Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/267/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6908213423 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6908213423.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky E. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti odporcom 1/ O.. C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/X, N. XX S. J., 2/ E.. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX S. J., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/98/2008-143 zo dňa 14. 05. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 14. 05. 2013 návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností u Správy katastra v Rimavskej Sobote, kat. územie S. J. na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere XXXX m2 patrí v pomere k celku v celosti do jej výlučného vlastníctva, zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že ku dňu podania návrhu na súd bola ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti zapísaná na LV č. XXXX v katastri nehnuteľnosti Správy katastra v Rimavskej Sobote, pre kat. územie S. J., I. M. (pôvodná odporkyňa), ktorá dňa 08. 12. 2008 uzatvorila s odporcami 1/, 2/ ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, na základe ktorej im predala všetky nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre kat. územie S. J., vrátane pozemku, ktorý je predmetom sporu (parcely C- KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere XXXX m2). Vklad vlastníckeho práva v prospech súčasných odporcov 1/, 2/ bol povolený Správou katastra v Rimavskej Sobote pod č. V XXXX/XX dňa 07. 01. 2009. Na základe návrhu navrhovateľky bola dňa 29. 12. 2008 v katastri nehnuteľnosti vyznačená poznámka spornosti o začatí konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pod č. k. 7C/98/2008 v zmysle ust. § 44a O. s. p. Návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2008 bol podaný pred tým, ako bola v katastri nehnuteľností vykonaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní 7C/98/2008 (t. j. 29. 12. 2008). Podľa názoru okresného súdu, dobromyseľnosť odporcov 1/,2/ (nadobúdateľov vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) nebola existenciou poznámky v katastri nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom konaní narušená, pretože k zápisu poznámky došlo až po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na dôvodovú správu k § 159a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z ktorej vyplýva, že : „Z dôvodu právnej istoty je potrebné chrániť účastníkov občiansko-právnych vzťahov nie ku dňu povolenia vkladu, ale ku dňu podania návrhu na vklad. Nemôžu totiž v čase podania návrhu na vklad vedieť, či do rozhodnutia o povolenie vkladu (niekedy ide aj o lehotu 30 dní) nenastane zápis poznámky spornosti podľa § 44a.“ , ale i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17. 11. 1999 sp. zn. 22Cdo 1186/2000, v ktorom je vyslovený právny názor: „Pokiaľ prevádzateľ, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť prevedie do vlastníctva nadobúdateľa, nemôže dodatočné odpadnutie právneho dôvodu, na základe ktorého sa prevádzateľ stal vlastníkom veci, mať za následok zánik vlastníctva nadobúdateľa, ktorý nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere.“ Okresný súd ustálil, že odporcovia 1/, 2/ riadne nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúcej (pôvodnej odporkyne) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2008, pretože ju uzatvorili v dobrej viere o správnosti zápisu v katastri nehnuteľnosti a vychádzajúc z listu vlastníctva nemali dôvod pochybovať o správnosti údajov ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na rozhodnutie o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zmenil, jej návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcov zaviazal k povinnosti nahradiť jej trovy prvostupňového i odvolacieho konania. V odôvodnení odvolania uviedla, že je toho názoru, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu vykonanému zo strany prvostupňového súdu, tento pri svojom rozhodovaní neprihliadol na všetky právne významné skutočnosti a následkom toho potom nesprávne rozhodol, keď jej návrh zamietol. Má za to, že prvostupňový súd „nedôvodne priznal odporcom ochranu ich vlastníckeho práva poukazujúc pritom na ich údajnú dobromyseľnosť pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti, ktorú mali nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2008 uzatváranou podľa názoru prvostupňového súdu v dobrej viere o správnosti zápisu v katastri nehnuteľnosti, následkom čoho ich vlastnícke právo požíva ochranu a nezaniká.“ Zastáva názor, že výsledky dokazovania pred prvostupňovým súdom „žiadnym spôsobom nenasvedčujú jeho uvedeným tvrdeniam a z týchto dôkazov takéto skutočnosti bez akýchkoľvek pochybnosti nevyplývajú.“ V ďalšej časti odôvodnenia uviedla argumentáciu o existencii takých skutočností, ktoré „bez akýchkoľvek pochybností vylučujú okolnosť, že by odporcovia boli bývali uzatvárali kúpnu zmluvu v dobrej viere o správnosti zápisu v katastri nehnuteľností, práve naopak, vzhľadom na im známe okolnosti, mali dôvod pochybovať o správnosti údajov ohľadom vlastníctva nehnuteľnosti v liste vlastníctva. Priznanie im ochrany zo strany prvostupňového súdu je preto tiež v príkrom rozpore s ust. § 3 ods. l Občianskeho zákonníka.“ Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej aj „O. s. p.“) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.) a to z týchto dôvodov: Z ustálenej judikatúry vyplýva, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v uvedenom zmysle ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Odvolací súd je síce rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), avšak musí ex offo prihliadať i na vady konania pred súdom prvého stupňa (procesnoprávneho charakteru), ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Návrh na začatie konania je jeden z najvýznamnejších prejavov dispozičnej zásady, pretože účastník svojím dispozitívnym úkonom vyvolá začatie konania, t. j. zákonom predvídané následky tohto konania a zároveň vymedzuje jeho predmet. Jeho význam zvýrazňuje aj skutočnosť, že prostredníctvom neho realizuje účastník svoje právo na súdnu ochranu. K významným procesným úkonom vo veci samej patrí zmena návrhu na začatie konania. Občiansky súdny poriadok ju upravuje v ustanovení § 95, podľa ktorého môže navrhovateľ (platí to aj pre odporcu pri vzájomnom návrhu) svojím dispozičným úkonom v konaní pred súdom a so súhlasom súdu zmeniť svoj návrh na začatie konania (žalobu), v dôsledku čoho dochádza k dispozícii s predmetom konania. Za zmenu návrhu na začatie konania možno pokladať predovšetkým taký procesný úkon, ktorý sa vzťahuje na petit pôvodného návrhu na začatie konania, ak navrhovateľ žiada: 1/ viac (kvantitatívna zmena), 2/ niečo iné (kvalitatívna zmena), 3/ to isté, ale z iného právneho dôvodu (zmena tvrdeného skutkového stavu bez zmeny petitu). Zmenený návrh súd doručí ostatným účastníkom do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (§ 95 ods. 1 druhá veta O. s. p.). Súd ex offo preskúma vplyv zmeny návrhu na začatie konania na celý priebeh konania. Zmenu návrhu nepripustí vtedy, ak dospeje k záveru, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým nepripustil zmenu návrhu, súd pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu. Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 O. s. p.). Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 92 ods. 2 O. s. p.). Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované (§ 92 ods. 3 O. s. p.). Predpokladom pre vyhovenie návrhu v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. je preukázanie formálnych podmienok (t. j., že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, ďalej že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka konania, že táto skutočnosť nastala po začatí konania, a napokon, že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania, ak má nastúpiť na miesto doterajšieho navrhovateľa). V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie uvedených predpokladov skúma tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného návrhu, len z hľadiska ich možnosti (spôsobilosti) vyvolať tvrdený právny účinok - prevod alebo prechod práva na iného. Osobitne treba podčiarknuť, že posúdenie toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo, je vyhradené až rozhodnutiu vo veci samej (pri skúmaní vecnej legitimácie účastníka konania). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 15. 12. 2008, doručeným okresnému súdu dňa 16. 12. 2008, domáhala proti (pôvodnej) odporkyni I. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. - H. T., H. XXXXX/XX, prechodne bytom S. J., R.. X určenia, že nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností u Správy katastra v Rimavskej Sobote, kat. územie S. J. na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere XXXX m2 patrí v pomere k celku v celosti do jej výlučného vlastníctva (č.l. 1-2 spisu). Navrhovateľka dňa 08. 11. 2012 doručila okresnému súdu návrh na zmenu účastníkov konania, vrátane zmeny návrhu zo dňa 30. 10. 2012 (č.l. 94 - 95 spisu), ktorým sa domáhala podľa § 92 ods. 2 O. s. p., aby „do konania miesto doterajšej odporkyne I. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T. - H. T., H. XXXXX/XX, vstúpili tí, na koho boli tieto práva prevedené, a to O.. C. T., nar. XX. XX. XXXX, . bytom S. J., R. XXXX/X, a ktorého novooznačujem ako odp. č. 1./; E.. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. J., R. XXXX/X, a ktorú novooznačujem ako odp. č. 2./.“ Ďalej uviedla, že „počas konania bola predmet sporu tvoriaca nehnuteľnosť C-KN parc. č. XXXX/XX odpísaná z pôvodného LV č. XXXX kat. územia S. J. na LV č. XXXX kat. územia S. J., touto cestou mením petit môjho návrhu na začatie konania tak, že po prevedenom dokazovaní navrhujem vyniesť tento rozsudok: Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností u Správy katastra v Rimavskej Sobote pre kat. územie S. J. na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXXX/XX orná pôda vo výmere XXXX m2 patrí v pomere k celku v celosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky E. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, rod. č. XX-XX-XX/XXX, trvale bytom Q., C. č. XXX/XX, št. občianky SR.“ Odvolací súd zistil, že okresný súd o návrhu navrhovateľky ohľadne uvedenej zmeny návrhu a zmeny účastníkov (na strane odporkyne) procesne nerozhodol vydaním súdneho rozhodnutia (formou uznesenia), pričom v rozpore s ustanovením § 92, § 95 O. s. p. konal namiesto pôvodnej odporkyne s odporcami 1/, 2/ a rozhodol o inom predmete konania, než bol uvedený v petite návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že k zmene účastníctva dôjde až vtedy, keď súd zmenu pripustí. To znamená, že pokiaľ o návrhu podanom podľa § 92 O. s. p. súd právoplatne nerozhodne, zostáva okruh účastníkov konania nezmenený. Taktiež k zmene návrhu na začatie konania dôjde až vtedy, keď súd zmenu návrhu pripustí, tzn. pokiaľ o návrhu podanom podľa § 95 O. s. p. súd právoplatne nerozhodne, zostáva predmet konania nezmenený. Pretože okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o takom predmete konania, ktorý nemal procesne náležite ustálený a zároveň nemal procesným spôsobom ustálený okruh účastníkov, vznikli vady konania (procesnoprávneho charakteru), ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.), a preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude náležitým procesným spôsobom rozhodnúť o návrhu navrhovateľky ohľadne zmeny návrhu a zmeny účastníkov na strane odporkyne (č.l. 94-95 spisu). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.