Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312206729 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312206729.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: E.. Q. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., P.. F. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom Lučenec, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 769,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 12. 11. 2013 č. k. 5C/149/2012-86, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku vo veci samej - výrok I. odmieta.
Výrok II. o náhrade trov prvostupňového konania zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 769,80 Eur, úrok z omeškania vo výške 40,86 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 696,78 Eur od 20. 04. 2010 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku (46,- Eur) a v trovách právneho zastúpenia (182,04 Eur) na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O veci samej rozhodol prvostupňový súd rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p., keď mal za to, že sú splnené podmienky pre takýto postup prvostupňového súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi, ako účastníkovi úspešnému v konaní, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a na náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako tieto vyčíslil prvostupňový súd. Zároveň uviedol, že túto povinnosť uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi spoločne a nerozdielne majúc za to, že zodpovednosť za výsledok sporu je v tomto prípade solidárna.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie vedľajší účastník argumentujúc, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav. Vedľajší účastník sa zároveň domnieva, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovenia § 153b O. s. p., pričom tento svoj názor pomerne obsiahlo odôvodnil. Pod častou označenou VI. - vyjadrenie k nedôvodnosti výroku, ktorým bol vedľajší účastník zaviazaný na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne so žalovaným, uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne, pretože je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Prvostupňový súd opomenul charakter procesného postavenia vedľajšieho účastníka, súčasne nesprávne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. aj príslušné ustanovenia vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (advokátska tarifa). Vzhľadom na postavenie vedľajšieho účastníka má za to, že vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na základe § 93 ods. 2 O. s. p. nemôže byť zaviazaný na zaplatenie žalobného nároku súčasne
spoločne a nerozdielne so žalovaným, ktorého podporuje a takémuto vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť priznané ani právo na spoločné a nerozdielne zaplatenie sumy požadovanej žalobcom, ktorého prípadne podporuje (pokiaľ vystupuje na strane žalobcu). Toto procesné postavenie a jeho dôsledky musí súd brať do úvahy aj pri zohľadňovaní rozhodovania o náhrade trov konania. Poukazuje na to, že vedľajší účastník sa stal účastníkom konania až po podaní žaloby, preto bez ohľadu na procesný charakter a postavenie vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O. s. p. považuje a priori a principiálne za vylúčené a logicky neúnosné, aby vedľajší účastník, resp. akýkoľvek iný účastník konania, bol zaviazaný na náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony (prevzatie právneho zastúpenia a návrh), ktoré navrhovateľ uskutočnil ešte v čase, keď vedľajší účastník, ktorý ani nie je nositeľom pasívnej legitimácie, ani nebol účastníkom konania, znášal trovy konania. Rozhodnutie, prečo súd zaviazal vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, prakticky nezdôvodnil, a preto nie sú známe úvahy, ktoré súd k takémuto rozhodnutiu viedli.
Krajský súd, ako súd odvolací, vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal iba vedľajší účastník na strane odporcu napriek tomu, že rozsudok bol riadne doručený aj odporcovi (v rovnakom čase ako aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane), zisťoval, či odporca súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom. Napriek riadne doručenej výzve, aby odporca písomne v určenej lehote 10 dní oznámil buď svoj súhlas s podaným odvolaním, resp. svoj nesúhlas s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka, odporca žiadnym spôsobom nereagoval napriek tomu, že výzva mu bola riadne doručená. V dôsledku pasivity odporcu preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie účastníka proti rozsudku vo výroku, ktorým súd rozhodol vo veci samej, je neúčinné, podané neoprávnenou osobou v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi konania zúčastniť aj ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O. s. p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).
V danom prípade nebol zo strany odporcu ani zo strany navrhovateľa daný návrh na rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníka. Na vstup alebo zotrvanie v konaní, resp. možnosť uskutočňovať právne úkony, nemožno tomuto typu vedľajších účastníkov klásť žiadne podmienky okrem tých, ktoré sú uvedené v ustanovení § 93 O. s. p. Ustanovenie § 93 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vstup vedľajšieho účastníka nepodmieňuje súhlasom účastníka so vstupom, ale len súhlasom s úkonmi vedľajšieho účastníka. Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Má teda právo aj podať odvolanie. Nakoľko však koná sám za seba, jeho procesná legitimácia na podanie odvolania je obmedzená účastníkom, ktorého v konaní podporuje, na strane ktorého vystupuje. Pokiaľ potom tento účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Cdo 77/2014). Rovnaký následok ako nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka má aj jeho nečinnosť, keď aj napriek výzve zo strany súdu ostáva účastník pasívny. Takáto pasivita sa musí prejaviť v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Pretože zo spisu je zrejmé, že odporca sám odvolanie nepodal, k podaniu odvolania vedľajším účastníkom napriek výzve súdu, či sa k tomu pripája, nijakým spôsobom nereagoval. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Odmietnutie odvolania podľa § 218 O. s. p. vyjadruje procesnú situáciu, kedy sa odvolací súd nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil dôvod vedúci k nemeritórnemu rozhodnutiu.
Vedľajší účastník napadol aj druhý výrok rozsudku, ktorým bolo uznesenie o náhrade trov konania. V tomto prípade bol dôvod na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, nakoľko uložená povinnosť sa týkala aj vedľajšieho účastníka. Po preskúmaní napadnutého výroku o trovách konania a dôvodov
odvolania v tejto časti dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť v tomto smere na ďalšie konanie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p.
Z obsahu odvolania je zrejmé, že vedľajší účastník namietal voči povinnosti uloženej odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spoločne a nerozdielne. Zo spisu je nesporné, že vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu. Podľa výsledku konania bol úspešným účastníkom navrhovateľ, preto odporca aj vedľajší účastník boli povinní podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Odvolací súd však je zároveň toho názoru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné, pokiaľ namietal, že prvostupňový súd nemal uložiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi povinnosť spoločne a nerozdielne. Medzi odporcom a vedľajším účastníkom, ktorý vystupuje na strane odporcu, totiž neexistuje taký hmotnoprávny vzťah, ktorý by odôvodňoval uloženie povinnosti nahradiť trovy konania navrhovateľa spoločne a nerozdielne, teda z ktorého by bolo možné vyvodiť solidárnu zodpovednosť odporcu a vedľajšieho účastníka pri náhrade trov konania. Z uvedeného dôvodu preto zrušil odvolací súd rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré má povahu uznesenia, ktoré mohol vedľajší účastník napadnúť odvolaním v tých častiach, ktoré sa týkajú tohto účastníka tak, ako je odôvodnené vyššie. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.