Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/509/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205151 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711205151.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu Slovenská republika - Správa finančnej kontroly Zvolen, so sídlom T. G. Masaryka 10, 961 21 Zvolen, IČO: 00 894 494, proti žalovanému C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX T. W., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/116/2011-195 zo 4. marca 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, ktorou podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) odporoval právnemu úkonu dlžníka Y. X., bytom J. XX, zamietol. V konaní okresný súd zistil, že žalobca rozhodnutím zo 04. 06. 2007 č. k. FZ-427/993/2007 uložil podnikateľovi Y. X. REZMOS, Devičie 18, IČO: 33 292 680 povinnosť vrátiť finančné prostriedky za porušenie finančnej disciplíny vo výške 89.181,86 Eur a penále 30.411,- Eur. Dlžník si povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím žalobcu nesplnil. Žalobca podal dňa 6. augusta 2008 u súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára z Exekútorského úradu so sídlom v Detve návrh na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 511/2008. Dňa 10. augusta 2009 bola u dlžníka Y. X. vykonaná následná finančná kontrola, dôsledkom ktorej bolo uloženie ďalšej povinnosti vrátiť pre porušenie finančnej disciplíny finančné prostriedky v sume 4.146,50 Eur a penále vo výške 0,1 % z tejto sumy rozhodnutím žalobcu zo 17. januára 2011 č. FZ-401/113/2011. Dlžník na základe vykonanej následnej finančnej kontroly vedel, že žalobca proti nemu koná a bude rozhodovať, preto previedol na žalovaného nehnuteľnosti, ktoré vlastnil v katastrálnom území W. na LV č. XXX a XXX kúpnou zmluvou z 25. 06. 2008, vklad ktorej povolila bývalá Správa katastra W. dňa 02. 07. 2008 pod sp. zn. V 798/2008. Kúpna cena nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 18.256,66 Eur, ktorú ale kupujúci nevyplatil na základe dohody s dlžníkom o vzájomnom zápočte pohľadávok. Podľa názoru žalobcu úmyslom dlžníka uskutočnením tohto právneho úkonu bolo ukrátiť svojho veriteľa a tento úmysel musel byť žalovanému známy. Súd skúmal, či je žalovaný blízkou osobou dlžníka Y. X. a dospel k názoru, že dlžníka Y. X. a žalovaného nie je možné považovať za osoby blízke v zmysle § 116 OZ. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka môže žalobca odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Dôkazná povinnosť preukázať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť žalovaného o tomto úmysle dlžníka zaťažovala žalobcu. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sú psychickým stavom, ktoré samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom, dôvodiť. Skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie sama o sebe ešte nedokazuje úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Vedomosť žalovaného o dlhoch Y. X. preukázaná nebola. Žalobca na preukázanie vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť ho ponúkol jediný dôkaz, ktorý ale jeho tvrdenie o blízkych vzťahoch medzi dlžníkom a žalovaným nepreukázal. Zo správy spoločnosti GoSt, s. r. o., so sídlom Veľký Krtíš, ktorej spoločníkom a konateľom v minulosti bol žalovaný a s ktorou podľa tvrdenia žalobcu mal dlžník Ján Balko v roku 2006 aktívne spolupracovať súd zistil, že spoločnosť GoSt, s. r. o. žiadnu zmluvu o spolupráci s podnikateľom Y. X. REZMOS neeviduje. Žalobca nepreukázal v konaní úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ani vedomosť žalovaného o tomto úmysle, dokonca ani skutočnosť, že žalovaný nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu, keď dlžník a žalovaný zhodne tvrdili, že dôvodom prevodu nehnuteľnosti na žalovaného bola nesplatená pôžička z roku 2005. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že „Žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal odporovateľnosti právnych úkonov, t. j. toho, aby súd vyslovil, že kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalovaným ako kupujúcimi a dlžníkom žalobcu Y. X. a medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosť Deenny, s. r. o. ako kupujúcim sú voči žalobcovi právne neúčinné, je nedôvodná. Preto potom súd žalobu žalobcu zamietol“. Žalovanému podľa § 151 ods. 7 O. s. p. priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práv vo výške 100 % (bez číselného vyjadrenia s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením). Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca majúc za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil tretiu zákonnú podmienku pre úspešnosť žaloby, ktorým sa odporuje právnemu úkonu dlžníka. Súd sa nesprávne vyporiadal s úmyslom „žalovaného, resp. okolnosťami, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť“. Dôvodom zamietnutia žaloby podľa rozhodnutia súdu bolo nepreukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť žalovaného o tomto úmysle dlžníka. Žalobca si bol vedomý, že ťarcha preukázania úmyslu žalovaného, resp. okolnosti, ktoré by tento úmysel, či vedomosť o ňom dôvodili, spočívala na ňom a z tohto dôvodu sa náležite k tejto povinnosti pripravil. Žalovaný od počiatku konania vytváral priestor pre obštrukcie, o čom svedčí jeho správanie, že sa na prvé dve pojednávania, kedy už súd určitým smerom nasmeroval dokazovanie neustanovil a na treťom pojednávaní dňa 01. 10. 2013 sa vyjadroval k dohode o pôžičke pre dlžníka Y. X. vo výške 18.256,66 Eur tak, že táto zmluva existovala, ale pri prevode nehnuteľnosti z dlžníka na žalovaného túto zmluvu roztrhali. Požičané peniaze v roku 2005 boli odovzdané v hotovosti bez potvrdenia. Na otázku vzájomných vzťahov medzi dlžníkom a žalovaným sa žalovaný vyjadril, že sú len známi, navštevoval farmu, kde sa chovajú kone a tam sa s dlžníkom spoznal. Žalovaný ale v čase pôžičky pre dlžníka (15.06.2005) mal 24 rokov a žalobca spochybňuje, že by žalovaný disponoval takouto sumou a že by ju neznámemu odovzdal bez akéhokoľvek potvrdenia. Okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke sú spochybnené aj výpoveďou dlžníka Y. X., ktorý síce potvrdil nejakú pôžičku, ale nevedel sa vyjadriť, či mali medzi sebou so žalovaným spísanú dohodu a či táto bola pri prevode nehnuteľnosti roztrhaná. Dlžník sa vyjadroval neisto a skutočnosti zahmlieval väčšinou odpoveďami slovom „neviem“. Z výpovede dlžníka a žalovaného žalobca vyvodil, že okolnosti prevodu nehnuteľnosti nasvedčujú, že zmluva o pôžičke peňazí bola fiktívna a prevod nehnuteľnosti medzi týmito osobami bol účelový. Žalobca predložením správy z následnej finančnej kontroly z 13. 12. 2006 vyhotovenej ÚPSVaR Zvolen jednoznačne preukázal, že dlžníkG.X. REZMOS a firma GoSt, s. r. o., so sídlom vo Veľkom Krtíši, IČO: 36 622 753, ktorej bol žalovaný konateľom, mali uzavretú zmluvu na výkon externých upratovacích služieb a dokonca ju mal uzatvorenú aj s firmou otca žalovaného C. R. - Palivá, Agátova 563/12, Modrý Kameň, IČO: 43 351 565. Súd prvého stupňa na tieto dôkazy neprihliadol, nevzal ich do úvahy a pri rozhodovaní vychádzal iba z jednostranných a zmätočných výpovedí dlžníka a žalovaného. Záver okresného súdu o nepreukázaní bližších vzťahov medzi dlžníkom a žalovaným len na základe správy spoločnosti GoSt, s. r. o., že takúto zmluvu neeviduje, nie je správny. Správa z následnej finančnej kontroly bola vypracovaná na základe skutkového stavu zisteného v kontrolovanom subjekte, teda u dlžníka Y. X.. Zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi dlžníkom a spoločnosťou GoSt, s. r. o. boli orgánu kontroly predložené, správa o kontrole bola zápisnične prerokovaná a potvrdená podpisom kontrolovaného subjektu dňa 13. 12. 2006. Bližšie vzťahy medzi dlžníkom a žalovaným, ako aj ich rodinnými príslušníkmi sa preukázali aj v konaní pred prvostupňovým súdom. Žalovaný a dcéra dlžníka si tykajú, majú kamarátsky vzťah, familiárne ho nazývala „C.“. Žalobca zdôrazňuje, že dlžník na základe dohody o splátkach so žalobcom bol povinný splácať žalobcovi istinu určenú v rozhodnutí o sankciách v dôsledku porušenia finančnej disciplíny. Výšku splátok určenú žalobcom dlžník nedodržal. Priebežne však splácal nižšie sumy a poslednú splátku v sume 1.659,69 Eur uhradil dobrovoľne 17. 06. 2008. Následne, keď už nehnuteľnosti previedol na žalovaného, prestal dlh splácať. Formálne sa dlžník zbavil majetku v snahe ukrátiť žalobcu. Dlžník po celé obdobie, aj keď už nebol jej vlastníkom až do dňa podania odvolania žalobcom farmu, ktorej prevod na iný subjekt je predmetom konania, obhospodaruje a podniká na nej. Dôvodom prevodu nehnuteľnosti zo žalovaného na spoločnosť Deenny, s. r. o., so sídlom vo Veľkom Krtíši, ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je dcéra dlžníka Y. X. bolo, že súdny exekútor v rámci súčinnosti na podnet žalobcu pred podaním žaloby začal skúmať vzájomné, prípadne príbuzenské vzťahy medzi dlžníkom a žalovaným v mieste bydliska (obec J. a mesto T. W.) v mesiaci október 2010. Kúpna zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou Deenny, s. r. o. bola uzavretá 08. 11. 2010 a vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy povolený 11. marca 2011. Pri prevode nehnuteľnosti sa opäť zopakoval scenár z prvého prevodu nehnuteľnosti, že finančné prostriedky boli odovzdané v hotovosti bez potvrdenia a samozrejme z úspor za prácu vykonávanú v zahraničí a konateľka nadobúdajúcej spoločnosti nevedela ani uviesť, či výdavok za nehnuteľnosť v sume 12.000,- Eur zaradila do účtovníctva spoločnosti. Žalobca tvrdí, že úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa a vedomosť žalovaného o tomto úmysle preukázal. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a zároveň, aby vyhovel žalobe a sám určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim Y. X. a kupujúcim C. R. dňa 25.06.2008 týkajúca sa nehnuteľnosti v katastrálnom území W., zapísaných na LV č. XXX a XXX je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu domáhal potvrdenia rozsudku okresného súdu ako vecne správneho. Žalobca nezvládol celé konanie z hľadiska právneho posúdenia daného problému a jeho prejavy pred súdom prvého stupňa boli zmätočné a nejasné. Žalobca viackrát disponoval návrhom. V dôsledku jeho úkonov sa konanie predĺžilo a zvýšili sa jeho náklady. Súdne konanie trvalo 3 roky. V konečnom dôsledku efekt z celého prípadu pre žalobcu nie je nijaký, keďže si svoje právo neuplatnil včas a riadne z hľadiska formálnych a právnych aspektov, ktoré mohol využiť pri uplatňovaní svojich nárokov a na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa. Navrhovanú zmenu v rozsudku okresného súdu žalobca odôvodňuje len tým, že údajné vzťahy medzi dlžníkom Y. X. a žalovaným, ako aj ich rodinnými príslušníkmi boli navzájom súkromne a profesionálne prepojené a úzko späté, ale tieto skutočnosti nemajú žiadny význam pre posúdenie a rozhodnutie súdu z hľadiska právneho. Žalovaný za nepodstatné považuje, kto v súčasnej dobe hospodári na predmetných nehnuteľnostiach. Úkon žalovaného - predaj nehnuteľnosti tretej osoby, nebol predmetom rozhodovania súdu prvého stupňa a preto akékoľvek spochybňovanie takéhoto právneho úkonu je právne irelevantné. Navrhovateľ nikdy nepodal žiadny návrh na určenie neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu, či už nadobudnutia nehnuteľnosti zo strany žalovaného alebo aj ich následného predaja. Rozhodnutie okresného súdu považuje žalovaný za zákonné a správne preto žiada, aby bolo rozhodnutie potvrdené a žalobcovi uložená povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Zákonné podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. neboli splnené. Po tomto zistení odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalobcovi vytýka zmätočné a nejasné prejavy účastníka konania majúce vplyv na dĺžku konania a záveruje, že konečný efekt z celého konania pre žalobcu nie je žiadny. S týmito názormi žalovaného je možné súhlasiť iba potiaľ, že dôsledky určitých procesných úkonov žalobcu vyvolali zmätok v konaní, ktorý okresný súd neodstránil, nie však s názorom, že výsledný efekt konania pre žalobcu sa dostaviť nemôže. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné upozorniť na rozdielne označovanie žalobcu, na základe ktorého nie je zrejmé, kto je účastníkom konania na strane žalobcu. V sprievodnom liste na č. l. 1 spisu Správa finančnej kontroly Zvolen uviedla, že súdu doručuje žalobu žalobcu SR Správa finančnej kontroly so sídlom vo Zvolene. Rovnakým spôsobom ako Slovenská republika Správa finančnej kontroly Zvolen sa označuje žalobca aj v žalobe o neúčinnosť kúpnopredajnej zmluvy, ktorá je podpísaná riaditeľom Správy finančnej kontroly Zvolen N.. L. C. (v aktuálnom čase). V žalobe, ale ani v priebehu celého konania nie je ale vysvetlené, prečo je za žalobcu označená Slovenská republika, za ktorú pred súdom koná Správa finančnej kontroly vo Zvolene, keď rozhodnutia o povinnosti dlžníka P. X. vrátiť finančné prostriedky na konkrétny účet vedený v Štátnej pokladnici vydala Správa finančnej kontroly vo Zvolene zriadená zákonom č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly definovaná v § 2 ods. 2 tohto zákona ako rozpočtová organizácia napojená so svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje aj zriaďovanie rozpočtových organizácií v § 21 ods. 1 a ods. 4 ustanovuje, že rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, hospodári samostatne a môže vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Zákon č. 440/2000 Z. z. tiež výslovne ustanovuje, že správy finančnej kontroly sú v rozsahu svojej pôsobnosti samostatnými orgánmi a pri výkone svojej činnosti sú viazané iba zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Občiansky zákonník v § 18 ods. 1 ustanovuje, že spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Kto sa považuje za právnickú osobu vymenúva ods. 2 tohto zákonného ustanovenia a za právnické osoby medzi inými zákon považuje aj iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. V konaní zostalo neujasnené, kto je veriteľom, či Správa finančnej kontroly Zvolen, ktorá vydala rozhodnutia zo 4. júna 2007 a 21. augusta 2007 vystupuje v konaní ako samostatná právnická osoba alebo len ako právnická osoba konajúca za štát v zmysle § 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, najmä keď okresný súd oprávnenie Správy finančnej kontroly vo Zvolene konať v mene štátu neskúmal (§ 21 ods. 5 O. s. p.). Neujasnený zostal aj predmet konania, o čom svedčí nielen priebeh prvostupňového konania, ale aj text samotného odvolaním napadnutého rozhodnutia. V prvom odseku odôvodnenia rozsudku č. k. 3C/116/2011-195 zo 4. marca 2014 okresný súd uviedol, že sa žalobou domáhal žalobca určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25. 06. 2008 medzi dlžníkom Y. X. a žalovaným o predaji nehnuteľnosti vedených Katastrálnym úradom XX.X., Správa katastra W. na LV č. XXX a na LV č. XXX v katastrálnom území W., ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 02.07.2008, je voči žalobcovi právne neúčinná. V ďalšom texte odôvodnenia okresný súd uvádza, že na návrh žalobcu uznesením č. k. 3C/116/2011-48 z 20. júla 2011 potvrdeným Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení z 26. januára 2012 sp. zn. 15Co/288/2011 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil aj žalovaný 2/ denny, s. r. o., so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 3, IČO: 44 362 099 a uznesením z 20. mája 2013 č. k. 3C/116/2013-111 pripustil aj zmenu žaloby tak, že sa okrem vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a žalovaným dňa 25. 06. 2008 domáhal žalobca vyslovenia neúčinnosti aj ďalšej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou deenny, s. r. o., so sídlom vo Veľkom Krtíši a že po čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom proti žalovanej 2/ konanie proti žalovanej 2/ uznesením č. k. 3C/116/2013-176 z 11. 11. 2013 zastavil, ale nerozviedol, aký dôsledok na predmet konania malo čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom a o čom rozhodoval. V predposlednom odseku odôvodnenia rozsudku už okresný súd uvádza, že zamietol žalobu o určenie, „že kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalovaným ako kupujúcim a dlžníkom žalobcu XX/XXXX X. a medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou denny, s. r. o. ako kupujúcim sú voči žalobcovi právne neúčinné“, z čoho by bolo možné usúdiť, že súd prvého stupňa posudzoval žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným C. R. a spoločnosťou deenny, s. r. o., so sídlom Veľký Krtíš, vklad ktorej bol povolený 11. marca 2011 pod sp. zn. V 36/2011 bez účasti nadobúdateľa týchto nehnuteľností, proti ktorému bolo už konanie zastavené. Žalovaný si podľa textu jeho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu myslí, že táto otázka už nebola predmetom právneho posúdenia v konaní okresného súdu. Vzhľadom na text odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu ani odvolací súd nedokáže identifikovať, či okresný súd konal a rozhodol o žalobe v znení, ako to vyplýva z uznesenia o pripustení zmeny návrhu pod č. k. 3C/116/2011-111 alebo len o pôvodnom žalobnom návrhu, kde sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka - kúpnej zmluvy z 25. 06. 2008, vklad ktorej bol povolený 02. 07. 2008 pod sp. zn. V 798/2008. Stalo sa tak z dôvodu, že žalobca síce vzal späť žalobu proti žalovanému 2/ deenny, s. r. o., so sídlom vo Veľkom Krtíši a súd konanie proti tomuto žalovanému aj uznesením č. k. 3C/116/2011-176 z 11. 11. 2013 zastavil, ale k úprave znenia návrhu po čiastočnom späťvzatí návrhu už nedošlo. Podľa § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strany známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Spôsob a dôsledky odporu veriteľa právnemu úkonu dlžníka upravuje Občiansky zákonník v § 42b. Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou, proti tomu, kto má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Žalovaný pri hodnotení výsledku tohto súdneho sporu opomína ustanovenie § 42b ods. 4 OZ z ktorého vyplýva, že zmena v osobe vlastníka nadobudnutej veci odporovaným právnym úkonom nemá žiadny vplyv na priebeh konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Pod slovným spojením „ak to nie je dobre možné“ je potrebné rozumieť najmä taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech. V takomto prípade má potom veriteľ voči nemu právo na náhradu v peniazoch (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1997 sp. zn. 1Cdo/26/97 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 88/2001) čo znamená, že vlastnícke právo toho, kto mal prospech z odporovateľného právneho úkonu k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle § 42a ods. 2 až 5 OZ, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania (Občiansky zákonník, Prehľadný komentár, Imrich Fekete a Martina Feketeová). Z fotokópií listín predložených Správou finančnej kontroly vo Zvolene je zistiteľné, že tento orgán vydal 04. 06. 2007 rozhodnutie pod sp. zn. FZ-427/993/2007, ktorým uložil Y. X. povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 89.181,86 Eur, spolu s penálmi vyčíslenými ku dňu vydania rozhodnutia na 30.411,08 Eur a ďalších vyjadrených percentuálnou sadzbou od 05. 06. 2007. Z dôvodov rozhodnutia je zistiteľné, že Y. X. - podnikateľovi pod obchodným menom REZMOS boli poskytnuté príspevky zo štátneho rozpočtu na tvorbu pracovných miest v chránenej dielni/pracovisku, ale Y. X. podmienky dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorázovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest v chránených dielňach a na chránených pracoviskách nedodržal, preto mu správny orgán uložil povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny na účet vedený v Štátnej pokladnici. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia podala Slovenská republika v zastúpení Správy finančnej kontroly vo Zvolene u súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára v Exekútorskom úrade v Detve návrh na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 511/2008. Ďalším rozhodnutím zo 17. januára 2011 sp. zn. FZ-401/113/2011 uložila Správa finančnej kontroly vo Zvolene samostatne hospodáriacemu roľníkovi Y. X., J. XX povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 4.146,58 Eur na účet vedený v Štátnej pokladnici pre porušenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na spolufinancovanie skutočne vynaložených oprávnených výdavkov pri realizácii projektu: Rekonštrukcia objektov a modernizácia technologického vybavenia farmy. Dôvodom uloženia sankcie rozhodnutím FZ-401/113/2011 zo 17. januára 2011 okrem iného bolo práve uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným, vklad ktorej bol povolený dňa 02. 07. 2008 pod sp. zn. V 798/2008, čo sa podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku považovalo za jej porušenie. Práve na základe týchto rozhodnutí si musí súd prvého stupňa ujasniť, kto je veriteľom pohľadávky proti dlžníkovi Y. X. (štát alebo Správa finančnej kontroly Zvolen), pretože právo odporovať právnym úkonom podľa § 42a a § 42b má len veriteľ dlžníka. Žaloba doručená na súd 14. 04. 2011 bola podaná v lehote troch rokov od uskutočnenia odporovaného úkonu - kúpnej zmluvy z 25. 06. 2008 uzavretej medzi Y. X. a žalovaným a dňa 20. júna 2011 (č. l. 39 spisu) rozšírená aj na ďalší úkon - kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou deenny, s. r. o., so sídlom Veľký Krtíš z 08. 11. 2010. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť žalovaného o tomto úmysle dlžníka sa dal odvodiť od spôsobu a časovej následnosti konania účastníkov odporovaných kúpnych zmlúv. Formálny prevod, len aby sa dlžník zbavil postihnuteľného nehnuteľného majetku, je podľa názoru žalobcu preukázaný tým, že žalovaný na základe kúpnej zmluvy V 798/2008 nezaplatil dlžníkovi Y. X. žiadnu kúpnu cenu, hoci zmluva o pôžičke medzi nimi nebola preukázaná a tým, že následne v roku 2010 previedol žalovaný tieto nehnuteľnosti na právnickú osobu, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je osoba blízka dlžníkovi T.. J. X., jeho dcéra a to opäť bez preukázania výplaty kúpnej ceny. I keď je spoločnosť deenny, s. r. o. aktuálne so sídlom H. Kmeťa XX, X. P., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je dcéra dlžníka T.. J. X. samostatným subjektom, návrat majetku do rodiny (aj keď prostredníctvom obchodnej spoločnosti) môže signalizovať úmysel dlžníka formálne sa zbaviť majetku pred prípadnou exekúciou v spojení s tvrdením žalobcu, že počas celej doby od uzavretia kúpnej zmluvy dlžníka so žalovaným až do súčasnosti sa nič nezmenilo na hospodárení a využívaní týchto nehnuteľností, že ich stále mal v držbe a užívaní dlžník, ale tieto skutočnosti na preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa okresný súd vôbec neskúmal. Nepovšimnuté zo strany okresného súdu zostalo aj exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára pod sp. zn. EX 511/2008, z ktorého by mohlo byť zistiteľné, či skutočne, ako tvrdí žalobca, dlžník určitý čas pohľadávku z rozhodnutia FZ-427/993/2007 zo 4. júna 2007 splácal a keď previedol svoj nehnuteľný majetok na žalovaného, splátky ustali. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že okresný súd nedostatočne skúmal okolnosti, ktoré môžu napovedať o vedomosti žalovaného ukrátiť svojho veriteľa. Odpoveď spoločnosti GoSt, s. r. o., so sídlom Nemocničná 22, Veľký Krtíš na č. l. 184 spisu podaná konateľom Bc. T. P. nevyvracia obsah listiny označenej ako dodatok č. 1/2006 k správe o výsledku následnej finančnej kontroly č. A/2006/007297 zo dňa 30. augusta 2006 vykonanej u Y. X. - REZMOS na č. l. 147 spisu z dôvodu, že k zmene spoločníkov a konateľov podľa úplného výpisu z Obchodného registra došlo po 01. 10. 2013. Blízke vzťahy medzi dlžníkov Y. X. a žalovaným preukazoval žalobca práve týmto dodatkom k správe o výsledku následnej finančnej kontroly vyhotovenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen spolu so zápisnicou o prerokovaní správy o výsledku následnej finančnej kontroly, v ktorej sú označené zmluvy, ktoré v roku 2006 mali medzi sebou uzavreté dlžník Y. X. - REZMOS a spoločnosť GoSt, s. r. o., so sídlom Veľký Krtíš, IČO: 36 622 753 a v rovnakom čase uzavreté aj s C. R. - Palivá, so sídlom v Modrom Kameni, o ktorom žalobca tvrdí, že je otcom žalovaného. Okresný súd pochybil a nedostatočne zistil skutkový stav, ak od kontrolujúceho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen nevyžiadal kópie týchto zmlúv a ich neexistenciu vyvodil len zo správy nového konateľa spoločnosti GoSt, s. r. o. na č. l. 184 spisu. Ak okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nemohol dospieť k správnemu právnemu záveru, či je žaloba podaná aktívne vecne legitimovaným subjektom, či sú splnené podmienky odporovateľnosti podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto v ďalšom konaní bude povinnosť okresného súdu ustáliť si osobu veriteľa dlžníka Y. X., tomu korešpondujúce označenie žalobcu v konaní, preverí oprávnenie Správy finančnej kontroly Zvolen podať žalobu v mene Slovenskej republiky, od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vyžiada podklady k dodatku č. 1/2006 k správe o výsledku následnej finančnej kontroly z 05. 12. 2006, týkajúce sa zmlúv o výkone externých upratovacích služieb uzavretých medzi dlžníkom Y. X. - REZMOS a spoločnosťou GoSt, s. r. o. aj C. R. z XXX/XX, W. a zistí, kto a v akom rozsahu, na základe akých dôvodov užíval nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy V-798/08, od Správy finančnej kontroly Zvolen vyžiada dohodu o splátkach, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu v odvolaní dlžník určitý čas aj plnil, oboznámi sa s exekučným spisom vedeným u súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára pod sp. zn. EX 511/2008 a na Okresnom súde Zvolen (neznáma spisová značka) na základe poverenia vydaného týmto súdom pod č. 5611 022853 z 27. augusta 2008 po tom, ako žalobca upresní návrh a jednoznačne ustáli predmet konania. O trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.