Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/269/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201457 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6013201457.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobkyne: N.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L.Q.D. XXXX/XX, XXX XX X. - T., zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösllingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: P. V., starostka obce Dolná Lehota, so sídlom 976 98 Dolná Lehota č. 162 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Obecného úradu obce Dolná Lehota č. 224/2013-2 zo dňa 17.06.2013 a fiktívne rozhodnutie žalovanej, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie Obecného úradu obce Dolná Lehota č. 224/2013-2 zo dňa 17.06.2013, ktorým odmietla sprístupniť informácie na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 23.04.2012, zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou podanou 11.09.2013 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej založeného zákonnou fikciou podľa § 19 ods. 3 veta druhá zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 211/2000 Z.z. alebo „Zákon o slobode informácií“), ktorým zamietla odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu žalovanej o sprístupnení informácie požadovanej žiadosťou žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 23.04.2012. Toto fiktívne rozhodnutie žiadala zrušiť a zároveň žiadala zrušiť rozhodnutie Obecného úradu obce Dolná Lehota č. 224/2013-2 zo dňa 17.06.2013. Súčasne v žalobe žiadala, aby súd žalovanej uložil povinnosť sprístupniť všetky požadované informácie podľa Žiadosti o informácie zo dňa 23.04.2012. Žalobkyňa popísala v žalobe priebeh konania po doručení jej žiadosti zo dňa 23.04.2012 obci Dolná Lehota a uviedla, že obec nepostupovala pri sprístupňovaní informácií podľa § 16 a nasl. zák. č. 211/2000 Z.z.. Poukázala na to, že žalobkyni bolo doručené rozhodnutie žalovanej č. 101/2012 zo dňa 03.05.2012 o sprístupnení informácií. Podaním zo 14.05.2012 žalobkyňa podala proti predmetnému rozhodnutiu č. 101/2012 z 03.05.2012, ako aj voči fiktívnemu rozhodnutiu obce o odmietnutí poskytnutia informácií odvolanie, v ktorom okrem námietky nezrozumiteľnosti, zmätočnosti a neurčitosti namietala nulitnosť rozhodnutia č. 101/2012, pretože bolo vydané neoprávnenou osobou a požadované informácie jej neboli poskytnuté bezdôvodne. O odvolaní žalobkyne bolo rozhodnuté na základe zákonnej fikcie podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Dňa 23.07.2012 žalobkyňa podala na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 23.04.2012 a toto rozhodnutie žiadala zrušiť. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/77/2012 zo dňa 22.02.2013 bolo „fiktívne rozhodnutie žalovanej o odmietnutí sprístupnenia informácií žalobkyni na základe žiadosti zo dňa 23.04.2012, ako aj fiktívne rozhodnutie žalovanej o zamietnutí odvolania žalobkyne zrušené podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec bola žalovanej vrátená na ďalšie konanie.“ Dňa 28.08.2013 (správne malo byť uvedené 28.08.2012) bolo žalobkyni doručené rozhodnutie č. 263/2012-1 zo dňa 21.08.2012, ktorým žalovaná zrušila rozhodnutie č. 101/2012 zo dňa 13.05.21012 (správne malo byť uvedené 03.05.2012) a vec vrátila na nové konanie, rozhodnutie č. 263/2012-2, ktorým zrušila fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutie č. 263/2012-3, ktorým žalobkyni odmietla sprístupniť časť informácií požadovaných v jej žiadosti zo dňa 23.04.2012. Tieto rozhodnutia boli vydané následne potom, ako bola žalobkyňa vyzvaná na vyjadrenie k žalobe. Žalobkyňa podala 03.09.2012 voči rozhodnutiam č. 263/2012-2 a č. 263/2012-3 odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie č. 263/2012-2 je nulitným právnym aktom, vydané fiktívne rozhodnutie zostáva v platnosti a tak bráni zákonnému zrušeniu rozhodnutia č. 101/2012 z 03.05.2012 rozhodnutím č. 263/2012-1 a bolo vydané aj rozhodnutie č. 263/2012-3 o odmietnutí žiadosti, t.j. bolo 2x rozhodnuté o tej istej veci, a preto aj rozhodnutie č. 263/2012-3 je nezákonné. Žalovaná vydala dňa 24.09.2012 rozhodnutie č. 301/2012-1, v ktorom vyhovela odvolaniu žalobkyne zo dňa 03.09.2012 a napadnuté rozhodnutie č. 263/2012-2 zo dňa 03.09.2012 (správne malo byť uvedené 21.08.2012) zrušila a zároveň vydala aj rozhodnutie č. 301/2012-2, v ktorom rozhodla o zamietnutí odvolania žalobkyne z 03.09.2012 a potvrdila svoje rozhodnutie č.263/2012-3. Žalovaná opätovne dňa 21.05.2013 doručila žalobkyni rozhodnutie č. 263/2012-3, voči ktorému žalobkyňa podala opätovne odvolanie a poukázala v ňom na argumentáciu uvedenú v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/77/2012-27, v zmysle ktorej rozhodnutia vydané žalovanou počas preskúmavacieho konania sú nulitné a hľadí sa na ne, ako keby neexistovali. Žalovaná dňa 17.06.2013 vydala rozhodnutie č. 224/2013-1, v ktorom vyhovela odvolaniu žalobkyne z 03.06.2013, napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila na ďalšie konanie. Zároveň vydala rozhodnutie č. 224/2012-2 (správne malo byť uvedené č.224/2013-2), v ktorom žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácii podanej dňa 23.04.2012 v bode 2a, 2b, 2c, 3c a 4a nevyhovela a odmietla sprístupniť požadované informácie. Voči rozhodnutiam č. 224/2012-1 (správne malo byť uvedené č. 224/2013-1) a 224/2012-2 (správne malo byť uvedené č. 224/2013-2) žalobkyňa podala odvolanie, ktoré bolo obci Dolná Lehota doručené dňa 27.06.2013. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že rozhodnutia sú nulitné, vzhľadom k tomu, že v daných veciach existujú už prvostupňové rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., ktoré boli vydané vzhľadom na nečinnosť povinnej osoby v ďalšom konaní potom, ako vo veci rozhodoval súd. Žalobkyňa uviedla, že nečinnosť bola spôsobená tým, že povinná osoba nevydala v ďalšom konaní v zákonnej lehote rozhodnutie, ani informáciu nesprístupnila, len oznámila nulitné rozhodnutie, ktoré vydala ešte počas preskúmavacieho konania č. 24S/77/2012. O odvolaní žalobkyne, a to napriek uplynutiu zákonom stanovenej lehoty, žalovaná nerozhodla. Podľa žalobkyne došlo teda k založeniu zákonnej fikcie podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. a o odvolaní žalobkyne bolo rozhodnuté tak, že sa predpokladá, že žalovaná vydala rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na to, že žalovaná nemala a stále nemá legitímny a zákonný dôvod na to, aby vydala rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla a napadnuté rozhodnutie o sprístupnení požadovanej informácie potvrdila, a zároveň nezákonným je aj rozhodnutie Obecného úradu Dolná Lehota č. 224/2013-2 zo dňa 17.06.2013, žalobkyňa žiadala, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie č. 224/2013-2 o sprístupnení informácií založené zákonnou fikciou a rozhodnutie obce Dolná Lehota č. 224/2013-2 zo dňa 17.06.2013 a súčasne žiadala, aby súd tieto rozhodnutia zrušil. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 15.10.2013 uviedla, že po preštudovaní žaloby dospela k záveru, že obec Dolná Lehota pri vybavovaní žiadosti žalobkyne zo dňa 23.04.2012 nepostupovala v súlade so zák. č. 211/2000 Z.z. a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Poukázala na to, že rozhodnutie č. 101/2012 z 03.05.2012 bolo zrušené rozhodnutím č. 263/2012-1 z 21.08.2012 a fiktívne rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím č. 263/2012-2 z 21.08.2012. Informácie požadované žalobkyňou v žiadosti zo dňa 23.04.2012 jej obec Dolná Lehota poskytla dňa 28.08.2012 pod č. rozhodnutia 263/2012-3. Na základe Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/77/2012-27 bolo žalobkyni znovu zaslané rozhodnutie č. 263/2012-3, ktoré žalobkyňa prevzala 21.05.2013 a voči ktorému sa odvolala dňa 04.06.2013. Starostka obce vyhovela odvolaniu žalobkyne a zrušila rozhodnutie č. 263/2012-3 a vydala nové rozhodnutie č. 224/2013-2, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie dňa 28.06.2013. Starostka obce na odvolanie nereagovala, čím potvrdila podľa zák. č. 211/2000 Z.z. rozhodnutie č. 224/2013-2. Žalovaná uviedla, že v rozhodnutí č. 224/2013-2 poskytla žalobkyni všetky dostupné informácie. Vzhľadom na to, že novými rozhodnutiami boli zrušené rozhodnutia, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom, odpadol dôvod preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom a žalovaná preto navrhla, aby súd konanie zastavil. O predmetnej žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/269/2013-64 zo dňa 06.05.2014 a podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré nebolo vydané, nemôže byť predmetom preskúmania a neexistencia rozhodnutia je zároveň takým nedostatkom podmienok konania podľa V. časti O.s.p., ktorý nemožno odstrániť, a preto je daný dôvod na zastavenie konania aj podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06.05.2014 podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 7Sži/41/2014 zo dňa 24.09.2015 tak, že uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol: „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neustanovuje lehoty, ani právne skutočnosti spôsobujúce ich plynutie (napr. vrátenie spisového materiálu odvolacím súdom povinnej osobe), na rozhodnutie o žiadosti v novom konaní, po zrušení rozhodnutia. Ide o legislatívnu medzeru. Táto je v zásade vypĺňaná subsidiárnou aplikáciou ustanovení správneho poriadku, keď § 22 zák. č. 211/2000 Z.z. na takýto postup výslovne odkazuje. Na počítanie lehôt v prípade zrušenia správneho rozhodnutia súdom sa použijú ustanovenia § 19 ods. 3 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z., pričom začiatok počítania lehoty sa odvíja od vrátenia kompletného administratívneho spisu žalovaným správnym orgánom zo súdu a jeho preukázateľného prevzatia žalovaným.“ Odvolací súd súhlasil s názorom prvostupňového súdu, že žalovaná ako povinná osoba podľa Zákona o slobode informácií po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici mala povinnosť na základe podanej žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 23.04.2012 rozhodnúť. V prípade, ak žiadosti hoci len sčasti nemienila vyhovieť, mala povinnosť vydať o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým boli prvostupňové i druhostupňové fiktívne rozhodnutia žalovanej v konaní o žiadosti z 23.04.2012 zrušené, bol žalovanej doručený dňa 20.03.2013. Najvyšší súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že: „Žalovaná ako povinná osoba v prípade, že neposkytla žalobkyni požadované informácie, mala postupovať podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií a vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácií a to v lehote, ktorej začiatok je stanovený podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR dňom vrátenia a doručenia administratívneho spisu povinnej osobe. Žalovaná rozhodla až dňa 17.06.2013, t.j. zrejme po uplynutí lehoty na sprístupnenie informácií podľa § 17 Zákona o slobode informácií a vydala rozhodnutie č. 224/2013-2, ktorým žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácie v bode 2a, 2b, 2c, 3c a 4a nevyhovela a odmietla sprístupniť požadované informácie.“ Odvolací súd poznamenal, že žalovaná opätovne zaslala rozhodnutie č. 263/2012-3 zo dňa 21.08.2012, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 21.05.2013. Voči tomuto opätovne doručenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedenom v predmetnom rozhodnutí „...na počítanie lehôt v tomto prípade sa použije § 19 ods. 1 prvá veta cit. zákona, pričom začiatok počítania lehoty sa odvíja od vrátenia kompletného administratívneho spisu zo súdu a jeho preukázateľného prevzatia žalovaným. Keďže Zákon o slobodnom prístupe k informáciám osobitne nerieši plynutie lehôt na rozhodnutie o odvolaní po zrušení rozhodnutia žalovaného súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie, je pri začatí plynutia lehoty potrebné použiť analógiu legis a počítať ju od preukázateľného prevzatia administratívneho spisu žalovaným po jeho vrátení zo súdu. Najvyšší súd zdôrazňuje, že analógia sa použije len pri začatí plynutia lehoty na rozhodnutie o odvolaní a nie pri dĺžke lehoty, pretože tá už je expressis verbis v osobitnom predpise upravená (§ 19 ods. 3 prvá veta zákona).“ Žalovaná dňa 17.06.2013 vydala rozhodnutie č. 224/2013-1, v ktorom vyhovela odvolaniu žalobkyne zo dňa 03.06.2013 a napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila na ďalšie konanie. Zároveň vydala rozhodnutie č. 224/2013-2 zo dňa 17.06.2013, v ktorom žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií podanej dňa 23.04.2012 v bode 2a, 2b, 2c, 3c a 4a nevyhovela a odmietla sprístupniť požadované informácie. Voči rozhodnutiu č. 224/2013-1 a 224/2012-2 (správne malo byť uvedené rozhodnutie č. 224/2013-2) podala žalobkyňa odvolanie dňa 28.06.2013. Najvyšší súd konštatoval, že „ak povinná osoba vydala písomné rozhodnutie, ktorým rozhodovala o žiadosti na sprístupnenie informácií, až potom, čo uplynula zákonná lehota na vybavenie žiadosti, z hľadiska právnej istoty ide o konanie zmätočné“. Z uvedených dôvodov najvyšší súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou krajského súdu bude vo veci opätovne ustáliť plynutie lehôt na vydanie fiktívneho odvolacieho rozhodnutia žalovanej v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci rozhodnúť meritórne. Najvyšší súd vyslovil názor, že vydané fiktívne rozhodnutie má za následok, že vec je už rozhodnutá (res iudicata). Krajský súd v Banskej Bystrici opätovne preskúmal žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovanej, ako aj fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, podľa II. hlavy V. časti O.s.p. postupom bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.), keďže žalobkyňa súhlasila s takýmto postupom a žalovaná sa k výzve na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p. v stanovenej lehote nevyjadrila, a teda sa predpokladá, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemala námietky, a po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. (2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z.z. (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 18 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z.z. (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z.z. (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa požiadala Obec Dolná Lehota o poskytnutie informácií špecifikovaných v žiadosti zo dňa 23.04.2012. O tejto žiadosti rozhodla v prvom stupni starostka obce Dolná Lehota rozhodnutím č. 101/2012 z 03.05.2012 a vzhľadom na to, že žalobkyni neboli niektoré informácie poskytnuté, bolo vydané fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií v zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Žalobkyňa sa odvolala proti rozhodnutiu žalovanej o neposkytnutí informácií a keďže žalovaná na odvolanie nereagovala, vznikla zákonná fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdené podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Predmetné fiktívne prvostupňové i druhostupňové rozhodnutia žalovanej boli predmetom žaloby žalobkyne podanej na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 23.07.2012 vedenej na tunajšom súde pod č.k. 24S/77/2012. Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 24S/77/2012-31 zo dňa 22.02.2013 „fiktívne rozhodnutie žalovanej o odmietnutí sprístupnenia informácií žalobkyni na základe žiadosti zo dňa 23.04.2012, ako aj fiktívne rozhodnutie žalovanej o zamietnutí odvolania žalobkyne zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie“. Z uvedeného vyplýva, že predmetné fiktívne rozhodnutia boli zrušené z dôvodu nepreskúmateľnosti, pretože súdu neboli predložené spisy správneho orgánu. Zákon o slobode informácií neumožňuje povinnej osobe po obdržaní žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácií v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. zostať nečinnou, naopak, povinnej osobe sa výslovne v § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Žalovaná ako povinná osoba podľa zák. č. 211/2000 Z.z. po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici mala povinnosť na základe podanej žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 23.04.2012 žalobkyni požadované informácie poskytnúť, alebo v prípade, ak žiadosti hoci len sčasti nemienila vyhovieť, mala povinnosť vydať o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým boli prvostupňové i druhostupňové fiktívne rozhodnutia žalovanej v konaní o žiadosti z 23.04.2012 zrušené, bol žalovanej doručený dňa 20.03.2013. Žalovaná ako povinná osoba mala v prípade, že neposkytla žalobkyni požadované informácie (ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe a ako to vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu), postupovať podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. a vydať rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií a to v lehote, ktorej začiatok je stanovený podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR dňom vrátenia a doručenia administratívneho spisu povinnej osobe. Tak, ako uviedol Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Sži/41/2014, Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neustanovuje lehoty ani právne skutočnosti spôsobujúce ich plynutie (napr. vrátenie spisového materiálu odvolacím súdom povinnej osobe) na rozhodnutie o žiadosti v novom konaní po zrušení rozhodnutia. Ide o legislatívnu medzeru. Táto je v zásade vypĺňaná subsidiárnou aplikáciou ustanovení Správneho poriadku, keď § 22 zák. č. 211/2000 Z.z. na takýto postup výslovne odkazuje. Na počítanie lehôt v prípade zrušenia správneho rozhodnutia súdom sa použijú ustanovenia § 19 ods. 3 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z., pričom začiatok počítania lehoty sa odvíja od vrátenia kompletného administratívneho spisu žalovaným správnym orgánom zo súdu a jeho preukázateľného prevzatia žalovaným. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že administratívny spis bol súdom žalovanej vrátený dňa 06.05.2013, resp. v skutočnosti boli 06.05.2013 vrátené žalovanej len listy - resp. rozhodnutia žalovanej vydané po podaní žaloby (v konaní vedenom na krajskom súde č. k. 24S/77/2012), ktoré žalovaná súdu predložila po výzve súdu na predloženie administratívnych spisov prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu, t.j. administratívne spisy neboli v skutočnosti žalovanou súdu predložené (a teda ani nemohli byť žalovanej vrátené) a z tohto dôvodu (t.j. pre nepredloženie administratívneho spisu) boli aj fiktívne rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/77/2012-31 zo dňa 22.02.2013 zrušené podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Krajský súd napriek tomu, súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí č.k. 7Sži/41/2014 zo dňa 24.09.2015 konštatuje, že ak sa má za to, že listiny žalovanej zaslané súdu na základe výzvy na predloženie administratívneho spisu boli ako spisový materiál (administratívny spis) žalovanej preukázateľne vrátené dňa 06.05.2013, bola žalovaná ako povinná osoba žalobkyni povinná poskytnúť požadované informácie v zákonnej lehote 8 pracovných dní (§ 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z.) odo dňa vrátenia administratívneho spisu, resp. v prípade, že neposkytla žalobkyni požadované informácie, mala postupovať podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. a vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácií a to v lehote, ktorej začiatok je stanovený podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR dňom vrátenia a doručenia administratívneho spisu (spisového materiálu) povinnej osobe (žalovanej), t.j. do 14.05.2013. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná v tejto lehote neposkytla žalobkyni požadované informácie, ani nevydala rozhodnutie o nesprístupnení informácií, a preto sa v zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. predpokladá, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17), t.j. 17.05.2013. Má sa za to, že žalovaná v lehote podľa § 17 cit. zákona (do 14.05.2013) vydala fiktívne rozhodnutie, ktoré sa považuje v zmysle § 18 ods. 3 cit. zákona za doručené žalobkyni 17.05.2013, proti ktorému bola žalobkyňa oprávnená podať odvolanie v lehote 15 dní od márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 (§ 19 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z.), t.j. do 29.05.2013. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa v stanovenej lehote nepodala proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, a preto toto prvostupňové fiktívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Vo veci podanej žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácií zo dňa 23.04.2012 bolo teda právoplatne rozhodnuté (res iudicata). V preskúmavanej veci však z administratívneho spisu, ako aj zo žaloby vyplýva, že žalovaná o žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácií zo dňa 23.04.2012 rozhodla, resp. doručila žalobkyni rozhodnutie č. 224/2013-2 zo dňa 17.06.2013, ktorým žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácií zo dňa 23.04.2012 v bode 2a, 2b, 2c, 3c a 4a nevyhovela a odmietla sprístupniť požadované informácie. Predmetné rozhodnutie zo dňa 17.06.2013 bolo žalobkyni doručené dňa 19.06.2013. Z uvedeného vyplýva, že predmetné prvostupňové rozhodnutie bolo vydané jednak po uplynutí lehoty na rozhodnutie, t.j. po 14.05.2013, ktorá lehota začala plynúť dňom vrátenia a doručenia administratívneho spisu povinnej osobe (žalovanej) a jednak bolo vydané potom, čo prvostupňové fiktívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (res iudicata). Žalobkyňa proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 17.06.2013 podala odvolanie (doručené prvostupňovému správnemu orgánu - obci Dolná Lehota dňa 27.06.2013), o ktorom žalovaná v zákonnej lehote podľa § 19 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., t.j. v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolania povinnou osobou nerozhodla. V takomto prípade sa podľa § 19 ods. 3 veta druhá cit. zákona predpokladá, že žalovaná vydala rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.06.2013 potvrdila. Za deň doručenia tohto (fiktívneho) odvolacieho rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Keďže povinná osoba vydala rozhodnutie o vybavení žiadosti žalobkyne zo dňa 23.04.2012 o sprístupnenie informácií až potom, ako uplynula zákonná lehota na vybavenie žiadosti (po vydaní rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/77/2012 zo dňa 22.02.2013 a po vrátení a doručení administratívnych spisov povinnej osobe) z hľadiska právnej istoty ide o konanie zmätočné. Záujem na právnej istote bráni tomu, aby v prípade, keď bolo vydané prvostupňové fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií, ktoré nadobudlo právoplatnosť, žalovaná, resp. povinná osoba (obec Dolná Lehota ako prvostupňový správny orgán) vo veci opätovne rozhodla, pretože takéto fiktívne rozhodnutie má za následok, že vec je právoplatne rozhodnutá (res iudicata). Vzhľadom na neprípustnosť dvojitého prejednania tej istej veci nemohla povinná osoba opätovne rozhodnúť rozhodnutím zo dňa 17.06.2013 a pokiaľ rozhodla v danej (tej istej) veci druhý krát, napadnuté (skutočne vydané prvostupňové rozhodnutie) č. 224/2013-2 zo dňa 17.06.2013 trpí takou vadou, ktorá spôsobuje jeho ničotnosť a ako také je ho potrebné v záujme právnej istoty účastníkov správneho konania zrušiť. Takýmto postupom teda žalovaná zaťažila správne konanie vadou, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia a následne aj druhostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovanej (keďže o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná v zákonnej lehote nerozhodla), a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako aj druhostupňové fiktívne rozhodnutie žalovanej zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd v preskúmavanom prípade žalobkyni s poukazom na § 250k ods. 1 veta in fine O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že v konaní podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom podľa § 247 ods. 1 O.s.p. sa podľa II. hlavy V. časti O.s.p. postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Konanie sa začína na základe žaloby, pričom žalobca musí už v žalobe tvrdiť, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Toto tvrdenie je esenciálnou náležitosťou žaloby, ktoré musí žaloba okrem všeobecných náležitostí stanovených v § 249 ods. 2 O.s.p. obsahovať. V tomto prípade žalobkyňa v žalobe ani netvrdila, že postupom a rozhodnutiami prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu bola ukrátená na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, t.j. žaloba neobsahovala uvedené tvrdenie, ktoré je podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov SR náležitosťou žaloby. Ďalej súd prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa žiadala podanou žalobou preskúmať rozhodnutie Obecného úradu obce Dolná Lehota č. 224/2013-2 zo dňa 17.06.2013 a fiktívne rozhodnutie žalovanej ako druhostupňového správneho orgánu, ktoré sú (z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného rozsudku) rozhodnutiami nulitnými, resp. ničotnými, pretože boli vydané potom, ako už bolo vo veci žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácií z 23.04.2012 právoplatne rozhodnuté (fiktívnym prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo vydané po vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/77/2012 a ktoré nadobudlo právoplatnosť). Takéto nulitné, resp. ničotné rozhodnutia nemajú žiadne právne účinky, a preto ani nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Takýmito rozhodnutiami teda žalobkyňa nemohla byť ukrátená na svojich právach. Predmetné rozhodnutia súd zrušil, súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, len z dôvodu právnej istoty. Žalobkyňa navyše mohla v prípade, že žalovaná po vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/77/2012 a vrátení administratívneho spisu, nesprístupnila žalobkyni všetky požadované informácie na základe jej žiadosti z 23.04.2012 a ani nevydala rozhodnutie o nesprístupnení informácií, podať proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie a v prípade, ak by žalovaná nebola rozhodla o odvolaní a bolo by vydané fiktívne druhostupňové rozhodnutie, mohla podať žalobu na krajskom súde podľa II. hlavy V. časti O.s.p. Takýto postup žalobkyňa nevyužila. Navyše žalobkyňa v zmysle § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. trovy konania nevyčíslila v lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.