Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/326/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201776 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6013201776.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcov: 1/ W.. W. E., Q.., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, J., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 8, XXX XX J. J., 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 2, XXX XX J. J., 4/ W.. J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX J. J., 5/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 8, XXX XX J. J., 6/ W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 4, XXX XX J. J., 7/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. 6, XXX XX J. J., 8/ C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. XX, XXX XX J. J., 9/ W.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX J. J., 10/ W.. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX X., 11/ P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 6, XXX XX J. J., 12/ E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XX, XXX XX J. J., 13/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX J. J., 14/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na K. 9, XXX XX J. J., 15/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 5, XXX XX J. J., 16/ R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX J. J., 17/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na X. XX, XXX XX J. J., 18/ S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. XX, XXX XX J. J., 19/ M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 4, XXX XX J. J., 20/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX J. J., 21/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX J. J., 22/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX J. J., všetci právne zastúpení advokátom: JUDr. Daniel Janšo, Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica (do 30.09.2013 Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici), za účasti ďalších účastníkov konania: I/ ZO SZZ 17-53 Nad Tunelom C+D Banská Bystrica, v zast. PaedDr. Mária Tolnayová, Komenského č. 18/B, 974 01 Banská Bystrica a G. V., N. XX, XXX XX J. J., II/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 21, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/00310-3 zo dňa 25. septembra 2013, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 2013/00310-3 zo dňa 25. septembra 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. a) O. s. p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný žalobcom zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcov v sume 714,02 Eur, z čoho predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 644,02 Eur a iné trovy žalobcov - náhrada za zaplatený súdny poplatok 70 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 2013/00310-3 zo dňa 25.09.2013 žalovaný zamietol odvolanie I. Y. a spol. (žalobcov) a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obvodného pozemkového úradu v Banskej Bystrici, odbor prvostupňového rozhodovania č. OP/2013/001332-29/C zo dňa 11.06.2013, ktorým správny orgán vo veci podaných námietok splnomocneným zástupcom JUDr. Danielom Janšom, ktorý zastupuje vlastníkov pozemkov (žalobcov) proti výpisom z úvodných podkladov v záhradkovej osade Banská Bystrica - Nad Tunelom C+D (č. 17-53) rozhodol podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej v texte aj záhradkový zákon alebo len zákon) tak, že námietkam nevyhovel. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Postup žalovaného, ako aj rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadli v celom rozsahu z nasledovných dôvodov: 1. Konanie začaté na základe návrhu zo dňa 8. 8. 2008 trpí neodstrániteľnou vadou, ktorá mala mať za následok zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), nakoľko návrh bol podaný niekým kto nie je účastníkom konania, pričom sa nejedná o konanie, ktoré by mohol správny orgán začať ex offo. Návrh podal výbor ZO SZZ č. 17-53 "Nad tunelom" Banská Bystrica a podpísaný je G.. C. P. a G. V. na základe splnomocnení užívateľov pozemkov z roku 2007. Z dikcie splnomocnení, ktoré boli pripojené k návrhu je zrejmé, že neboli určené na zastupovanie v správnom konaní, ale len na zastupovanie v styku so sprostredkovateľom JUDr. T. O. O.K. Rovnako menovaní neboli splnomocnení na podanie návrhu na začatie konania v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z.. Predseda ZO SZZ bol oprávnený len na podpísanie a nie na podanie návrhu, ani na iné s tým súvisiace úkony. Namietali, že v správnom konaní sa nemalo prihliadať na tieto splnomocnenia, pretože boli udelené v zmysle § 22 Občianskeho zákonníka, a nie na základe Správneho poriadku. 2. Nesúhlasili so žalovaným, ktorý akceptoval splnomocnenia ako aj uznesenie z výročnej členskej schôdze, kde užívatelia splnomocnili štatutárov. Považovali to za priamo rozporné sú základnými princípmi verejného práva, nakoľko uznesením nie je možné nikoho splnomocniť na zastupovanie jednotlivých užívateľov, ale len na zastupovanie právnickej osoby, t.j. ZO SZZ č. 17-53. Navyše prezenčná listina nezodpovedá základným právnym požiadavkám na to, aby mohla byť právne relevantnou listinou, nakoľko neobsahuje nič okrem priezvísk a podpisov. Na prezenčnej listine nie sú podpísaní všetci užívatelia, preto mal správny orgán vyzvať tých, ktorých podpisy chýbajú na vyjadrenie. 3. Nie je zrejmé, či ide o pokračovanie konania začatého v roku 2008 alebo konania začatého v roku 2010 a prerušeného na základe zákona č. 57/2011 Zb. alebo ide o začatie nového konania. Namietal nezákonnosť postupu, ak prvostupňový správny orgán vydal dve oznámenia o začatí konania. Zastávali názor, že sa jedná o pokračovanie v konaní prerušenom dňa 17. 03. 2011, ktoré sa začalo na základe návrhu zo dňa 08.08.2008. 4. Namietali nesplnenie základného predpokladu začatia konania podľa § 7 ods. 1 zákona číslo 64/1997 Z. z., a to preukázanie, že vlastníci odmietli uzavrieť kúpnu zmluvu alebo že sa v lehote k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili, nakoľko už uplynula lehota na prijatie takéhoto návrhu. Návrhy kúpnych zmlúv, ktoré boli doručené žalobcom v roku 2008 už stratili účinnosť, nakoľko právo prijať - akceptovať takýto návrh v zmysle ustanovenia § 43b Občianskeho zákonníka, je možné vo všeobecnej premlčacej lehote uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka. 5. Žalobcovia spochybnili znalecký posudok č. 27/2012 a žiadali o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku, avšak správny orgán túto žiadosť ignoroval a nezdôvodnil, prečo žiadosti nevyhovel. Námietku proti znaleckému posudku považujú za relevantnú s prihliadnutím na rozsudok ESĽP v Štrasburgu vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika zo dňa 27.11.2007, podľa ktorého prevod vlastníctva v prospech záhradkárov sa vypočíta z trhovej ceny v dobe prevodu. Poukázali na znalecký posudok Ing. S. J. č. 61/2012, ktorým bola stanovená cena nehnuteľností v bezprostrednom susedstve nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov na sumu 28,68 EUR/m2, čo je viac ako dvojnásobok sumy stanovenej znaleckým posudkom č. 27/2012, t.j. sumy 11,62 EUR/m2. 6. Namietali nezákonný postup, ak správny orgán nepostupoval ani nerozhodol podľa § 8 ods. 6 zákona č. 64/1997 Z. z.. V zmysle § 8 ods. 4 posledná veta tohto zákona je vlastník povinný len ".... oznámiť ponuku (na odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku v jeho vlastníctve) doloženú potvrdením o doručení...", a nie ako vo svojom rozhodnutí požaduje správny orgán predložiť ju správnemu orgánu. Takýmto postupom bola žalobcom svojvoľne uložená povinnosť nad rámec zákona. 7. Konštatoval, že žalovaný konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj so všeobecnými zásadami platnými v správnom konaní, najmä s ustanovením § 3 ods. 1, 2, 4 a § 14 Správneho poriadku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v Zbierke rozhodnutí súdov SR pod č. 30/1994, v zmysle ktorého súd rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 O. s. p. zruší, ak rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.). Správny orgán je za účelom takéhoto zistenia povinný si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 17.12.2013 k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu žalobcov navrhol zamietnuť. Zastával stanovisko že predložené splnomocnenia užívateľov pozemkov sú dostačujúce na potrebné právne úkony - začatie konania v zmysle § 7 zákona č. 64/1997 Z.z. Vôla užívateľov bola potvrdená aj v uznesení z výročnej členskej schôdze ZO SZZ 17 - 53 zo dňa 28. 5. 2008, kde prejavili užívatelia súhlas s tým, aby mandát M. P. a P. V. pokračoval a splnomocnenia na podpisovanie všetkých úkonov pri vybavovaní vyporiadania vlastníctva trvali až do skončenia konania. Konanie sa začalo v zmysle § 7 ods. 1 zákona platného v čase 8. 8. 2008, t. j. v znení zákona č. 130/2008 Z. z. Napadnuté rozhodnutie sa netýka návrhu na začatie konania, ktorý spochybňuje právny zástupca, ale uvedených úvodných podkladov, ktorými v zmysle § 8 ods. 2 druhá veta zákona sú geometrický plán a register pôvodného stavu. Prvostupňový správny orgán oznámil začatie konania verejnou vyhláškou č. 533/2010 zo dňa 21.07.2010. Následne sa konanie prerušilo na základe prijatej novely č. 57/2011 Z. z. ktorou sa mení záhradkový zákon. Konať začal v zmysle 18c zákona ex offo a požiadal o vypracovanie znaleckého posudku SPF, po jeho predložení zabezpečil aktualizáciu úvodných podkladov. Nakoľko boli vyhotovené nové úvodné podklady, odbor konal v zmysle § 7 ods. 4 zákona a oznámilo verejnou vyhláškou začatie konania, s poučením o možnosti podať námietky (§ 8 ods. 3 zákona). Je právne nemožné začať konanie od začiatku, od § 7 zákona, nakoľko samotný zákon toto vylučuje. Podmienky na začatie už splnené boli. Správny orgán po absolvovaní postupu, ktorý upravuje § 18c pokračuje v konaní v zmysle platných ustanovení § 8 a nasl. Nové konanie podľa § 7 zákona ako to uvádza právny zástupca žalobcov nie je možné začať s prihliadnutím na § 18 ods. 7 zákona. Z dikcie § 18c zákona vyplýva ďalej to, že po prijatí novely, nie vlastníci pozemkov sú tí, ktorí disponujú právom akceptácie cenovej ponuky na odkúpenie, ale naopak užívatelia majú v zmysle ods. 2 možnosť po oznámení určenej výšky náhrady podľa znaleckého posudku zobrať späť návrh na začatie konania v lehote 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. V čase podania návrhu dňa 8. 8. 2008 boli ponuky aktuálne, podané v zmysle zákona. Keďže sa k nim nevyjadrili vlastníci, resp. neuzavreli kúpne zmluvy, bol to dôvod na podanie návrhu na začatie konania v zmysle § 7 ods. 1 zákona. Znalecký posudok pre konanie vypracoval ku dňu 1. 6. 2012 W.. V. pod č. 27/2012. Za vykonanie diela - znaleckého posudku zodpovedá v plnom rozsahu znalec. Hodnota pozemkov bola znalcom stanovená v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. a jej Prílohy č. 3 časť E. Žalovaný si nie je vedomý toho, že by znalec postupoval neobjektívnym spôsobom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 150/2009. Hodnota pozemkov bola znaleckým posudkom stanovená ako všeobecná hodnota pozemkov pôvodných vlastníkov ku dňu obhliadky na stav infraštruktúry (rozvody vody, elektriny, plynu, prístupové komunikácie), ktorá bola na pozemku v deň vzniku záhradkárskej osady. Tento zámer zakotvil zákonodarca do dôvodovej správy k novele zákona 57/2011 Z. z., keď aj vyhláška č. 492/2004 Z. z. bola novelizovaná a zakomponované boli do nej presné koeficienty, ktorými sa oceňujú pozemky v záhradkových osadách. Rozhodujúci dátum pre vypracovanie znaleckého posudku je 01.03.1979, teda dátum podpísania zmluvy o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy uzatvorenej medzi JRD Víťazný február Selce a ZO SOZZ Nad tunelom Banská Bystrica. Znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal z koeficientov príslušných pre všeobecnú situáciu, intenzitu využitia, dopravné spojenie s obcou, obchodná poloha alebo priemyselná poloha, druh pozemku a jeho vybavenie, povyšujúce faktory a redukujúce faktory posudzovaného pozemku. Žalovaný nemal k dispozícii znalecký posudok č. 61/2012 vypracovaný W.. J., na ktorý sa žalobcovia odvolávajú. Správny orgán zistil, že tento znalecký posudok bol vypracovaný pre účely odpredaja pozemku v súvislosti s realizáciou cesty pre motorové vozidlá 1/66 (R1) - severný obchvat. Poukazovanie na takýto dôkaz považoval za irelevantné, keďže v prebiehajúcom správnom konaní sa vyporiadava vlastníctvo k pozemkom v záhradkovej osade a nie k pozemkom pre budúce cestné stavby. Žalobcovia v podaných námietkach uvádzali, že nie sú ochotní odpredať pozemky za cenu nižšiu ako 45,00 EUR/m2. Ku dňu vydania rozhodnutia po zamietnutí odvolania nebol zo strany žalobcov doručený žalovanému, žiadny znalecký posudok ako podklad k podanému odvolaniu, pričom v súlade s ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku je účastník konania povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeným nezákonným postupom v zmysle § 8 ods. 6 zákona a uviedol že prvostupňový správny orgán nezastavil konanie v zmysle § 8 ods. 5 zákona, nakoľko správny orgán nemal možnosť prekontrolovať, či došlo k splneniu podmienky § 8 ods. 4, 5 a podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona. Právny zástupca žalobcov doložil k námietkam podací lístok, podľa ktorého odosielateľ I.. K. I. odoslal zásielku pre adresáta ZO SZZ Dr. C. P., avšak nedoložil ponuku, ktorú posielal. Žalobcovia v žalobe neuviedli konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzujú svoje tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia, pričom nestačí len všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon a citácia rôznych právnych predpisov. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti za žalobcu, tieto majú tvoriť obsah žaloby. Na prejednanie veci súd nariadil v súlade s § 250g O.s.p. pojednávanie na deň 04. 06. 2014, na ktorom právny zástupca žalobcov predniesol návrh, aby súd prerušil konanie za účelom predloženia návrhu Ústavnému súdu SR z dôvodu, že postup správneho orgánu v predmetnom konaní je protiústavný v dôsledku toho, že ustanovenia § 7 a § 8 zák. č. 64/1997 Z.z. sú v rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, pretože sa v podstate jedná o konanie vyústiace do vyvlastnenia. Zastával stanovisko, že v danom prípade absentuje splnenie podmienky verejného záujmu, pretože záujem záhradkárov nepredstavuje verejný záujem. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 23S/326/2013-71 zo dňa 04. 06. 2014 zamietol návrh na prerušenie konania z dôvodu, že súladnosť s ústavou predmetného zákona už bola posudzovaná Ústavným súdom SR, ktorý nálezom sp. zn. PL ÚS.17/2000 z 30. 05. 2001 rozhodol tak, že namietané ustanovenia č. 64/1997 Z.z. nie sú rozporné s čl. 20 ods. 1 až 4 a s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V teste ústavnej kontroly uspel zákon aj v uznesení I. ÚS/7/2010-19 zo dňa 20. 01. 2010, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľky pre zjavnú neopodstatnenosť, ktorá namietala zásah do jej základných práv v dôsledku porušenia čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ako aj nesúlad Záhradkového zákona s Ústavou SR, Dohovorom a Dodatkovým protokolom. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 1Sžr/110/2014-84 zo dňa 01. 12. 2015 uznesenie krajského súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania z dôvodu predloženia veci ústavnému súdu na vyslovenie nesúladu potvrdil. Krajský súd pokračoval v konaní a opätovne nariadil pojednávanie v zmysle § 250g O.s.p. na 17. 02. 2016. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrvával v celom rozsahu na podanej žalobe. Nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, že by správny orgán mal poznať obsah ponuky. Zastával názor, že správny orgán nemá právo sa oboznamovať s obsahom ponuky, ale v zmysle zákona, má mu byť len oznámené doručenie ponuky, k čomu v danom prípade došlo. Nesúhlasil s postupom úradu, ak odmietol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie na cenu pozemkov, keďže žalobcovia namietali ich podhodnotenie a poukazovali na iný znalecký posudok, v ktorom bola stanovená vyššia cena. Kontrolné znalecké dokazovanie malo byť nariadené najmä z dôvodu, že ide o vlastnícke právo a obdobne, ako aj pri výkupe pozemkov pre účely výstavby cesty, sa jednalo o druh pozemku trvalý trávnatý porast, a v takomto prípade tiež sa vykupovali pozemky vo verejnom záujme pre účely výstavby cesty, pričom žalovaný zastával názor, že aj v danom prípade sa jedná o odňatie vlastníctva žalobcom vo verejnom záujme, preto právny zástupca žalobcov nevidel dôvod, prečo by ceny pozemkov mali byť tak odlišné. Navyše pozemky, na ktorých je zriadená záhradková osada sú ornou pôdou, teda ich cena by mala byť ešte vyššia ako u TTP. Predložil súdu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/297/2013-52 zo dňa 27. 06. 2014 a žiadal, aby sa stal súčasťou spisu. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomne podanom stanovisku k žalobe. Nesúhlasil s tým, že by správnemu orgánu malo postačovať len oznámenie skutočnosti, že došlo k odoslaniu ponuky, pretože v takom prípade by správny orgán, pokiaľ by nepoznal obsah ponuky, nemohol vyhodnotiť, či sú splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 8 ods. 5 zák. č. 64/1997 Z.z. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu vo veci 24S/297/2013 vyplýva, že žalovaný sa venoval odvolacej námietke ohľadom znaleckého posudku najmä, že žalovaný odôvodnil, prečo nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia správny orgán odstránil vytknutý nedostatok týkajúci sa územného plánu a vo veci námietky Ladislava B. je toho času už právoplatne rozhodnuté. Žiadne iné oceňovanie pozemkov nebolo správnym orgánom urobené a zastával názor, že takáto úloha z rozhodnutia súdu vo veci 24S/297/2013 ani nevyplynula. Znalecké dokazovanie by bolo nariadené, keby na základe územného plánu boli zistené iné skutočnosti, ktoré by to odôvodňovali, k čomu však nedošlo. Žalobkyňa v 4/ rade sa pripojila k vyjadreniu jej právneho zástupcu a viac k veci nič neuviedla. Žalobca v 5/ rade navyše poukázal na to, že jeho starí rodičia pôdu kúpili za ťažko našetrené peniaze, a preto nevidí dôvod, aby on teraz mal súhlasiť s odpredajom pozemku za podhodnotenú cenu. Nesúhlasil s vyjadrením zástupkyne záhradkárov, že išlo o suťovisko, pretože on si dobre pamätá, že to bola kvalitná poľnohospodárska pôda. A pokiaľ pôdu znehodnotila armáda, on s tým nič nemá, za to nemôže. Na otázku zo strany súdu, ako by on využíval tieto pozemky v čase, keď boli odovzdané záhradkárom, resp. ako by sa dali inak využívať, pokiaľ by nedošlo k ich zúrodneniu, skultivovaniu zo strany záhradkárov uviedol, že napríklad by pozemok predal ako stavebný pozemok. Zástupkyňa záhradkárov nesúhlasila s námietkou ohľadom vád konania vo vzťahu k splnomocneniam záhradkárov. Považovala za zrejmé, že vôľa záhradkárov bola, aby sa vyporiadalo vlastníctvo užívaných pozemkov v tejto záhradkovej osade. K doručenej ponuke uviedla, že prvýkrát v ponuke v podstate nebolo nič konkrétne uvedené. Ďalšia ponuka už v sebe obsahovala aj návrh kúpnej zmluvy s uvedením kúpnej ceny 45,00 EUR/m2, avšak v zmluve boli zahrnuté aj také čísla pozemkov, ktoré ani nie sú v záhradkovej osade. Po porade s právnikmi bola informovaná, že ani táto ponuka nie je bezvadná, že neobsahuje všetko, čo by mala mať v zmysle § 8 ods. 4 Záhradkového zákona. V ponuke vôbec nebolo riešené, ako navrhujú žalobcovia vyporiadať sa s nimi, s ich legálne nadobudnutými stavbami, s chatkami, teda s investíciami, ktoré vložili do týchto pozemkov. Záhradkári nesúhlasia s vyššou cenou a už aj cenu určenú znalcom Ing. V. považujú za strop. Jedná sa o najvyššiu cenu, za akú vôbec boli vyporiadané záhradky v Banskej Bystrici. Namietala, že pokiaľ k dátumu zriadenia záhradkovej osady v roku 1979 bola uvedená ako kultúra pozemkov orná pôda, toto vôbec nezodpovedalo skutočnosti, pretože sa jednalo o suťovisko po výstavbe vojenského gymnázia. Dodnes sa tam nachádzajú zvyšky stavby, napr. rôzne drôty, zvyšky panelov, kamene a na niektorých častiach záhradkovej osady bolo potrebné navoziť aj zeminu, aby sa tam vôbec mohlo záhradkárčiť. Navyše na niektorých miestach sú na pozemkoch ťarchy plynárov a vodárov. Neakceptovanie ceny určenej znalcom v konaní zo strany žalobcov je v podstate aj porušením práv záhradkárov, pretože Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd by nemal ochraňovať len vlastníkov, ale aj záhradkárov. Súhlasila s rozhodnutím žalovaného a žalobu navrhovala zamietnuť. Zástupca Slovenského pozemkového fondu ponechal vec na rozhodnutie súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie v zmysle druhej hlavy V. časti O.s.p., podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1, druhá veta O.s.p., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzali, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na riadnom pojednávaní dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.). Podľa ustanovení druhej hlavy V. časti O. s. p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.). Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/00310-3 zo dňa 25.09.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obvodného pozemkového úradu v Banskej Bystrici, odbor prvostupňového rozhodovania č. OP/2013/001332-29/C zo dňa 11.06.2013, ktorým správny orgán vo veci podaných námietok žalobcov proti výpisom z úvodných podkladov v záhradkovej osade Banská Bystrica - Nad Tunelom C+D (č. 17-53) rozhodol podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. tak, že námietkam nevyhovel. Podľa § 8 písm. b) zák. č. 183/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy boli s účinnosťou od 01. 10. 2013 zrušené pozemkové úrady a podľa § 9 ods. 4 zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Bývalý Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici, tak nahradil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Banská Bystrica. Odvolacím orgánom je Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov. Pod označením žalovaný je preto potrebné rozumieť aj pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu. Z administratívneho spisu, ako aj vyjadrení a podaní účastníkov konania vyplýva, že Obvodnému pozemkovému úradu v Banskej Bystrici bol dňa 08. 08. 2008 doručený návrh na začatie konania v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 64/1999 Z.z. podaný výborom ZO SZZ č. 17-53 Nad tunelom Banská Bystrica. Prvostupňový správny orgán oznámil začatie konania verejnou vyhláškou č. 533/2010 zo dňa 21. 07. 2010. V súvislosti s novelizovaním Záhradkového zákona bolo konanie dňa 17. 03. 2011 prerušené, čo bolo oznámené listom č. 341/2011. Po pominutí dôvodov prerušenia konania, začal správny orgán konať v zmysle § 18c zákona (v znení novely zákona č. 57/2011 Z.z. účinnej od 01.04.2011) a požiadal Slovenský pozemkový fond o vypracovanie znaleckého posudku na predmetnú záhradkovú osadu. Po jeho predložení zabezpečil správny orgán aktualizáciu úvodných podkladov, ktoré tvoria aktualizovaný register pôvodného stavu. Po vyhotovení nových úvodných podkladov, správny orgán oznámil verejnou vyhláškou začatie konania pod č. OP/2013/000434-7C zo dňa 15. 02. 2013 vyvesením na úradnej tabuli 19. 02. 2013 v Meste Banská Bystrica, na internetovej stránke pozemkových úradov a súčasne vlastníkom, ktorých pobyt je známy doručil výpis z úvodných podkladov s poučením, že môžu podať námietky. Proti úvodným podkladom podali žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu námietky, ktoré boli doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 20. 03. 2013. Namietali, že nesúhlasia s cenou pozemkov stanovenou v znaleckom posudku č. 27/1012, ktorý vypracoval W.. W. V., a ktorým bola stanovená cena pozemkov 11,62 EUR/m2. Tvrdili, že v znaleckom posudku bolo nedostatočne zohľadnené umiestnenie pozemkov, ktoré sa nachádzajú v širšom centre krajského mesta, v dohľadnej dobe sa budú môcť využiť ako pozemky stavebné a sú k nim dovedené inžinierske siete. Poukázali na znalecký posudok vyhotovený W.. S. J. pod č. 61/2012, ktorým bola stanovená cena nehnuteľností (pozemkov) v bezprostrednom susedstve vo výške 28,68 EUR/m2. Namietali aj voči nesúladu výmery E-KN parcely č. 237/1 na LV č. XXXX s informáciou uvedenou na neoznačenej prílohe, ako aj priložené grafické podklady. Spoločne s námietkami podali aj návrh na zastavenie konania, a to z dôvodu neodstrániteľnej vady pre ktorú podľa ich tvrdenia nemohlo ani začať správne konanie na základe návrhu zo dňa 08. 08. 2008, resp. ak začalo, malo byť toto konanie zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. a) Zákona o správnom konaní. Prvostupňový správny orgán bývalý Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici, odbor prvostupňového rozhodovania námietkam nevyhovel. Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že namietateľom na prerokovaní námietok dňa 30. 05. 2013 (splnomocnenému zástupcovi vlastníkov a W.. J. I. a C. D.) odbor vysvetlil, že hodnota pozemkov je stanovená na základe znaleckého posudku č. 27/2012, ktorý správny orgán akceptuje a uviedol, že vlastníci môžu podať sťažnosť na ministerstvo spravodlivosti alebo žalobu na súd. Konštatoval, že nemožno vyhovieť ani návrhu na zastavenie konania, pretože na to nie sú splnené zákonné podmienky. Žiadny z tvrdených dôvodov v námietkach nepovažoval za dôvodný. Druhostupňový správny orgán bývalý Obvodný pozemkový úrad v Banskej Bystrici prvostupňové rozhodnutie žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil a odvolanie žalobcov zamietol. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán prerokoval námietky dňa 30. 05. 2013 vrátane tvrdených dôvodov pre zastavenie konania. K namietanému oceneniu pozemkov uviedol, že hodnota pozemkov bola znaleckým posudkom stanovená ako všeobecná hodnota pozemkov pôvodných vlastníkov ku dňu obhliadky nehnuteľností na stav technickej infraštruktúry (rozvody vody, elektriny, plynu, prístupové komunikácie), ktorá bola na pozemku v deň vzniku záhradkovej osady. Rozhodujúci dátum pre vypracovanie znaleckého posudku je 01.03.1979, t. j. dátum podpísania Zmluvy o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy uzatvorenej v zmysle § 38 zák. č. 122/1975 Zb. a § 9 zák. č. 123/1975 Zb. medzi JRD Víťazný február Selce a ZO SOZZ Nad Tunelom, Banská Bystrica. Cena bola stanovená znaleckým posudkom, pričom znalec zodpovedá za znalecký posudok v plnom rozsahu. Znalec stanovil hodnotu pozemkov v zmysle vyhlášky ministerstva SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a jej Prílohy č. 3 časť E. Žalovaný si nie je vedomý toho, že by znalec postupoval neobjektívnym spôsobom pri vypracovávaní znaleckého posudku. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/150/2009, podľa ktorého je znalecký posudok jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán, ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočností z odbornej stránky. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní nemal k dispozícii znalecký posudok č. 61/2012 vypracovaný Ing. J., na ktorý sa účastníci konania odvolávali. Preto sa k nemu nedokáže relevantne vyjadriť. Z prílohy, ktorú odvolatelia pripojili (Dôvodová správa, bod Nakladanie majetku na 16. Zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici dňa 13.11.2012) žalovaný zistil, že sa jednalo o predaj 12 m2 pozemku v súvislosti s výstavbou cesty pre motorové vozidlá I 66 (R1) - Severný obchvat, cena bola určená dohodou a navýšená 1,2 násobkom podľa § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z. Okolnosti a podmienky, za akých Mesto Banská Bystrica odpredávalo dodatočné pozemky - zastavané plochy a nádvoria, nie sú relevantné pre vyporiadanie záhradkovej osady alebo vypracovanie znaleckého posudku pre konanie v zmysle záhradkového zákona. Konštatoval, že nemá poznatky o tom, že sa chystá v dotknutej lokalite výstavba rodinných domov alebo bytov a tvrdenia žalobcov v tomto smere nie sú podložené žiadnym právne relevantným dôkazom. Stotožnil sa so záverom prvostupňového správneho orgánu, že nie sú dané podmienky pre zastavenie konania z dôvodov tvrdených žalobcami. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z.; tento zákon upravuje: a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu (ďalej len "konanie") na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z.; tento zákon sa nevzťahuje na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ak k nim bolo zriadené právo osobného užívania. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z.; zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z.; konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote podľa odseku 2. Podľa § 7 ods. 4 zák. č. 64/1997 Z.z.; začatie konania oznámi obvodný pozemkový úrad verejnou vyhláškou. Súčasťou oznámenia sú úvodné podklady (§ 8 ods. 2), proti ktorým možno podať námietky do 30 dní od vyvesenia verejnej vyhlášky. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z.; na základe geometrického plánu uvedeného v odseku 1 obvodný pozemkový úrad zabezpečí zostavenie registra pôvodného stavu. Geometrický plán a register pôvodného stavu tvoria úvodné podklady. Súčasťou registra pôvodného stavu je výška náhrady za pozemok v zriadenej záhradkovej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu, ktorú určí obvodný pozemkový úrad na základe znaleckého posudku. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 64/1997 Z.z.; vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, doručí obvodný pozemkový úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov s uvedením pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu, výpis doručí Slovenskému pozemkovému fondu. Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 64/1997 Z.z., obvodný pozemkový úrad v doručení podľa odseku 3 zároveň poučí vlastníka, že môže ponúknuť užívateľovi a záhradkárskej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku v jeho vlastníctve, a to za cenu rovnajúcu sa výške náhrady uvedenej v § 3 ods. 3 a 4. Túto ponuku doloženú potvrdením o doručení návrhu kúpnej zmluvy vlastník oznámi obvodnému pozemkovému úradu v lehote 30 dní odo dňa doručenia. Podľa § 8 ods. 5 zák. č. 64/1997 Z.z.; ak uplatnenie ponuky podľa odseku 4 oznámia obvodnému pozemkovému úradu vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 64/1997 Z.z.; ak uplatnenie ponuky podľa odseku 4 oznámia obvodnému pozemkovému úradu vlastníci pozemkov, ktorých výmera netvorí nadpolovičnú väčšinu výmery zriadenej záhradkovej osady, obvodný pozemkový úrad v konaní pokračuje a týchto vlastníkov vyzve, aby sa vyjadrili podľa § 10 ods. 1. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z.; námietky podané podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 prerokuje obvodný pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada. Podľa § 18c ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z.; ak v konaní do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona. Podľa § 18c ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z.; obvodný pozemkový úrad do 30 dní od doručenia znaleckého posudku oznámi užívateľom pozemkov určenú výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o možnosti zobrať späť návrh na začatie konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak užívatelia, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov zoberie návrh späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví. Ak užívateľ zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu náhradu a hodnotu podielu podľa § 14 ods. 1, obvodný pozemkový úrad v rozhodnutí o zastavení konania určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na vrátenie náhrady a hodnoty podielu užívateľovi. Podľa § 18c ods. 3 zák. č. 64/1997 Z.z.; ak obvodný pozemkový úrad podľa odseku 1 konanie podľa § 7 ods. 4 nezastaví, zabezpečí aktualizáciu registra pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z.; Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 64/1997 Z.z.; Ak sa vlastníctvo k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade vyporiada na základe zmluvy uvedenej v § 7 ods. 1, nepoužijú sa ustanovenia osobitného predpisu. Podľa § 18 ods. 6 zák. č. 64/1997 Z.z.; náklady na vypracovanie registra pôvodného stavu, vypracovanie projektu, aktualizáciu registra pôvodného stavu a projektu a náklady na jeho vykonanie uhrádza Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový fond uhrádza aj náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov na účely konania podľa tohto zákona. Podľa § 18 ods. 7 zák. č. 64/1997 Z.z.; návrhy na začatie konania podľa tohto zákona možno podať do 31. decembra 2008. Na návrhy na začatie konania podané po tejto lehote sa neprihliada. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 492/2004 Z.z.; všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku. Podľa § 4 ods. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z.; pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku. Podľa bodu E.1 Prílohy č. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z.; Porovnávacia metóda: pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.). Hlavné faktory porovnávania: d) ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.), e) polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.), f) fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.). Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod). Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky. Súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu prechádzajúceho prvostupňového rozhodnutia v rozsahu žalobných námietok. Súd v konaní podľa II. hlavy 5 časti O.s.p. posudzuje, či správny orgán v konaní postupoval v súlade s príslušnými procesnými a hmotnoprávnymi predpismi. Podstatnou žalobnou námietkou bola námietka voči stanovenej hodnote pozemkov. Zaoberajúc sa touto námietkou súd posudzoval celý postup správneho orgánu pri zabezpečovaní ocenenia pozemku pre účely určenia výšky peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade. Zo znaleckého posudku znalca W.. W.W., znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, Pozemné stavby, č. posudku 27/2012 zo dňa 01.06.2012 vyplýva, že bola posudkom bola stanovená cena pozemkov vo výške 11,62 EUR/m2. Žalobcovia tvrdili, že takto stanovená cena nezodpovedá rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice v. Slovenská republika zo dňa 27. 11. 2007, podľa ktorého pri prevode vlastníctva pozemkov v prospech záhradkárov sa vypočíta hodnota prevádzaných pozemkov z trhovej ceny v dobe ich prevodu. Rozsudok ESĽP zo dňa 27. 11. 2007 stanovil Slovenskej republike povinnosť odstrániť prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Na zabezpečenie realizácie rozsudku ESĽP zo dňa 27. 11. 2007 bola prijatá legislatívna úprava, keď zák. č. 64/1997 Z.z. bol novelizovaný zákonom č. 57/2011 Z.z. s účinnosťou od 01. 04. 2011. Z dôvodovej správy (časť B čl. I. bod 3 - osobitná časť) k novele vyplýva úmysel zákonodarcu poskytovať náhradu, výška ktorej bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu, zohľadniac stav pozemku v čase zániku práva užívania pôvodného vlastníka. Z dôvodovej správy tiež vyplýva, že na predkladaný zákon nadväzuje novela vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorá spočíva v zmene spôsobu stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov, metódou polohovej diferenciácie, keď sa pri pozemkoch v záhradkových osadách, chatových osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych pozemkov jednoznačne upravuje spôsob zohľadnenia ich využívania. Z novoprijatej právnej úpravy vyplynulo, že za účelom zabezpečenia, aby vlastníci pozemkov dostali náhradu, ktorá zodpovedá trhovej cene pozemkov ku dňu prevodu, stanovuje sa výška náhrady na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (§ 8 ods. 1 v spojení s § 18c ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z.). Znaleckým posudkom znalca W.. W. V. bola stanovená hodnota pozemkov ako všeobecná hodnota pozemkov pôvodných vlastníkov ku dňu obhliadky na stav infraštruktúry (rozvody vody, elektriny, plynu, prístupové komunikácie), ktorá bola na pozemku v deň vzniku záhradkovej osady. Rozhodujúci dátum pre vypracovanie znaleckého posudku bol 01. 03. 1979, teda dátum podpísania zmluvy o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy, uzatvorenej medzi JRD Víťazný február Selce a ZO SOZZ Nad Tunelom, Banská Bystrica. Žalobcovia namietali, že znalecký posudok nezodpovedá záverom vyplývajúcim z rozsudku ESĽP zo dňa 27. 11. 2007 z ktorého vyplýva, že hodnota pozemkov má byť stanovená ku dňu prevodu, a nie ku dňu vzniku záhradkovej osady. Spornou otázkou bolo posúdenie, či žalovaný postupoval správne, ak akceptoval znalecké posúdenie na ohodnotenie pozemkov podľa ich stavu t. j. infraštruktúry k týmto pozemkom ku dňu vzniku záhradkovej osady, či takto určená hodnota pozemkov zodpovedá trhovej cene ku dňu prevodu v zmysle záverov rozsudku ESĽP v Štrasburgu vo veci Trenčianskej Biskupice v. Slovenská republika zo dňa 27. 11. 2007. Nemožno opomínať interpretačnú právoplatnosť tohto rozsudku, ktorý je výkladom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má prednosť pred vnútroštátnym zákonom. ESĽP vo svojom rozsudku stanovil obligatórnu povinnosť oceňovať pozemky ku dňu prevodu, a to bez akejkoľvek výnimky. Spornou otázkou sa Krajský súd v Banskej Bystrici zaoberal už v rozsudku 23S/335/2013-84 zo dňa 04. 06. 2014, keď považoval takto zistenú cenu za súladnú so zákonom č. 64/1997 Z.z., s vyhl. č. 492/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. 04. 2011. Najvyšší súd SR v rozsudku 10Sžr/124/2014 zo dňa 28. 10. 2015 zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a zrušil rozhodnutie žalovaného s jednoznačne vysloveným právnym názorom, že žalovaný pochybil, keď výšku náhrady určil na základe znaleckého posudku, ktorým ocenil pozemky podľa infraštruktúry ku dňu vzniku záhradkovej osady. Konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že zák. č. 64/1997 Z.z. a ani vyhl. č. 492/2004 Z.z. neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo korigovať ohodnotenie pozemkov tým, že sa nebudú ohodnocovať podľa ich stavu ku dňu prevodu, ale podľa stavu infraštruktúry k týmto pozemkom ku dňu vzniku záhradkovej osady. Dôvodová správa síce obsahuje text o zohľadňovaní stavu pozemku v čase zániku práva užívania pôvodného vlastníka, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu SR, takýto text nič nemení na znení zákona a ani na znení vyhl. č. 492/2004 Z.z. a ani tak nemôže robiť. Takýto text nie je možné použiť ani ako výklad žiadneho z ustanovení zákona a vôbec nie iného právneho predpisu - vyhlášky. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd si pri posudzovaní spornej otázky ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov osvojil právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku 10Sžr/124/2014 zo dňa 28. 10. 2015 a konštatuje, že žalovaný rovnako pochybil aj v súdenej veci, ak výšku náhrady určil na základe znaleckého posudku, ktorým ocenil pozemky podľa infraštruktúry ku dňu vzniku záhradkovej osady, a teda vec žalovaný nesprávne právne posúdil. Súd poznamenáva, že v podstate s odklonil od svojho skôr vysloveného právneho názoru v predchádzajúcom rozhodnutí vo veci 23S/335/2013, uvedomujúc si, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke, za rovnakej alebo analogicky zhodnej skutkovej situácie je ústavne neudržateľná v zmysle rozhodnutia III.ÚS/328/05 avšak, samotný ústavný súd konštatuje, že nemožno uprieť vývoj právneho názoru a zohľadňovať posun súdnej praxe. Súd sa priklonil k neskôr prijatému stanovisku Najvyššieho súdu SR, a to aj s prihliadnutím na záujem jednotného rozhodovania žalovaného v jeho správnych konaniach vedených podľa zák. č. 64/1997 Z.z., aby nedochádzalo k porušovaniu zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, v zmysle ktorej správny orgán dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žiadne z ďalších žalobných námietok súd nepovažuje za dôvodné. Neobstojí námietka žalobcov pokiaľ poukazovali na cenu iných pozemkov v blízkosti lokality záhradkovej osady, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. 61/2012 vypracovaným W.. J.. Je zrejmé, že tento znalecký posudok bol vypracovaný pre účely odpredaja pozemkov v súvislosti s realizáciou cesty pre motorové vozidlá. V zhode so stanoviskom žalovaného aj súd zastáva názor, že poukazovanie na predmetný znalecký posudok a na inú cenu prevádzaných pozemkov je irelevantné. Podľa § 4 ods. 3 vyhl. č. 492/2004 Z. z. znalec pri stanovením všeobecnej hodnoty majetku postupuje podľa prílohy vyhlášky s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie majetku. Postup a metodika oceňovania je podrobnejšie upravená v prílohe č. 3 bod E uvedenej vyhlášky, pričom sú v nej uvedené hlavné faktory porovnávania, a to ekonomické, polohové a fyzické. Vzhľadom na uvedené porovnávacie kritériá, nie je možné pri určení všeobecnej hodnoty pozemku porovnávať pozemky s rôznym účelom využitia. Žalobcovia poukázali na ceny pozemkov, ktorých účelom využitia nie je záhradková osada, ale iný účel, preto na ich námietku nebolo možné prihliadnuť. Súd nepovažuje za dôvodné žalobné námietky k nezákonnosti rozhodnutia pre nedostatok podmienok konania, keď podľa žalobcov nie je na miestne postup podľa zák. č. 64/1997 Z.z. pretože začatie konania je nelegálne vzhľadom na nesplnenie podmienok v zmysle § 7 ods. 1 zákona, ďalej z dôvodu tvrdeného zmätočného postupu správneho orgánu, ktorý opakovane začal vo veci konanie a z dôvodu, že konanie malo byť zastavené podľa § 8 ods. 5 zákona. Súd zastáva stanovisko, že vôľa žalobcov vyporiadať užívané pozemky v dotknutej záhradkovej osade, ako aj kvalifikované podanie návrhu dňa 08. 08. 2008 bolo dostatočne preukázané. Návrh v mene záhradkárov bol podaný prostredníctvom výboru ZO SZZ a podpísaný štatutárnymi zástupcami na základe splnomocnení užívateľov. Žalobné námietky podané v tomto smere považuje súd za účelové. Rovnako účelovou je žalobná námietka o nesprávnosti postupu prvostupňového správneho orgánu, pretože aj samotným žalobcom bol postup správneho orgánu zrejmý konštatujúc v žalobe, že sa pokračuje v pôvodne prerušenom konaní 17. 03. 2011, ktoré začalo na základe pôvodného návrhu zo dňa 08. 08. 2008. Vzhľadom na špecifickosť právnej úpravy v dôsledku prijatej novely č. 57/2011 Z.z., v dôsledku vyhotovenia nových úvodných podkladov, správny orgán v podstate musel konať v zmysle § 7 ods. 4 zákona a oznámiť nové začatie konania s poučením o možnosti podať námietky podľa § 8 ods. 3 zákona. Neznamená to ovšem, že by prijatím novely sa nanovo mali posudzovať podmienky začatia konania, ktoré už raz boli posúdené po začatí konania, pred novelou. V čase podania návrhu dňa 08. 08. 2008 boli ponuky podané v zmysle zákona. Keďže nedošlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, bol to dôvod, na podanie návrhu na začatie konania v zmysle § 7 ods. 1 zákona. Postup správneho orgánu, ktorý nezastavil konanie na základe návrhu žalobcov v zmysle § 8 ods. 5 Záhradkového zákona považuje súd za správny, keďže nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre zastavenie konania. Ak nebolo možné preveriť, či došlo k splneniu podmienok pre zastavenie konania, pričom zákon umožňuje zastaviť konanie len v taxatívne uvedených prípadoch, záver správneho orgánu o nemožnosti zastaviť konanie je správny. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že postačuje správnemu orgánu len doručiť potvrdenie o doručení návrhu kúpnej zmluvy. Toto nie je súladné s ust. § 8 ods. 4 posledná veta zákona, z ktorej jednoznačne vyplýva, že „túto ponuku doloženú potvrdením o doručení návrhu kúpnej zmluvy vlastník oznámi obvodnému pozemkovému úradu v lehote 30 dní odo dňa doručenia“ z čoho vyplýva, že vlastník správnemu orgánu oznámi ponuku spolu s potvrdením o doručení návrhu kúpnej zmluvy a nie len samotné potvrdenie o doručení. Pokiaľ je v predmetnom ustanovení uvedené „oznámi“ rozumie sa tým doručí. V zmysle zaužívanej terminológie v správnom konaní vyplývajúcej z príslušných ustanovení Správneho poriadku doručuje sa oznámením. Napokon je potrebné prisvedčiť správnosti argumentácie žalovaného, že bez poznania obsahu ponuky by správny orgán nemohol vyhodnotiť splnenie podmienok pre prípadné zastavenie konania podľa § 8 ods. 5 zákona. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Pri vyhlásení rozhodnutia súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcov v sume, aká bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Právny zástupca žalobcov v zákonom stanovenej lehote vyčíslil trovy konania na sumu 7603,68 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil sú vo výške 7533,33 Eur a náhrada za zaplatený súdny poplatok 70,- Eur. Vychádzal z toho, že zastupuje 22 žalobcov. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo vyčíslení znížil základnú sadzbu o 50%, a to v roku 2013 na sumu 65,08 Eur (stanovená sumou 130,16 Eur), v roku 2014 na sumu 67,- Eur (stanovená sumou 134,- Eur) a v roku 2016 na sumu 71,50 Eur (stanovená sumou 143,- Eur), keďže sa jedná o zastupovanie viacerých žalobcov. Za každý úkon právnej služby si uplatnil režijný paušál, a to u každého žalobcu. Súd priznal trovy právneho zastúpenia, vychádzajúc z Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a zohľadniac účelnosť vynaložených trov v súvislosti s uplatnením práva. Súd nepovažuje za správne vyčíslenie základnej sadzby tarifnej odmeny u každého jednotlivého žalobcu, vzhľadom na osobitosť povahy správneho konania. V správnom konaní sa preskúmava podaním žaloby (v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.) zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nejedná sa teda o typické občianskoprávne konanie, v ktorom by sa konalo o individuálnych právach viacerých žalobcov, ale v danom prípade sa posudzuje zákonnosť jedného rozhodnutia správneho orgánu, pričom bez ohľadu na to, koľko účastníkov konania v správnom konaní vystupovalo, sa jedná v zásade vždy o rovnakú argumentáciu, ktorou sa napáda zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. V predmetnom konaní súd neposudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia na základe prípadných rozdielnych žalobných dôvodov uplatnených jednotlivými žalobcami, ale všetky žalobné námietky žalobcov boli rovnaké, dotýkajúce sa jedného rozhodnutia. Súd preto úkony právneho zástupcu nepovažoval za spoločné úkony viacerých žalobcov v zmysle § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovil v zmysle § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2013 na sumu 130,16 Eur, v roku 2014 na sumu 134,- Eur a v roku 2016 na sumu 143,- Eur. Úkony právnej služby súd priznal nasledovne: 1. príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.)................130,16 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) .....................................................7,81 Eur spolu .................................................................................................. 137,97 Eur 2. podanie žaloby 21.11.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.)..................... 130,16 Eur režijný paušál ........................................................................................ 7,81 Eur spolu .................................................................................................. 137,97 Eur 3. účasť na pojednávaní 04.06.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.)..............134,- Eur režijný paušál ........................................................................................ 8,04 Eur spolu ....................................................................................................142.04 Eur 4. odvolanie voči uzneseniu, nie vo veci samej (§ 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhl.).67,-Eur režijný paušál ........................................................................................ 8,04 Eur spolu .................................................................................................. 75,04 Eur 5. účasť na pojednávaní 17.02.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.)..............143,-Eur režijný paušál.................................................................................... 8,58 Eur spolu................................................................................................151,48 Eur Trovy právneho zastúpenia priznané súdom predstavujú spolu sumu.......... 644,02 Eur Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 644,02 Eur a z náhrady za zaplatený súdny poplatok za žalobu 70,- Eur, spolu 714,02 Eur, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, ktorý ich zaplatí advokátovi v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 8 O.s.p.. Trovy právneho zastúpenia súd priznal vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zohľadniac účelnosť vynaložených trov, ako aj rozsah uplatneného nároku advokátom. Režijný paušál je možné priznať k úkonu len raz, a to aj v prípade spoločného úkonu viacerých žalobcov. Súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania aj podľa osobitnej právnej úpravy (§ 250k O.s.p.), ktorá sa aplikuje v správnom súdnictve, je potrebné prihliadať na účelnosť vynaložených trov. Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR I.ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012 vyplýva, že súd má zohľadňovať samotný účel civilného procesu, pričom civilné súdne konanie nemôže byť odtrhnuté od svojho skutočného spoločenského poslania, v súvislosti s čím neúspešný účastník konania nemá hradiť úspešnému účastníkovi všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré možno považovať za potrebné k účelnému uplatňovaniu, či bráneniu práva. Súd vzhľadom na okolnosti danej veci, na špecifickosť právnej úpravy ohľadom správneho súdnictva, má za to, že pre dosiahnutie cieľa sledovaného podaním predmetnej žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu správneho orgánu, by v danom prípade postačovalo podať žalobu aj jedným žalobcom, keďže žalobné dôvody všetkých žalobcov boli úplne rovnaké. Iná situácia by bola v prípade, pokiaľ by žalobcovia boli jedným rozhodnutím správneho orgánu dotknutí na svojich právach odlišným spôsobom a každý by brojil proti rozhodnutiu inými dôvodmi. Keďže právny zástupca v tomto konaní akoby konal v jednej právnej veci, ohľadom posudzovania zákonnosti jedného napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, nepovažuje súd za spravodlivé a ani za účelné priznať náhradu trov konania za zastupovanie 22 žalobcov, preto priznal náhradu trov konania vo výške vyššie vyčíslenej. Záverom súd poukazuje na stanovisko vyslovené v predmetnom náleze Ústavného súdu ČR, že náhrada trov konania, o ktorej súd rozhoduje, nemá smerovať k „potrestaniu“ neúspešného účastníka, ale jedine k tomu, aby strane, ktorá uspela, boli kompenzované náklady, ktoré boli potrebné k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. A práve za také súd považuje, s prihliadnutím na okolnosti danej veci, súdom priznané trovy konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v štyroch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.