Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sd/75/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200464 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014200464.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľky: T. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom X. č. XX, XXX XX E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - D.. zo dňa 2. marca 2015 p o t v r d z u j e. Konanie vo veci rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2013 z a s t a v u j e. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 28.11.2013 zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /zsp/, pretože podľa posudku posudkového lekára SP pobočka Lučenec zo dňa 08.11.2013 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky vo výške 25 %. Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že navrhovateľka nie je invalidná. Posudkový lekár SP pobočky spísal s navrhovateľkou zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite. Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s odvolaním sa na svoj zlý zdravotný stav. Navrhovateľka namietla spôsob posúdenia jej zdravotného stavu a žiadala ho opätovne preskúmať. Odporkyňa podala vo veci písomné stanovisko zo dňa 16.04.2014, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 15.07.2014 v neprítomnosti navrhovateľky, vypočul odporkyňu a pojednávanie odročil za účelom opätovného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky vzhľadom na námietky uvedené v opravnom prostriedku. Na základe požiadavky krajského súdu bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený v jej prítomnosti z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. posudkovým lekárom SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 05.02.2015 so záverom, že je invalidná s 55 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedla č.l. duševné choroby a poruchy správania - kapitola V., poruchy nálad - depresívne - položka 3, stredne ťažké formy - písm. a/ - 45 % a ako iné zdravotné postihnutie choroby tráviacej sústavy - kapitola X., choroby tenkého a hrubého čreva - oddiel C, chronický zápal čriev, divertikulóza, čiastočná resekcia čreva alebo iné črevné poruchy, bez klinických príznakov - položka 1, s trvalými symptómami - písm. a/. Ako ďalšie choroby, ktorými navrhovateľka trpí periodická depresívna poruchy stredne ťažká, bez psychotickej alterácie F33.1, polypóza hrubého čreva. Posudková lekárka v celkovom posudku ďalej uviedla, že aj keď zdravotný stav navrhovateľky bol v predchádzajúcom období vyhodnocovaný predovšetkým v súvislosti s familiárnou polypózou, pri súčasnom vyšetrení toto ochorenie nepovažuje za základné (aj keď funkčné poruchy GIT-u pretrvávajú - hnačky). Aktuálnym psychiatrickým vyšetrením konštatuje, že dominantný problém, teda psychopatológia, je podmienená poruchou nálady, chronifikovanými úzkostnými obsahmi v myslení s následkom závažnej sociálnej izolácie. Navrhovateľka bola vedená na psychiatrickej ambulancii od roku 2011 pôvodne pre panickú poruchu, neskoršie ako atypická depresia a pri ostatnom kontrolnom vyšetrení hodnotená ako periodická depresívna porucha stredne ťažká. Na základe opakovaných psychiatrických vyšetrení, v priebehu ochorenia, ako aj dnešného vyšetrenia stanovuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici 45 % - zodpovedajúcej stredne ťažkej forme pre periodickú depresiu a to dňom psychiatrického vyšetrenia t. j. 17.12.2014. Pre pretrvávanie gastrointestinálneho dyskomfortu (frekventné imperatívne hnačky niekoľkokrát denne avšak bez zníženia stavu výživy, poklesu hmotnosti, anémie, či krvácania), čo je potvrdené opakovanie v odborných gastroenterologických vyšetreniach zohľadňuje tieto ťažkosti v percentuálnom zvýšení (o 10 %). Pri uvedených ťažkostiach nie sú totiž splnené podmienky stanovenia vyššieho percenta miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to podľa X,C,1,b. Invalidnou s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 55 % ju uznávala od 17.12.2014. Pri zistenom zdravotnom stave môže vykonávať rôzne práce z domu (napr. na počítači). Navrhovateľka tento posudok podpísala bez námietok. Na základe uvedeného posudku odporkyňa vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - D.. zo dňa 02.03.2015, ktorým priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 17.12.2014 v sume 99,20 Eur mesačne. Krajský súd v zmysle § 250o OSP uznesením č. k. 20Sd/75/2014-43 zo dňa 15.04.2015 konanie zastavil. Na základe odvolania navrhovateľky voči tomuto uzneseniu, NS SR uznesením č. k. 9So/162/2015 zo dňa 16.12.2015 zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 20Sd/75/2014-43 zo dňa 15.04.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR určil, aby krajský súd v ďalšom konaní posúdil nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok od 06.11.2013 a posúdiť požiadavku navrhovateľky započítať do doby dôchodkového poistenia roky poistenia v J. /2007-2011/. V zmysle uvedeného krajský súd požiadal posudkového lekára SP-ú o posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky z hľadiska dátumu vzniku invalidity. Posudková lekárka SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici posúdila zdravotný stav navrhovateľky z hľadiska vzniku invalidity v posudku zo dňa 09.03.2016 so záverom, že navrhovateľka je invalidná od 17.12.2014. Posudková lekárka v celkovom posudku uviedla, že pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zhodnotenej dňa 5.2.2015 a to na základe žiadosti posudzovanej zo dňa 6.11.2013, bola podkladom komplexná zdravotná dokumentácia, ako aj odborné aktuálne vyšetrenia - gastreenterologické a psychiatrické. Napriek v úvode uvádzaným dyspeptickým ťažkostiam, podmieneným polypózou hrubého čreva riešenou operačne, neboli preukázané v čase podania žiadosti, ani pri citovanom aktuálnom vyšetrení (uvedenom v lekárskej správe z 5.2.2015) klinické prejavy, pre ktoré by bolo možné stanoviť vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Táto by zodpovedala X,C,1,a. Rozhodujúce sú preto preukázané psychické problémy, ktoré posúdil nezávislý lekár z odboru psychiatrie a po preštudovaní kompletnej zdravotnej dokumentácie a predovšetkým predložených psychiatrických nálezov dospel k záveru, že pre posudkové účely je rozhodujúce psychiatrické vyšetrenie zo dňa 17.12.2014 čomu zodpovedá 45 % - V,3,a. Uvedeným dňom bola posudzovaná uznaná invalidnou so zohľadnením aj citovaného ochorenia zažívacie traktu. Určenie dátumu vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nezávisí od dátumu podania žiadosti o invalidný dôchodok. Vznik invalidity je potrebné určiť dňom, ktorým bol preukázaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda dňom ktorým sú splnené všetky podmienky uvedené v § 71 zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedeného posudkoví lekári trvajú na dátume vzniku invalidity uvedenom v lekárskej správe z 5.2.2015 t. j. dňom 17.12.2014. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na pojednávaní dňa 20.04.2016 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a navrhovateľku a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku a žiadala priznať invalidný dôchodok spätne od októbra 2013. Tiež namietla nezapočítanie obdobia odpracovaného v J. do doby dôchodkového poistenia. Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomného stanoviska SP zo dňa 29.5.2015, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľke bolo rozhodnutím z 2.3.2015 priznaný invalidný dôchodok jednak podľa zákona o sociálnom poistení, ale aj podľa článku 52 ods. 1 písm. a/ ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009. Podľa tohto článku sa uvádza, že dôchodok patrí za to obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal v príslušnom štáte ak spĺňa podmienky podľa týchto predpisov. Vzhľadom na to, že navrhovateľka splnila podmienky pre priznanie invalidného dôchodku a to jednak zdravotným stavom ako aj dobu dôchodkového poistenia tak jej bol priznaný dôchodok podľa predpisov SR. Vzhľadom na uvedené dôvody žiadala, krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 cit. ust. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa ods. 3 cit. ust. prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa ods. 6 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa ods. 7 cit. ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov je uvedená v prílohe č. 4 k zákona č. 461/2003 Z. z. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári. Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritéria stanovené zákonom. Krajský súd posúdil aj posudky posudkových lekárov v zmysle citovaných ustanovení a mal preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľkou a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľky a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery. Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľky je znížený adekvátne zdravotnému stavu navrhovateľky. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ohľadom namietaného obdobia od 01.12.2007 do 15.06.2011 súd sa stotožňuje s právnym názorom odporkyne, ktorá rozhodnutím zo dňa 02.03.2015 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona v znení neskorších predpisov od 17.12.2014 v sume 99,20 EUR mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 988/2009. Podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ nariadenia (ES) ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka). Podľa čl. 52 ods. 4 písm. i/ nariadenia (ES) ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 ak výpočet podľa ods. 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b/, príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že takáto situácia s uvádza v časti 1 prílohy VIII. V časti 1 prílohy VIII nariadenia (ES) ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 sa pod písm. b/ v prípade Slovenskej republiky uvádza situácia, keď ide o žiadosti od dôchodok vypočítaný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak nárok na dôchodok vznikne len za doby poistenia získané podľa právnych predpisov SR, suma dôchodku bude určená len z týchto dôb poistenia. Invalidný dôchodok bol preto navrhovateľke priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia (ES) ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ako nezávislá dávka, t. j. len za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky (nezávislá dávka). Pokiaľ ide o rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2013 súd konanie zastavil, lebo odporkyňa ho v rámci autoremedúry zrušila rozhodnutím zo dňa 02.03.2015 č. XXX XXX XXXX X - D.. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľka v konaní nemala úspech a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.