Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/850/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612205367 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612205367.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu A. U., nar. XX.XX. XXXX, bytom Q. XXXX, XXX XX A., zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, T.G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec proti žalovaným 1. E. P., nar. XX.XX. XXXX, bytom S. I. XXXX/XX, XXX XX A., 2. S. P., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. č. XX, XXX XX H. a 3. R. P., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. č. XX, XXX XX H., v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 26.02.2014, č. k. 14C/25/2012-175, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 03.06.2009 medzi žalovanou 1. ako predávajúcou a žalovanými 2. a 3. ako kupujúcimi je v časti, ktorej predmetom je spoluvlastnícky podiel 1/16 v pomere k celku na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX v časti A - majetková podstata - parc. reg. "CKN" č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a spoluvlastnícky podiel 1/2 v pomere k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v časti A - majetková podstata - parc. reg. "CKN" č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. reg. CKN" č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. reg. "CKN" č. XX/X záhrady o výmere XXX m2 neplatná. Zastavil konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodol o náhrade trov konania. Prvostupňový súd rozhodoval už v poradí druhým rozsudkom po zrušení prvého rozsudku krajským súdom. V zmysle usmernenia odvolacieho súdu posudzoval vec z hľadiska relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 40a a § 140 OZ. S poukazom na relevantnú judikatúru v obdobných veciach dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keď žalobca sa dovolal neplatnosti právneho úkonu u dotknutých spoluvlastníkov, t. j. u prevodkyne aj u nadobúdateľov a v konaní bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý bol povinným z predkupného práva. Voľba uplatnenia práva bola na žalobcovi, a preto súd žalobe o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými vyhovel. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný 2. v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že odvolanie podáva proti celému rozsudku okresného súdu z dôvodov, že v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., keď mu súd odňal možnosť konať pred súdom, ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne skutkové zistenia nevychádzajúce z vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie. Ako prvú námietku uviedol procesné pochybenie súdu, keď ho tento nevyrozumel o zmene návrhu na začatie konania, došlo k zúženiu návrhu len na určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy. Súd na pojednávaní dňa 10.02.2014, na ktorom sa odvolateľ nezúčastnil, zmenu žaloby pripustil. Poukazuje na znenie ust. § 95 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Žalovaný 2. uvádza, že jemu zmenený návrh doručený nebol a na zmenenú situáciu nemal možnosť reagovať. Takýto postup súdu považuje za odňatie možnosti konať pred súdom. O zmene návrhu sa dozvedel až z napadnutého rozsudku, keď v rámci nahliadnutia do spisu zistil, že o pripustení zmeny žalobného návrhu zo dňa 07.10.2013 bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 10.02.2014. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca nemal jasný dôvod, pre ktorý napáda platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2009, keď na pojednávaní dňa 10.02.2014 prostredníctvom právneho zástupcu aj po zmene žaloby tvrdil, aby súd bral na zreteľ ako relatívnu neplatnosť, tak aj absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2009. Ďalej zotrváva na svojom názore, že súd nesprávne konal, pokiaľ konal len s ním a jeho manželkou R. P. (žalovaná 3.) a predávajúcou E. P. (žalovaná 1.). Od počiatku navrhoval, aby do konania boli zahrnutí aj ostatní dotknutí spoluvlastníci z LV č. XX (ohľadne pozemku CKN parcela č. XX/X)., nakoľko rozhodnutie sa musí dotknúť všetkých spoluvlastníkov vedených na tomto liste vlastníctva, keďže ich postavenie ako spoluvlastníkov je určovacím výrokom dotknuté. Títo ďalší spoluvlastníci nenamietali voči neponúknutiu predkupného práva a ani neuplatňovali svoje predkupné právo. Považuje za neprípustné, aby bez ich účasti v konaní rozhodoval súd o zmene ich spoluvlastníka vedeného v súčasnosti na LV č. XX. V ďalšom namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, konkrétne nevypočutie žalobcu k tvrdeným okolnostiam praxe uzatvárania zmlúv ohľadne prevodov spoluvlastníckych podielov v obci H. bez uplatňovania predkupného práva. Poukázal na dva konkrétne rozsudky NS ČR, v zmysle ktorých je ust. § 140 OZ dispozitívne ustanovenie a spoluvlastníci sa od tohto môžu na základe vzájomnej dohody odchýliť, pričom predkupné právo zaniká, ak spoluvlastník vie o zamýšľanom predaji druhým spoluvlastníkom tretej osobe a dá nepochybne najavo, že o vec nemá záujem. Prvostupňový súd mal akceptovať to, že žalovaná 1. oslovila rodinu žalobcu a túto o svojom zámere pozemok predať informovala. Pokiaľ nereagovali na predaj pozemkov, nebolo potrebné opätovne uplatňovať osobitne predkupné právo písomnou formou. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že aj z priloženého LV č. XX je zrejmé, že žalobca v rokoch 2008 a 2010 nadobudol spoluvlastnícke podiely na pozemkoch bez uplatňovania predkupného práva u ostatných spoluvlastníkov (aj odvolateľa a jeho manželky). Nepochybne teda v minulosti vznikla medzi spoluvlastníkmi konkludentne dohoda spoluvlastníkov o neuplatňovaní predkupného práva, ktorú žalobca pri iných prevodoch aj akceptoval a rešpektoval. Konanie žalobcu malo byť vzhľadom na preukázané okolnosti vyhodnotené ako účelové a súd mu nemal priznať právnu ochranu. Má za to, že žalobca ani nemá záujem na nadobudnutí spoluvlastníckych pozemkov a vedie len spor s odvolateľom vzhľadom na ich osobné nezhody. Poukázal aj na uvedený právny názor v rámci prvého odvolacieho konania Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.02.2013 majúc za to, že oprávnený sa môže pri porušení svojho predkupného práva domáhať buď, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované. Aj prípadným vyhlásením neplatnosti kúpnej zmluvy sa len potvrdí jeho v súčasnosti platný status, t. j. existencia jeho predkupného práva voči žalovaným 2. a 3. ako spoluvlastníkom. Ďalej jeho odvolanie smeruje voči rozhodnutiu o trovách konania majúc za to, že súdny spor výslovne zavinil žalobca a mal by znášať trovy svojho bezzmyselného konania. Navrhol buď zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalovaná 2. sa k podanému odvolaniu vyjadrila takým spôsobom, že s ním súhlasí a považuje ho za dôvodné. Tiež vyjadrila názor, že žalobca nemá skutočný záujem nadobudnúť spoluvlastníctvo k pozemkom a ide mu len o vedenie sporov vzhľadom na osobné nezhody rodiny žalovaných s otcom žalobcu. Poukazuje na to, že pôvodne sa žalobca nesprávne a neprípustne domáhal určenia neplatnosti celej kúpnej zmluvy a hoci pred vydaním tohto napadnutého rozhodnutia toto pochybenie uznal a žalobný návrh upravil, žalovaní nemali možnosť sa k tomu vyjadriť. Žalobca sa písomne k odvolaniu vyjadril prostredníctvom splnomocneného advokáta. Tvrdenia žalovaného podľa jeho názoru nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní, označuje ich za účelové a nedôvodné. Pokiaľ ide o tvrdenú „prax“ v obci H. pri predaji pozemkov, žalobca uvádza, že o tejto mu nie je nič známe, nikdy ju neakceptoval a ani akceptovať vzhľadom na svoju nevedomosť o nej nemohol. Zrejme ide o prax zavedenú žalovaným 2. Z hľadiska obsahu účinkov a výkonu však je potrebné aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do 8. časti druhej hlavy Občianskeho zákonníka, teda platné písané právo. V dôsledku porušenia povinnosti z predkupného práva sa žalobca rozhodol využiť možnosť danú Občianskym zákonníkom, a to domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/262/2009 potvrdzujúce správnosť jeho postupu. Tento názor vyplýva aj z ďalších rozhodnutí NS SR (3Cdo/22/2009, 4Cdo/49/2003, 3Cdo/112/2004, 3Cdo/173/2010). Z uvedených rozhodnutí vyplýva aj riešenie otázky okruhu účastníkov konania v prípade pokiaľ si oprávnený z predkupného práva zvolí alternatívu a). Dotknutým spoluvlastníkom na strane žalobcu a na strane žalovaného sú všetci účastníci zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní. Vyššie uvedené rozhodnutia riešia aj problematiku existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy podľa § 80 písm. c) O.s.p. Nesúhlasí s názorom, že spor zapríčinil žalobca. Konanie zavinila žalovaná 1. ako povinná z predkupného práva a tiež žalovaní 2. a 3., ktorí v čase uzavretia kúpnej zmluvy mali vedomosť o tom, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nimi kupovaných nehnuteľností, keďže toto vyplývalo z listov vlastníctva. Pred podaním žaloby sa žalobca u nich domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy, dal im možnosť uviesť svoje vlastnícke právo k prevedeným podielom do pôvodného stavu, tento dôvod relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy však popreli. Účastníci v rámci prvostupňového konania (po zrušení prvého rozsudku krajským súdom) jednali o možnosti mimosúdneho riešenia veci, žalobca navrhol uzavretie kúpnej zmluvy so žalovanými 2. a 3. za rovnakú kúpnu cenu, za akú ich nadobudli žalovaní. Žalovaný navrhol riešiť vec zámennou zmluvou, na základe ktorej by rodičia žalovaného nadobudli dotknuté podiely + doplatok zámenou za ich spoluvlastnícke podiely, ktoré sú v ich BSM. Snažili sa zmierom získať spoluvlastnícke podiely, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu, a teda žalobca nie je oprávnený s týmito nakladať. Navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1, 2, písm. c) O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Napadnutý rozsudok okresného súdu s poukazom na ust. § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvodov odvolania, odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného 2. je dôvodné. Ako prvý a zásadný odvolací dôvod namietal žalovaný 2. odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodov procesného pochybenia. Týmto dôvodom bola skutočnosť, že prvostupňový súd na pojednávaní dňa 10.02.2014, na ktorom nebol žalovaný 2. prítomný, uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu zo dňa 07.10.2013, pričom žalovanému zmenený návrh nebol ani doručený, na túto situáciu nemal možnosť reagovať, čo považuje za odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací súd zo spisu zistil, že na súdnom pojednávaní dňa 09.10.2013 za účasti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej 1., právny zástupca žalobcu predložil písomné vypracovanie - vyjadrenie a upresnenie žalobného návrhu, ktoré je datované dňom 07.10.2013. V uvedenom písomnom podaní žalobca uvádza, že ako oprávnený z predkupného práva zvolil alternatívu a) a domáha sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, navrhol rozsudkom určiť, že kúpna zmluva uzavretá dňa 03.06.2009 medzi žalovanou 1. ako predávajúcou a žalovanými 2. a 3. ako kupujúcimi je v časti, ktorej je predmetom predaja spoluvlastnícky podiel v 1/16 v pomere k celku na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v časti A - majetková podstata - parc. reg. "CKN" č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a spoluvlastnícky podiel 1/2 v pomere k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v časti A - majetková podstata - parc. reg. "CKN" č. XX/X záhrady o výmere XXX mX, parc. reg. CKN" č. XX/X záhrady o výmere XXX mX, parc. reg. "CKN" č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, neplatná. Odvolací súd zistil, že na uvedenom pojednávaní nedošlo k rozhodnutiu a pojednávanie bolo odročené na neurčito vzhľadom na možnú mimosúdnu dohodu účastníkov. Ďalej zo spisu vyplýva, že prvostupňový súd určil nový termín pojednávania, na ktorý účastníkov písomne predvolal. Z priložených doručeniek o predvolaní, ani zo žiadnej inej listiny nevyplýva, že by prvostupňový súd uvedené písomné podanie žalobcu žalovaným doručil. Rovnako postupoval prvostupňový súd aj pri pojednávaní dňa 11.12.2013 za prítomnosti len právneho zástupcu žalobcu (substitučnej zástupkyne), pojednávanie bolo odročené a účastníci boli opätovne písomne predvolaní. Ani z týchto doručeniek na pojednávanie, ani ďalších postupov súdu nevyplýva, že by súd uvedené podanie účastníkom doručil. V nasledujúcej zápisnici o pojednávaní zo dňa 10.02.2014, kedy prvostupňový súd rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom, je zrejmé, že tohto sa zúčastnil splnomocnený právny zástupca žalobcu a žalovaná 1. Žalovaní 2. a 3. prítomní neboli. Súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalovaných 2. a 3. a vyhlásil uznesenie, ktorým pripúšťal zmenu žalobného návrhu v zmysle podania žalobcu zo dňa 07.10.2013. Potom, ako sa vyjadril k veci právny zástupca žalobcu a žalovaná 1., ktorá zotrvala na svojich doterajších prednesoch, súd oboznámil spisový materiál vo veci a podľa § 120 ods. 4 O.s.p. poučil účastníkov konania o nutnosti predložiť dôkazy alebo tieto označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania s tým, že na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr súd neprihliada a takéto môžu byť odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. Bolo vyhlásené uznesenie o ukončení dokazovania a zamietnutí ďalších návrhov na vykonanie dokazovania. Uznesením bolo pojednávanie odročené na termín 26.02.2014 za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. žalobca môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Ako je uvedené vyššie, v danom prípade prvostupňový súd opomenul túto povinnosť a žalovaným 2. a 3., ktorí neboli prítomní na pojednávaní, zmenený návrh nedoručil. Žalovaný preto znemožnil realizovať ich procesné právo, konkrétne reagovať na zmenený žalobný návrh. Takýto nesprávny postup prvostupňového súdu je potrebné hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce okrem iného z Ústavy SR, konkrétne článku 48. Odvolaciemu súdu neostalo preto iné, ako vzhľadom na túto závažnú procesnú chybu rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Pokiaľ odvolateľ ako ďalšiu odvolaciu námietku uvádza nesprávny okruh účastníkov konania, keď podľa jeho názoru všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti majú byť účastníkmi tohto konania, odvolací súd uvádza, že v prípade, pokiaľ sa oprávnený spoluvlastník z predkupného práva domáha vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu v zmysle ust. § 40a OZ, žaloba má smerovať voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy, ako pasívne legitimovaným osobám, teda dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebné voči všetkým účastníkom právneho úkonu, ktorým došlo k porušeniu zákonného predkupného práva. Postavenie ostatných spoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti sa týmto rozhodnutím nemení (nie je právne významné, kto je ďalším spoluvlastníkom, právne významné je, že postavenie ostatných spoluvlastníkov je rovnaké bez ohľadu na konkrétnu osobu ďalšieho nového spoluvlastníka). Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu má podľa § 140 OZ vecno-právne účinky, teda pôsobí aj voči právnemu nástupcovi (kupujúcemu). V takom prípade ide o tzv. vecné predkupné právo a konkrétne právne následky porušenia predkupného práva závisia od druhu porušeného predkupného práva. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 určuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Podľa právnej teórie aj praxe, následky ustanovenia § 603 ods. 3 OZ sa uplatnia v prípade porušenia vecného predkupného práva. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením, tzn. navrátením do pôvodného stavu, a to dovolaním sa relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ, je nutné posúdiť, či žaloba je účinným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či ňou dosiahne odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie (konania). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (7Cdo/46/2013, 7Cdo/47/2013) žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p., aj keď už došlo k porušeniu predkupného práva. V takomto prípade je však nutné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu, keď táto závisí aj od posúdenia otázky, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu. Existencia naliehavého právneho záujmu však v tomto prípade nie je dostatočne posúdená, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže byť procesným nástrojom ochrany práv žalobcu, len pokiaľ sa ňou dosiahne odstránenie spornosti práva. V zmysle uvedeného teda odvolací súd musel napadnutý rozsudok s poukazom na ust. § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov celého konania. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.