXII. stanov odporcu. Okresný súd v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok navrhovateľky na zaplatenie vyrovnacieho podielu, a to v smere naznačenom odvolacím súdom a po doplnení dokazovania opätovne o nároku navrhovateľky rozhodne. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p. S poukazom na ust. § 224 ods. 4 O. s. p., v takomto prípade o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa , avšak zároveň odvolací súd poukazuje aj na ust. § 224 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa čo aj len v časti a vráti mu vec na ďalšie konanie, rozhoduje vždy o trovách konania súd prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O. s. p., keďže odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.