Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/569/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213200258 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213200258.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu PERAKO, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Gagarinovo námestie 11, IČO: 36 461 989, zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12 proti žalovaným 1. LU&RE s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hraničná 2, IČO: 46 276 912, zastúpený CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rumanova 2, 2. STENDREZ s.r.o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 446/29, IČO: 36 051 276, 3. M.. F. Ď., nar. XX.X.XXXX, bytom W. D. Y. XXX, zastúpená JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o neúčinnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4.5.2015 č.k. 28C/3/2013-378 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaným 1. a 3. nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4.5.2015 zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade, v prevyšujúcom rozsahu zamietol žalobu. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy právneho zastúpenia v sume 255,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 3/ nepriznal žalovanej v 3. rade náhradu trov konania. 2. Predmetom konania bola žaloba o neúčinnosť právneho úkonu, ktorou žalobca žiadal o vydanie rozsudku, že právny úkon, na základe ktorého žalovaný 1/ LU&RE s.r.o. kúpnou zmluvou S.-XXXX/XX z 13.7.2012 od žalovaného 2/ SK ELIN s.r.o. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parcela reg. „C“, č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3597 m2 a skladu s areálom O. Č.. X, G., súp. č. XXX na parcele č. XXX, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Z. O. je neúčinný. Zároveň žiadal o náhradu trov konania voči všetkým trom žalovaným. 3. Rozhodnutie o zastavení konania voči žalovanému 2/ odôvodnil súd prvej inštancie tým, že pôvodný žalovaný 2/ SK ELIN s.r.o. zanikol výmazom z obchodného registra dňom 18.3.2014 na základe zlúčenia so spoločnosťou PEN SERVIS s.r.o. Košice, tá v priebehu konania rovnako zanikla, pričom jej hmotnoprávnym nástupcom sa stala spoločnosť IDEASPOL s.r.o. a po zániku tejto spoločnosti sa jej hmotnoprávnym nástupcom stala spoločnosť STENDREZ s.r.o. Tento subjekt bol zrušený bez likvidácie rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.2.2015 a zanikol výmazom z obchodného registra dňa 6.3.2015 bez právneho nástupcu. Rozhodnutie o zastavení konania právne odôvodnil podľa § 107 ods. 4 O.s.p. 4. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 1/ a 3/ odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka (OZ). Uviedol, že za odporovateľné sa považujú právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa tým, že nimi dochádza k zmenšovaniu majetku dlžníka do tej miery, že jeho ostávajúci majetok na uspokojenie pohľadávky veriteľa nepostačuje. Odporovateľnosť je procesný inštitút a znamená, že veriteľ sa môže domáhať určenia, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby je veriteľ, ktorého vymáhateľná pohľadávka bola z hľadiska možnosti uspokojenia odporovateľným právnym úkonom dotknutá. Pasívne legitimovaným je ten, kto má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Rozhodnutie o odporovacej žalobe deklaruje neúčinnosť právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi a na jeho podklade sa veriteľ môže domáhať výkonu exekučného titulu proti dlžníkovi exekúciou postihujúcou to, čo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo. Pokiaľ však nadobúdateľ prevedie vec patriacu pôvodne dlžníkovi na tretiu osobu, nie je možné dožadovať sa uspokojenia pohľadávky postihnutím tejto veci a veriteľ má právo na náhradu podľa § 42b ods. 4 OZ proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Voči prípadnému ďalšiemu nadobúdateľovi sa veriteľ nemôže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, ani tomuto úkonu nemôže úspešne odporovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/26/97 a 4Cdo/148/2007. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, súd prvej inštancie zistil, že žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.4.2012 nadobudol pohľadávku voči žalovanej 3/ na zaplatenie peňažnej sumy 912.832,76 eur. Na vymoženie tejto pohľadávky sa vedie exekúcia u súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilíka a podľa jeho oznámenia nedošlo v exekučnom konaní ani k jej čiastočnému vymoženiu, pretože žalovaná 3/ nemá majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Kúpnou zmluvou zo 17.4.2012 žalovaná 3/ previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých sa týka odporovateľný úkon, na spoločnosť SK ELIN s.r.o. za kúpnu cenu 1.800.000,00 eur. Kúpnou zmluvou z 2.7.2012 spoločnosť SK ELIN s.r.o. previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného 1/ za kúpnu cenu 5.550.000,00 eur. Žalovaný 1/ je aj v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že žalobca nemal v čase odporovaných úkonov inú pohľadávku voči žalovanej 3/, ani pohľadávku voči spoločnosti SK ELIN s.r.o. alebo žalovanému 1/. Žalobca bol z pohľadu hmotného práva ako veriteľ voči žalovanej 3/ v postavení dlžníka a spoločnosť SK ELIN s.r.o. bola subjektom, ktorá s dlžníkom dojednala odporovateľný právny úkon a z ktorého mala prospech. Žalobca tak mohol odporovať tomuto právnemu úkonu žalobou smerujúcou len proti spoločnosti SK ELIN s.r.o. a jeho prípadným právnym nástupcom, nie však proti žalovanej 3/, ani proti žalovanému 1/, ktorí vo veci neboli procesne legitimovanými subjektami. Žalovaní 1/ a 3/ sa nestali právnymi nástupcami zaniknutej spoločnosti STENDREZ s.r.o., voči ktorej súd konanie zastavil a procesnú legitimáciu nenadobudli ani v dôsledku zániku procesne legitimovaného subjektu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že za procesne legitimované osoby podľa § 42b ods. 3 OZ je možné považovať len univerzálnych právnych nástupcov tých, ktorí s dlžníkom právny úkon dojednali a nie aj singulárnych sukcesorov, teda prípadných ďalších nadobúdateľov majetku dlžníka, pretože inak by stratilo na opodstatnenosti náhradové právo za to, čo z majetku nadobúdateľa ušlo. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu z 2.7.2012 medzi spoločnosťou SK ELIN s.r.o. a žalovaným 1/, žalobca nemal pohľadávku voči spoločnosti SK ELIN s.r.o., ani voči žalovanému 1/ v čase vykonania tohto právneho úkonu. Preto tu nie je zákonný podklad pre odporovanie tomuto právnemu úkonu žalobcom. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 3/. Trovy konania si uplatnil žalovaný 1/ a tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom. 5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom. V odvolaní zopakoval skutkové okolnosti prejednávanej veci. Uviedol, že žalovaná 3/ uskutočnila právne úkony, ktorými došlo k reálnemu znemožneniu uspokojenia jej veriteľa. Je nepochybné, že sa svojim konaním zbavila majetku v úmysle zmariť uspokojenie veriteľa. Žalobca nemá možnosť pohľadávku uspokojiť ani z iného majetku žalovanej 3/, ktorá svoj hnuteľný majetok previedla odporovateľnými právnymi úkonmi na tretie osoby. Všetci žalovaní vedeli, že existuje záväzok vyplývajúci z právoplatných súdnych rozhodnutí, napriek tomu právnymi úkonmi znemožnili vymoženie pohľadávku 912.832,76 eur s príslušenstvom. Poukázal na ust. § 42a OZ. Uviedol, že osoba, ktorá za žalovaného 2/ a 3/ konala, je ten istý konateľ Ľ. P., preto žalobca podľa § 42a ods. 2 a § 42 ods. 4 písm. a/ OZ odporuje právnemu úkonu, na základe ktorého žalovaný 3/ (správne pravdepodobne žalovaný 1/, poznámka odvolacieho súdu) nadobudol vlastnícke právo. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdeniami, že pohľadávka nie je krytá, že pohľadávkou a nehnuteľnosťami nakladali účastníci v blízkom vzťahu, že zlučovanie spoločnosti bolo účelové až po zánik poslednej spoločnosti. Napokon uvádza, že ako oznamovateľ podal trestné oznámenie Generálnej prokuratúre SR. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. 6. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili. 7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta). 8. Súd prvej inštancie rozhodol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), odvolanie žalobcu bolo podané rovnako za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu. Preto z hľadiska prípustnosti odvolania a existencie uplatnených odvolacích dôvodov posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu podľa predošlej procesnoprávnej úpravy. 9. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených dôvodov odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. 10. Žalobca v odvolaní neuvádza, ktoré odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. uplatňuje. Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že nesúhlasí s právnym posúdením veci. To zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Z obsahu odvolania odvolací súd ďalej vyvodil, že aj keď žalobca opisuje skutkový stav veci, toto opísanie je totožné so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený nesporne. 11. Z hľadiska rozsahu podal žalobca odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zastavení konania proti žalovanému 2/ konštatuje odvolací súd, že voči tomuto výroku nevzniesol žalobca žiadne odvolacie námietky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti je správne, pretože žalovaný 2/, ktorým sa stal právny nástupca predchádzajúceho žalovaného SK ELIN s.r.o., a to spoločnosť STENDREZ s.r.o. bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania (§ 107 ods. 1 O.s.p., § 19 O.s.p.). Keďže žalovaný 2/ zanikol bez právneho nástupcu je povinnosťou súdu prvej inštancie zastaviť konanie podľa § 107 ods. 4 O.s.p. Rozhodnutie je preto v tomto výroku vecne správne, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. 12. Pokiaľ sa týka vecnej správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby voči žalovaným 1/ a 3/ konštatuje odvolací súd, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa relevantných predpisov hmotného práva, a to ust. § 42a a § 42b OZ, ktoré na zistený skutkový stav správne aplikoval a interpretoval, preto jeho rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie pri právnom posúdení veci odvolací súd uvádza nasledovné: 13. Podľa § 42b ods. 1 až 4 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať sa uplatňuje proti tomu, kto má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný a veriteľ môžu požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, že odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 14. Kým ust. § 42a ods. 1 OZ upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie odporovateľnosti (aktívne legitimovaným je veriteľ), ust. § 42a ods. 2 až 5 OZ upravujú podmienky odporovateľnosti a ust. § 42b ods. 2 a 3 upravuje pasívnu vecnú legitimáciu pri odporovacej žalobe. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Právnu neúčinnosť pritom zákon charakterizuje tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je relatívnou neúčinnosťou, platí teda iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti daného právneho úkonu. Neúčinnosť sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu postihnutím veci alebo majetkového práva tak, ako by k zmene vlastníckeho práva z dlžníka na iný subjekt nedošlo. Ak to však nie je možné, napríklad preto, že sa vec už nenachádza u toho, na koho ju dlžník previedol, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. 15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vecná legitimácia žalovanej v 3. rade nemôže byť v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu daná za žiadnych okolností. Žalovaná v 3. rade je dlžníčkou, z ktorej vlastníctva ušiel majetok, z ktorého žalobca mohol žiadať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky voči žalovanej 3/. Ust. § 42b ods. 2 a 3 OZ neuvádza dlžníka ako subjekt, proti ktorému má žaloba smerovať. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu proti žalovanej 3/ z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu, je táto žaloba nedôvodná pre nedostatok vecnej legitimácie. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna zo sporových strán je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a opačná procesná strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby proti žalovanej 3/ je teda vecne správne. 16. Rovnako je vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/. Je nepochybné, že prvým subjektom, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech bol žalovaný 2/. V zmysle ust. § 42b ods. 2 OZ jedine tento subjekt je pasívne legitimovaným. Možnosť uplatniť odporovateľnosť aj voči právnemu nástupcovi toho, kto má z právneho úkonu prospech, je upravená v ust. § 42b ods. 3 OZ. Z výkladu tohto ustanovenia je potrebné vyvodiť, že je možné uplatňovať odporovateľnosť aj proti univerzálnym právnym nástupcom subjektov uvedených v ust. § 42b ods. 2 OZ, nie však proti tomu, na koho bolo vlastnícke právo prevedené dvojstranným právnym úkonom. Situácia, keď dôjde k prevodu vlastníctva k predmetu odporovateľného právneho úkonu, je zákonom riešená v ust. § 42b ods. 4 OZ tým spôsobom, že v takom prípade je možné domáhať sa iba náhrady voči tomu, kto má z úkonu prospech. Ide o ten istý subjekt, ako je uvedený v ust. § 42b ods. 2 OZ. Pasívnu vecnú legitimáciu ďalšieho subjektu, na ktorý bol prevedený predmet odporovateľného právneho úkonu nie je možné z ust. § 42b OZ vyvodiť. To platí aj v prípade, ak by šlo o subjekt blízky tak, ako to je v prejednávanej veci. 17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prípadné naplnenie znakov trestného činu nie je v tomto konaní oprávnený skúmať. 18. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešným žalovaným 1/ a 3/ trovy odvolacieho konania nevznikli. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).