Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210367 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714210367.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: W. O., A. XXX/X, XXX XX J., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan SR, o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, č. EX 23297/14, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného zo dňa 03. 12. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13Er/421/2014-27 zo dňa 06. 11. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol: „Právny zástupca oprávneného formou zápisnice spísanej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému dňa 20.05.2014, ktorým sa domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 152,94 € a nákladov spojených s exekučným konaním na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. číslo konania SR 4840/07 zo dňa 26.07.2007. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor požiadal tunajší súd ako príslušný exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd lustráciou v súdnom registri zistil, že na tunajšom súde sa viedlo exekučné konanie pod spisovou značkou 11Er/5091/2007. Táto exekúcia bola vedená v prospech toho istého oprávneného a voči tej istej povinnej a na základe toho istého exekučného titulu ako predmetná exekúcie. Táto exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením číslo konania 11Er/5091/2007-23 zo dňa 22.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania 16CoE/242/2012-53 zo dňa 08.10.2012. Uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2012. Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka res iudicata spočíva v tom, že nie je možné rozhodovať o tej istej veci znova. Vo všeobecnosti platí, že o tú istú vec ide vtedy, ak je daná totožnosť predmetu konania a totožnosť účastníkov. V exekučnom konaní pôjde teda o totožnú vec, ak pôjde o ten istý exekučný titul a účastníkmi konania budú tí istí účastníci. Vzhľadom na vyššie zmienené v tomto exekučnom konaní nastala neodstrániteľná prekážka a to res iudicata, pretože súd už raz právoplatne rozhodol o tej istej veci. Tá istá vec je daná, nakoľko na tunajšom súde bolo vedené exekučné konanie medzi tými istými účastníkmi exekučného konania a na základe toho istého exekučného titulu. V konaní vedenom pod spisovou značkou 11Er/5091/2007 súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na základe vyššie zmieneného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a preto exekúciu zastavil. Teda súd už raz právoplatne rozhodol o tej istej veci. V dôsledku existencie tejto prekážky súd exekučné konanie zastavil v zmysle vyššie citovaných ustanovení O.s.p. Vzhľadom k tomu, že súd ku dňu rozhodovania o zastavení exekúcie nemal k dispozícii vyúčtovanie trov súdneho exekútora spolu s exekútorským spisom, rozhodne o trovách exekúcie až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania oprávnený uvádza, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b) OSP), súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Odvolateľ tvrdil, že v danej fáze konania nemožno rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V tejto časti poukazoval na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2013, kde je uvedené, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora (o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) exekučné konanie zastaviť podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. nemožno. Takýmto spôsobom podľa dovolacieho súdu je odňatá možnosť oprávnenému realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora. V ďalšom odvolateľ tvrdil, že nebola daná ani existencia prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. V zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP „Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova“. Vecou je treba chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci napr. nestačí ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo o tejto veci právoplatne rozhodnuté. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodlo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň odvolateľ poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v EP úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Zákonodarca nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 OSP, keďže obdobnú vadu konania, litispendenciu, exekučný poriadok vo svojom ust. § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by táto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom ust. § 251 ods. 4 OSP, nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v exekučnom poriadku. Podľa názoru odvolateľa exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru u ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia príslušnej aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd dodáva. Rozhodnutie okresného súdu nie je založené na dôvodoch postupu podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. a preto k odvolacím dôvodom odvolateľa uvedeným pod písm. A nemožno prihliadať. K odvolacím dôvodom odvolania písm. B však treba uviesť. Ustanovenie § 159 ods. 3 OSP stanoví: Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Citované zákonné ustanovenie sa nevzťahuje iba na právoplatné rozhodnutie súdu v merite veci, ale odráža starobilú právnu zásadu: „ne bis de idem“. Zásada nie dvakrát v tej istej veci znamená, že spor sa nemá viesť dvakrát v tej istej veci. Ide o zásadu procesného práva a nie iba o akceptáciu hmotnoprávnej stránky výroku rozsudku. Ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté, že za určitých presne vymenovaných podmienok exekúciu vo veci viesť nemožno, nie je pravdou, že za tých istých podmienok môže oprávnený začať a viesť novú exekúciu. Tým by jednoducho bola prelomená zásada nie dvakrát o tom istom. Ak sa v prejednávanej veci vyskytuje totožnosť subjektov v pomere k veci už právoplatne rozhodnutej a totožnosť samotnej veci, ktorá sa stala predmetom konania, ide o res judicata. O totožnosť subjektov, ktorými sú určované subjektívne hranice právnej moci pôjde vždy vtedy, keď ide o nové konanie, o ten istý nárok, medzi tými istými procesnými stranami, poprípade ich právnymi nástupcami. O totožnosť predmetu konania, ktorým je daná objektívna hranica právnej moci, ide v prípade, že v novom konaní ide o ten istý nárok, alebo stav, o ktorom bolo už raz právoplatne rozhodnuté, a opiera sa pritom o ten istý právny dôvod. Ten samozrejme je daný len vtedy, ak plynie z rovnakého skutkového stavu. Teda zásada nie dvakrát o tom istom, ktorá tvorí prekážku rozhodnutej veci, sa nevzťahuje iba na autoritatívne rozhodnutie o hmotných právach a povinnostiach účastníkov konania, ale ide aj vtedy ak sa opiera o ten istý nárok a ten istý skutkový stav, z ktorého súd vychádzal pri pôvodnom rozhodnutí. Na túto skutočnosť musí súd prihliadať v každom štádiu rozhodovania. Otázka rozsúdenej veci sa nevzťahuje len na rozhodnutie o hmotných právach, ale zahŕňa v prvom rade totožnosť skutkového stavu. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.