Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310201602 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6310201602.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci navrhovateľky P.. B. D., nar. XX.X. XXXX, bytom R. XXX, zastúpenej JUDr. Marianou Matulovou, advokátkou so sídlom Železničiarska 9, Banská Bystrica proti odporcovi Roľnícke družstvo Telgárt, družstvo so sídlom 976 73 Telgárt, IČO:00 420 182, zastúpenému JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom Rudlovská 47, Banská Bystrica, o zaplatenie 453,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/96/2010-360 zo dňa 12. novembra 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/96/2010-360 zo dňa 12. novembra 2015 v napadnutej časti potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 175,37 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 19.4.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 4. 3. 2010 sa pôvodná navrhovateľka B. E. domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 1.532,07 eur z titulu doplatenia vyrovnacieho podielu, na ktorý jej vznikol nárok po zániku jej členstva v Roľníckom družstve Telgárt na základe jej žiadosti zo dňa 24. 10. 1997 vystúpením podľa čl. VI. ods. 3 stanov Roľníckeho družstva Telgárt. Členstvo navrhovateľky u odporcu zaniklo ku dňu 31. 3. 1998 a po zániku členstva v zmysle čl. XV. stanov vznikol navrhovateľke nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Od roku 2001 až do roku 2010 vyplatil odporca navrhovateľke sumu 57.667,--Sk, v prepočte 1.914,19 eur a má je vyplatiť ešte sumu 1.532,07 eur, pretože výška jej vyrovnacieho podielu predstavuje sumu 103.822,--Sk v prepočte 3.446,20 eur. Po vydaní platobného rozkazu navrhovateľka zobrala návrh čiastočne späť v sume 1.079,02 eur z dôvodu, že jej odporca uvedenú sumu poštovou poukážkou dňa 31. 3. 2010 uhradil, preto žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Ďalej trvala na zaplatení zostatku žalovanej sumy vo výške 453,05 eur spolu s úrokom z omeškania a trovami konania. Dohodou o postúpení pohľadávok a práv a povinností s jej postúpením spojených zo dňa 4. 5. 2012 postúpila navrhovateľka B. E. svoju pohľadávku voči odporcovi P.. B. D. a navrhla, aby súd pripustil podľa ust. § 92 O. s. p. zámenu na strane navrhovateľa. Okresný súd uznesením z 13. 6. 2012 pripustil zámenu účastníkov na strane navrhovateľky a namiesto navrhovateľky B. E. vstúpila do konania ako navrhovateľka B. D.. Keďže išlo o odbornú otázku a pre výpočet vyrovnacieho podielu bolo potrebné oboznámiť sa s účtovnou evidenciou odporcu, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo P.. F. N., ktorej uložil, aby vypočítala správne a v zmysle stanov a platnej zákonnej úpravy vyrovnací podiel navrhovateľky a uviedla, či došlo ku správnej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka a predovšetkým platných stanov družstva pri výpočte vyrovnacieho podielu odporcom. Znalkyňa vypracovala Znalecký posudok č. 2/2013 a určila vyrovnací podiel navrhovateľky v sume 4.413,--eur, pričom v znaleckom posudku uviedla postupy a podklady, z ktorých vypočítala výšku vyrovnacieho podielu. S takto stanovenou výškou vyrovnacieho podielu nesúhlasil odporca, preto súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania. Znalkyňa vypracovala Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 2/2013, v ktorom určila výšku vyrovnacieho podielu navrhovateľky sumou 90.549,75 Sk, v prepočte 3.005,70 eur. Na zdôvodnenie rozdielneho výpočtu vyrovnacieho podielu uviedla, že odlišný výpočet vyrovnacieho podielu v znaleckom posudku č. 2/2013 bol spôsobený tým, že znalec mal k znaleckému skúmaniu len údaje z účtovnej závierky a výpisu z transformačného projektu. Po podaní vysvetlenia zo strany Roľníckeho družstva Telgárt a predložení hlavnej knihy za rok 1998, kde boli presne označené jednotlivé účty, znalec prepočítal výšku vyrovnacieho podielu a určil ju sumou 3.005,70 eur. Znalkyňa v doplnku ku znaleckému posudku určila výšku vyrovnacieho podielu z majetkového podielu navrhovateľky 103.822,--Sk, kde bola akceptovaná výmera pôdy 4,40 ha a z majetkového podielu vo výške 92.977,--Sk, kde bol majetkový podiel ustálený na základe skutočne preukázaného vlastníctva pôdy 3,93 ha. Uviedla, že nie je jej vecou posúdiť, či bolo možné stanovenú výšku majetkového podielu podľa transformačného projektu 103.822,--Sk meniť potom, ako sa preukázal rozsah skutočného vlastníctva pôdy právnej predchodkyne navrhovateľky vo výške 3,93 ha a potom majetkový podiel za preukázanú pôdu predstavoval 92.977 Sk. Podľa znalkyne táto otázka je otázkou právnou, a preto ju nechá na posúdenie súdu. Okresný súd ďalej uviedol, že pokiaľ mal odborne vyriešený výpočet vyrovnacieho podielu osobou spôsobilou, teda znalkyňou z odboru účtovníctva, vychádzal pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky z tohto znaleckého posudku a za rozhodujúcu určil výšku vyrovnacieho podielu vypočítanú znalkyňou v sume 3,005,70 Sk, resp. 90.549,75 Sk. Súd teda akceptoval výpočet vyrovnacieho podielu navrhovateľky podľa výšky majetkového podielu vypočítaného za preukázanú pôdu, teda stanovenú na základe preukázaného vlastníctva navrhovateľky k pôde, teda vo výške 92.977,--Sk, po odpočítaní nedeliteľného fondu 5.000,-- Sk 87.977,--Sk, keď mal za to, že bolo možné, aby v transformačnom projekte ustálený majetkový podiel, ktorý bol ustálený na základe nezdokladovaného vlastníctva navrhovateľky k pôde bol dodatočne opravený, a to na základe zistenia odporcu, ktorý túto skutočnosť síce navrhovateľke neoznámil, ale bola dodatočne preukázaná dôkazmi o vlastníctve pôdy zo strany samotnej navrhovateľky, preto mal súd za to, že zníženie výšky majetkového podielu potom, ako sa preukázal menší rozsah vlastníctva k pôde u navrhovateľky z akého bola vypočítaná výška majetkového podielu podľa transformačného projektu je v súlade so skutočnosťou, preto návrh navrhovateľky zamietol. Proti rozsudku okresného súdu zo dňa 26.6.2014 podala odvolanie navrhovateľka a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/586/2014 zo dňa 30.6.2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd prišiel k záveru, že okresný súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s predmetný doplnkom k znaleckému posudku aj v súvislosti s čl. XXII. bod 5 Stanov odporcu, podľa ktorého vykoná družstvo opravu výšky majetkových podielov, ktoré boli uznané na základe nesprávnych dokladov len na základe rozhodnutia súdu. Odporca súdu nepredložil žiadne súdne rozhodnutie, na základe ktorého by družstvo vykonalo opravu výšky vkladu navrhovateľky, ak sa preukázalo, že skutočne navrhovateľka vlastnila len 3,93 ha pôdy a nie 4,40 ha, z ktorej výmery pôvodne odporca, resp. jeho právny predchodca vychádzal. V takom prípade mal podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd považovať za správny výpočet vyrovnacieho podielu vo výške 3.176,62 eur, teda podľa akceptovanej výmery pôdy 4,40 ha. Okresný súd ďalej postupoval v zmysle záveru zrušujúceho uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici. Uviedol, že účastníci zhodne na pojednávaní uviedli, že doteraz odporca vyplatil navrhovateľke sumu 3.001,25 eur, ktorú uhradil právnej predchodkyni navrhovateľky od r. 2001 do r. 2010. Keďže súd ustálil názor, že výška majetkového podielu právnej predchodkyne navrhovateľky predstavuje sumu 3.176,62 eur a doteraz odporca vyplatil právnej predchodkyni navrhovateľky sumu 3.001,25 eur, súd vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľky v časti 175,37 eur a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Ďalej uviedol, že navrhovateľka sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 1.079,--eur od 1.1.2010 do zaplatenia vo výške 9% ročne. Súd priznal navrhovateľke úrok od 19.4.2010 do zaplatenia z priznanej sumy 175,37 eur keď mal za to, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením zostatku vypočítaného vyrovnacieho podielu dňom 19. 4.2010. Súd rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd vydal dňa 26. novembra 2015 pod č. k. 7Cb/96/2010-371, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.12.2015 opravné uznesenie, ktorým opravil deň vyhlásenia rozsudku č. k. 7Cb/96/2010-360, ktorý je správny 12. november 2015 s tým, že v zostávajúcej časti zostáva rozsudok nezmenený. V odôvodnení uviedol, že v písomnom rozhodnutí uviedol okresný súd nesprávny dátum rozsudku, a to 12. októbra 2015, správny má byť 12. november 2015. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke sumu 175,37 eur s úrokom z omeškania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že právny záver prvostupňového súdu považuje za nesprávny a v rozpore so zákonom, svoje odvolanie opiera o ust. § 205 ods. 2, písm. d/, f/ O.s.p. V odvolaní poukázal na ust. § 2 ods. 2, § 9 ods. 5, 7 zák. č. 42/1992 Zb. a uviedol, že z vyššie citovaných ustanovení transformačného zákona vyplýva, že schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný v častiach, ktoré boli schválené valným zhromaždením oprávnených osôb. Súčasťou transformačného projektu sú kritériá pre výpočet majetkového podielu, ktoré presne určovali, akým spôsobom sa majetkový podiel oprávneným osobám vypočítava. Vzhľadom k tomu, že v r. 1992 bolo preukazovanie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy s ohľadom na predchádzajúci režim socialistického zriadenia obzvlášť problematické, riešili sa nedostatočné podklady na preukázanie vlastníctva „dočasným uznávaním“ vlastníctva pôdy aj na základe iných listín, ktoré právne nespĺňali požiadavku preukázania vlastníckeho práva k pôde. Práve z uvedeného dôvodu obsahovali Kritériá pre výpočet majetkových podielov, členov a iných oprávnených osôb JRD Švermovo aj ustanovenie čl. II. písm. a/ bod 2, na základe čoho bolo možné vypočítaný majetkový podiel upraviť. Uviedol, že ust. článku XXII. Stanov je v rozpore s týmto záväzným predpisom aj so zákonom, pretože priznáva právo na nereálny nárok založený na bezdôvodnom obohatení. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, ktoré riešia otázku záväznosti výpočtu majetkového podielu. Právna úprava SR a ČR bola ohľadom transformácie poľnohospodárskych družstiev rovnaká a rovnaké boli aj podmienky, v akých družstvá v časoch transformácie pôsobili vrátane neprehľadnosti vlastníckych vzťahov k pôde. Uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa vo svojom zrušujúcom uznesení nevysporiadal s námietkami odporcu ohľadom nezáväznosti výpočtu majetkového podielu a neplatnému dojednaniu stanov v čl. XXII. ods. 5. Uviedol, že upravil výšku majetkového podielu právnej predchodkyne navrhovateľky na základe samostatných rozhodnutí Štátneho notárstva a okresného súdu, ktoré odporca predložil do spisu a ktoré listiny možno považovať za rozhodnutie súdu, na základe ktorého došlo k zmene výšky priznaného majetkového podielu. Je toho názoru, že bol oprávnený vykonať zmenu priznaného majetkového podielu zo sumy 103.822,--Sk pri domnelom preukázaní vlastníctva pôdy vo výmere 4,4 ha na sumu 92.977,--Sk pri preukázaní vlastníctva pôdy vo výmere 3,9374 ha, ktorý názor vychádza z ustanovení transformačného zákona ako aj ustanovenej judikatúry. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 36,49 eur. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že samotný odporca vo svojom vlastnom dokumente - transformačnom projekte a následne aj v potvrdení, ktoré vydal právnej predchodkyni navrhovateľky B. E. dňa 27.11.1992 ustálil výšku jej majetkového podielu v družstve na sumu 103.822,-- Sk v prepočte 3.446,20 eur, pričom až v priebehu súdneho konania začal odporca spochybňovať svoj vlastný dokument s odvolaním sa na tie skutočnosti, ktoré mu museli by známe už pri vydávaní príslušného potvrdenia. To znamená, že súd prvého stupňa spochybnil svojim rozhodnutím medzi účastníkmi nespornú východiskovú hodnotu, z ktorej vychádzal aj samotný odporca pri stanovení majetkového podielu navrhovateľky, teda jej členského podielu na majetku družstva, pričom majetkový podiel navrhovateľa vyčíslený odporcom vychádzal z transformačného projektu, v ktorom bolo nezávislou formou zabezpečené overenie skutočne vnesenej pôdy do družstva na základe predtým platných kontingentov. Z hľadiska stanovenia výšky majetkového podielu je podstatné, že odporca údajnú nesprávnu výšku majetkového podielu navrhovateľky nikdy neuplatnil súdnou cestou a začal ju spochybňovať až v priebehu tohto súdneho konania s odstupom viac ako 20 rokov po stanovení jeho výšky a to na základe svojich domnienok. Poukázala na skutočnosť, že potvrdenie odporcu o výške majetkového podielu, ktoré je súčasťou súdneho spisu nehovorí nič o tom, že majetkový podiel má byť znížený o sumu 5.000,--Sk, ktorú by mal pri takomto postupe bývalý člen družstvu vlastne darovať. Závery uvedené v pôvodnom znaleckom posudku vychádzali z účtovnej závierky Roľníckeho družstva Telgárt ku dňu 31.12.1998, ktorá má a musí vychádzať z hlavnej knihy podnikateľského subjektu. Dodatok č. 1 k znaleckému posudku následne vychádzal len z dodatočných dokladov, ktoré odporca predložil znalkyni. Tým vlastne spochybnil svoju pôvodnú účtovnú závierku. Je teda na mieste otázka, ako možno dôverovať následne predloženým účtovným dokladom odporcu, keď nimi spochybňuje vlastný relevantný výstup z účtovníctva. Pre výpočet vyrovnávacieho podielu je potrebné využívať údaje z účtovnej uzávierky, ktorá je a bola schválená riadnou členskou schôdzou. Zákon pritom nepripúšťa krátenie členského vkladu o tú jeho výšku, ktorú družstvo následku používa na tvorbu rezervného fondu. Je toho názoru, že správnosť výpočtu vyrovnacieho podielu nie je len otázkou znaleckého posúdenia, ale aj otázkou právnou, ktorú mali súdy zohľadniť pri svojom používaní. Odporca až do začatia súdneho začatia navrhovateľkou výšku jej vyrovnacieho podielu nespochybňoval (jeho potvrdenie navrhovateľke o výške podielov je pripojené k návrhu na začatie konania) a s jeho spochybňovaním, resp. s jeho spresňovaním začal až potom, ako sa navrhovateľka začala svojich nárokov domáhať súdnou cestou, t. j. v závere roka 2010. Navrhovateľka poukázala aj na ust. § 407 ods. 3 Obchod. zákonníka s tým, že ak odporca záväzok voči navrhovateľke priebežne uhrádzal, považovala navrhovateľka toto postupné uhrádzanie za uznanie záväzku v plnej výške. Navrhovateľka ďalej uviedla, že okresný súd nerešpektoval jej názor vo veci priznania úroku z omeškania, ktorý navrhovateľke priznal počnúc 19.4.2010, keď týmto rozhodnutím jednak akceptoval neprimerane dlhú lehotu na vyplatenie vyrovnacích podielov člena družstva a skutočnosť, že Roľnícke družstvo Telgárt týmto spôsobom s časťou vyrovnacieho podielu svojho člena viac ako 10 rokov hospodárilo a malo možnosť brať z neho úžitky. V tejto súvislosti namietla nesprávnosť stanovenia úroku z omeškania v napadnutom rozsudku a navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zmenil v časti priznania úrokov z omeškania, ktoré žiada priznať za obdobie od 19.4.2009 do 31.3.2010 vo výške 9 % ročne zo sumy 944,75 eur a následne zo sumy 183,41 eur, resp. zo sumy ustálenej na pojednávaní 175,37 eur vo výške 9 % p.a. od 19.4.2010 do zaplatenia. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam ako aj vec správne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 175,37 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 19.4.2010 do zaplatenia. Základnou odvolacou námietku je tvrdenie odporcu, že bol oprávnený vykonať zmenu priznaného majetkového podielu zo sumy 103.822,--Sk (pri domnelom preukázaní vlastníctva pôdy vo výmere 4,4 ha) na sumu 92.977,--Sk (pri preukázaní vlastníctva pôdy 3,9374 ha), ktorý názor odporcu vychádza z ustanovení transformačného zákona § 2 ods. 2, § 9 ods. 2, 5,7 ako i ustálenej judikatúry s tým, že ustanovenie čl. XXII. ods. 5 Stanov odporcu, z ktorých vychádzal aj odvolací súd je v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. V pôvodnom Znaleckom posudku č. 2/2013 vypracovanou znalkyňou P.. F. N., stanovila táto výšku vyrovnacieho podielu pôvodnej navrhovateľky na sumu 4.413,--eur. . Vzhľadom na to, že znalkyňa pripustila možnosť opätovného výpočtu vyrovnacieho podielu navrhovateľky po akceptácii pripomienok zo strany odporcu k spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu nariadil okresný súd doplnenie znaleckého dokazovania. V rozsudku okresný súd uviedol, že v Doplnku č. 1 znalkyňa určila výšku vyrovnacieho podielu z majetkového podielu navrhovateľky 103.822,--Sk, kde bola akceptovaná výmera pôdy 4,40 ha, keď v tomto prípade bola výška vyrovnacieho podielu určená znalkyňou vo výške 3.176,62 eur a z majetkového podielu vo výške 92.777,--Sk, kde bol majetkový podiel ustálený na základe skutočne preukázaného vlastníctva pôdy 3,93 ha, kde určila znalkyňa výšku vyrovnacieho podielu na sumu 3.005,70 eur. Podľa čl. XXII. bod 5 Stanov odporcu ak sa neskôr preukáže, že majetkové podiely podľa zákona č. 42/1992 Zb. za pôdu a ostatný majetok boli priznané na základe nesprávnych dôkazov, družstvo vykoná úpravu ich výšky len na základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. XV. bod 5 Stanov odporcu vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch. Vyrovnací podiel sa poskytuje v rovnomerne rozvrhnutých splátkach. Prvá splátka je splatná po uplynutí 1 roku po schválení ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Každá ďalšia splátka je splatná po uplynutí 1 roku. Posledná splátka je splatná najneskôr po uplynutí 10 rokov. Po rozhodnutí odvolacieho súdu okresný súd opätovne o nároku navrhovateľky rozhodol. Účastníci konania si ustálili, že odporca uhradil právnej predchodkyni navrhovateľky sumu 3.001,25 eur. Následne okresný súd vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu ustálil, že výška majetkového podielu právnej predchodkyne navrhovateľky predstavuje sumu 3.176,62 eur a vzhľadom na uvedené zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke sumu 175,37 eur. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 42/1992 Zb. transformačný projekt vypracúva družstvo alebo ním poverená právnická alebo fyzická osoba. Družstvo je povinné ho odovzdať rade 60 dní pred konaním valného zhromaždenia, ktoré prerokúva a schvaľuje transformačné projekty. Rada je povinná oprávneným osobám umožniť prístup k predloženým transformačným projektom. Podľa § 9 ods. 5 písm. g/ zák. č. 42/1992 Zb. transformačný projekt musí obsahovať kritériá pre výpočet majetkových podielov členov a iných oprávnených osôb, ktoré sú záväzne ustanovené v súlade s treťou a štvrtou časťou tohto zákona, Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 42/1992 Zb. družstvo vypočíta majetkové podiely podľa kritérií ustanovených týmto zákonom a oboznámi s nimi oprávnené osoby do 30 dní odo dňa schválenia transformačného projektu; súpis majetkových podielov overený audítorom sa stane prílohou schváleného transformačného projektu. Odporca v odvolaní poukazoval na vyššie citované ustanovenia a tvrdil, že samotný výpočet majetkového podielu podľa § 9 ods. 7 transformačného zákona má iba poriadkovú povahu a jeho záväznosť pre účastníkov transformácie nie je možné zo zákona vyvodiť (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo 1334/2005 zo dňa 1.2.2006). Samotný odporca v odvolaní uvádza, že schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný v častiach, ktoré boli schválené valným zhromaždením oprávnených osôb a ktorého súčasťou sú kritériá pre výpočet majetkového podielu, ktoré presne určovali, akým spôsobom sa majetkový podiel oprávneným osobám vypočítava. Poukazoval na problematické poukazovanie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy v r. 1992 s ohľadom na predchádzajúci režim socialistického zriadenia. Ak teda odporca tvrdí, že schválený transformačný projekt je pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný, je potom z tohto schváleného transformačného projektu, ktorý je súčasťou odborného posudku č. 13/05/2013, pôvodného znaleckého posudku č. 2/2013 ako aj Doplnku č. 1 k znaleckému posudku, zrejmé, že v uvedenom transformačnom projekte bol rozsah pôdy právnej predchodkyne navrhovateľky stanovený na 4,4 ha, z ktorého aj následne odporca pri oznámení o výške podielov na imaní družstva zo dňa 28.11.1992 vychádzal, keď samotný odporca uviedol, že bol právnej predchodkyni navrhovateľa vypočítaný majetkový podiel v celkovej sume 103.822,--Kčs. Je teda zrejmé, že navrhovateľ vychádzal zo svojho vlastného dokladu - transformačného projektu a v tomto transformačnom projekte ustálil výšku majetkového podielu právnej predchodkyne navrhovateľky. Aj podľa názoru odporcu nie je samotný výpočet majetkového podielu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 7 a citovaných rozhodnutí pre účastníkov transformácie záväzný, je potom podľa tvrdenia odporcu a aj podľa názoru odvolacieho súdu záväzný schválený transformačný projekt, ktorý vypracoval odporca, pričom v tomto transformačnom projekte bol uvedený rozsah pôdy 4,4 ha. Odporca namieta aj čl. XXII. ods. 5 Stanov odporcu, ktorý je podľa jeho názoru v rozpore s v odvolaní citovanými ustanoveniami. K tomu odvolací súd uvádza, že ak uvedený článok Stanov považuje odporca za neplatný, mal dostatok možností a časového priestoru, aby tento článok zmenil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Stanovy odporcu, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku č. 2/2013, jedná sa konkrétne o zmenu stanov, kde v závere je uvedené, že boli schválené na zasadnutí členskej schôdze dňa 8. 12.1992, v ktorých predmetný článok XXII. ods. 5 je uvedený naďalej. Ďalej poukazuje na prílohu, ktorá sa nachádza v znaleckom posudku, a to návrh na zmenu Stanov RD Telgárt z 28.4.1996, kde sa do čl. XXII. Stanov dopĺňali body 7, 8, 9 a zároveň na návrh na zmenu stanov RD Telgárt z 27. 4. 1997, kde sa v čl. XXII. dopĺňal bod 10. V prípade, ak mal odporca za to, že uvedený článok XXII. bod 5 Stanov je v rozpore s transformačným zákonom, prípadne s inými právnymi predpismi, nič nebránilo odporcovi tento článok Stanov vypustiť, prípadne zmeniť, keďže z predložených dokladov je zrejmé, že zmena Stanov sa u odporcu viackrát vykonávala. Ak teda do dnešného dňa je uvedený článok naďalej v Stanovách odporcu, je zrejmé, že podľa uvedeného článku je potrebné, aby bola vykonaná zo strany družstva úprava výšky nesprávne priznaného majetkového podielu na základe rozhodnutia súdu, ktoré rozhodnutie odporca nepredložil. V konaní bolo preukázané, že samotný znalec, či už v pôvodnom znaleckom posudku alebo v doplnku znaleckom posudku vychádzal aj z dokladov odporcu, na ktoré sa odporca v odvolaní odvoláva, konkrétne z transformačného projektu schváleného odporcom. Samotná znalkyňa vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 4.6.2013 uviedla, že dňa 23.1.2013 požiadala odporcu o predloženie zoznamu všetkých členov družstva s výškou ich vkladu, vrátane výšky splateného vkladu a počtu rokov členstva jednotlivých členov, na ktorý list jej bol predložený výpis z transformačného projektu, ktorý považovala za smerodajný pri určení výšky členského vkladu pôvodnej navrhovateľky. Schválený transformačný projekt bol predložený odporcom a jedná sa o projekt, ktorý, ako odporca uvádza, je pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný. Čo sa týka rozhodnutí, na ktoré odporca poukazuje, samotný odporca uvádza, že sa v týchto rozhodnutiach rieši otázka záväznosti výpočtu majetkového podielu, ktorý má mať iba poriadkovú povahu, potom opätovne poukazuje odvolací súd na § 2 ods. 2 transformačného zákona (na ktorý sa odvoláva aj odporca), podľa ktorého je schválený transformačný projekt pre oprávnené osoby a orgány družstva záväzný. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky odporcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, súd prvého stupňa dospel k správnym právnym záverom, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu namietla aj nesprávnosť stanovenia úroku z omeškania v rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/96/2010-360 a navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti priznaných úrokov z omeškania zmenil. Keďže navrhovateľka voči rozsudku, a to ani v časti priznaného úroku z omeškania ani v časti, v ktorej bol rozsudok zamietnutý odvolanie nepodala, nemohol odvolací súd na jej návrh na zmenu rozhodnutia okresného súdu v časti úroku z omeškania prihliadať. O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.