Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoE/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213167 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414213167.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, spol. s r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Advocate s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. I., narodený XX. XX. XXXX, F.: XX XXX XXX, bytom XXX XX L., S. XXX/XX, adresa pre doručovanie: XXX XX I. G., X. XX, na vymoženie pohľadávky v sume 1 649,79 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 60 pod spisovou značkou Ex 39407/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 5Er/695/2014-12 zo dňa 24. 11. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu vnútroštátnu právnu úpravu zabezpečujúcu ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, s odkazom aj na právnu úpravu Európskeho spoločenstva a to Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, konkrétne čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3 a čl. 6 ods. 1 smernice a prílohy danej smernice. Exekučný súd konštatoval viaceré neprijateľné ustanovenia obsiahnuté v zmluve o úvere, resp. v jej Všeobecných obchodných podmienkach, ako základného zmluvného vzťahu, z ktorého nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom vyvstal. Exekučný súd zhodnotil dohodu o vyplnení zmenky, obsiahnutú v bode 13 VPPÚ, ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve, pretože predmetnou zmenkou sa dlžník, ako vystaviteľ zmenky, zaviazal veriteľovi, ako remitentovi, zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25% denne, čomu zodpovedá 91,25 % ročný zmenkový úrok. Okrem toho exekučný súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere a s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje v dôsledku toho úver za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný súd napokon konštatoval, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej listine, nebola dojednaná individuálne. Spotrebiteľ ju nemal možnosť ovplyvniť, mohol ju len ako celok prijať, alebo odmietnuť. Spotrebiteľ sa prijatím rozhodcovskej zmluvy vzdal svojho práva na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej zmluvy v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadať ex offo. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na jej vykonanie. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a násl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutočného stavu. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Žiar nad Hronom. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Taktiež neobstojí argument oprávneného, že súd nemal dostatok podkladov k právnym záverom o existencii spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nie je tak možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Návrhom zo dňa 19. 10. 2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave spisovej značky : SR 07933/13 zo dňa 13.01.2014. Pokiaľ súd skúmal formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým spôsobilosť predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, správne postupoval, pokiaľ nevychádzal len z obsahu predloženého rozsudku rozhodcovského súdu. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania, konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloženej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02. 11. 2012 sa nestotožňuje so záverom prijatým exekučným súdom o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre jeho rozpornosť so spotrebiteľským právom (č. l. 8 spisu). Odvolací súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, resp. Všeobecných obchodných podmienok, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne, na samostatnej listine. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, respektíve všeobecných obchodných podmienok, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ku konkrétnemu číslu zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne so spotrebiteľom dojednané, pretože celkom zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný spotrebiteľský vzťah. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy navyše vyplýva vyhlásenie dlžníka, osobitne zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, že „s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí. Vyhlasuje, že bol pred uzatvorením tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy“. Vzhľadom na obsah tejto osobitne dlžníčkou podpísanej rozhodcovskej zmluvy potom nemožno konštatovať, že nebola so spotrebiteľkou dojednaná individuálne. Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho miery nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Odvolací súd zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej rozhodcovskej zmluvy muselo byť aj bežnému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny úkon podpisuje. Je pritom nutné vychádzať z platnej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, ktorá nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy aj so spotrebiteľom, za predpokladu, ak takéto zmluvné dojednanie bolo so spotrebiteľom individuálne dojednané. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka"). To však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Námietku odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola v konkrétnom prípade dojednaná individuálne a spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, je nutné považovať za zásadnú a z hľadiska posúdenia správnosti úvah a záverov prvostupňového súdu, z ktorých vo svojom rozhodnutí vychádzal, aj za primárnu. Pokiaľ bolo preukázané, že mal povinný, ako spotrebiteľ, skutočnú, reálnu možnosť odmietnuť a vylúčiť rozhodcovskú zmluvu tým, že by k jej obsahu nepristúpil a jej obsah nepodpísal, pretože nebola súčasťou hlavného zmluvného vzťahu, ale osobitným právnym úkonom, odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu potom zjavne neobstojí. Tvrdenie oprávneného o individuálnom dojedaní rozhodcovskej zmluvy pritom nebolo žiadnym prejavom spochybnené ani povinným, ktorý je v konaní pasívny a nečinný, súdne zásielky adresované a zasielané súdom na adresu jeho bydliska i miesta, kde sa zdržuje, v úložnej dobe nepreberá (č. l. 36 spisu, č. l. 37 spisu). Neexistuje tak okolnosť, ktorá by spochybňovala alebo oslabovala tvrdenie oprávneného podporované listinnými dôkazmi. Za daného skutkového stavu je nutné dojednanú Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 02. 11. 2012 v konkrétnej veci, vzťahujúcu sa k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02. 11. 2012, považovať za individuálne dojednanú so spotrebiteľom a preto nemôže ísť o neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd však súčasne zdôrazňuje, že tento záver nie je možné aplikovať paušálne na všetky zmluvy uzatvárané konkrétnym oprávneným (o ktorých má odvolací súd vedomosť zo svojej rozhodovacej činnosti) a je nevyhnutné vždy v každom konkrétnom prípade skúmať okolnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky zásadne individuálne. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.