Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/65/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010244 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715010244.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 22. júla 2015 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného F. M. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 15. 5. 2015, sp. zn. 1T 55/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. M. a okresného prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 15. 5. 2015, sp. zn. 1T 55/2015 bol obž. F. M. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v dobe od 22.00 h dňa 6. 12. 2014 do 01.10 h dňa 7. 12. 2014 v meste Detva, okres Detva, na nám. Mieru medzi vchodmi č. 3 a č. 5 pred pohostinstvom u Dema, najprv opakovane požiadal W. N., nar. XX. XX. XXXX o sumu 2,- eur na cestu domov a o cigarety, ktoré mu W. N. odmietol dať, po čom ho najmenej jedenkrát päsťou udrel do oblasti hrudníka, následkom čoho W. N. spadol na zem, kde mu stiahol cez hlavu pánsku vetrovku sivočiernej farby s kapucňou, ktorú tým poškodil v oblasti pravého vonkajšieho vrecka, s vetrovkou následne odišiel za obytný dom, vrátil sa k W. N. a zobral mu na zem spadnutý mobilný telefón, zn. Nokia 2760, striebornej farby, IMEI: 352069022837511 so SIM kartou s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, otvorenú škatuľku cigariet zn. LM s 8 až 10 kusmi cigariet a zapaľovač nezistenej značky modrej farby, čím W. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. - Z., S. XXX/ X spôsobil zranenia a to stredne ťažkú formu pomliaždenia hrudnej steny vľavo, stredne ťažkú formu pomliaždenia tváre a oboch spánkových oblastí a ľahkú formu pomliaždenie IV., V. prsta ľavej ruky s odreninami kože, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 10 dní, odcudzením vecí spôsobil škodu vo výške 17,- eur a poškodením vetrovky škodu vo výške 8,- eur. Bol mu za to uložený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. k), § 37 písm. m) Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej strane a to Dôvere, Zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti 10,64 eur. Svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd tým, že obžalovaný sa v podstate doznal k spáchaniu skutku, pokiaľ však ide o vek poškodeného, mal za to, že tento mohol mať cez 55 rokov, nie však viac ako 60 rokov. Za tohto stavu potom konanie obžalovaného kvalifikoval podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a uložil mu trest na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku podali odvolanie tak obžalovaný, ako aj okresný prokurátor. Obžalovaný poukazoval na to, že sa nedopustil spáchania skutku tak, ako mu to bolo obžalobou kladené za vinu. Z výpovede poškodeného W. N. vyplývalo, že bol to on, ktorý chytil obžalovaného za ruku a tým mu obmedzil pohyb ruky. Až potom došlo k fyzickej potýčke medzi obžalovaným a poškodeným. Dával do pozornosti odvolaciemu súdu, že obžalovaný potom pomáhal hľadať veci, ktoré spadli poškodenému z bundy a našiel aj jeho okuliare. Nebolo preukázané, že by obžalovaný vedel o veku poškodeného, či tento v čase skutku mal 62 rokov alebo viac. Navrhoval potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože bez všetkých pochybností nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Naproti tomu prokurátor poukazoval na to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok tak, ako to on podrobne rozviedol vo výrokovej časti obžaloby, že to bol obž. F. M., ktorý napadol poškodeného W. N., udrel ho päsťou do hrudníka, stiahol mu cez hlavu pánsku vetrovku, z ktorej mu zobral mobilný telefón, cigarety a zapaľovač. Podľa jeho názoru k týmto záverom správne dospel aj prvostupňový súd, na rozdiel od neho však nesúhlasí s tým, že okresný súd konanie obžalovaného prekvalifikoval na miernejšie ustanovenie Tr. zákona, len ako trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., keď on podal obžalobu aj pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., pretože obžalovaný spáchal skutok na chránenej osobe vyššieho veku. Obžalovaný o tejto skutočnosti mohol a mal vedieť, pretože s poškodeným komunikoval a sprevádzal ho. Poškodený aj vyzerá na osobu, ktorá má 62 rokov a viac. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, uznal obžalovaného za vinného z trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a uložil mu primeraný trest. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave, pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na F. M. obžalobu 2. 4. 2015 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ako je to rozvedené v skutkovej vete obžaloby, pričom obžalobu prokurátor aj písomne zdôvodnil. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný F. M., poškodený W. N., prečítaný bol znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva - chirurgia O.. M. B., oboznámené boli aj listinné dôkazy s fotodokumentáciou z miesta činu. Obžalovaný od začiatku prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní sčasti popieral spáchanie skutku. Nepopieral, že prišiel do styku s poškodeným vo večerných hodinách, od ktorého si pýtal dve eurá, pričom došlo k fyzickému konfliktu, keď obžalovaný strčil poškodeného, ktorému spadli okuliare, udrel ho do hrude, potom ho chytil za bundu, ktorú mu vyzliekol a odišiel preč. Obžalovaný nepopieral ani tú skutočnosť, že sa vrátil na miesto činu, keď pomáhal poškodenému hľadať okuliare. Na druhej strane uviedol, že mobilný telefón si vzal so sebou. Poškodený W. N. zhodne popísal začiatok konfliktu, keď obžalovaný od neho pýtal 2 eurá na cestu, potom priebeh konfliktu, keď ho obžalovaný udrel ľavou rukou do hrudníka, na čo poškodený spadol a vzápätí mu spadli okuliare, potom obžalovaný mu stiahol cez hlavu vetrovku, ktorá bola zapnutá na zips, keď poškodený žiadny odpor nekládol. Potvrdil aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa vrátil na miesto činu. Zo znaleckého posudku O.. M. B. vyplýva, že poškodený utrpel stredne-ťažkú formu pomliaždenia hrudnej steny vľavo, pomliaždenie tváre spánkových oblastí a ľahkú formu pomliaždenia štvrtého a piateho prsta. Pri útoku obžalovaný odcudzil poškodenému cigarety, zapaľovač a mobilný telefón. Obžalovaný teda proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím po objektívnej i subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ ide o námietky okresného prokurátora, že konanie obžalovaného malo byť kvalifikované v zmysle § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. teda, že obžalovaný sa dopustil spáchania zločinu lúpeže na chránenej osobe, teda, že poškodený dovŕšil v čase útoku viac ako 60 rokov tak z výsluchu obžalovaného, ale ani zo žiadnych dôkazov, ktoré boli vykonané, takáto skutočnosť nevyplýva. Obžalovaný od prvého výsluchu tvrdil, že poškodený mohol mať v čase skutku okolo 55 rokov. Pred týmto skutkom neprišiel do styku s poškodeným, nepoznal ho. Za tohto stavu vek poškodeného, ktorý je kvalifikačným vzťahom vo vzťahu k ust. § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. absentuje. Pokiaľ ide o uložený trest okresný súd sa dôsledne riadil pri ukladaní trestu zákonnými ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest u každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Uložený trest odňatia slobody s prihliadnutím na jeho závažnosť je trestom, ktorý je potrebný na prevýchovu obžalovaného s prihliadnutím aj na to, že vzhľadom k osobe obžalovaného dôjde k premene trestov už uložených. Obžalovaný bol doteraz 5-krát súdne trestaný, vždy pre majetkovú trestnú činnosť. Doteraz však nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Všetky tresty, ktoré boli ukladané, mali podmienečný odklad. Z týchto dôvodov rozhodol krajský súd tak, že odvolanie obž. M. a okresného prokurátora zamietol, keď nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.