Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoP/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211481 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414211481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. S. XXX/X, D. nad S., zast. JUDr. Jozefom Baranom, advokátom so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám. Matice slovenskej 23/45, otec T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, zast. JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou, Námestie Matice Slovenskej 6, Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k.: 6P/83/2014 - 52 zo dňa 13. 08. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v I., II. a IV. výroku p o t v r d z u j e. Rozsudok okresného súdu v III. a V. výroku z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.03.2010 č. k. 8P/452/2009-108 tak, že otec je p o v i n n ý počnúc dňom 01.06.2015 prispievať na výživu mal. V. M., nar. XX.XX.XXXX sumou 90,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa. II. Zročné výživné za mesiace jún 2015 až august 2015 vo výške 45,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletej v pravidelných mesačných splátkach po 5,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, kedy tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a. IV. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a. V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 01.10.2014 matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 105,- Eur mesačne od 01.09.2014. Návrh zdôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2010 ubehli 4 roky a náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli, lebo nastúpila do základnej školy a od septembra 2014, navštevuje 3. ročník. Otec reagujúc na návrh matky žiadal znížiť výživné z dôvodu, že mu v druhom manželstve pribudli dve vyživovacie povinnosti, jeho manželka je na materskej dovolenke a on bol od 28.07.2014 do 12.11.2014 práceneschopným kvôli kliešťovej encefalitíde, pričom od 01.01.2015 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Návrh otca na zníženie výživného bol pôvodne vedený pod sp. zn. 6P/6/2015, pričom súd s poukazom na ust. § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) uznesením zo dňa 27.04.2015 č. k.: 6P/83/2014-25 spojil obe veci (návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného) na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 6P/83/2014. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť aspoň na sumu 83,- Eur mesačne počnúc mesiacom august 2015. Po vykonanom dokazovaní zistil, že naposledy bolo o výživnom otca k maloletej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22. 03. 2010 č. k.: 8P/452/2009-108 (právoplatným dňa 14. 04. 2010) tak, že od 01. 03. 2010 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 59,75 Eur mesačne na sumu 75,- Eur mesačne. V tom čase maloletá navštevovala materskú škôlku, matka pracovala ako predavačka s priemerným zárobkom na úrovni okolo 400,- Eur mesačne, otec pracoval ako stolár na živnosť pre spoločnosť C. a mal za rok 2008 príjem 255.410,- Sk, daňovú povinnosť mal vzhľadom na výdavky a odpočítateľnú položku nulový. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti maloletá navštevuje tretí ročník základnej školy. Je stále v osobnej starostlivosti matky, ktorá aj teraz pracuje ako predavačka s priemerným zárobkom na úrovni 420,- Eur mesačne a poberá rodinné prídavky v sume 23,50 Eur mesačne. Otcovi od posledného rozhodnutia o výživnom pribudli dve vyživovacie povinnosti k mal. V. M., nar. XX. XX. XXXX a mal. V. M., nar. XX. XX. XXXX. Otec ako živnostník za prvých 5 mesiacov roku 2014 fakturoval spoločnosti C. za výkon stolárskych prác priemerne 893,40 Eur/mesiac. Od 01. 06. 2014 si pozastavil výkon živnosti do 31. 05. 2017, kedy od 01. 06. 2014 do 31. 12. 2014 bol v menovanej firme zamestnaný v pracovnom pomere s príjmom 580,- Eur v čistom, z toho v dňoch 28. 07. 2014 až 16. 11. 2014 bol práceneschopným a poberal nemocenské 220,- Eur mesačne. Od 01. 01. 2015 do 31.05. 2015 bol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Dňa 01. 06. 2015 sa zamestnal v spoločnosti C., s.r.o., na dobu určitú do 30. 11. 2015. Za mesiac jún 2015 dosiahol čistý zárobok 407,52 Eur plus daňový bonus 42,82 Eur. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % mu bol priznaný s účinnosťou od 01. 01. 2015 invalidný dôchodok vo výške 220,60 Eur mesačne. Mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej stále trvá podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., a že je dôvod na zmenu vyživovacej povinnosti otca k maloletej podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Konštatoval zmenu pomerov v tom, že otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti, na strane maloletej sa zmenili potreby ako školopovinného dieťaťa navštevujúceho prvý stupeň základnej školy, s čím sú nepochybne spojené vyššie výdavky v porovnaní s dieťaťom predškolského veku štyroch rokov. Zohľadnil dobu viac než 5 rokov, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného. tzv. valorizačnú klauzulu v § 78 ods. 3 Zákona rodine, ktorá sama o sebe predstavuje objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Dospel k záveru, že otec síce má dve nové vyživovacie povinnosti a v období takmer štyroch mesiacov roku 2014 bol práceneschopným, uviedol, že v rámci exekúcie navrhnutej matkou maloletej bol schopný dlžné výživné vyrovnať a aktuálne ho má uhradené, čo svedčí o tom, že aj pri ďalších dvoch vyživovacích povinnostiach a istej dobe práceneschopnosti bol schopný uhrádzať výživné vo výške 75,- Eur mesačne. Zohľadnil, že pokiaľ mal až do polovice novembra 2014 nižší príjem, následne bol do 01. 06. 2015 nezamestnaný a invalidný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 14. 05. 2015 spätne od 01. 01. 2015, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným už od 01. 09. 2014, ako to žiadala matka. Navyše matka neuviedla žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine pre zvýšenie výživného. Od 01. 06. 2015 sa otec znovu zamestnal a popri tom poberá invalidný dôchodok. Je teda schopný napriek svojej čiastočnej invalidite zvýšiť si prácou svoj príjem, ktorý spolu predstavuje približne 620,- Eur mesačne (čistá mzda za mesiac jún 2015 plus invalidný dôchodok). Spolu s daňovým bonusom cca 40,- Eur a príjmom jeho manželky 100,- Eur z dohody o vykonaní práce tak príjem do jeho domácnosti predstavuje 760,- Eur. Vyslovil preto záver, že otec i pri ďalších dvoch vyživovacích povinnostiach je schopný od 01. 06. 2015 prispievať na výživu maloletej sumou 90,- Eur mesačne bez toho, že by tým bola ohrozená jeho vlastná výživa, či výživa jeho ostatných dvoch maloletých detí vo veku 3 a 5 rokov. Zároveň poukázal na ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vzhľadom na rast životných nákladov za obdobie 5 rokov od predchádzajúcej úpravy považoval zvýšenie výživného o 15,- Eur mesačne za primerané a zodpovedajúce aktuálnym pomerom otca maloletej. Návrh matky považoval za dôvodný len čo do zvýšenia výživného na sumu 90,- Eur mesačne od 01.06.2015 a vo zvyšku ho zamietol. Rovnako tak súd vzhľadom na už uvedené pomery otca súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného. Za obdobie od 01.06.2015 do vyhlásenia rozsudku sa stalo zročným výživné za mesiace jún, júl a august 2015 s tým, že toto má podľa matky otec uhradené. Zameškané výživné preto predstavuje sumu 45,- Eur (3 mesiace x 15,- Eur ako mesačné zvýšenie výživného), ktorú súd otcovi povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 5,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. o trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Proti rozhodnutiu sa včas odvolal otec. Odvolanie podal voči I. výroku a II. výroku, keďže obsahovo nadväzuje na výrok I. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, „... vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že síce má dve nové vyživovacie povinnosti a bol v období štyroch mesiacov roku 2014 práceneschopným, faktom však zostáva, že v rámci exekúcie navrhnutej matkou bol schopný dlžné výživné vyrovnať a aktuálne ho má uhradené..“ Toto považoval za nesprávne skutkové zistenie. Čo sa týka exekúcie, nie je to žiaden fakt, v konaní nedošlo k preukázaniu, že je tomu naozaj tak, týmto smerom sa ani dokazovanie neuberalo. K tejto skutočnosti sa len stručne vyjadrila matka. V skutočnosti si na vyrovnanie dlžnej sumy zameškaného výživného (dlh vznikol v dôsledku PN) musel požičať peňažné prostriedky od sestry. Do dňa podania odvolania ešte nesplatil trovy exekúcie, ktoré boli vo výške cca. 600 €, ohľadne ich splácania s exekútorkou uzavrel dohodu o splácaní, výška mesačnej splátky je 25€ mesačne. Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní predložil pracovnú zmluvu, z ktorej je zrejmé, že má uzatvorený pracovný pomer len na dobu určitú do 30. 11. 2015. Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal a ani ju nevyhodnotil, napriek tomu, že tento dôkaz bol predložený. Nie, je v budúcnosti isté, či s ním zamestnávateľ uzavrie ďalšiu zmluvu resp. dodatok k zmluve, kde sa dohodne, či bude na dobu neurčitú. Súd mal vychádzať z toho, čo v konaní preukázané bolo a v prvom rade, že je invalidný dôchodca, trpí vážnym ochorením s progresiou, má dve malé deti vo veku 3 a 5 rokov, ktoré navštevujú škôlku a objektívnejšie mal zhodnotiť jeho finančnú situáciu, možnosti a schopnosti. Možnosti uplatnenia na trhu práce sú obmedzené, čo vyplýva z prílohy rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Jeho hlavnou diagnózou je serózna encefalitída s klinikou cerebellámeho a bulbámeho syndrómu, stredne ťažká depresia, vysoký krvný tlak. S tým sú spojené obmedzenia uplatnenia v pracovnom prostredí, keďže môže vykonávat len fyzicky nenáročné práce a v klimaticky priaznivom prostredí. Týmto je zodpovedaná aj otázka ohľadne schopnosti. Poukázal na to, že posudzujúci lekár zhodnotil, že sa u neho rozvíja obraz stredne ťažkej depresie s nutnosťou psychiatrickej a psychologickej intervencie. Ohľadne jeho finančnej situácie upriamil pozornosť na to, že príjem v jeho domácnosti je cca. 760 €, podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime pre dve dospelé spoločne posudzované osoby a dve nezaopatrené deti vychádza suma 517,12 € (zdroj: <http://zivotneminimum.sk/>), po odpočítaní sumy 517,12 € od sumy 685 € (760 €-75€) zostáva pre rodinu suma 167,88 €. Príjem navrhovateľky dosahuje výšku cca. 420 €, na dcéru dostávala výživné vo výške 75€. Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime pre jednu dospelú a jedno nezaopatrené dieťa je suma 288,51 € (zdroj: <http://zivotneminimum.sk/'>), po odpočítaní sumy 288,51 od sumy 495 € (420€ + 75 €) zostáva pre rodinu suma 206, 49 €. Z výpočtov je zrejmé, že príjem matky s ohľadom na počet osôb v domácnosti presahuje jeho príjem aj jeho manželky, z ktorého navyše musí hradiť potreby dvoch detí, nielen jedného na rozdiel od matky maloletej V.. Bolo preukázané, že navrhovateľke pomáha jej matka, čo súd nezobral do úvahy. Objektívne nemá finančné prostriedky, aby bol schopný stanovené výživné platiť. Súd rovnako nezohľadnil skutočnosť, že v čase posledného rozhodovania vo veci dosahoval príjem cca. 706 € (255.410 Sk/l2=21.284,20 Sk-706 €), nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Táto skutočnosť je síce uvedená, ale nie je zhodnotená. Ak by tak súd urobil, musel by prísť k jedinému správnemu (a právnemu) záveru, že (bez ohľadu na valorizačnú doložku na ktorú sa odvoláva), boli síce preukázané zvýšené náklady na strane maloletého dieťaťa, ale na strane otca došlo k takej zmene pomerov, že i tak nie je schopný výživné vo výške 90 € platiť. V tejto súvislosti došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Hodnotenie dôkazov je síce na voľnej úvahe súdu, avšak aby napĺňalo atribúty spravodlivého rozhodnutia, určite sa musí vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré predpokladá zákon (aj zvýšenie nákladov na strane dieťaťa aj zhodnotenie možností a schopností otca). Právna úvaha síce zväčša obsahuje istú mieru abstrakcie, pokým však taký stav z väčšej časti nevyplýva z dôkazov, nemôže taký právny záver obstáť. F. V. má rád, zvykol som ju navštevovať každé tri týždne. Keďže je zo B., čo je od D. nad S. 85 km, pri zvýšenom výživnom na 90 €, mu nevyjde na cestovanie a dcéru budem môcť vídať akurát l x za 6 týždňov. V konečnom dôsledku mu zas bude matkou vyčítaný jeho „nezáujem" o ňu. Súd svoju právnu úvahu oprel aj o skutočnosť, že by si mohol znížiť náklady za telefón, ktoré má vo výške 20 €. K tomuto už pristúpil, platí 15 € mesačne, čo považuje za primeranú sumu, keďže mobil potrebuje na komunikáciu s manželkou ohľadne detí - ich vyzdvihnutia v škôlke atď., tiež ho používa na komunikáciu s dcérou V.. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Konkrétne videl nedostatok v tom, že súd cituje ustanovenie § 62 ods. 2, ktorý hovorí o povinnosti oboch rodičov prispievať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, ale vôbec ho neaplikuje, čo je zrejmé z odseku 4 na strane 3 rozsudku. Súd zhodnotil len jednu stránku veci a to, že sa náklady na maloletú zvýšili. Nebral do úvahy jeho schopnosti a možnosti, ktoré vyplývali z predložených dôkazov (pracovná zmluva len na dobu určitú, ťažké ochorenie, zhoršovanie zdravotného stavu, vyšší vek atď.). Čo sa týka právnej úvahy súdu, že znížením výdavkom na telefón by som mal byt" schopný pokryte zvýšenie výživného, tak aby bol schopný platiť nové stanovené výživné, telefón jednoznačne potrebuje na komunikáciu so svojou manželkou ohľadne starostlivosti o detí a aj s mal. V.. Rozsudok prvostupňového súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, resp. ho zmeniť tak, že vyživovaciu povinnosť zníži na sumu 70 € mesačne. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 01.10.2014 po uplynutí 4,5 roku od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca. Maloletá v tom čase navštevovala materskú škôlku. V súčasnosti maloletá chodí do 4. ročníka ZŠ. Z tohto je zrejmé, že na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov a výdavky na jej výchovu a výživu sa zvýšili. Len v mesiaci september 2015 pri nástupe do 4. ročníka ZŠ uhradila poplatok do školy 10€, poplatok za matematický krúžok 10€, školské pomôcky za 30€ a zakúpila jej školskú tašku za 80€. Okrem toho platí mesačne za školské obedy 22€ a na zdravotnú starostlivosť vynaložila 45€ (zubár + vitamíny). Ďalšie výdavky boli na obuv, ošatenie, drogériu, mobil a poistenie cca vo výške 50 €. Otec nijako nespochybňoval zvýšenie výživného, bránil sa len tým, že má dve nové vyživovacie povinnosti a jeho zdravotný stav je nepriaznivý, preto je schopný platiť ešte nižšie výživné vo výške 60 € mesačne. Od 01. 06. 2015 sa zamestnal a popri tom poberá invalidný dôchodok. Je teda schopný napriek svojej čiastočnej invalidite zvýšiť si prácou svoj príjem. Uvádza, že príjem jeho domácnosti je spolu mesačne cca 760 €. V tejto sume však nie je zahrnutý rodičovský príspevok jeho manželky a ani rodinné prídavky na ich dve maloleté deti. Pokiaľ poukazuje na finančné výdavky vo svojej rodine a tvrdí, že s manželkou žijú v skromnosti a ku koncu mesiaca im nezostáva ani na jedlo, ničím tieto svoje tvrdenia nepreukázal. Podľa § 62, ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vzhľadom na rast životných nákladov maloletej za obdobie 5 rokov od predchádzajúcej úpravy, ktoré súvisia najmä s jej nástupom do školy, je zvýšenie výživného o 15€ mesačne primerané a podľa jej názoru zodpovedá aktuálnym pomerom otca maloletej a jeho schopnostiam toto výživné uhrádzať. Matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na staršiu dcéru F., ktorá navštevuje 9. ročník ZŠ a s výchovou a výživou ktorej má navrhovateľka tiež vysoké výdavky. Výpočet otca v odvolaní o príjme matky podľa Zák. č. 601/2003 Z. z. je preto nesprávny a pre konanie č. 6P 83/2014 je irelevantný. Otec v odvolaní uvádza, že mal. V. zvykol navštevovať každé tri týždne a že po zvýšení výživného na 90 € ju bude môcť navštevovať len jedenkrát za 6 týždňov. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože napr. za rok 2015 maloletú navštívil len 3x. O dcéru sa nezaujíma a okrem výživného ničím neprispieva na jej výchovu a výživu. Poukázala na § 62, ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého sú obaja rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa jej názoru je otec schopný si vyživovaciu povinnosť vo výške 90€ mesačne na mal. V. plniť bez toho, že by bol ohrozený na jeho vlastnej výžive, alebo že by bola ohrozená výživa jeho rodiny. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Rozsudok preto žiadala potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu v I., II. a IV výroku potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Vo výrokoch III. a V rozsudok zrušil podľa ust. § 221 ods. 2 písm. i) O. s. p. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v I. II. a IV výroku správne a odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu aj s jeho odôvodnením. Preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s .p. sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné dôvody. V odvolaní otec uviedol dva odvolacie dôvody, a to podľa § 205 ods. 2 písm. d) a § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., teda že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ otec namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd sa s jeho námietkou nestotožňuje, pretože súd z vykonaných dôkazov, ktoré jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam. Keď uvádzal, že pokiaľ ide o exekúciu, nie je to žiaden fakt, pretože v konaní nedošlo k preukázaniu, že je tomu tak, odvolací súd podotýka, že v odvolaní si otec odporuje, keď poukazuje na to, že na vyrovnanie dlžnej sumy zameškaného výživného si musel požičať finančné prostriedky od svojej sestry, pričom doteraz nesplatil trovy exekúcie. Sám priznáva, že v danej veci exekúcia prebehla, pričom v rámci exekúcie uzavrel dohodu o splácaní. Odvolací súd poukazuje na to, že exekúcia prebehla na základe právoplatného rozhodnutia a uloženej povinnosti, ktorú si otec riadne neplnil, z tohto dôvodu finančné prostriedky, ktoré by inak riadne vynaložil v súlade so splatnosťou výživného mohol používať na iné účely. Z hľadiska daného rozhodnutia námietka nie je podstatná. Pokiaľ namietal, že má uzatvorený pracovný pomer len na dobu určitú do 30. 11. 2015, čím sa súd vôbec nezaoberal a ani to nevyhodnotil, odvolací súd dodáva, že z rozhodnutia jednoznačne táto skutočnosť vyplýva, tento dôkaz aj riadne vyhodnotil. Súd nemal povinnosť daný dôkaz vyhodnotiť inak, pretože v súlade s ust. § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nebol preto dôvod prihliadať na to, čo sa môže stať do budúcna a či ku zmenám, na ktoré otec poukazuje, dôjde. Práva preto, že nie je v budúcnosti isté, či zamestnávateľ s otcom uzavrie ďalšiu zmluvu, súd vychádzal správne zo skutkového stavu v čase rozhodovania súdu. Otec namietal, že súd mal vychádzať z toho, že je invalidný dôchodca a trpí ťažkou chorobou. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd na túto skutočnosť prihliadol, uvádza to v poslednom odseku na strane 3. Nemohol opomenúť skutočnosť, že otec sa znovu zamestnal a popritom poberá aj invalidný dôchodok, čo predstavuje celkový jeho príjem. Námietky otca ohľadom finančnej situácie vo vzťahu k zák. č. 601/2003 Z. z. sú neopodstatnené a nesprávne. Otec vychádza totiž z predpokladov, ktoré síce vychádzajú z daného zákona avšak nesprávne počítal sumu, ktorá mu zostáva pre rodinu. Do celkových majetkových pomerov totiž musí započítať aj danú sumu 517,12 eur. V tomto smere neobstojí ani argument, že matka má len vyživovaciu povinnosť k maloletej V., keď on má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom. Predovšetkým povinnosťou otca je platiť výživné na tri deti a povinnosťou matky je platiť výživné na dve deti, medzi iným aj na F., nar. XX. XX. XXXX. Je pravdou, že v tomto smere bližšie dokazovanie prvostupňový súd nevykázal, ani vo svojom rozhodnutí danú skutočnosť neuvádzal, zrejme preto, že rozhodoval o výživnom pre V., ku ktorej sú povinný rodičia P. E. a T. M.. Porovnávanie finančnej situácie rodiny spôsobom, akým to urobil otec, nie je správne, pretože sa rozhoduje vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ku ktorému majú vyživovaciu povinnosť rodičia, pričom napríklad vo vzťahu k ešte maloletej F. je situácia iná, je závislá od povinného subjektu, otca tohto dieťaťa. Nemožno zohľadniť ani to, že otec je v nevýhode, že musí platiť výživné na tri deti a poťažne matka len na dve deti. Je to otázka zodpovednosti toho ktorého rodiča a schopnosti zodpovedne k plneniu povinnosti pristúpiť. Otec si do svojich výpočtov okrem iného nezapočítal rodinné prídavky na deti, resp. príspevok manželky otca maloletého dieťaťa. O svojich tvrdeniach nedoložil žiadne konkrétne dôkazy. Námietka otca, že navrhovateľke pomáha matka, je irelevantná, pretože súd nebol povinný na túto skutočnosť brať ohľad, pretože matka navrhovateľky nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Súd zohľadnil, že v čase posledného rozhodovania nemal ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť, uviedol aj príjmy otca, pričom poukázal na tzv. valorizačnú doložku upravenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Bolo nepochybne preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, pretože v čase posledného rozhodovania maloletá bola v materskej škole, v súčasnosti je už žiačkou štvrtého ročníka základnej školy, pričom došlo k zvýšeniu nákladov s tým spojených, a to nákup školských pomôcok, školskej tašky, ktoré napríklad v čase, keď dieťa navštevovalo materskú školu, neboli vynakladané. Prvostupňový súd sa dostatočne zaoberal všetkými skutočnosťami, schopnosťami a možnosťami otca, ktoré vo svojom rozhodnutí aj odôvodnil. To, že odôvodnenie nie je v súlade so subjektívnymi predstavami otca, nie je podstatné pre dané rozhodnutie. Pokiaľ ide o námietku, že súd vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd sa s námietkou nestotožňuje, pretože prvostupňový súd uviedol podstatné ustanovenia právnej normy, ktorú v danej veci aplikoval. Z odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že zohľadňoval zmenu pomerov tak na strane otca, ako aj maloletého dieťaťa, zohľadnil aj jeho zdravotný stav, že je invalidným dôchodcom, ale aj to, že poberá invalidný dôchodok a popritom ešte pracuje. Súd objektívne zistil jeho príjem, pričom so svojom rozhodnutí zdôvodnil prečo matke nevyhovel v celom rozsahu, a to z dôvodu, že práve prihliadol na skutočnosti, ktoré namieta otec v odvolaní. Prvostupňový súd zvýšil výživné primerane len o sumu 15,- eur, pričom musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že vzhľadom na valorizačnú doložku nebolo o výživnom rozhodované 5 rokov a došlo k zvýšeniu všeobecných nákladov, pretože tieto nepredstavujú len náklady spojené s výživou dieťaťa, návštevou školy, ale matka hradí za dieťa aj náklady spojené s bývaním, a to kúrením, elektrickú energiu, dane a poplatky, na ktorých sa musí otec taktiež podieľať, pretože aj tieto predstavujú zložku výživného a nemôže ju hradiť len samotná matka. Odvolací súd predo potvrdil rozsudok v I/, II/ a IV/ výroku, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že existujú dôvody na zvýšenie výživného. Odvolací súd zrušil III/ výrok rozsudku z dôvodu, že v nesporovom konaní súd, pokiaľ návrhu nie je vyhovené celkom návrh nezamieta, pretože v danom prípade nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu, pretože v daných prípadoch súd ex offo môže vo veci konať. Z tohto dôvodu súd návrh nemôže ani čiastočne zamietnuť. Robí tak len vtedy, ak nie je návrhu vyhovené vôbec, ako to urobil v prípade návrhu otca na zníženie výživného, kedy o podanom návrhu rozhodol. Výrok o trovách konania musí byť v rozsudku obsiahnutý, aj keď sa ním rozhoduje tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, alebo že sa ním trovy nepriznávajú. To sa však v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. nebude spravidla vzťahovať na rozsudky vydané v konaní, ktoré mohlo byť začaté bez návrhu (R V/1968 str. 44 ) Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.