Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/919/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607202979 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6607202979.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., K. X, právne zastúpeného JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Adyho 34, proti žalovaným : 1/ Stavebnému bytovému družstvu Lučenec, so sídlom Lučenec, Štefana Moyzesa č. 47, IČO: 00 171 816, právne zastúpeného JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, Dr. Vodu č. 18, 2/ IURIDIS, a. s. so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 18, IČO: 36 648 167, 3/ N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., S. č. XXXX/ X, právne zastúpeného Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o. so sídlom Bratislava, Ľubinská č. 3, IČO: 35 922 907, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/45/2007-416 zo dňa 23. 10. 2009, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že právny úkon - dobrovoľná dražba osvedčená notárskou zápisnicou zo dňa 22. 01. 2007 (č. N32/2007), ktorej predmetom bola nehnuteľnosť - byt č. XX (výrok v poradí I.) a súvisiaci výrok o náhrade trov konania, ktorým bola odporcom 1/ až 3/ uložená povinnosť zaplatiť sumu 143,85 € na účet Okresného súdu Lučenec (v poradí III.), potvrdzuje. Výrok o náhrade trov konania (v poradí II.) zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 527/2002 Z. z.“) domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti - bytu č. XX a spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu nachádzajúceho sa v C. na ulici D. I/XX o výmere 60,37 m2, vedenom Správou katastra C. na LV č. XXXX pre k. ú. C. (ďalej len „byt“). Neplatnosť dražby vyvodzoval z porušenia § 10 zák. č. 527/2002 Z. z., pretože mu neboli doručené príslušné písomnosti do vlastných rúk, v dôsledku čoho nemal vedomosť o dôvodoch a realizácii dražby, ako aj z porušenia § 12 a § 17 uvedeného zákona, pretože znalec vypracoval znalecký posudok bez ohliadky bytu a nebolo mu doručené oznámenie o dražbe. Žalovaný 1/ nemal k uzavretiu zmluvy so žalovaným 2/ súhlas spoločenstva vlastníkov bytov, pri dražbe došlo k porušeniu zákonného záložného práva v neprospech ostatných vlastníkov bytov, ako aj záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a. s., v ktorej sú zaznamenané na LV č. XXXX pre k. ú. C.. Dražbu dňa 22. 01. 2007 na návrh žalovaného 1/ vykonávajúceho práva záložného veriteľa v zmysle § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zorganizoval žalovaný 2/ ako dražobník a byt vydražil žalovaný 3/. Okresný súd Lučenec žalobu svojim prvým rozsudkom z 08. 02. 2008 č. k. 5C/45/2007-224 zamietol a rozhodol o trovách konania (ďalej v texte rozsudok okresného súdu v poradí prvý). Vychádzal zo zistenia, že v súvislosti s prípravou a výkonom dobrovoľnej dražby vydražením bytu vo vlastníctve žalobcu nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 572/2002 Z. z.. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu uznesením z 03. 07. 2008 sp. zn. 16Co/94/2008 zrušil rozsudok okresného súdu (v poradí prvý), vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu veci vo vzťahu k doručovaniu relevantných listín o dražbe žalovanými 1/ a 2/, keďže súd dostatočne nezisťoval, kde sa žalobca v rozhodnom čase, keď mu boli doručované listiny žalovaných 1/ a 2/ týkajúce sa dražby zdržiaval a z dôvodu neúplných zistení ohľadom skutočnej hodnoty draženého bytu. Zároveň uložil okresnému súdu povinnosť preskúmať námietky žalobcu, ktorý tvrdil, že v čase doručovania listín súvisiacich s dražbou bytu bol dlhodobo hospitalizovaný. Okresný súd Lučenec svojím v poradí druhým rozsudkom zo dňa 23. 10. 2009 č. k. 5C/45/2007-416 ( ďalej v texte „rozsudok okresného súdu v poradí druhý“ ) určil, že právny úkon - dobrovoľná dražba vyššie uvedeného bytu z 22. 01. 2007 osvedčená notárkou JUDr. Martou Jurinovou notárskou zápisnicou č. N32/2007, Nz/2727/2007 je neplatná. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovaných 1/ - 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania vo výške 143,85 € na účet Okresného súdu Lučenec do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v dňoch 18. 10. 2006, 28. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 (termín konania dražby) z dôvodov, ktoré nezavinil, nemohol si prevziať poštové zásielky zasielané žalovanými 1/ a 2/. Z uvedeného vyvodil záver, že doručovanie uvedených písomností sa uskutočnilo v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p. (viď str. 4 odôvodnenia jeho rozsudku). Napriek tomu okresný súd konštatoval, že závažným nedostatkom v procese dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je absencia zákonného spôsobu doručovania písomností, nakoľko v uvedenom čase bol navrhovateľ hospitalizovaný a práceneschopný; zásielky mu však boli zasielané na adresu C., D. I/XX, kde sa nezdržiaval. Neplatnosť dražby súd odôvodnil aj porušením § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002, nakoľko znalec ohodnocujúci predmet dražby nevykonal ohliadku predmetného bytu, v dôsledku čoho v ohodnotení bytu nezohľadnil opravy vykonané žalobcom v predmetnom byte a ohodnotenie predmetu dražby tak nebolo podľa okresného súdu vykonané zákonným spôsobom. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 150 ods. 1 O. s. p. Na odvolanie všetkých účastníkov konania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 20. 05. 20010 sp. zn. 16Co/402/2009 ( ďalej v texte „rozsudok krajského súdu“) zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ a 3/ náhradu trov, ktoré mu vznikli pred súdom prvého a druhého stupňa. Krajský súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu na pojednávaní 20. 05. 2010 a zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré si zadovážil prvostupňový súd. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, kde sa v čase doručovania zásielok žalovanými 1/ a 2/ v čase od 01. 10. 2006 až do vykonania dražby 25. 01. 2007 zdržiaval. Taktiež nepreukázal, že by žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že žalobca má zriadený P.O.BOX na pošte 1 v C., ktorý žalobca využíval do 31. 12. 2006 len na doručovanie pošty adresovanej na adresu U. rad, C.. Zmenu rozsudku odôvodnil aj tým, že nevykonanie ohliadky bytu znalcom za účelom ohodnotenia bytu nie je porušením zák. č. 527/2002 Z. z., pretože v danom prípade vykonanie obhliadky bytu neumožnil žalobca, keďže oznámenie o vykonaní ohliadky bytu za účelom jeho ocenenia nebolo žalobcovi doručené z príčin na jeho strane. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súdy nesprávne právne posúdili otázku doručovania písomností súvisiacich s dražbou, keďže v byte nachádzajúcom sa v C. na ulici D. I/XX, kam mu žalovaný 1/ a žalovaný 2/ doručovali zásielky týkajúce sa dražby, sa zdržiaval len sporadicky, pretože mal záujem o jeho rekonštrukciu. Žalobca zdôraznil, že doručovateľka mu nikdy nedoručovala písomnosti až do bytu, ale oznámenia o doručovaných zásielkach nechávala vždy v poštovej schránke, a žalovaný 1/ musel vedieť adresu jeho trvalého bydliska (C., U. rad č. X), nakoľko táto adresa bola uvedená na LV č. XXXX pre k. ú. C., ktorý list vlastníctva mal k dispozícii aj pri konaní dražby, a aj na základe zmluvy o výkone správy z 11. 01. 2006. Namietal, že súdy sa dostatočne nevysporiadali s rozdielnymi hodnotami bytu podľa dvoch znaleckých posudkov vypracovaných v konaní, ani s existenciou záložného práva viaznuceho na predmete, ako aj s tým „kde sa nachádza kúpna cena zaplatená na dražbe za predmetný byt“. Najvyšší súd SR na základe dovolania žalobcu rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie uznesením sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03. 10. 2013. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že pokiaľ odvolací súd založil svoje zmeňujúce rozhodnutie na závere, že všetky písomnosti súvisiace s dražbou boli žalobcovi účinne doručené v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. náhradným spôsobom v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p., spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, keď dôsledne neposudzoval splnenie predpokladov pre doručenie v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. osobitne pri doručovaní každej z písomností súvisiacich s dražbou. V tejto súvislosti citoval ust. § 47 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom v čase doručovania, podľa ktorého platí, že ak nebol adresát písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Pre vznik tejto fikcie doručenia je predpísané súčasné splnenie podmienok, ktoré sú stanovené kumulatívne, preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p.. Najvyšší súd zdôraznil, že miestom doručenia je spravidla miesto (obec alebo mesto), kde má adresát bydlisko alebo sídlo. V odôvodneným prípadoch môže byť miestom doručenia aj iné miesto pobytu, ktoré sám určí na doručovanie adresát, napríklad v podaniach adresovaných súdu. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. preto vychádza z toho, že adresát sa v čase doručovania, teda v konkrétny deň skutočne zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť. Zdržiavanie sa účastníka v mieste doručenia je preto jedným z predpokladov a zákonnou podmienkou pre uplatnenie právnej fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p., pričom nie je rozhodujúce miesto trvalého bydliska, ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam je zásielka, určená do vlastných rúk, doručovaná. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 10 ods. 2 výslovne uviedol: „Pri doručovaní poštou sa miesto a deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ust. § 47 ods. 2 O. s. p., sa potvrdzuje to, čo je v nej uvedené. V zmysle § 45 ods. 2 O. s. p. sa údaje uvedené na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou v danom prípade odosielateľa zásielky vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bola zásielka doručovaná, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržiaval. Nie je povinnosťou preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke a o čom platí predpoklad pravdivosti. Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný len v prípade zistenia, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.“ Na základe vyššie uvedených skutočností preto najvyšší súd konštatoval, že krajský súd nemal predmetné doručenky považovať za podklad pre záver o riadnom doručení jednotlivých zásielok. Mal za to, že záver krajského súdu o ich riadnom doručení je predčasný a nemôže byť považovaný za správny. Krajský súd po zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 20. 05. 2010 (sp. zn. 16Co/402/2009), ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) opätovne prejednal odvolania všetkých účastníkov konania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s p. a po doplnení dokazovania výsluchom navrhovateľa zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré si zadovážil prvostupňový súd a dokazovanie zameral na zisťovanie, či boli splnené predpoklady pre doručenie v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. osobitne pri doručovaní každej z písomností súvisiacich s dražbou žalobcovi zo strany žalovaných 1/ a 2/, teda, či došlo k riadnemu doručeniu listín súvisiacich s dražbou žalobcovi náhradným spôsobom v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.. Žalovaný 1/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v poradí druhom namietal, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil, poukázal na ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. a zdôraznil, že podľa jeho názoru predmet dražby hodnotený znaleckým posudkom bez vykonania ohliadky bytu nemôže byť sám o sebe dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dražby. Navrhol preto zmeniť rozsudok prvostupňového súdu a návrh žalobcu zamietnuť. Vrámci doplnenia dokazovania odvolacím súdom na pojednávaní dňa 30. 04. 2015 ako aj na pojednávaní dňa 24. 09. 2015 uviedol, že pred prvostupňovým súdom bolo v dostatočnej miere vykonané dokazovanie týkajúce sa zdržiavania sa, resp. nezdržiavania sa navrhovateľa na adrese v C. na ulici D. I/XX. Konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, prípadne nové dôkazy, ktoré by vyššie uvedené skutočnosti mohli preukázať, alebo vyvrátiť. Navrhol, aby odvolací súd prihliadal na rozporuplnosť výpovedí žalobcu v priebehu prvostupňového ako i odvolacieho konania. Považoval návrh žalobcu za nedôvodný a navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol. V záverečnej reči dňa 24. 09. 2015 vyslovil, že dobrovoľná dražba bola platná a vzhľadom na tento právny záver navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný 2/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v poradí druhom uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal najmä, že súd vo vzťahu k priebehu dražby nezistil a nekonkretizoval zákonné ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, pri existencii ktorých by mohol vyvodiť neplatnosť dražby. Konštatovanie súdu o nezákonnom postupe dražobníka v dražobnom procese, ktoré súd žiadnym spôsobom nekonkretizoval, nekorešponduje s ust. § 21 zák. č. 527/2002 Z. z.. Ak súd konštatoval, že závažným nedostatkom v procese dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je absencia zákonného spôsobu doručovania písomností žalobcovi, túto okolnosť žalobca napriek opakovanej výzve súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal. Zároveň zdôraznil, že ohodnotenie neexistujúcich závad a následná úprava odhadu ceny predmetu dražby nemôže byť dôvodom pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, pretože nemá oporu v zákone. Po oboznámení sa s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03. 10. 2013 opätovne poukazoval na rozporuplnosť výpovedí žalobcu, ktorý menil svoje výpovede, a to i na pojednávaní dňa 24. 09. 2015. Zotrval na právnom závere, že žalobca sa v čase, kedy mu boli doručované zásielky ohľadne dobrovoľnej dražby na adrese D. I/XX zdržiaval, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh zamietol. Na poslednom pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 24. 09. 2015 navrhol doplniť dokazovanie, aby súd zaviazal žalobcu predložiť dôkazy o faktickom užívaní nájomného bytu nachádzajúceho sa v C. na ulici L., napr. o hradení nájomného či energie a pod., ktoré okolnosti by mali vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že tento sa v rozhodnom období od októbra r. 2006 do januára 2007 na uvedenej adrese zdržiaval. Žalovaný 3/ podal obsahovo totožné odvolanie proti rozsudku okresného súdu v poradí druhom, ako žalovaný 2/, naviac konštatoval, že zákon o dobrovoľných dražbách vyžaduje, aby dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, teda dražobník nezodpovedá za znalecké posúdenie hodnoty nehnuteľnosti, za ktoré zodpovedá znalec. Taktiež navrhol napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a návrh žalobcu zamietnuť. Odvolací súd vzhľadom k záverom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03. 10. 2013 doplnil dokazovanie na pojednávaniach výsluchom žalobcu. Žalobca počas celého konania tvrdil, že v predmetnom byte v C. na ulici D. č. I/XX sa od jeho nadobudnutia zdržiaval len sporadicky, pretože mal záujem o jeho rekonštrukciu, avšak vzhľadom aj na zdravotné problémy a s tým súvisiacu nepriaznivú finančnú situáciu práce mohol realizovať len podľa svojich finančných možností. Z tohto dôvodu sa počas rekonštrukčných prác v byte zdržiaval iba občas, a aj tu prespal. Poukazoval na to, že všetky zásielky, či už faktúry, telefón, elektrina, prípadne iné platby zasielané na adresu tohto bytu mu boli vždy doručené s výnimkou zásielok týkajúcich sa dražby bytu. Zdôraznil, že žalovaný 1/ musel vedieť adresu jeho trvalého bydliska (C., U. rad X), nakoľko táto adresa bola uvedená na LV č. XXXX pre k. ú. C., ktorý mal k dispozícii aj pri konaní dražby a aj na zmluve o výkone správy z 11. 01. 2006. Aj na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 20. 05. 2010 (zápisnica č. l. 479 spisu) uviedol, že trvalé bydlisko mal na U. rade X v C., (kde pred tým aj býval) a po odsťahovaní z tejto adresy mal zriadený na pošte C. X poštový priečinok, kam sa mu mali zásielky doručovať, a kam sa mu aj zásielky s výnimkou zásielok súvisiacich s dražbou doručovali. Zároveň konštatoval, že na adresu D. I/XX v C. chodil v čase, keď robil rekonštrukciu tohto bytu niekedy trikrát, niekedy jedenkrát týždenne. Výslovne uviedol, že „v období od októbra r. 2006 asi do marca, apríla 2007 býval v byte na L. ulici, a až potom sa presťahoval na ulicu D. I/XX“. Až po presťahovaní sa na adresu C., D. I/XX zrušil poštový priečinok na Pošte X C., pretože za tento bolo potrebné platiť. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa na pojednávaní dňa 30. 04. 2015, keď navrhovateľ opätovne konštatoval (č. l. 584 spisu), že v čase od októbra r. 2006 do januára r. 2007 sa zdržiaval v náhradnom byte na L. ulici v C., pretože v byte na ulici D. I/XX v C. prerábal elektriku. Uviedol, že pokiaľ pri prepise bytu na stavebnom bytovom družstve povedal, že mieni bývať na adrese D. I/XX, tým netvrdil, že mu tam majú zasielať zásielky, pričom až po ohliadke bytu zistil, že tento je neobývaný a je nevyhnutná jeho rekonštrukcia. Pokiaľ išlo o odpočet plynomeru alebo vody, nešlo o zásielky do vlastných rúk, tieto boli žalobcovi zo strany žalovaného 1/ ponechané len vo forme lístku vo dverách, tieto si v čase, keď vykonával rekonštrukciu bytu vyzdvihol, pretože schránky do ktorých by mu mohli byť vhadzované i predmetné doručenky či iné písomnosti, boli v dezolátnom stave. Opätovne na uvedenom pojednávaní zdôraznil, že v čase, kedy rekonštruoval byt na adrese D. I/XX v C. mal zriadenú schránku na doručovanie písomností, o čom je doklad v spise. Zároveň sa žalobca vyjadril i k rozporu vo svojich predchádzajúcich výpovediach, pokiaľ tvrdil, že v období od októbra r. 2006 do januára 2007 sa na adrese D. I/XX nezdržiaval, napriek tomu uvádzal, že ho tam navštevovala dcéra s vnučkou, keď uviedol, že: „je pravdou, že občas u mňa dcéra s vnučkou prespali, bolo to v čase, keď som prerábal byt, a teda bolo to v čase prerábky, dcéra tam nespala, spala tam len vnučka“. Poukázal na nájomnú zmluvu uzavretú dňa 23. 11. 2005 v rámci ktorej vystupoval ako nájomca bytu nachádzajúceho sa v C. na ulici L. A/X s tým, že predmetná nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Mala preukazovať to, že na adresu D. I/XX v C. sa nenasťahoval hneď po zakúpení tohto bytu, pretože tento byt prerábal. Po ukončení bývania na adrese U. rad 2, C. sa presťahoval na adresu L. A/ X v C.. Z adresy U. rad 2, C. musel odísť, pretože mu končila nájomná zmluva, prenajímatelia mali už nového nájomcu, tento byt musel vypratať. Zo správy Slovenskej pošty, a. s., Regionálne poštové centrum Lučenec zo dňa 04. 10. 2007, ktorý listinný dôkaz bol známy účastníkom konania už v priebehu prvostupňového konania vyplýva, že navrhovateľ na adrese D. I/XX nemal zriadený poštový priečinok, avšak zásielky doručované na adresu U. rad 2, kde mal v rozhodnom období žalobca evidovaný trvalý pobyt, mal zriadený poštový priečinok na Pošte C. 1 s názvom priečinka - L. F., P. O. BOX č. XX, C., a to v období od 01. 08. 2001 do 09. 03. 2007. Všetky zásielky doručované žalobcovi na adresu U. rad 2 v C. boli preto vhadzované do predmetného P. O. BOX-u až do 09. 03. 2007, ktorá okolnosť vyplýva i z výpovede žalobcu, ktorý sám tvrdil, že k zrušeniu uvedeného priečinku došlo až po tom, ako sa presťahoval na adresu D. I/XX v C.. Žalobca mal za účelom doručenia zásielok z dôvodu, že sa na adrese trvalého pobytu nezdržiaval, zriadený poštový priečinok na Pošte C. 1. Aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy týkajúcej sa bytu na adrese C., D. I/XX, resp. i na výpise z LV č. XXXX je vedený ako vlastník bytu žalobca s uvedením adresy U. rad 2, C.. Uvedené vyplýva aj z notárskej zápisnice spísanej dňa 05. 01. 2006 na Notárskom úrade v Lučenci N4/2006, Nz328/2006, ktorá osvedčuje uzavretie kúpnej zmluvy, kde žalobca uvádza ako miesto svojho pobytu adresu U. rad X v C.. Na vyššie uvedených skutočnostiach nič nemení okolnosť, že žalobca ešte pred kúpou bytu na adrese D. I/XX v C. uzavrel nájomnú zmluvu a býval v podnájme na adrese L. A/3, C.. Napriek niektorým rozporom vo výpovedi žalobcu možno vyvodiť skutkový záver, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca - adresát sa v dňoch 18. 10. 2006, 28. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 ako aj v dňoch nasledujúcich pre opakované doručenie, v mieste doručenia, teda na adrese D. I/XX, C. v čase doručovania zdržoval. Tento záver nevyvrátili ani svedecké výpovede svedkov L. T., (č. l. 161 spisu) domovej dôverníčky bytu nachádzajúceho sa na adrese D. I/19, M., ktorá chodila odpisovať stav vodomeru a merače na radiátoroch aj v byte, ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby, a ktorá konštatovala, že v predmetnom byte bola asi trikrát za týmto účelom. Uviedla, že žalobca sa v predmetnom byte zdržiaval v uvedenom čase odpisu, pretože oznam o odpise stavu vodomeru a meračov na radiátoroch vždy písomne oznámila vopred vyvesením oznamu na vchodových dverách pre všetkých obyvateľov. Nesledovala však, či sa žalobca v predmetnom byte skutočne zdržiaval. Ani z výpovede svedkyne I. L., pracovníčky Pošty a.s. pobočka C., ktorá v rozhodnom období doručovala poštové zásielky na adresu C., D. I, vchod č. XX, ktorá uviedla, že nevie kedy sa žalobca do predmetného bytu nasťahoval, väčšinou mu oznamovala len uloženie poštovej zásielky, nebolo preukázané, že sa žalobca v dňoch, kedy mu mali byť zásielky listín súvisiacich s dražbou doručené, na adrese D. I/XX, C., zdržiaval v čase ich doručenia. Svedok S. K. ako zamestnanec Mesta C., údržbár, bol na požiadanie žalobcu v máji 2006 pomôcť pri oprave elektrického vedenia, ktoré bolo v byte zhorené, v byte bol podľa jeho výpovede neporiadok ako pri stavebných prácach s tým, že si nepamätal, aká bola situácia napr. v kuchyni či v inej miestnosti v byte. Z výsluchu týchto svedkov nevyplýva, že by sa žalobca ako adresát v mieste doručenia v čase doručovania na adrese D. I/XX v C. zdržoval. Keďže zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. vychádza z toho, že adresát sa v čase doručovania, teda v konkrétny deň skutočne zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť, odvolací súd zisťoval splnenie tohto predpokladu u každej jeden písomnosti súvisiacej s dražbou uvedenej vyššie osobitne: Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi v období od 16. 10. 2006 do vykonania dražby 22. 01. 2007, žalovaný 1/ a 2/ doručovali viacero relevantných písomností týkajúcich sa dražby jeho bytu, ktoré v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. mu museli byť doručené do vlastných rúk postupom upraveným v § 47 ods. 2 O. s. p.. Zo spisu dražobníka IURIDIS, a. s. (žalovaného 2/) vyplýva, že žalobcovi malo byť doručené : 1. oznámenie o začatí realizácie zákonného záložného práva poštou na adresu D. I/XX, C. (prvý pokus o doručenie sa uskutočnil 18. 10. 2006, druhý pokus 19. 10. 2006, kedy bola zásielka uložená na pošte, keďže adresát nebol pri doručovaní zastihnutý), 2. oznámenie o vykonaní ohliadky bytu za účelom ocenenia (výzva na sprístupnenie bytu za účelom jeho ohodnotenia) bolo zasielané žalobcovi poštou na tú istú adresu (prvý pokus o doručenie zásielky dňa 25. 11. 2006, druhý pokus 26. 11. 2006, kedy bola zásielka uložená na pošte z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý pri doručovaní), 3. oznámenie o termíne dražby s výzvou na sprístupnenie bytu bolo doručované žalobcovi na tú istú adresu 18. 12. 2006, opakované doručenie sa uskutočnilo 19. 12. 2006, a v tento deň bola zásielka uložená na pošte, keďže adresát nebol pri doručovaní zastihnutý, 4. oznámenie o výsledku dražby spolu s notárskou zápisnicou bolo žalobcovi doručované 25. 01. 2007 na tú istú adresu, a opakovane dňa 26. 01. 2007, kedy bola zásielka uložená na pošte z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý pri doručovaní. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (§ 45 až § 50 O. s. p.). Citovaným ustanovením zák. č. 527/2002 Z. z. upravuje povinnosť doručiť príslušné písomnosti súvisiace s dražbou osobám uvedeným v zákone, ktoré sa doručujú adresátovi do vlastných rúk, pričom sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní. Vzhľadom na zákonom vyžadované doručovanie písomností do vlastných rúk, je doručovanie podľa § 46 O. s. p. vylúčené. Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní vopred, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 151l v spojení s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Porušenie tejto povinnosti veriteľom síce nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. môže však byť spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu. Z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva dražobníkovi povinnosť vyzvať vlastníka predmetu dražby na umožnenie ohliadky draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy, a táto osoba je povinná umožniť vykonanie ohodnotenia v čase určenom vo výzve. Dražobník má tiež povinnosť v zmysle § 17 ods. 5 uvedeného zákona zaslať v lehote najmenej 15 dní pred otvorením dražby oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa. Uvedenému okruhu osôb v zmysle § 24 ods. 7 a 8 uvedeného zákona má dražobník povinnosť zaslať do 5 dní od vykonania dražby zápisnicu o vykonaní dražby, a ak sa osvedčuje priebeh dražby notárskou zápisnicou, tak aj notársku zápisnicu. V posudzovanej veci pri doručovaní vyššie uvedených písomností bolo potrebné preto postupovať v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. v spojení s § 47 ods. 2 O. s. p., pričom nedodržanie tohto postupu má za následok neplatnosť dražby. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v § 47 ods. 2 O. s. p. je predpísané súčasné splnenie viacerých podmienok: a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená, b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c/ adresát sa zdržuje v mieste doručovania, d/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znovu (s uvedením dňa a hodiny), e/ druhý pokus o doručenie zostal bezvýsledný, f/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, g/ adresát si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. Tieto podmienky sú stanovené kumulatívne, preto ak z nich nie je splnená čo i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. V zmysle § 45 ods. 2 O.s.p. sa údaje uvedené na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Pokiaľ teda ani jedna doručenka zo dňa 18. 10. 2006, 25.11.2006, 18.12.2006 a 25.01.2007 neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia ( D. I/XX, C. ) zdržoval, nie je osvedčené, že táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. Odosielateľ uvedenej zásielky - žalovaný 1/ a 2/ v konaní pred odvolacím súdom, avšak ani pred prvostupňovým súdom neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že vykonal šetrenie na zistenie splnenia podmienky náhradného doručovania, na základe ktorého by bolo preukázané, že žalobca sa v mieste doručenia, teda na adrese D. I/XX, C. v čase doručovania, teda v deň 18.10. a 19. 10. 2006, 25.11.a 26.11.2006, 18.12. a 19.12.2006, 25.01. a 26.01. 2007 zdržoval. Doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“, pričom odosielateľ - žalovaní 1/ a 2/ nepreukázali žiadnym spôsobom, že by vykonali akékoľvek šetrenie na zistenie okolnosti, či sa žalobca na adrese D. I/XX, C. v čase doručovania týchto písomností zdržiaval. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že nie je pre posúdenie uvedených skutočností rozhodujúce miesto trvalého bydliska žalobcu, ale okolnosť zdržiavania sa na adrese, kam je zásielka určená do vlastných rúk doručovaná, keď gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“, nemôže byť iný, ako ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje, a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd za preukázané, že pokiaľ ide o doručovanie všetkých vyššie uvedených listín súvisiacich s dražbou, možnosť náhradného doručenia týchto listín nie je zákonom vylúčená, adresát, teda žalobca písomností nebol pri doručovaní zastihnutý, druhý pokus o doručenie týchto zásielok zostal bezvýsledný s tým, že pri všetkých uvedených listinách súvisiacich s dražbou si adresát, žalobca zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. Súčasne pri zisťovaní splnenia podmienok pre vznik fikcie doručenia v zmysle ust. § 47 ods. 2 O. s. p. je zrejmé, že doručovateľ - Slovenská pošta, a. s. nezastihnutého adresáta, teda žalobcu vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znovu, ak na základe doručenky zo dňa 18. 10. 2006, 25.11.2006, 18.12.2006, 25.01.2007 vyplýva, že druhý pokus o doručenie mal byť realizovaný vždy nasledujúci deň. V zmysle intencií odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.10.2013 nebol splnený predpoklad pre vznik fikcie doručenia v zmysle ust. § 47 ods. 2 O. s. p., ak ani u jednej z týchto písomností - listín súvisiacich s dražbou, nebola preukázaná okolnosť, že žalobca sa v deň doručovania týchto listín (dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007) v mieste doručovania na adrese D. I/XX v C. zdržiaval. Keďže ani jedna z vyššie uvedených doručeniek neobsahuje údaj, že sa žalobca v mieste doručenia na adrese D. I/XX v C. zdržoval, uvedenou doručenkou nebolo osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade bolo povinnosťou odosielateľa - žalovaných 1/ a 2/, vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou žalobcu - adresáta, ktorému bola zásielka doručovaná, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (nie je teda povinnosťou preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke a o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Odvolací súd vyzval žalovaných 1/ a 2/ písomným podaním zo dňa 16. 09. 2014, aby označili a navrhli vykonať dôkazy na preukázanie skutočností, že navrhovateľ ako adresát sa v čase doručovania nimi odosielaných zásielok (zo dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007) v mieste doručovania v čase doručovania zdržoval. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 10. 2014 uviedol, že názor najvyššieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení v danom prípade považuje za predčasný a zmätočný, nakoľko v posudzovanom prípade vyvoláva právnu neistotu na strane žalovaných, čo sa týka výkladu fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p.. Zotrval na tom, že žalobca sa v čase doručovania zásielok dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 zdržiaval na adrese D. I/19, C.. M. súdu vyžiadať od doručovateľa poštových zásielok, t. j. Pošta XX.vyjadrenie, akým postupom boli zásielky zo dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 určené adresátovi do vlastných rúk doručované, a či je povinnosťou poštového doručovateľa vyznačiť časovú neprítomnosť adresáta pri doručovaní zásielky vyznačiť na vratnej obálke, a či mu to zákonný predpis ukladá. Odvolací súd v tomto smere dokazovanie nedoplnil, ak postup doručovania vyššie uvedených zásielok listín súvisiacich s dražbou je zrejmý z obsahu samotných doručeniek a postup tohto doručenia je upravený zákonom. Okolnosť, či je povinnosťou poštového doručovateľa vyznačiť neprítomnosť adresáta pri doručovaní zásielky na vratnej obálke, a či mu to zákonný predpis ukladá, nie je pre posúdenie splnenia predpokladov ust. § 47 ods. 2 O. s. p. právne relevantná, ak žalovaní 1/ a 2/ nevykonali žiadne šetrenie za účelom zistenia, či sa žalobca na adrese doručovania v čase doručovania v dňom 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 zdržoval. Uvedená povinnosť odosielateľa zásielky vykonať šetrenie na zistenie, či sa adresát na adrese doručovania v čase doručovania zdržoval, nemôže byť splnená tým, že žalovaní 1/ a 2/ sa pri doručovaní listín súvisiacich s dražbou spoliehali na okolnosť, že žalobca - adresát sa stal vlastníkom bytu na ulici D. I/XX v C., pretože okolnosť vlastníctva tohto bytu nepreukazuje to, že sa v ňom v čase doručovania listín súvisiacich s dražbou dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 skutočne zdržiaval. Okolnosť, že adresát sa v mieste doručenia na adrese C., D. I/XX v dňoch, kedy boli jednotlivé zásielky doručované (18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007) zdržiaval, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je, keďže ani jedna z predmetných doručenie neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“. V konaní nebol označený a v dôsledku toho ani vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by tvrdenie žalobcu, že sa v dňoch 18.10.2006, 25.11.2006, 18.12.2006, 25.01.2007 na adrese D. I/XX v C., nezdržiaval, vyvrátil. Ak žalovaní 1/ a 2/ obranu v prebiehajúcom konaní zamerali na to, že žalobca nepreukázal, že sa na adrese C., D. I/XX v čase doručovania listín súvisiacich s dražbou nezdržiaval a okolnosti toho, kde sa v tomto čase zdržiaval neustále menil, prípadne nimi zavádzal, táto obrana nie je dostatočná práve vo vzťahu k právnemu záveru Najvyššieho súdu SR uvedenom v jeho uznesení sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03. 10. 2013, podľa ktorého je naopak ich povinnosťou (odosielateľa zásielky), vykonať šetrenie na zistenie splnenia podmienok náhradného doručenia listín súvisiacich s dražbou, ak nie je povinnosťou žalobcu, teda adresáta, ktorému bola zásielka doručovaná navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval. Najvyšší súd výslovne konštatoval, že záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný len v prípade zistenia, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval s tým, že uvedené skutočnosti musí preukázať odosielateľ zásielky. Z vykonaného dokazovania však nebolo hodnoverne preukázané, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a nebolo povinnosťou žalobcu navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval. Odvolací súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 24.09.2015 v neprítomnosti žalovaného 2/ podľa § 101 ods. 2 O. s. p.. Žalovaný 2/ bol odvolacím súdom v zmysle intencií uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 zo dňa 03. 10. 2013 vyzvaný, aby označil a navrhol vykonať dôkazy na preukázanie skutočností, že navrhovateľ ako adresát sa v čase doručovania nimi odoslaných zásielok (18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007) v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval. Žalovaný 2/ na predmetnú výzvu reagoval písomným podaním, v ktorom konštatoval, že sa s právnym záverom Najvyššieho súdu SR vo vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení nestotožňuje, tento považuje za predčasný a zmätočný, nakoľko zo spisového materiálu dostatočne a preukázateľne vyplýva, že adresát sa na mieste doručenia, teda na adrese C., D. I/XX v čase doručovania listín súvisiacich s dražbou zdržiavala a naopak, práve žalobca mal predložiť dôkazy, ktoré by boli vyvrátili fikciu doručenia podľa poslednej vety citovaného ust. § 47 ods. 2 O. s. p. Mal za to, že dôkazné bremeno ťaží toho, kto chce preukázať opak toho, čo je uvedené vo verejnej listine, a keďže splnil náležite všetky zákonné predpoklady úspešného postupu doručovania písomností žalobcovi, je na ňom, aby v prípade nesúhlasného názoru vyvrátil domnienku fikcie doručovania. V písomnom vyjadrení súčasne navrhol súdu vyžiadať od doručovateľa poštových zásielok, t. j. Pošta C. vyjadrenie, akým spôsobom boli zásielky zo dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 uložené na pošte a či je povinnosťou poštového doručovateľa vyznačiť časovú neprítomnosť adresáta pri doručovaní zásielky na vratnej obálke, a či mu to zákonný predpis ukladá. Po predložení vyššie uvedeného písomného vyjadrenia žalovaný 2/ sa opakovane na pojednávania konané pred odvolacím súdom nedostavil. Žalovaný 2/ bol na pojednávanie dňa 24. 09. 2015 riadne a včas predvolaný, predvolanie na uvedené pojednávanie mu bolo elektronickým spôsobom doručené dňa 03. 09. 2015, ako aj prostredníctvom pošty ku dňu 07. 09. 2015. Z neúčasti na pojednávaní sa žalovaný 2/ písomným podaním zo dňa 23. 09. 2015 ospravedlnil, zároveň požiadal o odročenie pojednávania až do doby ukončenia práceneschopnosti konateľa spoločnosti, keďže konateľ spoločnosti bol v tom čase práceneschopný, o čom pripojil i fotokópiu dokladu. Z fotokópie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že konateľka spoločnosti L.. J. C. bola v tom čase práceneschopná už od 09. 09. 2015, pričom z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnila až dňa 23. 09. 2015, teda nie bez zbytočného odkladu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že z uvedeného dokladu o potvrdení o dočasnej práceneschopnosti konateľky žalovaného 2/ nevyplýva, že by jeho súčasťou bolo i vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav účastníka neumožňuje jeho účasť na pojednávaní, prípadne, že konateľka žalovaného 2/ nie je schopná sa zúčastniť na pojednávaní dňa 24. 09. 2015 bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu v zmysle ust. § 119 ods. 3 O. s. p.. Odvolací súd naviac v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pojednávanie pred odvolacím súdom bolo práve z dôvodu opakovaného ospravedlnenia žalovaného 2/ odročované, a to tiež z dôvodu práceneschopnosti konateľky žalovaného 2/. Aj z tohto dôvodu odvolací súd vyzval žalovaného 2/ podaním zo dňa 08. 07. 2015 (č. l. 628 spisu), aby v prípade, ak k ukončeniu práceneschopnosti konateľa spoločnosti nedôjde do 30 dní odo dňa 25. 06. 2015, (kedy bolo taktiež nutné pojednávanie odročiť z dôvodu práceneschopnosti konateľky žalovaného 2/), súd bude pokračovať v konaní, pričom žalovaný 2/ môže poveriť na zastupovanie pred súdom aj iného zamestnanca spoločnosti, prípadne splnomocniť právneho zástupcu, ak je účastníkom konania právnická osoba. Napriek uvedenému k povereniu zamestnanca žalovaným 2/ na konanie pred súdom nedošlo, naopak, opakovane bol zo strany žalovaného 2/ predložený nový doklad o práceneschopnosti konateľky žalovaného 2/ bez uvedenia skutočnosti, či zdravotný stav konateľky vylučoval jej prítomnosť na riadne nariadenom pojednávaní. Keďže žalovaným 2/ je právnická osoba - akciová spoločnosť, v konaní pred súdmi môže uvedenú právnickú osobu zastupovať nielen štatutárny orgán - konateľ spoločnosti, ale aj ním splnomocnený zamestnanec. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj s prihliadnutím na nárok žalobcu na rozhodnutie veci v primeranej lehote, žiadosť žalovaného 2/ o odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý dôvod v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd súčasne prihliadal na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2/ napriek výzve doručenej dňa 07. 10. 2014 (č. l. 528 spisu), v konaní neoznačil a následne nenavrhol vykonanie dôkazov na preukázanie skutočností, že žalobca ako adresát sa v čase doručovania nimi odosielaných zásielok dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 v mieste doručovania v čase doručovania zdržoval. Za takýto návrh na doplnenie dokazovania nemožno považovať jeho žiadosť o vyžiadanie stanoviska doručovateľa poštových zásielok, t. j. Pošty C., akým postupom boli zásielky v uvedených dňoch adresátovi doručované, nakoľko tento postup je zrejmý z obsahu doručeniek, údaje na ktorých neboli žiadnym z účastníkom konania spochybnené. Doterajšia súdna prax ako aj judikatúra súdov považuje doručenku za verejnú listinu, čo má svoj význam nielen pri hodnotení listiny, ale aj na určenie zodpovedného subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. Posúdenie skutkových okolností súvisiacich s dodržaním zákonného postupu doručovateľa je možné iba z údajov osvedčujúcich postup doručovateľa. Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomností sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak. Za takúto verejnú listinu však môže byť považovaná iba riadne vyplnená listina, teda musí byť na nej uvedený odosielateľ, označovanie doručovanej písomnosti, prípadne číslo konania a adresát. Doručenky zo dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 obsahujú riadne vyplnenú listinu, ktorú je preto nutné považovať za listinu verejnú. Odvolací súd preto návrh žalovaného 2/ na doplnenie dokazovania v zmysle jeho písomného podania zo dňa 20. 10. 2014 nepovažoval za dôvodný, nevyhovel mu a predmetný dôkaz nevykonal. Žiadny ďalší návrh na označenie či doplnenie dokazovania zo strany žalovaného 2/ nebol navrhnutý. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právo žalovaného 2/ vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, nebolo porušené. S obsahom výpovedí účastníkov konania pred odvolacím súdom bol žalovaný 2/ oboznámený doručením zápisníc o pojednávaní zo dňa 30. 04. 2015, ako aj 25. 06. 2015 a súčasne mu boli doručované listinné dôkazy predložené navrhovateľom v rámci odvolacieho konania, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť i písomne, ktorú možnosť však žalovaný 2/ nevyužil, neoboznámil sa s obsahom spisu ani nahliadnutím, naopak, opakované žiadosti o odročenie pojednávania pred odvolacím súdom, ako i samotný návrh na prerušenie odvolacieho konania považoval odvolací súd za účelové. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do dôkaznej núdze a ani na nimi poukazované rozpory vo výpovediach žalobcu, ktoré sú i vzhľadom na dĺžku trvania konania nekonzistentné, ich nezbavili povinnosti ako odosielateľov zásielky vykonať šetrenie na zistenie splnenia podmienok náhradného doručenia listín odosielaných žalobcovi, ako listín súvisiacich s dražbou v zmysle ust. § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. v spojení s § 47 ods. 2 O. s. p.. K preukázaniu tejto povinnosti nesmerovalo ani vykonanie dokazovania navrhnuté na poslednom pojednávaní dňa 24. 09. 2005 žalovaným 3/, aby žalobca predložil dôkazy smerujúce k reálnemu užívaniu nájomného bytu nachádzajúceho sa na ulici L. v C., ak, a to odvolací súd uvádza opakovane, nie je povinnosťou adresáta - žalobcu, ktorému boli zásielky - listiny súvisiace s dražbou doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval, teda nie je povinnosťou preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke a o čom neplatí predpoklad pravdivosti. Doposiaľ vykonaným dokazovaním tak pred prvostupňovým ako i odvolacím súdom nebolo preukázané, že sa žalobca ako adresát listín súvisiacich s dražbou dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 a ani v dňoch nasledujúcich, kedy malo dôjsť k opakovaniu doručenia týchto zásielok, v mieste doručenia, teda na adrese C. D. I/XX v čase doručovania zdržoval. Ak uvedený predpoklad vzniku fikcie doručenia zakotvenej v § 47 ods. 2 O. s. p. ako jeden z kumulatívne zákonom stanovených predpokladov nebol splnený, fikcia doručenia v zmysle tohto citovaného ustanovenia neplatí, v dôsledku čoho odvolací súd vyslovuje právny záver, podľa ktorého doručenie listín súvisiacich s dražbou žalobcovi náhradným spôsobom zo strany žalovaných 1/ a 2/ doručenkami zo dňa 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 nedošlo v súlade so zákonom, a to § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. v spojení s ust. § 47 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd na záver odkazujúc na dôvody uvedené vyššie konštatuje, že rozsudok okresného súdu v poradí druhý (rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/45/2007-416 zo dňa 23. 10. 2009) je vo výroku, ktorým určil, že právny úkon - dobrovoľná dražba osvedčená notárskou zápisnicou z 22. 01. 2007 č. N32/2007, Nz2727/2007 notárky JUDr. Marty Jurínovej so sídlom v Lučenci vykonaná v sídle žalovaného 1/, ktorej predmetom bol byt č. XX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, je neplatná, vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v dňoch 18. 10. 2006, 25. 11. 2006, 18. 12. 2006 a 25. 01. 2007 z dôvodov, ktoré nezavinil, nemohol si prevziať poštové zásielky zasielané žalovanými 1/ a 2/, z čoho vyvodil záver, že doručenie uvedených písomností sa uskutočnilo v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p. V rozpore s týmto záverom však vyznieva jeho záver, na ktorom je založené rozhodnutie súdu (viď str. 5 ods. 6 odôvodnenia rozsudku vedúci k určeniu neplatnosti dražby), že závažným nedostatkom v procese dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je absencia zákonného spôsobu doručovania písomností, nakoľko v uvedenom čase bol hospitalizovaný a práceneschopný. Zásielky mu však boli zasielané na adresu C., D. I/XX, kde sa nezdržiaval. Odvolací súd sa preto stotožňuje len s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom konštatuje, že k doručovaniu písomností nedošlo v súlade so zákonom, nakoľko zásielky boli žalobcovi doručované na adresu C., D. I/XX s tým, že nebolo preukázané, že sa v čase doručovania na adrese doručenia zdržiaval. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené vyššie. Ak okresný súd posúdil neplatnosť dražby dôvodom porušenia § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z., s týmto právnym záverom sa odvolací súd nestotožňuje a zotrváva na svojom pôvodne vyslovenom právnom závere uvedenom v jeho zmeňujúcom rozsudku zo dňa 20. 05. 2010, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemal za následok neplatnosť dražby. Nevykonanie ohliadky bytu znalcom za účelom ohodnotenia bytu preto nie je porušením zák. č. 527/2002 Z. z.. v dôsledku čoho by bola dražba len na základe tohto dôvodu považovaná za neplatnú. Napriek vyššie uvedenému rozporu v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu (v poradí druhý), je však rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že právny úkon - dobrovoľná dražba, tak, ako je špecifikovaná vyššie je neplatná, vecne správne, preto rozhodnutie v tomto výroku, ako aj v súvisiacom výroku o náhrade trov štátu v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 148 O. s. p. potvrdil. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu vo výroku, ktorým žalobcovi náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ust. § 150 O. s. p., a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania totiž prichádza do úvahy výlučne v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v konkrétnych okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Okolnosť, že žalobca presne neoznačil miesto svojho pobytu v čase doručovania listín súvisiacich s dražbou a nepredložil o tom žiadne dôkazy, vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci za súčasného stavu dokazovania neobstojí, ak naviac ani sama o sebe uvedená okolnosť nie je dôvodom pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. Odvolací súd poznamenáva, že z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu vytvoriť pre účastníkov konania procesný priestor na to, aby sa vyjadrili i k eventuálnemu uplatneniu moderačného práva podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak všeobecný súd takýto postup prípadne zvažuje a vznášali prípadné tvrdenia či dôkazné návrhy, ktoré by mohli aplikáciu tohto ustanovenia ovplyvniť. Okresný súd pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O. s. p. prihliadol na to, že žalobca mal povinnosť uviesť už v žalobe okolnosti, ktoré mali spôsobiť neplatnosť právneho úkonu dobrovoľnej dražby a označiť, resp. predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach. Žalobca uviedol v žalobe okolnosti, na základe ktorých považoval dražbu za neplatnú. Pokiaľ ide o súdom tvrdenú povinnosť predložiť dôkazy, vzhľadom na právne závery najvyššieho súdu o dôkaznom bremene, už závery okresného súdu, neobstoja. Ako je vyššie uvedené, nebolo povinnosťou žalobcu, ktorému boli listiny súvisiace s dražbou doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval, ak nie je povinnosťou preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke a o čom neplatí predpoklad pravdivosti. Ak odvolací súd vyslovil vyššie uvedený právny záver o tom, že nie je povinnosťou žalobcu, ktorému boli listiny súvisiace s dražbou zo strany žalovaných 1/ a 2/ doručované navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sa v čase doručovania týchto listín v mieste doručenia nezdržoval, nie je možné prihliadať na uvedenú okolnosť ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Keďže okresný súd pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. uviedol iba tento dôvod spočívajúci v tom, že žalobca presne neoznačil miesto svojho pobytu v dobe doručovania listín súvisiacich s dražbou žalovanými 1/ a 2/ a nepredložil o tom žiadne dôkazy, a súčasne odvolací súd uvedenú okolnosť nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, potom rozhodnutie prvostupňového súdu o tom, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva, nie je vecne správne a odvolaciemu súdu neostávalo iné, iba v tomto rozsahu rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania navrhovateľa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie za účelom rozhodnutia o náhrade trov konania v súlade so zákonom. Úlohou okresného súdu bude preto po zrušení a vrátení veci v tomto rozsahu rozhodnúť, či úspešnému účastníkovi v konaní prináleží náhrada trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., prípadne či (ne)existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O. s. p.. Okresný súd v novom rozhodnutí o náhrade trov konania rozhodne aj trovách odvolacieho a dovolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.