Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/392/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913211920 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913211920.2
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko a.s., so sídlom Ul. Metodova č. 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. N. č. XXX, XXX XX M., t. č. neznámeho pobytu, zastúpenej opatrovníčkou B. O., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom Park Angelinum č. 2, 040 01 Košice, IČO 42 326 923, právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Park Angelinum č. 2, 040 01 Košice IČO 40 260 194, v konaní o zaplatenie sumy 383,15 Eur s prísl., na základe odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/6/2014-58 zo dňa 20. 05. 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 26,28 Eur jeho právnemu zástupcovi, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok), p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 20. 05. 2014 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 122,15 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 122,15 Eur od 23. 12. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok). Návrh vo zvyšnej časti zamietol (druhý výrok).Odporkyni náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, predstavujúce trovy vo výške 26,28 Eur jeho právnemu zástupcovi, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok). O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), pretože odporkyňa bola v konaní v prevažnej miere úspešnejším účastníkom a jej úspech v konaní predstavuje 68,12 % a neúspech 31,88 %. Pri výpočte úspechu a neúspechu odporkyne v konaní okresný súd vychádzal z tohto, že uplatnená bola suma 383,15 Eur, z ktorej súd navrhovateľovi priznal sumu 122,15 Eur. Odporkyni ako úspešnejšej účastníčke okresný súd náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodala návrh na náhradu trov konania a zo spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý si uplatnil trovy konania súd priznal náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi úspechom a neúspechom odporkyne v konaní tj. vo výške 36,24 % (68,12 % - 31,88 %). Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu ), odmena za jeden úkon vo výške 28,22 Eur + 2 x 7,81 Eur režijný paušál, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 72,52 Eur. Zo sumy 72,52 Eur 36,24 % predstavuje sumu 26,28 Eur, ktorú je navrhovateľ podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku ohľadne trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (štvrtý výrok), vedľajší účastník na strane odporkyne podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý výrok rozsudku a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 59,24 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia sumy vo výške 383,15 Eur pozostávajúcej zo sumy 122,15 Eur (ceny za využitie telekomunikačných služieb zo zmluvy č. Y.) a zo sumy 261,- Eur (náhrady škody). Po oboznámení sa s predmetom konania vstúpil len do časti konania, v ktorej sa navrhovateľ ako dodávateľ služby domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú modifikoval ako náhradu škody vo výške 261,- Eur. Návrh navrhovateľa ohľadne náhrady škody vo výške 261,- Eur bol zamietnutý, pretože neboli splnené predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Okresný súd sa stotožnil s jeho právnym názorom vyjadrenom v podaní zo dňa 29. 04. 2014. Zdôraznil, že vstúpil do konania na podporu spotrebiteľa len v rozsahu, v ktorom boli navrhovateľom porušované spotrebiteľské práva odporkyne a v tejto časti bol plne úspešný. Podľa jeho názoru, v časti, v ktorej namietal porušenie práv spotrebiteľa, mal plný úspech, preto mu vzniklo právo na priznanie trov právneho zastúpenia vo výške 59,24 Eur. Podľa článku 47 Ústavy Slovenskej republiky s prihliadnutím na ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj právo byť zastúpený advokátom, realizujúc ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi. Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne žiadal, aby odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka „zamietol“. Podľa jeho názoru, výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Združenie nevykonáva žiadne úkony vyplývajúce z jeho premetu činnosti okrem podaní na súdy, s dodávateľmi nekomunikuje o zmluvných podmienkach, necháva sa iba zastupovať v súdnych konaniach prostredníctvom advokátov, pretože samotné združenie nie je spôsobilé takúto činnosť vykonávať, hoci bolo za týmto účelom založené a po vstupe do konaní vykonáva prostredníctvom advokátov opakujúce sa jednoduché úkony, za ktoré si účtuje trovy právneho zastúpenia, ktoré podľa jeho názoru sú často neúčelné a iba formálne vzhľadom na jednoduchosť úkonov a ich opakovanie sa. Úkony advokátov, ktorí zastupujú občianske združenie je možné považovať za tzv. formulárové úkony, ktoré sú v každom prípade rovnaké a podávajú sa hromadne. Advokáti, ktorí zastupujú združenia na ochranu spotrebiteľa, podávajú oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, následne namietajú zmluvnú pokutu, alebo namietajú aj premlčanie, a to formou automatizovaného vzoru. V rámci jednotlivých úkonov si advokáti združenia na ochranu spotrebiteľa vyčíslia aj svoje trovy konania. Keďže uvedené „formulárové“ podania na súdy sú opakujúce sa a predmet sporov sa týka peňažného plnenia vyplývajúceho z rovnakých právnych nárokov, považuje uplatňovanie náhrady trov advokáta vedľajšieho účastníka za neúčelné. Na uvedené automatizované úkony advokátov zastupujúcich občianske združenia postačuje právnické vzdelanie osoby, ktorá vystupuje v orgánoch občianskeho združenia, príp. je jeho zamestnancom, preto nie je potrebné sa v takýchto prípadoch dať zastupovať advokátom. Takto vynaložené trovy konania nie sú účelné na uplatňovanie alebo bránenie práva (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03). Ďalej poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov.
Odporkyňa sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (štvrtý výrok ) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým je právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musí doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nemožno ho aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ v pozícii veriteľa voči odporcovi domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. Dňa 07. 04. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom Košice, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu odporkyne.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), t.j. zo Zmluvy o pripojení zo dňa 14. 12. 2010. Vedľajší účastník je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv spotrebiteľov.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z vyššie uvedených ustanovení O.s.p. jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom Košice (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V posudzovanom prípade prvostupňový súd správne poukázal na uvedené ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a správne ho aplikoval. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi prvostupňový súd prijal správny záver o tom, že vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil do celého konania a nielen do časti konania, v ktorej bol návrh na začatie konania zamietnutý. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že po splnení podmienok uvedených v § 93 O.s.p. sa vedľajší účastník (intervient) zúčastňuje na konaní popri navrhovateľovi alebo odporcovi. Nemá však priame právo na predmet konania. Jeho účasť na konaní je závislá od príslušného účastníka, ktorému pomáha v konaní (v danom prípade vedľajší účastník poskytoval pomoc odporkyni - spotrebiteľke pri ochrane jej spotrebiteľských práv). Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov, vstúpila do súdneho konania na strane účastníka (spotrebiteľa), ktorému chce svojimi procesnými úkonmi pomáhať, avšak nemôže byť vedľajším účastníkom len vo vzťahu k časti predmetu konania, ktorá mu
„vyhovuje“ a vo zvyšnej časti predmetu konania vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy neposkytnúť pomoc účastníkovi (spotrebiteľovi), popri ktorom sa zúčastňuje konania. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V posudzovanej veci si navrhovateľ voči odporkyni uplatňoval nárok na zaplatenie 383,15 Eur s príslušenstvom, z čoho okresný súd navrhovateľovi priznal 122,15 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti 261,- Eur s príslušenstvom jeho návrh zamietol. Z uvedeného je potom zrejmé, že prvostupňový súd pri náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporkyne správne ustálil, že odporkyňa (vrátane vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane) mali iba čiastočný úspech, v dôsledku ktorého vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového konania, t.j. trov právneho zastúpenia v časti zodpovedajúcej pomeru úspechu (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, t. j. vo výroku o náhrade trov konania (právneho zastúpenia) vedľajšieho účastníka na strane odporkyne ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý, tretí výrok) zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný navrhovateľ, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.