Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/273/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205151 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711205151.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, v spore žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad vládneho auditu, so sídlom T. G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen, proti žalovanému C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX T. W., zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/116/2011-270 z 29. marca 2016, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom opätovne zamietol žalobu o neúčinnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25. 06. 2008 medzi dlžníkom žalobcu Y. X., bytom J. XX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim o predaji nehnuteľností vedených Okresným úradom W., katastrálny odbor na LV č. XXX a LV č. XXX pre katastrálne územie W., vklad ktorej bol povolený dňa 02. 07. 2008 pod sp. zn. V 798/2008. Po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/509/2014 súd prvej inštancie ustálil, že veriteľom dlžníka Y. X. je Slovenská republika, v mene ktorej do účinnosti zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci konala Správa finančnej kontroly Zvolen ako správca majetku (pohľadávky) štátu podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a od 01. 01. 2016 bol zriadený Úrad vládneho auditu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky so sídlom vo Zvolene, na ktorého dňom 01. 01. 2016 prešla pôsobnosť zrušených správ finančnej kontroly. Predmetom konania v zmysle pripustenej zmeny žaloby uznesením z 09. 12. 2015 č. k. 3C/116/2011-231 bolo určenie, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25. 06. 2006 (správne 25. 06. 2008 - poznámka odvolacieho súdu) evidovanej u Okresného úradu W., katastrálny odbor pod V 798/2008 medzi dlžníkom Y. X. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobu posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a dospel k názoru, že žaloba bola uplatnená včas, ale nie je dôvodná. V zmysle pokynu odvolacieho súdu doplnil súd prvej inštancie dokazovanie exekučným spisom súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, Exekútorský úrad Detva, so sídlom Štúrova 784/52, Detva sp. zn. EX 511/2008, dohodou o splátkach uzatvorenou podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu medzi správou Finančnej kontroly Zvolen a dlžníkom Y. X. - REZMOS, s miestom podnikania J. zo XX. 11. 2007 a konštatoval, že ani tieto dôkazy neboli postačujúce pre záver, že žalobca ako aktívne vecne legitimovaný subjekt úspešne odporuje právnemu úkonu svojho dlžníka. Kupujúci (žalovaný) nebol blízkou osobou dlžníka veriteľa v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, z tohto dôvodu žalobcu zaťažovala dôkazná povinnosť preukázať v konaní, že právny úkon dlžníka XXXX X. bol urobený s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa a že tento úmysel musel byť druhej strane, t. j. žalovanému známy. Pokiaľ žalobca jednoznačne nepreukáže existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa realizovaným právnym úkonom, resp. vedomosť žalovaného o takomto úmysle, nie je splnená základná podmienka, aby súd mohol žalobe o neúčinnosť právneho úkonu vyhovieť. Žalovaný v priebehu celého konania popieral vedomosť o dlhoch Y. X. a nebola preukázaná ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že dlžník Y. X. a žalovaný v minulosti v roku 2006 aktívne spolupracovali formou zmluvy o výkone externých upratovacích služieb uzavretých medzi spoločnosťou GoSt, s. r. o., so sídlom Veľký Krtíš, IČO: 36 622 753 a dlžníkom Y. X., keď spoločnosť GoSt, s. r. o. Veľký Krtíš súdu oznámila, že takúto zmluvu neeviduje a nepodarilo sa ju získať ani z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, subjektu, ktorý kontroloval dlžníka Y. X., obchodné meno Y. X. REZMOS, so sídlom v Devičí, či dodržiava podmienky dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Uvedené zmluvy k dispozícii nemal ani žalobca. Na preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poukazoval žalobca na dohodu o splátkach zo 07. 11. 2007, ktorú si mal dlžník plniť len dovtedy, kým nepreviedol svoj majetok kúpnou zmluvou z 25. 06. 2008 na žalovaného. Toto tvrdenie vyhodnotil súd prvej inštancie ako pravdivé len v tom, že Y. X. si svoju povinnosť plnil v čase od 31. 12. 2007 do 18. 06. 2008. Ďalšie platby na pohľadávku žalobcu poukázal dlžník už prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára pod sp. zn. EX 511/2008 a to až do 12. 02. 2009 spolu vo výške 5 768,56 €. Hoci žalovaný potvrdil, že aj po uzavretí kúpnej zmluvy dlžník žalobcu naďalej užíval predané nehnuteľnosti, súd prvej inštancie z tohto zistenia nevyvodil záver, že kúpna zmluva nebola uzavretá vážne. Súd nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobcu o fiktívnej kúpnej zmluve vzhľadom na neexistenciu dôkazu o zaplatení kúpnej ceny za nehnuteľnosti, keďže dlžník a žalovaný zhodne potvrdili, že nehnuteľnosti boli prevedené na žalovaného z dôvodu, že týmto spôsobom bola splatená pôžička, ktorú mu v roku 2005 poskytol žalovaný na jeho podnikateľské aktivity. O nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Podľa jeho názoru bolo jednoznačne preukázané v konaní, že právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, keďže podľa zistenia súdneho exekútora nebol u dlžníka zistený majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Odvolateľ súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, aj že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je v tomto prípade na veriteľovi. Zdôrazňoval však, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sú psychickým stavom, ktoré samé o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania, predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu prejavujú navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu či vedomosť o ňom dôvodiť. K takémuto záveru došiel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/109/2007. 2.1 Dlžníkovi Y. X. bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen poskytnutá dotácia vo forme nenávratného finančného príspevku v celkovej sume 125 330,01 €, čím bol značne zvýhodnený voči iným podnikateľom a napriek tejto skutočnosti nebol podľa jeho tvrdení úspešný v podnikaní. Keď súd zisťoval okolnosti prevodu nehnuteľností z dlžníka na žalovaného, dlžník predstavoval seba pred súdom ako človeka neznalého, ktorý o svojej finančnej situácii nič nevie a súd mu uveril. Podľa názoru žalobcu sa jednalo o úmyselné zahmlievanie skutočností a výpoveď dlžníka bola účelová, aby v najmenšej miere bol prezentovaný vzťah medzi ním a žalovaným. Žalobca neverí tvrdeniam žalovaného, že v čase prevodu peňazí 15. 06. 2005 vo forme údajne pôžičky dlžníkovi, keď mal žalovaný 24 rokov disponoval takouto sumou a požičal by ju bez zábezpeky známemu, ktorého bližšie nepoznal. Okolnosti prevodu nehnuteľností podľa žalobcu nasvedčujú, že zmluva o pôžičke peňazí bola fiktívna a prevod nehnuteľností bol účelový. Žalovaný v snahe pomôcť dlžníkovi zbaviť sa majetku pristúpil k uzatvoreniu takejto zmluvy, kedy žalovaný formálne získal majetok dlžníka za riadne dohodnutú kúpnu cenu, ktorú však dlžníkovi nezaplatil z dôvodu, že mala byť zároveň započítaná oproti údajnej pôžičke. K takémuto konaniu môžu byť prístupné iba spriaznené osoby, ktoré si vzájomne dôverujú a dobre sa poznajú. 2.2 Žalobca poukazom na správu z následnej finančnej kontroly zo dňa 13. 12. 2006 vyhodnotenej ÚPSVaR Zvolen chcel preukázať, že žalovaný a dlžník vypovedali nepravdivo o svojich blízkych, dobrých a pracovných vzťahoch. Z odpovede ÚPSVaR Zvolen na žiadosť súdu o predloženie zmlúv na výkon externých upratovacích prác medzi spoločnosťou GoSt, s. r. o. Veľký Krtíš a dlžníkom oznámil súdu, že v spise ÚPSVaR Zvolen sa tieto nenachádzajú. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že zmluvy sa nenachádzali v spise nie z dôvodu, že by neboli predložené kontrolnému orgánu alebo že by neexistovali, ale iba z dôvodu, že pre účel následnej finančnej kontroly, ako aj pre posúdenie veci v správnom konaní o porušenie finančnej disciplíny zmluvy uzatvorené s treťou osobou neboli podstatné. Konštatovanie súdu, že zmluvy vyžiadal a tieto sa na ÚPSVaR nenachádzajú bez aplikácie úvahy je nedostatočné. Súd akoby zámerne venoval tejto časti dôkazov minimálny priestor. Správa z následnej finančnej kontroly bola vypracovaná na základe skutkového stavu v kontrolovanom subjekte, teda u dlžníka. Zmluvy o vzájomnej spolupráci boli orgánu kontroly predložené a správa bola zápisnične prerokovaná a potvrdená podpisom dlžníka dňa 13. 12. 2006. Súd vôbec neprihliadal a nebral do úvahy relevantné dôkazy žalobcu a pridržiaval sa jednostranne iba zmätočnej výpovedi dlžníka a žalovaného. Žalobca tvrdí, že už uzatvorenie takýchto zmlúv preukazuje nielen osobnú, ale aj profesionálnu spojitosť medzi dlžníkom a žalovaným. Vzťahy medzi dlžníkom a žalovaným, ako aj ich rodinnými príslušníkmi boli podľa názoru žalobcu navzájom personálne, súkromne aj profesionálne prepojené a úzko späté. Aj medzi dcérou dlžníka a žalovaným existuje kamarátsky vzťah, o čom svedčí ich oslovovanie v priebehu konania. 2.3 Sumu určenú v rozhodnutí o sankciách v dôsledku porušenia finančnej disciplíny mal dlžník splácať žalobcovi v zmysle dohody o splátkach, ktorú dlžník nedodržal, priebežne splácal nižšie sumy a poslednú splátku v sume 1 659,69 € zaplatil dobrovoľne dňa 17. 06. 2008 a následne, keď už bola nehnuteľnosť prevedená na žalovaného, dlžník prestal splácať dlh. Formálne sa zbavil majetku v snahe ukrátiť žalobcu. Po celé obdobie, aj keď už dlžník nebol vlastníkom nehnuteľností, až do dňa podaného odvolania dlžník farmu, ktorej prevod na iný subjekt je predmetom podania, obhospodaruje, podniká na nej, teda de facto sa vôbec počas celého obdobia účel prevedeného majetku nezmenil a v konečnom dôsledku zostal v rodine, i keď je toho času vo vlastníctve spoločnosti deenny s. r. o., IČO: 44 362 099, ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je dcéra dlžníka Mgr. J. X.. 2.4 Súdny exekútor, u ktorého podal žalobca na dlžníka návrh na vykonanie exekúcie v rámci súčinnosti na podnet žalobcu pred podaním žaloby, skúmal vzájomné vzťahy medzi dlžníkom a žalovaným v mieste ich bydlísk a okamžite nasledujúci mesiac kúpnou zmluvou zo dňa 08. 11. 2010, vklad ktorej bol povolený 11. marca 2011 previedol žalovaný nehnuteľnosti na spoločnosť deenny s. r. o.. Opäť sa pri prevode nehnuteľností opakoval scenár z prvotného prevodu nehnuteľností, že finančné prostriedky boli odovzdané v hotovosti bez potvrdenia. Žalobca má za to, že preukázal úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa a tento úmysel musel byť žalovanému známy, resp. žalobca poukázal v najvyššej možnej miere na okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu či vedomosť o ňom dôvodiť. 2.5 Súd vyhodnotením okolností, ktoré dôvodia úmysel dlžníka a vedomosť žalovaného v neprospech žalobcu, podporil jeho (?) snahu ukrátiť žalobcu na jeho právach. Dokazovanie psychického pochodu myšlienok je náročné z dôvodu, že ide o dokazovanie nehmotnej povahy. Žalobca dokazoval okolnosti, ktoré viedli k tomuto úmyslu. Záver súdu mal vychádzať tiež len z hodnotenia týchto okolností. Je osobne na jednotlivom spravodlivom a nezávislom sudcovi, akou úvahou sa bude uberať a aký záver vyvodí. V tomto konaní súd neprehliadnuteľne odignoroval okolnosti predložené žalobcom od prvých postupov žalovaného a dlžníka. Žalobcom bol dostatočne preukázaný sled udalostí, ktoré vznikali medzi dlžníkom a žalovaným a viedli k prevodu majetku za účelom ukrátiť veriteľa dlžníka. Súd sa zrejme pridržiaval nepísaného pravidla, čo nie je zákonom zakázané, to je povolené. Potom absolútne stráca význam inštitút odporovateľnosti právnych úkonov a žalobca považuje dokazovanie úmyslu žalovaného za prebytočné. Žalobca považuje za zbytočné, aby vo veci opätovne rozhodoval súd prvej inštancie, ktorý dochádza k záverom, s ktorými sa žalobca nemôže stotožniť. Navrhol, aby odvolací súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25. 06. 2008 o predaji a kúpe nehnuteľností vedených na LV č. Z. a LV č. XXX pre katastrálne územie W. medzi predávajúcim Y. X. a žalovaným je voči žalobcovi právne neúčinná. 3. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, v podstate opakuje skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov. Žalovaný sa od samotného počiatku takémuto súdnemu konaniu bránil a to aj námietkou premlčania. Celý spor trvá vyše 5 rokov z dôvodu procesného postupu žalobcu, ktorý viackrát v priebehu konania menil žalobu. Žalovaný v priebehu konania spolupracoval, prejavil súčinnosť ohľadne vykonávania konkrétnych dôkazov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno z hľadiska skutkových okolností tak, aby mohol súd žalobe vyhovieť. 4. Konanie na súde prvej inštancie začalo za účinnosti O. s. p.. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že pre nariadenie ústneho pojednávania neboli naplnené podmienky ustanovené v § 385 ods. 1 C. s. p.. Odvolací súd nie je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a prejednanie tejto veci na odvolacom pojednávaní nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Odvolací súd viazaný tak skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v zmysle § 383 C. s. p. prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania žalobcom a dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. 6. Odvolacie dôvody, ktorými bolo možné odôvodniť odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej vymedzoval Občiansky súdny poriadok v § 205 ods. 2. Žalobca v odvolaní z 15. 04. 2016 nekonkretizuje odvolacie dôvody s poukazom na zákonné ustanovenie § 205 ods. 2 O. s. p., ale z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že žalobca uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. g), § 205 ods. 2 písm. d) - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f) - jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadna z odvolacích námietok nebola podľa názoru odvolacieho súdu uplatnená dôvodne. 7. Pod odvolací dôvod vymedzený v § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. podriadil odvolací súd tvrdenie žalobcu v odvolaní, že „Konštatovanie súdu, že zmluvy vyžiadal a tieto zmluvy sa nenachádzajú na ÚPSVaR bez aplikácie úvahy je nedostatočné. Súd akoby zámerne venoval tejto časti dôkazov minimálny priestor... Súd vôbec neprihliadal a nebral do úvahy relevantné dôkazy žalobcu a pridržiaval sa jednostranne iba zmätočných výpovedí dlžníka a žalovaného... Záver súdu tiež musí vychádzať len z hodnotenia týchto okolností a je osobne na jednotlivom spravodlivom a nezávislom sudcovi, akou úvahou sa bude uberať a aký záver vyvodí“ z čoho by bolo možné vyvodiť, že žalobca považoval vec prejednávajúcu sudkyňu za vylúčenú (§ 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). 7.1 Za vylúčeného sudcu procesný predpis účinný v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu považoval takého sudcu, u ktorého so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom bolo možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O. s. p.). Žalobca vo vzťahu k tejto odvolacej námietke netvrdí vzťah sudcu k účastníkom, k ich zástupcom alebo k prejednávanej veci, ktorý by Y.. T. W. vylučoval z prejednávania a rozhodovania veci. Argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie jednostranne prihliadal na tvrdenia a dôkazy žalovaného a nebral do úvahy prednesy a dôkazy predkladané žalobcom, obsah spisu nepodporuje. Za nenáležitú považuje odvolací súd aj poznámku odvolateľa, že súd vyhodnotením okolností, na ktoré pre preukázanie úmyslu dlžníka a vedomostí žalovaného poukazoval žalobca, podporil jeho (?) snahu ukrátiť žalobcu na jeho právach. Nie je zrejmé, koho snahu ukrátiť žalobcu na jeho právach mal súd vyhodnotením výsledkov dokazovania podporiť. Odvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu na skutočnosť, že zákony prijíma zákonodarný zbor a súd takto prijaté zákony len aplikuje. Pokiaľ z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odporovať možno len takému právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa a tento úmysel musel byť druhej strane známy, ak nešlo o právny úkon medzi osobami blízkymi, musel súd prvej inštancie skúmať, či je preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a zároveň aj vedomosť toho, kto mal z právneho úkonu prospech o tomto úmysle dlžníka a pokiaľ tieto skutočnosti nemal preukázané aj napríklad nepriamymi dôkazmi, o získanie ktorých sa súd prvej inštancie snažil, nie je možné neunesenie dôkazného bremena stranou sporu pričítať na vrub súdu, ktorý nemôže rozhodovať na základe svojich pocitov, ale iba na základe výsledkov prevedených dôkazov. 8. Odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/509/2014, ktorým zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie konštatoval, že návrat majetku do rodiny dlžníka, aj keď prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je dcéra dlžníka môže signalizovať úmysel dlžníka formálne sa zbaviť majetku pred prípadnou exekúciou v spojení s tvrdením žalobcu, že počas celej doby od uzavretia kúpnej zmluvy dlžníka so žalovaným sa nič nezmenilo na hospodárení a využívaní prevedených nehnuteľností a na tomto závere odvolací súd stále zotrváva, ale pre úspešné odporovanie právnemu úkonu podľa § 42a ods. 2 prvá časť vety OZ nepostačí mať preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ale súčasne aj, že tento úmysel bol druhej strane právneho úkonu známy. Práve za tým účelom nariadil odvolací súd súdu prvej inštancie obstarať zmluvy o spolupráci medzi dlžníkom veriteľa a žalovaným z roku 2006 uvádzané v správe o výsledku následnej finančnej kontroly č. A/2006/007297 z 30. augusta 2006 vykonanej u Y. X. - REZMOS, keďže spoločnosť GoSt, s. r. o. so sídlom vo Veľkom Krtíši, ktorej spoločníkom a konateľom bol aj žalovaný v rozhodnom čase pre uzavretie zmlúv, ktorými preukazoval žalobca existenciu osobného a pracovného vzťahu medzi dlžníkom a žalovaným, ich uzavretie popierala. Tieto zmluvy, pokiaľ by sa mohol súd oboznámiť s ich obsahom, mohli byť považované za dôkaz o existencii bližšieho vzťahu medzi dlžníkom veriteľa a žalovaným, než prezentovali v súdnom konaní. 9. Pokiaľ prevod nehnuteľností zo žalovaného na spoločnosť deenny s. r. o., so sídlom Nemocničná 3, Veľký Krtíš podľa výpisu z LV č. XXX a XXX kat. úz. W. dával žalobca do súvisu so šetrením súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára v konaní EX 511/2008 ohľadne blízkych vzťahov medzi dlžníkom veriteľa a žalovaným a tieto dopyty formou žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie na Obecný úrad J., Obecný úrad W. a Obecný úrad T. W. uskutočňoval súdny exekútor JUDr. Ján Debnár v novembri roku 2010 a kúpna zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou deenny s. r. o. so sídlom Veľký Krtíš bola uzavretá 08. 11. 2010, časová následnosť týchto úkonov naozaj svedčí o tom, že prevod zo žalovaného na spoločnosť deenny s. r. o. súvisí so šetrením súdneho exekútora o vzťahoch medzi dlžníkom veriteľa a žalovaným, ale nepreukazuje vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, skôr navodzuje záver, že až v tomto období sa žalovaný dozvedel o tom, že úmyslom dlžníka pri prevode nehnuteľností bolo ukrátiť veriteľa a v domnení, že prevodom nehnuteľností na tretiu osobu zabráni úspešnosti žalobe o neúčinnosť právneho úkonu, nehnuteľnosti ďalej previedol. Vedomosť toho, kto má z odporovateľného právneho úkonu prospech o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa musí podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka viazať k dátumu uskutočnenia právneho úkonu, nie po jeho uskutočnení (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 18. 12. 2008 sp. zn. 21Cdo/4994/2007). 10. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, z tohto dôvodu nie sú naplnené podmienky pre vyhovenie žalobe o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Toto je nosným dôvodom, pre ktorý považuje odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne a ktoré viedli odvolací súd k potvrdeniu rozhodnutia prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p.. „Nemalé finančné prostriedky“ XXX X. poskytol ÚPSVaR Zvolen, zrejme bez náležitého preverenia „vnútorného zámeru“ podnikateľa pri ich čerpaní. Ich využitie v rozpore s ich účelom súd rozhodnutím v tejto veci nezapríčinil. 11. Výsledok sporu na prvoinštančnom súde odôvodňoval rozhodnúť o nároku žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd rovnako s ohľadom na výsledok odvolacieho konania priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., ktoré sa podľa § 396 ods. 1 C. s. p. použijú aj na odvolacie konanie. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným rozhodnutím prvoinštančného súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).