Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313200035 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6313200035.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Petra Kvietka, vo veci starostlivosti o A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. M. XXX/XX, XXX XX P. a maloletého A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. M. XXX/ XX, XXX XX P., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v I., deti rodičov: otca - A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. M. XXX/XX, XXX XX P. a matky - P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X, XXX XX E., v konaní o zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/1/2013-74 zo dňa 05. 11. 2013 takto r o z h o d o l : I. Odvolanie otca do časti prvého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od XX. XX. XXXX, o d m i e t a. II. Rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 60,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne za obdobie od 01. 12. 2012 do XX. XX. XXXX m e n í tak, že návrh matky na zníženie výživného za obdobie od 01. 12. 2012 do XX. XX.XXXX, z a m i e t a. III. Rozsudok okresného súdu v časti druhého výroku, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 01. 12. 2012 do 26. 07. 2013 m e n í tak, že návrh matky na zníženie výživného za obdobie od 01. 12. 2012 do 26. 07. 2013, z a m i e t a . IV. Rozsudok okresného súdu v časti druhého výroku, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 27. 07. 2013 na sumu 27,13 Eur a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu zodpovedajúcu 30% zo životného minima určeného na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu, k rukám otca maloletého a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania (štvrtý výrok), p o t v r d z u j e. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“) zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8P/137/2010-117 zo dňa 08. 02. 2011 „vo výroku III. na A. T., nar. XX. XX. XXXX tak, že výživné vo výške 60,- € mesačne sa znižuje s účinnosťou od 01. 12. 2012 na 40,- Eur mesačne, s účinnosťou od 26. 07. 2013 na 27,13 Eur a v budúcnosti na sumu zodpovedajúcu 30% zo životného minima určeného na nezaopatrené dieťa, ktoré je matka povinná platiť do 04. 07. 2013 k rukám jeho otca a od 04. 07. 2013 k rukám A. T. nar. XX. XX. XXXX“ (prvý výrok). Okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/153/2012-25 zo dňa 12. 07. 2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/97/2012-46 zo dňa 25. 09. 2012 vo výroku o výživnom na maloletého A. T. tak, že výživné na maloletého zo sumy 55,- Eur mesačne znížil s účinnosťou od 01. 12. 2012 na 35,- Eur mesačne, s účinnosťou od 26. 07. 2013 na sumu 27,13 Eur a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu zodpovedajúcu 30% zo životného minima určeného na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám otca maloletého (ďalej len „otec“) (druhý výrok). Vo zvyšku návrh matky zamietol (tretí výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že matka detí (ďalej len „ matka“) návrhom domáhala zníženia výživného na A. T., nar. XX. XX. XXXX na sumu 40,- Eur mesačne a na maloletého A. T., nar. XX. XX. XXXX na 30,- Eur mesačne, pretože došlo ku skončeniu jej pracovného pomeru z organizačných zmien. Okresný súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 3C/18/2008-35 zo dňa 21. 05. 2008 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Na čas po rozvode bol A. T. zverený do osobnej starostlivosti matky a maloletý A. bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Následne rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/137/2010-17 zo dňa 08. 02. 2011 bol A. T., nar. XX. XX. XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu výživným v sume 60,- Eur mesačne. A. T. v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal XX rokov, bol študentom Z. ročníka strednej školy. Otec bol zamestnaný v Y. Z., a.s. Z. s priemerným čistým mesačným zárobkom 625,39 Eur. Matka bola taktiež zamestnaná v Y. Z., a.s., Z. s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 554,99 Eur. Výživné na maloletého A. bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/153/2012-25 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/97/2012-46 zo dňa 25. 09. 2013 na sumu 55,- Eur mesačne. Maloletý A. mal v čase predchádzajúcej úpravy výživného XX rokov, ukončil X. ročník Základnej školy v Z.. Jeho rodičia boli zamestnaní v Y. Z. a. s., otec mal priemerný čistý mesačným zárobkom vo výške 652,36 Eur a matka s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 686,14 Eur. Dňa XX. XX. XXXX A. dovŕšil plnoletosť. Je zdravý, nosí B. F.. V školskom roku 2013/2014 navštevoval X. ročník S. S. K. G. v Z.. Otcovi vznikajú výdavky v súvislosti s jeho pracovným a školským oblečením, s kúpou školských pomôcok a potrieb, s cestovaním na prax vo výške 10,- Eur mesačne, s poplatkom za združenie rodičov, za používanie mobilného telefónu vo výške 5,- Eur mesačne. Maloletý A. má XX rokov. V školskom roku 2013/2014 navštevoval X. ročník základnej školy. V súvislosti s návštevou školy vznikajú otcovi výdavky s kúpou školských pomôcok a potrieb, s používaním mobilného telefónu mesačne cca 2,- Eur. Okresný súd mal preukázané, že matka skončila pracovný pomer z objektívnych dôvodov pre nadbytočnosť dňa 30. 11. 2012. Pri skončení pracovného pomeru jej bolo vyplatené odstupné vo výške 2214,87 Eur brutto. V roku 2012 mala príjem vo výške 214,87 Eur z predaja D. F.. Od 01. 12. 2012 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Od 01. 12. 2012 do 26. 07. 2013 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 443,16 Eur (pri 30 dňovom mesiaci) a vo výške 457,93 Eur (31 dňovom mesiaci). O dávky v hmotnej núdzi nepožiadala. Matka na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej so zamestnávateľom D. O. spol. s r. o., I. na dobu určitú (od 23. 08. 2013 do 31. 12. 2013), mala v auguste r. 2013 čistý príjem vo výške 7,02 Eur a v septembri r. 2013 vo výške 14,02 Eur. Okresný súd prihliadol pri znížení výživného na to, že od 01. 12. 2012 do 26. 07. 2013 mala matka nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 443,16 Eur (resp. 457,93 Eur) mesačne, preto v uvedenom období znížil výživné na syna A. na 40,- Eur mesačne a na maloletého A. na 35,- Eur mesačne. S účinnosťou od 26. 07. 2013, kedy jediným príjmom matky bol príjem na základe dohody o pracovnej činnosti, okresný súd znížil výživné na deti na výšku 30% zo životného minima. Pretože sa na pojednávaní matka domáhala zníženia výživného na minimálne výživné na obidve deti, okresný súd zamietol jej návrh vo zvyšku prihliadnuc na výšku dávky v nezamestnanosti, ktorú matka poberala i na to, že jej bolo vyplatené odstupné. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to do prvého a druhého výroku, ktorým bolo znížené výživné na A. T., nar. XX. XX. XXXX a maloletého A. T.. Žiadal o prešetrenie príjmu matky u zamestnávateľa O. D., spol. s.r.o. I., pretože nebolo preukázané za koľko dní, resp. hodín zarobila matka mzdu v auguste vo výške 7,02 Eur a v septembri vo výške 14,02 Eur. Uviedol, že po skončení pracovného pomeru mala matka dostatok finančných prostriedkov z odstupného vo výške 2 214,88 Eur brutto, pričom poberala podporu v nezamestnanosti až do augusta 2013 v priemere 450,- Eur. Kolízny opatrovník žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a návrh matky na zníženie výživného v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že zníženie výživného nie je v záujme detí. Je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu detí v súdom určenej výške výživného. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že jej bola daná výpoveď k 30. 11. 2012. Zamestnávateľ jej vyplatil odstupné vo výške 3 mesačných platov v decembri roku 2012 spolu so 14. platom a mzdou za november roku 2012. Z uvedeného príjmu zaplatila výživné, nakúpila darčeky a zimné oblečenie pre maloleté deti. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne a včas plnila do apríla roku 2013. V septembri roku 2013 podal na ňu otec trestné oznámenie za neplnenie vyživovacej povinnosti. Poukázala na to, že otec vlastní rodinný dom, dve motorové vozidlá a má finančne náročné záujmy - Z.. Otec sa stará o domácnosť spolu s manželkou O. K., ktorá mu finančne vypomáha. V spoločnej domácnosti s nimi žijú i syn jeho manželky, ktorý je študentom Vysokej školy v I.. Podľa jej názoru otec nezabezpečuje riadnu starostlivosť o deti a zaplatené výživné bolo použité na iné účely, než na výživu detí. Od 01. 11. 2013 jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v I. priznal dávku v hmotnej núdzi. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 01. 12. 2012 do XX. XX. XXXX a v časti druhého výroku, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na maloletého A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 01. 12. 2012 do 26. 07. 2013, podľa ustanovenia 220 O. s. p. zmenil tak, že počas tohto obdobia návrh matky na zníženie výživného zamietol. V časti druhého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 27. 07. 2013 a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (štvrtý výrok) odvolací súd ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd odvolanie otca do časti prvého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od XX. XX. XXXX podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol. Z obsahu odvolania vyplýva, že otec podal odvolanie i do časti prvého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o znížení vyživovacej povinnosti matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, po nadobudnutí jeho plnoletosti. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podmienkami odvolania sú : 1/ objektívne (prípustnosť odvolania a včasnosť podania odvolania), 2/ subjektívne (podania odvolania oprávnenou osobou). Okruh účastníkov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 176 až § 180 O. s. p. treba posúdiť podľa ustanovenia § 94 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Z hľadiska tohto ustanovenia je účastníkom konania predovšetkým maloleté dieťa, o právach ktorého súd koná, ktoré je v súdnom konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom podľa § 31 ods. 2 ZR. Ak v priebehu súdneho konania dieťa nadobudne plnoletosť, vystupuje v konaní už samostatne, bez kolízneho opatrovníka, pretože dovŕšením osemnásteho roku nadobúda úplnú procesnú spôsobilosť podľa ustanovenia § 20 O. s. p., t. j. schopnosť samostatne konať pred súdom ako účastník, pričom sa okruh účastníkov v konaní týkajúceho sa výživného na čas plnoletosti dieťaťa zúži o rodiča, ktorý zabezpečoval osobnú starostlivosť dieťaťa počas jeho maloletosti (oprávnený rodič). Oprávnený rodič sa konania ďalej zúčastní v obmedzenej časti konania, a to o výživnom dieťaťa na čas do jeho plnoletosti (R 2/1985). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po nadobudnutí plnoletosti okresný súd riadne konal s A. T., pričom rozsudok okresného súdu mu bol doručený dňa 22. 11. 2013 (č.l.81 spisu), proti ktorému nepodal odvolanie. Keďže otec podal odvolanie do časti prvého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o znížení vyživovacej povinnosti matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, po nadobudnutí plnoletosti, odvolací súd jeho odvolanie v časti prvého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T. za obdobie od XX. XX. XXXX, podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., odmietol, pretože bolo podané osobou neoprávnenou na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods.1, prvá veta ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa ustanovenia § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene subjektívnych ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd mal preukázané, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti matky k deťom určenej rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/137/2010-117 zo dňa 08. 02. 2011 a rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/153/2012-25 zo dňa 12. 07. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/97/2012-46 zo dňa 25. 09. 2012, došlo k zmene pomerov na strane detí i na strane rodičov. Je nesporné, že výdavky spojené so starostlivosťou o deti od predchádzajúcej úpravy výživného, teda od roku 2011, 2012 vzrástli, čo je objektívne dané všeobecným nárastom všetkých nákladov, nárastom nákladov na ich výživu a na uspokojenie ich osobných potrieb, ktoré sa prirodzene zvýšili i v súvislosti s ich vekom. Okresný súd správne v súlade s ustálenou judikatúrou porovnal majetkové pomery rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s ich aktuálnymi majetkovými pomermi, pričom u otca zistil zvýšenie jeho príjmu u zamestnávateľa v Y. Z., a. s., pretože pôvodný priemerný čistý zárobok otca bol vo výške 625,39 Eur mesačne (vychádzajúc rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/137/2010-117 zo dňa 08. 02. 2011, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť matky k A. T.) a vo výške 652,36 Eur mesačne (viď rozsudok Okresného súdu Brezno 8P/153/2012-25 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/97/2012-46 zo dňa 25. 09. 2013, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť matky k A. T.). Aktuálny čistý mesačný príjem otca je t. č. 705,44 Eur. Priemerný čistý zárobok matky v čase predchádzajúcej úpravy jej vyživovacej povinnosti k A. T. bol vo výške 554,99 Eur mesačne a v čase predchádzajúcej úpravy jej vyživovacej povinnosti k maloletému A. vo výške 686,14 Eur mesačne. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. (R 27/1974). Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/1967). Je nesporné, že došlo k zmene okolností na strane matky, u ktorej došlo ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnávateľom Y. Z., a.s., Z. z dôvodu organizačných zmien (nadbytočnosti zamestnanca) dňa 30. 11. 2012, teda z objektívnych dôvodov, preto odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu, ktorý považoval z tohto dôvodu návrh matky za dôvodný. Okresný súd správne zistil majetkové pomery matky po skončení jej pracovného pomeru, keď ustálil, že pri skončení pracovného pomeru jej bolo vyplatené odstupné vo výške 2214,87 Eur brutto, v roku 2012 mala príjem vo výške 214,87 Eur z predaja D. F. a od 01. 12. 2012 do 26. 07. 2013 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 50% z denného vymeriavacieho základu 29,5443 Eur, t.j. vo výške 443,16 Eur (pri 30 dňovom mesiaci) a vo výške 457,93 Eur (31 dňovom mesiaci) i nemocenské dávky v období od 07. 12. 2012 do 31. 01. 2013. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd ale nesprávne ustálil dobu, kedy došlo k závažnej zmene okolností ovplyvňujúcich výšku výživného, keď túto určil už nasledujúcim dňom po skončení jej pracovného pomeru (01. 12. 2012), pretože neprihliadol na to, že matke bolo vyplatené v decembri r. 2012 odstupné a matka i po skončení pracovného pomeru mala pravidelný mesačný príjem až do 26. 07. 2013 vo výške, z ktorej nesporne mohla prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume 55,- Eur mesačne a na (v tom čase maloletého) A. v sume 60,- Eur mesačne. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 ZR, a teda ide o zákonom zakotvenú prioritu výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča, na ktorú súd ex offo musí prihliadať. Podľa názoru odvolacieho súdu, k závažnej zmene okolností ovplyvňujúcich vyživovaciu povinnosť matky došlo až od 27. 07. 2013, pretože od tejto doby jediným príjmom matky bol príjem z pracovnej činnosti na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej so zamestnávateľom D. O. spol. s. r.o., I., a to v auguste r. 2013 vo výške 7,02 Eur netto a v septembri r. 2013 vo výške 14,03 Eur. Matka je naďalej vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v I. v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z obsahu spisu vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v I., ani Y. Z., a.s., Z. nedisponujú vhodnými voľnými pracovnými miestami pre uchádzačov o zamestnanie s kvalifikáciou matky, t.j. T. - F., a teda matka si z objektívnych dôvodov nemohla nájsť zamestnanie, ktoré by bolo adekvátne jej vzdelaniu a praxi. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods.3 ZR). Ide o zákonom určenú minimálnu sumu výživného, ktorú nemôžu ovplyvniť žiadne objektívne alebo subjektívne skutočnosti. Povinná osoba teda musí vždy, aj keď na úkor svojich potrieb, zabezpečiť výživu dieťaťa. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že nie je daný dôvod pre zníženie vyživovacej povinnosti matky v období od 01. 12. 2012 do 26. 07. 2013, a preto odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 01. 12. 2012 do XX. XX. XXXX a v časti druhého výroku, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 01. 12. 2012 do 26. 07. 2013, podľa ustanovenia 220 O. s. p. zmenil tak, že v tomto období nie je návrh na zníženie výživného dôvodný, preto bol odvolacím súdom zamietnutý. V časti druhého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 27. 07. 2013 (vzhľadom na vyššie uvedené), a v súvisiacom výroku o trovách konania (štvrtý výrok), pri ktorom okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., rozsudok ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku (časť prvého výroku rozsudku okresného súdu, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť matky na A. T., nar. XX. XX. XXXX, v období od XX. XX. XXXX a tretí výrok) zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.