Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/229/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6908213423 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6908213423.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne E. P., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovaným 1/ O.. C. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX S. J., 2/ E.. T. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XX, XXX XX S. J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7C 98/2008-201 zo dňa 08. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) v poradí tretím rozsudkom zo dňa 08. 03. 2016 žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu, odboru katastrálneho v Rimavskej Sobote pre katastrálne územie S. J. na LV č. XXXX ako C- KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere XXXX m2 patrí v pomere k celku v celosti do jej výlučného vlastníctva, zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). 1. 2. Prvoinštančný súd odôvodnil rozsudok tým, že ku dňu podania žaloby na súd dňa 16. 12. 2008 bola ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti zapísaná na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností Okresného úradu, odboru katastrálneho v S. J. pre kat. územie S. J. I. M. (pôvodná žalovaná), ktorá dňa 08. 12. 2008 uzatvorila so žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, na základe ktorej im predala všetky nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre kat. územie S. J., vrátane pozemku, ktorý je predmetom sporu (parcely C-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere XXXX m2), pričom návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bol podaný dňa 09. 12. 2008, to znamená skôr, ako bola v katastri nehnuteľností vykonaná "poznámka spornosti" o prebiehajúcom súdnom konaní 7C/98/2008 (t.j. 29. 12. 2008). 1. 3. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti nemôže byť subjektívne záväzné pre účastníkov zmluvy, keďže dobromyseľnosť nadobúdateľov vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti nebola existenciou poznámky v katastri nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom konaní narušená, pretože k zápisu poznámky došlo až po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň poukázal aj na dôvodovú správu k § 159a zákona č. 495/2009 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v § 159a, kde sa uvádza, že "z dôvodu právnej istoty je potrebné chrániť účastníkov občiansko-právnych vzťahov nie ku dňu povolenia vkladu, ale ku dňu podania návrhu na vklad. Žalovaní 1/, 2/ riadne nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti od predávajúcej na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2008 uzavretej v dobrej viere, pričom nemali dôvod pochybovať o správnosti údajov ohľadom vlastníctva nehnuteľnosti v liste vlastníctva. Poukázal na výpoveď žalovaného 1/, ktorý uviedol, že až dva týždne po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy vyhľadal JUDr. Lakatoša a o tom, že prebieha konanie na súde o vyporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa dozvedeli asi týždeň po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy od susedov R.. Súd prvej inštancie uviedol rozhodnutie v obdobnej veci č.k. 6C/142/2008, kde súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.11.1999 sp.zn. 22Cdo1186/2000. 1. 4. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 151 ods. 2 OSP. 2. 1. Proti rozsudku súdu podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zmenil, jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaných zaviazal k povinnosti nahradiť jej trovy prvoinštančného i odvolacieho konania. 2. 2. V odôvodnení odvolania uviedla, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu vykonanému zo strany prvoinštančného súdu, tento pri svojom rozhodovaní neprihliadol na všetky právne významné skutočnosti a následkom toho potom nesprávne rozhodol, keď jej žalobu zamietol. Argumentovala tým, že prvoinštančný súd „nedôvodne priznal žalovaným ochranu ich vlastníckeho práva poukazujúc pritom na ich údajnú dobromyseľnosť pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti, ktorú mali nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.12.2008 uzatváranú podľa názoru súdu prvej inštancie v dobrej viere o správnosti zápisu v katastri nehnuteľnosti, následkom čoho ich vlastnícke právo požíva ochranu a nezaniká.“ Poukázala na to, že výsledky dokazovania pred súdom prvej inštancie „žiadnym spôsobom nenasvedčujú jeho uvedeným tvrdeniam a z týchto dôkazov takéto skutočnosti bez akýchkoľvek pochybnosti nevyplývajú.“ 2. 3. V ďalšej časti odôvodnenia uviedla argumentáciu o existencii takých skutočností, ktoré „bez akýchkoľvek pochybností vylučujú okolnosť, že by žalovaní uzatvárali kúpnu zmluvu v dobrej viere o správnosti zápisu v katastri nehnuteľností, práve naopak, vzhľadom na im známe okolnosti, mali dôvod pochybovať o správnosti údajov ohľadom vlastníctva nehnuteľnosti v liste vlastníctva. Priznanie im ochrany zo strany prvostupňového súdu je preto tiež v príkrom rozpore s ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka.“ 2. 4. Striktné posudzovanie danej právnej veci podľa novelizovaného ustanovenia O.s.p., ku ktorému došlo v priebehu konania považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi a za príkry zásah do jej práv, pretože návrh na zápis začatia súdneho konania do katastra podala podľa v tom čase platnej právnej úpravy a za predpokladu, že by prvoinštančný súd bol rozhodol vo veci do novelizácie O.s.p. zákonom č. 495/2009 Z.z., bol by jeho výrok záväzný aj pre súčasných žalovaných. 2. 5. Taktiež poukázala na výpoveď žalovaného 1/, ktorý najskôr v konaní vypovedal ako svedok, pričom potvrdil, že v čase kúpy nehnuteľnosti už mal vedomosť o prebiehajúcich sporoch týkajúcich sa vysporiadania pozemkov a o spornosti záhrady mal informácie aj od samotnej predávajúcej, preto prvoinštančný súd vytrhol z kontextu časti výpovede žalovaného 1/ ako svedka. 2. 6. Nestotožnila sa so záverom odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu citujúc právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorého dodatočné odpadnutie právneho dôvodu, na základe, ktorého sa prevádzateľ stal vlastníkom veci, nemôže mať za následok zánik vlastníckeho nadobúdateľa, ktorý nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere, pretože v prípade pôvodnej žalovanej právny dôvod nikdy neexistoval a preto nemohol odpadnúť . 3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že nehnuteľnosti kúpili v dobrej viere, pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemali vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore, pretože sa o ňom dozvedeli až po uzavretí kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ popieral tvrdenie, že navštívil právneho zástupcu žalobkyne pred uzavretím kúpnej zmluvy. 4. Odvolanie žalobkyne bolo podané dňa 09.05.2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“ 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal vec medziach daných ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v uznesení č.k.17Co 22/2011-88 zo dňa 31.5.2011 postupoval v konaní v naznačenom smere. 8. Novelizáciou ustanovenia § 159a O.s.p. došlo od 01.01.2010 k prelomeniu všeobecnej zásady záväznosti výrokov právoplatného rozsudku len pre účastníkov konania a pre všetky štátne orgány (§ 159 ods. 2 časť pred bodkočiarkou). Dotknuté ustanovenie bezprostredne nadväzuje na § 44a OSP a predstavovalo ochrannú funkciu zápisu začatia súdneho konania do katastra nehnuteľností vo vzťahu k účastníkom konania. V sporoch, ktorých predmetom boli vecné práva k nehnuteľnosti, pomerne často dochádzalo k tomu, že sa dotknutá nehnuteľnosť v priebehu súdneho konania aj viacnásobne prevádzala a tento postup značne sťažoval poskytovanie reálnej spravodlivosti, najmä s nutnosťou opakovane procesne ustaľovať okruh pasívne legitimovaných osôb, pretože dochádzalo k tomu, že žalovaný bezprostredne po získaní vedomosti o uplatňovaní vecných práv voči jeho osobe previedol vlastníctvo nehnuteľnosti na iné osoby. 9. V zmysle ustanovenia § 44a, veta prvá O.s.p. (predchádzajúceho procesného predpisu) podľa ktorého účastník konania je oprávnený podať na príslušnom Okresnom úrade (pôvodne - príslušnej správe katastra nehnuteľností) návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Okresný úrad, katastrálny odbor potom zapíše začatie takéhoto konania s poznámkou, ktorá má informatívny (nie obmedzujúci) charakter. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom takéhoto súdneho konania, ktorého začatie bolo zapísané v katastri nehnuteľností, môže byť predmetom zmluvy o prevode nehnuteľností. Cieľom zápisu tejto informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností, je ale chrániť prípadných nadobúdateľov nehnuteľností, ktorí tak mohli mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti. Táto poznámka sa v katastri nehnuteľnosti nezapisuje ex offo, ale len na návrh žalobcu. Potom podľa ustanovenia § 159a O.s.p. výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Po zápise poznámky podľa ust. § 44a O.s.p. do katastra nehnuteľností je teda výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti (vlastníckeho práva) záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného prípadne jeho právneho nástupcu v priebehu súdneho konania. 10. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky, to však nie je tento prípad, pretože chýba intertemporálne ustanovenie. Intertemporálnymi ustanoveniami sa vo všeobecnosti určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia dvoch právnych úprav - skoršej a neskoršej. Intertemporálne ustanovenia určujú vzájomný vzťah týchto úprav. V danom prípade neobstojí argumentácia žalobkyne, že v súvislosti s novelizáciou O.s.p. je potrebné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje obsah pojmu dobré mravy. 11. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 12. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96). 13. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne ohľadne výpovede žalovaného1/, ktorý bol pôvodne vypočutý v konaní ako svedok, odvolací súd dodáva, že práve právny zástupca žalobkyne uviedol, že ho žalovaný 1/ vyhľadal až po uzavretí kúpnej zmluvy, na ktorú skutočnosť žalovaný 1/ vo svojej výpovedi už ako strana sporu následne poukázal, pričom sám uviedol, že si nepamätá presný dátum návštevy právneho zástupcu žalobkyne. Táto okolnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. 14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní, zásadne by teda mali nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovaným v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho nepriznal. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).