Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/1111/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210429 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312210429.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45535108, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/X, N. a účasti vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu: HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42305675, zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Nemčianska 25, Banská Bystrica, Nemce, v konaní o zaplatenie 248,95 € o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 3C/62/2013 - 62 zo dňa 28. 05. 2014 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 3C/62/2013-75 zo dňa 07. 08. 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 87,57 €, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 17,17 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Viliama Glézla, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, Nemciach na účet vedený vo T. banke, a.s., pobočka zahraničnej banky pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie 109,54 € zastavil, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva, pretože v konaní úspešný odporca si žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli a zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 87,57 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Opravným uznesením č. k. 3C/62/2013-75 zo dňa 07. 08. 2014 okresný súd opravil výrok IV. rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3C/62/2013-62 zo dňa 28. 05. 2014 tak, že „navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 87,57 € ,v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.“
V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k trovám konania okresný súd uviedol, že na strane odporcu vystupoval v konaní vedľajší účastník, ktorý si právo na náhradu trov konania uplatnil a keďže odporca bol v konaní úspešný, má vedľajší účastník, ktorého v konaní zastupoval na základe plnej moci advokát, právo na náhradu trov konania. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že vedľajší účastník má právo nechať sa zastúpiť advokátom rovnako ako ho má aj navrhovateľ, preto mu priznal podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ods. 2 písm. b/, § 15 písm. a/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb trovy právneho zastúpenia vo výške 87,57 € zodpovedajúce odmene za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, odvolanie a písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu na začatie konania) plus 3 x režijný paušál, z toho 2 x po 7,81 € a 1x v sume 8,04 €. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie v rozsahu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania a to podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, keďže súd prvého stupňa priznal podľa navrhovateľa vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu sú neúčelne uplatnené a priznané trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa znenia ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zdôraznil, že jedným z predpokladov potrebných na vznik práva na náhradu trov konania je účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pričom pojem účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnuté sú podľa navrhovateľa tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Navrhovateľ zdôraznil, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si vedľajší účastník uplatnil, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Uvedené procesné právo zákon viaže na občianske združenie, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľov a to z dôvodu jeho odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a v súdnom konaní. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv, združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo v správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými občianskymi združeniami bolo umožniť aby tieto občianske združenia mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť, bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť spotrebiteľom právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by spotrebiteľom poskytnúť ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom rovnako ako združenie na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť ním vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu, čo sa týka jeho vstupu do konania. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia podľa navrhovateľa priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho spotrebiteľských práv, čo je základným poslaním Združenia. Z uvedeného vznikajú podľa navrhovateľa pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytol odporcovi ochranu jeho spotrebiteľských práv, napriek tomu že pri vstupe do konania mal zákonom priznané favorizované postavenie pred ostatnými občianskymi združeniami. Vedľajší účastník ako odborne spôsobilý subjekt vo svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k návrhu na začatie konania poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia v konaní ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Vedľajší účastník nepriniesol teda podľa navrhovateľa do konania žiaden prínos, vo svojom vyjadrení tak ako v mnohých iných konaniach žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť ako na tú, na ktorú súdy majú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide o samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania navrhovateľ v odvolaní uviedol, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania, na ktorého sa vzťahuje ust. § 93 ods. 1,2 OSP je súhlas hlavného účastníka konania, na strane ktorého chce vedľajší účastník v konaní vystupovať. Potreba súhlasu hlavného účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania vyplýva podľa navrhovateľa zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, v zmysle ktorého „z ust. § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším
účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP“. Navrhovateľ v odvolaní v uvedenej súvislosti ďalej uviedol, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí. Účastník konania má právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. V zmysle vyššie uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým vedľajší účastník prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať s jeho podporou súhlasí, resp. či so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril nesúhlas.
V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 220 OSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že „vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu trovy konania nepriznáva a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia“.
K obsahu odvolania navrhovateľa sa vedľajší účastník na strane odporcu písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že Hlas spotrebiteľa, občianske združenie so sídlom vo Zvolene (v texte aj Združenie) je občianskym združením založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľov podľa § 3 ods. 4,5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa v predmetnej veci, ktorá je spotrebiteľským sporom, Združenie uskutočnilo vstupom do konania na základe vlastného podnetu podľa § 93 ods. 2,3 OSP v spojení s ust. § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a následným vyjadrením k návrhu navrhovateľa vo veci samej, na základe ktorého vyjadrenia bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že z ustanovenia § 93 ods. 4 OSP možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má rovnako ako hlavný účastník konania jednak právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09 DEB - Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, tak ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, z čoho podľa vedľajšieho účastníka vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Účelnosť trov právneho zastúpenia potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní je potrebné podľa vedľajšieho účastníka posudzovať z toho hľadiska, či boli tieto trovy vynaložené na úkony, ktoré mali reálny vplyv na výsledok súdneho konania, pričom sa prihliada tiež na obsah uvedených úkonov. Netreba pritom podľa vedľajšieho účastníka opomenúť ani stabilnú judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že trovy právneho zastúpenia treba v zásade v každom prípade považovať za účelné. Podľa názoru vedľajšieho účastníka žiaden súvis medzi účelnosťou trov vedľajšieho účastníka a povinnosťou súdu ex offo prihliadať na nekalé zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách neexistuje a to z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že vedľajší účastník na charakter zmluvných podmienok používaných navrhovateľom poukázal a označil ich ako neprijateľné pred rozhodnutím okresného súdu vo veci, čo samo o sebe vylučuje možnosť, že by okresný súd rozhodol o neprijateľnosti týchto zmluvných dojednaní ex offo. Pokiaľ totiž vedľajší účastník poukázal na nekalosť zmluvných podmienok vo svojom vyjadrení, okresný súd sa s uvedeným už nezaoberal z úradnej moci, ale sa s uvedeným zaoberal na návrh vedľajšieho účastníka. Pokiaľ navrhovateľ v rámci svojho odvolania argumentoval tým, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie musí byť sám zo svojej podstaty schopný poskytovať spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach, tak s uvedenou argumentáciou sa podľa názoru vedľajšieho účastníka nemožno stotožniť, pretože občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľov môže byť tvorené výlučne len laikmi z oblasti práva, preto svoju činnosť v rámci súdnych konaní musí nutne realizovať prostredníctvom tretích splnomocnených osôb napr. prostredníctvom
advokáta. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že vedľajší účastník na strane odporcu vstupuje do konania rovno zastúpeným advokátom a to bez znalosti konkrétneho sporu t.j. bez toho, aby posúdil či je potrebné v danom konaní sa dať právne zastúpiť, uvedené tvrdenie nie je podľa vedľajšieho účastníka pravdivé, pretože vedľajší účastník vstúpil do predmetného konania písomným podaním, nezastúpený advokátom. Až po doručení návrhu na začatie konania spolu s prílohami vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta a následne prostredníctvom neho podal vyjadrenie k návrhu na začatie konania. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vedľajší účastník uviedol, že podľa jeho názoru nie je žiadny súvis medzi prebiehajúcim sporovým konaním, právom vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania a skutočnosťou, že spotrebiteľ má možnosť vysloviť nesúhlas so vstupom alebo so zotrvaním spotrebiteľského združenia v konaní na jeho strane. Uviedol, že akceptuje, že spotrebiteľ má právo namietať účasť vedľajšieho účastníka v konaní, ktorým je spotrebiteľské združenie a to s poukazom na § 93 ods. 3 OSP. Ak by tak spotrebiteľ urobil, bolo by dôvodné účasť vedľajšieho účastníka v konaní nepripustiť. Pokiaľ však spotrebiteľ potom, čo ho okresný súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania upovedomil, tento vstup podľa § 93 ods. 3 OSP nenamietal a ani z jeho iného postupu v konaní nemožno vyvodiť, že by so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasil, možno podľa vedľajšieho účastníka považovať argumentáciu navrhovateľa súvisiacu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania za absolútne účelovú. Na základe uvedených skutočností vedľajší účastník na strane odporcu navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 17,17 €.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v spojení s opravným uznesením č. k. 3C/62/2013 - 75 zo dňa 07. 08. 2014 zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 87,57 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa neúčelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka nie sú opodstatnené, pretože vedľajší účastník má v zmysle ust. § 93 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania, čo znamená, že rovnako ako hlavný účastník konania má aj vedľajší účastník právo dať sa zastúpiť advokátom. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez súhlasu hlavného účastníka konania odvolací súd uvádza, že legitimáciu na vstup do konania dáva vedľajšiemu účastníkovi samotný zákon, ktorý v znení účinnom do 31. 12. 2014 (t. j. v čase keď vedľajší účastník vstúpil do konania) nelimituje vstup vedľajšieho účastníka do konania súhlasom hlavného účastníka, na podporu ktorého má vedľajší účastník v konaní vystupovať. V uvedenej súvislosti odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2014, tak interpretácia uvedeného rozhodnutia NS SR navrhovateľom je nesprávna, pretože z obsahu odôvodnenia predmetného uznesenia NS SR nemožno vyvodiť záver, že by vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa ust. § 93 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, teda v znení platnom a účinnom v čase keď vedľajší účastník vstúpil do konania, bol limitovaný súhlasom hlavného účastníka konania, na stranu ktorého vstúpi združenie na ochranu spotrebiteľov do konania ako vedľajší účastník konania. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ hlavný účastník konania v priebehu konania neurobil žiadny úkon, obsahom ktorého by bol výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a ani iným spôsobom nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, tak nemožno prijať záver, že by vedľajší účastník vstúpil do konania bez potrebného súhlasu hlavného účastníka konania, na strane ktorého chce vedľajší účastník v konaní vystupovať a spotrebiteľské práva ktorého chce v konaní chrániť.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal v spojení s opravným uznesením č. k. 3C/62/2013-75 zo dňa 07. 08. 2014 navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia vo výške 87,57 €, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní úspešného vedľajšieho účastníka na strane odporcu predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) v rozsahu 1 tarifnej odmeny podľa ust. § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 10,79 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 €; spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 18,83 €. Vzhľadom k tomu však, že vedľajší účastník na strane odporcu si titulom náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní uplatnil len sumu 17,17 €, odvolací súd viazaný návrhom na náhradu trov odvolacieho konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní do uplatnenej výšky, t. j. v sume 17,17 €.
O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.