Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/919/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607202979 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6607202979.6 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Lučenec, Cintorínska 2, právne zastúpeného JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Adyho 34, proti odporcom: l/ Stavebnému bytovému družstvu Lučenec so sídlom v Lučenci, ul. Štefana Moyzesa č. 47, IČO: 00171816, právne zastúpeného JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Dr. Vodu 18, 2/ IURIDIS, a. s. so sídlom vo Veľkom Krtíši, Nemocničná č. 18, IČO: 36648167, 3/ N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., S. č. XXXX/ X, právne zastúpeného Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Ľubinská č. 3, IČO: 35 922 907, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o návrhu odporcu 2/ na prerušenie konania, takto r o z h o d o l : Súd návrh odporcu 2/ zo dňa 29. 04. 2015 na prerušenie konania vedeného pred Krajským súdom Banská Bystrica, sp. zn. 16 Co / 919/2013 až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Odporca 2/ podal v prebiehajúcom odvolacom konaní návrh na jeho prerušenie v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.. Návrh odôvodnil tým, že: „rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vyjadrené v uznesení sp. zn. 3Cdo 233/2010 v časti podmienok náhradného doručovania zásielok, nie je v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p., v ktorom konajúci súd vychádza z toho, že adresát sa v čase doručovania, t. j. v konkrétny deň, skutočne zdržiava v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po doručení prevziať, či vyzdvihnúť“. Má za to, že striktné vyžadovanie zdržiavania sa účastníka v mieste doručenia v konkrétny deň a v konkrétnu hodinu doručovania zásielky nemá oporu v zákone. Navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie a požiadal návrhom na zaujatie stanoviska adresovaný Ústavnému súdu SR „o súlad striktného vyžadovania zdržiavania sa adresáta písomností určeného do vlastných rúk v konkrétny deň a hodinu doručovania za účelom splnenia podmienky fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. so zákonným ustanovením“. Zdôraznil, že len od zaujatia stanoviska Ústavného súdu SR je možné potvrdiť alebo vyvrátiť právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 o povinnosti striktného zdržiavania sa adresáta doručovanej písomnosti v konkrétny deň a hodinu náhradného doručovania za účelom splnenia podmienky fikcie. Navrhol preto, aby odvolací súd prerušil konanie v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR v danej veci. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vzniká súdu povinnosť prerušiť konanie v prípade, ak súd pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V prípade takéhoto zistenia, by mal preto súd podať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa § 37 a nasl. zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zák. č. 293/1995 Z. z.. Zo samotného znenia ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b), veta druhá, O. s. p., ale aj výkladom tohto ustanovenia je zrejmé, že návrh Ústavnému súdu SR podáva všeobecný súd v tom prípade, ak dospel k záveru, že s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou je v rozpore všeobecný záväzný predpis, ktorý sa týka veci. Odporca 2/ však navrhuje, aby súd konanie prerušil a požiadal návrhom na zaujatie stanoviska adresovaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlad právneho názoru vyjadreného v uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 o povinnosti striktného zdržiavania sa adresáta doručovanej písomnosti v konkrétny deň a hodinu náhradného doručovania za účelom splnenia podmienky fikcie. Vyššie uvedené ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s . p. teda v žiadnom prípade nepripúšťa možnosť prerušiť konanie na zaujatie stanoviska Ústavným súdom SR, ktorý by mal zaujať stanovisko o súlade právneho názoru vyjadreného v konkrétnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR so zákonom. Odporca 2/ naviac v návrhu nekonštatuje, v čom považuje vyššie uvedený právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 v rozpore so zákonom a znením ust. § 47 ods. 2 O. s. p., ak poukazuje len na inú súdnu prax, napr. na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 23/2010. Ak by odvolací súd návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. vyhovel, došlo by tak k neprípustnému extenzívnemu výkladu ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., ak toto ustanovenie neumožňuje prerušiť konanie za účelom zaujatia stanoviska Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade právneho názoru - právneho záveru vyjadreného v akomkoľvek rozhodnutí všeobecného súd so zákonom, či Ústavou SR, prípadne medzinárodnou zmluvou. Na záver odvolací súd poznamenáva, že právomoc Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov je daná ustanovením čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú vykonáva práve vyššie uvedené ust. § 37 ods. 1 zákona Národnej Rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona NR SR č. 293/1995 Z. z.. Z obsahu ustanovení jednoznačne vyplýva, že právomoc Ústavného súdu SR na konanie vo veci súladu právnych predpisov, je daná len vtedy, ak navrhovateľ žiada vyslovenie nesúladu právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily. Aj z tohto je teda zrejmé, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania len z dôvodu zaujatia stanoviska Ústavným súdom SR o súlade, či nesúlade právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR so zákonom, je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vylúčené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 243d ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. Naviac, odvolací súd konštatuje, že prerušiť konanie podľa druhej veci ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo z medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd návrh odporcu 2/ na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. zamietol ako nedôvodný. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.