Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/202/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714202271 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714202271.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921 proti žalovanému Základná organizácia Odborového združenia železničiarov, Rušňové depo Zvolen, Môťovská cesta 1, 960 01 Zvolen o zaplatenie 6.320,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cb/5/2014-170 zo dňa 15. mája 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11Cb/5/2014-170 zo dňa 15. mája 2015 p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.320,86 Eur s 8,76% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 6.320,86 Eur od 03.11.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobou podanou dňa 31.10.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.320,86 Eur s prísl. na základe toho, že žalovaný písomným prejavom zo dňa 02.11.2009 uznal svoj záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky. Záväzok vznikol z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného tým, že žalovaný v období od 02.04.2005 do 07.02.2008 neoprávnene a bez platného právneho dôvodu užíval dopravný prostriedok - autobus značky Karosa, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu a počas tejto doby neoprávneného užívania bol žalobca nútený sám uhrádzať všetky zákonom stanovené poplatky za tento dopravný prostriedok. Žaloba bola pôvodne podaná okrem žalovaného (v návrhu označený ako žalovaný 1/) aj voči žalovanému 2/ - Odborové združenie železničiarov, Vajnorská 1, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 30844371, uznesením okresného súdu č. k. 11Cb/5/2014-116 zo dňa 28.11.2014 však súd konanie voči žalovanému 2/ podľa § 96 OSP zastavil. S poukazom aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/264/2014-77 zo dňa 31.08.2014 súd ďalej konal so žalovaným - Základná organizácia Odborového združenia železničiarov, Rušňové depo Zvolen, Môťovská cesta 1, 960 01 Zvolen, ktorý je právnickou osobou s právnou subjektivitou ako Základná organizácia Odborového združenia železničiarov, Bratislava (§ 6 ods. 2 zák. č. 83/1990 Zb.). Z uznania záväzkov zo dňa 02.11.2009, ktoré za žalovaného podpísal predseda ZO OZŽ W. S. vyplýva, že žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi vo výške 6.320,86 Eur, na ktorý boli veriteľom vystavené faktúry týkajúce sa bezdôvodného obohatenia, a to č. 1100024488 na sumu 2.488,22 Eur, č. 1100024489 na sumu 2.317 Eur, č. 1100024490 na sumu 1.377,12 Eur, č. 1100024491 na sumu 138,52 Eur, všetky faktúry boli splatné dňa 17.09.2009. Z uznania záväzku ďalej vyplýva, že veriteľ a dlžník mali v zmysle § 630 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretú Zmluvu o nájme dopravného prostriedku - autobusu na dobu určitú od 01.04.2000 do 01.04.2005, po skončení nájmu dlžník však autobus veriteľovi nevrátil a tento naďalej užíval až do dňa 07.02.2008. Počas obdobia po skončení nájmu veriteľ uhrádzal za autobus zákonné poistky, cestnú daň a v roku 2005 a 2006 aj diaľničné nálepky. Uznaný záväzok pozostáva z bezdôvodného obohatenia dlžníka, ktorý protiprávne užíval dopravný prostriedok - autobus zn. KAROSA LC 735.10 EČ D. U. patriaci žalobcovi v dobe po skončení nájomnej zmluvy odo dňa 02.04.2005 do dňa 07.02.2008. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, namietal, že žalovaný neuzavrel so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku, a preto ani nemohol tento dopravný prostriedok žalobcovi vrátiť. Poukazoval na to, že v Zmluve o nájme dopravného prostriedku zo dňa 03.04.2000 je ako nájomca uvedený Závodný výbor OZŽ a FS pri Rušňovom depe Zvolen, Môťovská cesta 1 a túto zmluvu Odborové združenie železničiarov, Závodný výbor Rušňové depo Zvolen ukončilo výpoveďou ku dňu 24.11.2006. Namietal, že žalovaný nebol povinný vrátiť žiadny dopravný prostriedok, nakoľko tento nemal ani v nájme a ani ho neobhospodaroval, prevádzka autobusu a podnikanie v osobnej doprave je živnosťou, na ktorú je potrebná licencia, žalovaný však takúto licenciu nikdy nemal. Poukazoval tiež na to, že Základná organizácia Odborového združenia železničiarov, Rušňové depo Zvolen, IČO: 31915621 vznikla dňa 24.04.1995 a zanikla 01.10.2009, pričom tomuto subjektu bola Obvodným úradom Zvolen dňa 29.06.1999 vydaná koncesná listina na nepravidelnú autobusovú dopravu, ktorá listina bola príslušným úradom na základe žiadosti podnikateľa zrušená dňa 18.12.2006. Žalovaný namietal, že pôvodný dlžník už neexistuje, a preto neexistuje ani záväzok, ku ktorému by bolo možné pristúpiť, podľa žalovaného nedošlo ani k platnému uznaniu záväzku. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov Q. A. a W. S.. Pri hodnotení vykonaného dokazovania vychádzal súd prvého stupňa z úpravy § 451 a nasl. Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení, ako aj z úpravy § 323 ods. 1 Obch. zák. o uznaní záväzku. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že v písomnom uznaní záväzku zo dňa 02.11.2009 bol záväzok platne uznaný čo do dôvodu a výšky dokazovaním nebolo preukázané, že by v čase uznania záväzku takýto záväzok neexistoval. Žalobca oprávnenosť svojho nároku v žalovanej výške 6.320,86 Eur preukázal aj predloženými faktúrami a prílohami k nim. Dokazovaním bolo preukázané, že nájomná zmluva dopravného prostriedku - autobusu KAROSA zo dňa 03.04.2000 bola uzavretá na dobu určitú od 01.04.2000 do 01.04.2005, v konaní nebolo zistené, že došlo k uzavretiu ďalšej zmluvy o nájme tohto dopravného prostriedku alebo k uzavretiu dodatku k nej. Keďže nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 01.04.2005, nebolo ju možné vypovedať výpoveďou ku dňu 24.11.2006, ako to namietal žalovaný. Výpoveď nájmu dopravného prostriedku zo dňa 24.11.2006, ktorú žalovaný súdu predkladal sa preto nemohla týkať nájomnej zmluvy, na základe ktorej bolo vystavené uznanie záväzku, navyše túto výpoveď podal iný subjekt, a nie žalovaný. Súd prvého stupňa považoval nárok voči žalovanému za oprávnený v celom rozsahu, a preto žalobe vyhovel. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. a § 3 vl. Nar. č. 87/1995 Z.z. v žalobcom požadovanej výške 8,76% ročne, ktorá je nižšia ako zákonom ustanovená výška úrokov z omeškania (9% ročne). S poukazom na § 151 ods. 3 OSP súd rozhodne samostatným rozhodnutím o náhrade trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. V odvolaní žalovaný namietal, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný neoprávnene a bez platného právneho dôvodu vôbec užíval dopravný prostriedok, nakoľko na takéto konanie nemal príslušné oprávnenia (koncesiu). V konaní podľa žalovaného bolo preukázané, že skutočnými užívateľmi dopravného prostriedku podľa zmluvy o nájme boli Základná organizácia Odborového združenia železničiarov, Zvolen, združenie, Môťovská cesta 1, Zvolen, IČO: 31915621 a ZO FS pri RD Zvolen (ktoré bolo tiež spolunájomcom dopravného prostriedku a v spore vôbec nebolo žalované). Žalobca teda mal podľa žalovaného vedomosť o tom, že užívateľmi jeho majetku v rozpore so zmluvou o nájme sú iné subjekty, a nie žalovaný, nevykonal však potrebné opatrenia na prevzatie svojho majetku. V konaní podľa žalovaného nebolo preukázané, že by sa žalovaný na úkor žalobcu svojim konaním bezdôvodne obohatil, nakoľko dopravný prostriedok vôbec neužíval. Výdavky na strane žalobcu, ktorými preukazuje výšku svojich nákladov spojených s predmetom nájmu a ktoré predstavujú žalovanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia by podľa žalovaného mohli byť pokladané skôr za škodu, ku ktorej však vôbec nemuselo dôjsť, keby si žalobca bol dôsledne kontroloval a chránil svoj majetok. Namietal tiež, že v konaní nebolo objasnené, či štatutárny zástupca žalovaného W. S. mal vôbec oprávnenie uznávať záväzky ZV OZŽ, Rušňové depo Zvolen. V konaní bolo podľa žalovaného naopak preukázané, že žalovaný predmet nájmu vôbec neužíval, ale užívateľmi predmetu nájmu a prevádzkovateľmi dopravného prostriedku s príslušnou koncesnou živnosťou boli iné subjekty, rozporuplné je aj samotné uznanie záväzku žalovaným v osobe bývalého predsedu ZV OZŽ, RD Zvolen. Podľa žalovaného mal žalobca žalovať strany, ktoré predmet nájmu užívali. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 13.07.2015 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému oprel o písomné uznanie záväzku zo dňa 02.11.2009, ktorým žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky. Dôvodom záväzku bola skutočnosť, že po skončení zmluvy o nájme dopravného prostriedku uzatvorenej na dobu určitú od 01. 04. 2000 do 01. 04. 2005 nájomca - dlžník predmet nájmu - autobus žalobcovi nevrátil a naďalej ho užíval až do 07.02.2008, pričom počas obdobia po skončení nájmu dopravného prostriedku až do jeho vydania žalobca uhrádzal za autobus zákonné poistky, cestnú daň a v roku 2005 a 2006 aj dialničné nálepky. Podľa § 323 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Právnym dôsledkom kvalifikovaného uznania záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Uznanie záväzku má za následok presun dôkazného bremena na dlžníka, keď nie veriteľ musí preukazovať existenciu svojej pohľadávky, avšak dlžník má aj po uznaní záväzku možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, a to buď preto, že nikdy nevznikol alebo preto, že ešte pred uznaním zanikol. Pokiaľ však dlžník neunesie bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že takýto záväzok v čase uznania neexistoval, súd bude mať existenciu uznaného záväzku za preukázanú. Ďalším dôsledkom kvalifikovaného uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka je začatie plynutia novej 4-ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie si nároku na úhradu uznaného záväzku súdnou cestou. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že písomným uznaním záväzku zo strany žalovaného zo dňa 02. 11. 2009 bol záväzok vo výške 6.320,86 Eur uznaný čo do dôvodu aj výšky ako záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutý tým, že po ukončení Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 03. 04. 2000, ktorým žalobca ako prenajímateľ prenajal nájomcovi dopravný prostriedok - autobus Karosa na dobu od 01.04.2000 do 01. 04. 2005 nebol tento dopravný prostriedok žalobcovi zo strany nájomcu vrátený, ale naďalej bol v užívaní nájomcu, a to až do 07. 02. 2008, keď došlo k vydaniu tohto autobusu prenajímateľovi. Skutočnosť, že zmluvu o nájme dopravného prostriedku zo dňa 03.04.2000 na strane nájomcu neuzavrel žalovaný, ale iné subjekty (Odborové združenie železničiarov, Rušňové depo Zvolen a Federácia strojvodcov SR Zvolen) nie je rozhodujúca pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za záväzok, ktorý kvalifikovane uznal. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že jedným z nájomcov v zmluve o nájme dopravného prostriedku zo dňa 03. 04. 2000 bol subjekt, založený žalovaným za účelom podnikania, a to združenie, ktoré podnikalo pod názvom Základná organizácia Odborového združenia železničiarov Rušňové depo Zvolen, IČO: 319 15 621 (so vznikom 24.04.1995 a so zánikom dňa 01. 10. 2009), ktorému subjektu bola príslušným obvodným úradom vydaná aj koncesná listina na nepravidelnú autobusovú dopravu. Nájomcom, ktorý po ukončení zmluvy o nájme dopravného prostriedku tento dopravný prostriedok žalobcovi ako prenajímateľovi nevydal, teda bol subjekt, ktorý bol založený žalovaným za účelom podnikania, preto aj podpísanie uznania záväzku zo strany žalovaného písomným právnym úkonom zo dňa 02. 11. 2009 (po zániku nájomcu dňa 01. 10. 2009) malo svoj skutkový a aj právny základ. Ako na to poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení, žalovaný uhrádza žalobcovi na základe schváleného zmieru uznesením OS Zvolen č. k. 13Cb/27/2007-207 zo dňa 16.04.2009 aj pohľadávku žalobcu titulom zaplatenia nájomného zo Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 03. 04. 2000. Pokiaľ nájomca po ukončení nájmu nevydá predmet nájmu prenajímateľovi, vzniká na strane nájomcu bezdôvodné obohatenie, a to bez ohľadu na to, či tento predmet nájmu je aj naďalej užívaný v zmysle nájomnej zmluvy. V takýchto prípadoch ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Pokiaľ teda aj po ukončení nájomnej zmluvy nebol autobus prevádzkovaný, tým, že ho nájomca nevydal prenajímateľovi, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bez ohľadu na to, že výška bezdôvodného obohatenia bola určená v uznaní, je potrebné tiež uviesť, že táto bola v konaní na súde prvého stupňa aj preukázaná zo strany žalobcu ako uhradené poistné za autobus Karosa za rok 2005, 2006, 2007 a 2008, ako aj uhradené dialničné známky za rok 2005. Táto výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá aj dohodnutému nájomnému v nájomnej zmluve. Práve žalovaným podpísané uznanie záväzku oprávňovalo žalobcu uplatniť si túto pohľadávku z bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, a nie voči nájomcom z nájomnej zmluvy. Ako už bolo uvedené, žalovaný v konaní nepreukázal, že takýto záväzok v čase uznania neexistoval. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 OSP súd prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania postupoval podľa § 151 ods. 3 OSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.