Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/89/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200516 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014200516.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky S. Q. rod. K., nar. XX.V. XXXX, bytom O. XXXX/XX, K., v konaní zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP č. 70/36, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.decembra 2014, z 15.decembra 2014 a z 20.januára 2016 o zrušení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o priznaní a zvýšení invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.decembra 2014 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15.decembra 2014 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20.januára 2016 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z 19.decembra 2014 odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila svoje skôr vydané rozhodnutie z 27.januára 2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo 16.decembra 2013, pretože v priebehu odvolacieho správneho konania bol na základe vývoja zdravotných ťažkostí po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu konštatovaný vznik jej invalidity od 9.septembra 2014, s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Rozhodnutím z 15.decembra 2014 odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 9.septembra 2014 invalidný dôchodok vo výške 146,90 € mesačne, valorizovaný od 1.januára 2015 na 149,60 € mesačne, pretože dňom 9.septembra 2014 bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaný vznik jej invalidity s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti a okrem uvedeného splnila aj ďalšie zákonné predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku. Pred vznikom invalidity získala 9 844 dní dôchodkového poistenia, tj. 26 rokov a 354 dní a nesplnila k uvedenému dňu podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia bol konkretizovaný spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky poukazom na aplikovanú právnu úpravu i konkrétny matematický výpočet. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté zistené obdobie dôchodkového poistenia i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. K rozhodnutiu bola pripojená aj lekárska správa posudkového lekára Sociálnej poisťovne z 20.novembra 2014, ktorej obsahom boli všetky zistenia, týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľky a ich posudkové vyhodnotenie. Rozhodnutím z 20.januára 2016 odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 27.októbra 2015 na 180,80 € mesačne a na základe zákonnej valorizácie od 1.januára 2016 na 181,80 € mesačne, pretože po dodatočnom posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskych nálezov svedčiacich o vývoji zdravotných ťažkostí navrhovateľky posudkový lekár dňom 27.októbra 2015 konštatoval zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky pri trvajúcej invalidite z pôvodných 50 % na aktuálnych 60 %. Zvýšená suma invalidného dôchodku bola vypočítaná z rovnakého priemerného osobného mzdového bodu ako v čase vzniku jej invalidity, z rovnakého obdobia dôchodkového poistenia so zmenenou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti a aktuálnou dôchodkovou hodnotou, platnou v čase zmeny miery poklesu jej pracovnej schopnosti, tj. v roku 2015. Navrhovateľka sa odvolala voči všetkým označeným rozhodnutiam. Namietala dátum vzniku jej invalidity i priznanú percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti. Namietala, že stredne ťažká astma jej bola odborným lekárom diagnostikovaná už 2.marca 2010, s možným 50 % vyjadrením jej zníženej pracovnej schopnosti, preto žiadala, aby jej invalidita s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti bola stanovená už od 2.marca 2010 a aby jej bol invalidný dôchodok od uvedeného dátumu doplatený. Ťažká astma jej bola diagnostikovaná 9.septembra 2014, čomu zodpovedá 60-90 % pokles pracovnej schopnosti poistenca, napriek tomu jej invalidný dôchodok bol priznaný od 9.septembra 2014 len pre stredne ťažkú astmu, s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Namietala, že neboli zohľadnené jej ďalšie zdravotné ťažkosti. Voči výške invalidného dôchodku z hľadiska zisteného obdobia dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty námietky nevzniesla. Žiadala, aby krajský súd označené rozhodnutia zrušil, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a uplatnila si právo na náhradu trov konania. Na pojednávaniach pred krajským súdom zotrvala na podaných odvolaniach. Opakovane predkladala odborné lekárske nálezy, ktorými dokumentovala vývoj jej zdravotných ťažkostí, ich početnosť a ich nesprávne posudkové vyhodnotenie. Konkretizovala svoje zdravotné ťažkosti i obmedzenia, ktoré z nich pre jej osobný i pracovný život vyplývajú. Domáhala sa priznania invalidného dôchodku spätne od roku 2010, pretože už vtedy mala zdravotné ťažkosti, ktoré boli napokon posudkovo zohľadnené pre konštatovanie jej invalidity. Dátum vzniku invalidity bol pre ňu podstatný aj z hľadiska veku, ktorý by ku dňu invalidity dosiahla, pretože jej práceneschopnosť trvá už tretí rok. Zároveň predložila komplexný posudok o miere jej funkčnej poruchy, ktorý bol vypracovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene 25.februára 2014. Z neho vyplynulo, že miera jej funkčnej poruchy bola stanovená na úrovni 50 % pre jej ťažké zdravotné postihnutie súvisiace s histologicky aj laboratórne potvrdenou celiakiou, s nutnosťou dodržiavania bezlepkovej diéty. Uvedené jej spôsobuje zvýšené výdavky na diétne stravovanie, ktoré boli kompenzované peňažným príspevkom. Iné ochorenia navrhovateľky neboli považované za posudkovo významné. V priebehu preskúmavacieho konania odporkyňa žiadala, aby boli navrhovateľkou predkladané aktuálne odborné lekárske nálezy, svedčiace o nepriaznivom vývoji jej zdravotných ťažkostí postúpené posudkovému lekárovi za účelom ich dodatočného posudkového vyhodnotenia. Na základe posudkových záverov žiadal potom označené rozhodnutia potvrdiť ako súladné so zákonom. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, najmä s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia a potvrdeniami o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľky, s odbornými lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľkou na pojednávaní dňa 28.januára 2016 a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici z 20.novembra 2014, 12.februára 2015, 28.júla 2015 a 3.decembra 2015 dospel k presvedčeniu, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VIII, odd. B, bodu. 3, písm. c) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažkú perzistujúcu astmu pred začatím adekvátnej liečby, príznaky denne, nočné príznaky najmenej 1-krát týždenne alebo 60 % ? FEV1? 80 % referenčných hodnôt, alebo variabilita PEF?30 %, prejavy ako v bode a) pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi inhalačnými betasympatomimetikami, prípadne antileukotrénmi alebo teofylínmi, alebo pri monoterapii vysokými dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejavy ako v bode b) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotriénmi vyjadriť v rozpätí 35-50 %. Podľa písm. d) cit. položky sa pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ťažkú perzistujúcu astmu - každodenné príznaky, časté exacerbácie, časté nočné astmatické príznaky, FEV1? 60 % referenčných hodnôt, pred začatím liečby alebo pri akejkoľvek antiastmatickej liečbe; prejavy ako v bode b) pri kombinovanej liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi betasympatikomimetikami, prípadne antileukotriénmi alebo teofylínmi, alebo pri monoterapii vysokými dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejavy ako v bode c) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotriénmi pohybuje v rozmedzí 60-90 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúci stupeň zníženia funkcie pľúc, vplyv na celkový stav organizmu a vplyv na iné orgány a systémy. ........... Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo 16.decembra 2013 a žiadala ho priznať od 9.novembra 2013. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku zo 16.decembra 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z pľúcneho, alergoimunologického, gastroenterologického a neurologického vyšetrenia z októbra - decembra 2013. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil stredne ťažkú perzistujúcu astmu, tj. ochorenie dolných dýchacích ciest so zaradením pod kapitolu VIII., odd. B, pol. 3, písm. c) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 35 %. V posudku uviedol, že 46-ročná navrhovateľka je niekoľko rokov sledovaná a liečená pľúcnym lekárom a alergológom pre ochorenie dolných dýchacích ciest, na liečbe boli hodnoty dychových funkcií v norme. Konštatoval, že pri uvedenom zdravotnom postihnutí nemá podstatným spôsobom obmedzené možnosti pracovného uplatnenia. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a po dodatočnom posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka spolu s odvolaním predložila a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia odporkyne z 27.januára 2014, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 11.apríla 2014 vychádzal z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky, z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených výsledkov pľúcnych, neurologických, alergologicko-imunologických, ORL, hematologického, kožného vyšetrenia, z RTG C chrbtice a z MR mozgu z priebehu roku 2013 a 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Na základe v tom čase dostupných odborných lekárskych nálezov konštatoval, že astma je u navrhovateľky plne kontrolovaná, neboli preukázané typické astmatické záchvaty, ani klinický nález nedokumentoval typický nález na pľúcach, funkčné nálezy boli opakovane s normálnymi hodnotami, ojedinele so zhoršením v období interkurentnej infekcie, s reverzibilitou na normálne hodnoty. Konštatoval, že uvedenému, berúc do úvahy aj dosiahnuté vzdelanie zodpovedá dolná hranica možného percentuálneho rozpätia pre stredne ťažkú perzistujúcu astmu, tj. 35 %. Pridružené ochorenia nepovažoval vzhľadom na ich závažnosť za posudkovo významné. ORL nález napriek opakovaným problémom s paranazálnymi dutinami bol fyziologický, v norme. Viac rokov trvajúce nižšie hodnoty železa v červených krvinkách boli podmienené zvýšenými gynekologickými stratami, neskôr aj pri zistenej celiakii, hoci krvácanie do zažívacieho traktu nebolo preukázané. Ostatné hodnoty v krvnom obraze boli v norme, ľahko znížená hodnota železa bola korigovaná farmakoterapiou. V októbri 2013 mala potvrdenú celiakiu bez subjektívneho uvádzania zažívacích ťažkostí v zmysle hnačiek a chudnutia. Bola nastavená na bezlepkovú diétu, ktorej efekt v tom čase z časového hľadiska nebolo možné vyhodnotiť. Pre bolesti hlavy mala opakovane vykonané neurologické vyšetrenie, podložené RTG krčnej chrbtice aj MR mozgu, ktoré boli negatívne, neurologický nález bol fyziologický. Absolvovala tiež kožné vyšetrenie pre dystrofické zmeny na palcoch dolných končatín. Konštatoval, že ani doplnené vyšetrenia nevysvetlili je subjektívne ťažkosti v zmysle slabosti a nevládnosti. Konštatoval, že aj pri týchto somatických ťažkostiach môže vykonávať práce podľa dosiahnutého vzdelania, tj. administratívneho charakteru, v bezprašnom prostredí a bez klimatizácie. V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu navrhovateľka opakovane predkladala množstvo výsledkov z odborných vyšetrení, ktorými dokumentovala jednak nepriaznivý vývoj v svojich zdravotných ťažkostiach a tiež dôvodnosť podaného opravného prostriedku so žiadaným skorším určením dátumu vzniku jej invalidity i vyššou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti. Tieto boli postupne vyhodnocované posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 20.novembra 2014 posudkový lekár na základe predloženého pneumoftizeologického vyšetrenia z 9.septembra 2014 konštatoval uvedeným dňom vznik invalidity navrhovateľky s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti, pretože uvedeným vyšetrením bolo ochorenie kvalifikované ako chronické s progredujúcou tendenciou naďalej na úrovni stredne ťažkého stupňa podľa funkčných výsledkov dokumentovaných aj v tomto náleze. Vzhľadom na priebeh ochorenia a konštatovanú chronicitu zmenil jeho dovtedajšie posudkové vyhodnotenie a pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky konštatoval na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 50 % pre stredne ťažkú perzistujúcu bronchiálnu astmu. Pridružené ochorenia navrhovateľky z hľadiska ich závažnosti považoval naďalej za posudkovo nevýznamné s totožných konštatovaných dôvodov ako bolo uvedené vyššie. Doplnené psychiatrické nálezy so zistenou stredne ťažkou formou depresie, ktorá bola v liečbe len od augusta 2014 nepovažoval za posudkovo významné preto, že toto ochorenie nespĺňalo kritériá dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia z 19.decembra 2014, ktorým bolo v rámci autoremedúry v súlade s ust. § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zrušené skôr vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku a 15.decembra 2014 bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku s ohľadom na vznik invalidity navrhovateľky s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti. V ďalších posudkoch sa posudkový lekár vyjadril jednak k námietkam navrhovateľky ohľadom dátumu vzniku jej invalidity a závažnosti jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tiež k ďalším odborným lekárskym nálezom, ktoré v priebehu konania predkladala. Z hľadiska určenia vzniku invalidity navrhovateľky dňom 9.septembra 2014 doplnil, že pre akceptovanie trvalého chronického stavu nie je dostatočné jedno odborné vyšetrenie v čase zhoršenia pre aktuálny infekt. Ani v doplnených aktuálnych pneumoftizeologických nálezoch nebolo podložené pretrvávanie ťažkej formy ochorenia dýchacej sústavy, či už klinicky alebo funkčne, preto aj v posudku z 12.februára 2015 zotrval na poklese jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie na úrovni 50 %. Z hľadiska duševných ťažkostí navrhovateľky, v liečbe od 21.mája 2014 ako stredne ťažká depresívna epizóda na simplexnej liečbe, po úprave liečby pre zhoršenie stavu od 17.októbra 2014, považoval naďalej toto ochorenie za posudkovo nevýznamné, pretože efekt liečby nebolo možné vyhodnotiť a neboli využité všetky dostupné terapeutické možnosti, tzn., že ochorenie naďalej nespĺňalo kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bez možnosti liečebného ovplyvnenia. V posudku z 28.júla 2015 vyhodnotil aktuálny pľúcny nález z marca 2015 bez zmeny vysloveného posudkového záveru a ortopedické, neurologické a MRI vyšetrenie mozgu z februára až apríla 2015. Uviedol, že tieto nálezy nepreukazujú závažnejší stupeň somatického postihnutia, ktorý by ovplyvňoval jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Kardiopulmonálne bola kompenzovaná, zistená artóza pravého kolena I.-II. stupňa bola primeraná dosiahnutému veku bez obmedzenia hybnosti a bolesti hlavy s podielom vertebrogénnej zložky pri stabilizovanom MR náleze mozgu, či bolesti chrbtice bez obmedzenia hybnosti s takmer fyziologickým funkčným nálezom neboli posudkovo významné. V posudku z 3.decembra 2015 vyhodnotil posudkový lekár psychiatrické, pneumologické, hematologické, neurologické, imunologické a rehabilitačné vyšetrenia zo septembra - novembra 2015 a zotrval na percentuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, stredne ťažkú perzistujúcu astmu na úrovni 50 %. Na rozdiel od predchádzajúcich posudkových záverov však posudkovo zohľadnil aj jej pridružené zdravotné ťažkosti a to 10 % navýšením miery jej zníženej pracovnej schopnosti na celkových 60 % od 27.októbra 2015. Uviedol, že po zhodnotení uvedených nálezov navyšuje percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti pre ostatné ochorenie, predovšetkým pre duševné ťažkosti navrhovateľky konštatované v psychiatrickom náleze z 27.októbra 2015 v spojení s psychologickým vyšetrením zo 14.októbra 2015. Z nich vyplynulo, že v ambulantnej liečbe, pri nevyužití všetkých terapeutických možností nebola dosiahnutá remisia depresívnych prejavov v teréne zmenenej premorbídnej osobnosti s neurotizáciou pri somatických ťažkostiach s incipientným organickým psychosyndrómom. Konštatoval, že uvedené má vplyv na pracovnú schopnosť navrhovateľky. Toto posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku z 20.januára 2016. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou so zohľadnením ich vývoja. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu označených rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne boli i preskúmavané rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej pracovnej schopnosti v dôsledku jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pretože platná právna úprava vznik invalidity poistenca podmieňuje poklesom jeho pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo vzťahu k prvému vydanému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 27.januára 2014 potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre zhodnotenie konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku pretrvávajúcich, liečbou neovplyvniteľných zdravotných ťažkostí. Odporkyňa postupovala správne, keď s ohľadom na vývoj v zdravotných ťažkostiach v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu opätovne posúdila zdravotný stav navrhovateľky s konštatovaním vzniku jej invalidity. Na základe tejto zmeny v skutkovom stave veci správne rozhodnutím z 19.decembra 2014 v rámci autoremedúry zrušila predchádzajúce rozhodnutie z 27.januára 2014, preto ho krajský súd ako zákonné a vecne správne potvrdil. Po vzniku invalidity navrhovateľky s ohľadom na splnenie aj ďalších zákonných predpokladov jej odporkyňa rozhodnutím z 15.decembra 2014 správne priznala invalidný dôchodok od vzniku jej invalidity a správne ho rozhodnutím z 20.januára 2016 v dôsledku zistenia ďalších posudkovo významných skutočností zvýšila po navýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Posudkové vyhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľky, v ktorom bol zohľadnený aj vývoj jej zdravotného stavu považoval krajský súd za správne, zohľadňujúce objektívne zistené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a posudkové a zákonné kritériá, ktorými sa pri konkrétnom percentuálnom zhodnotení zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky musí posudkový lekár i súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia riadiť. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky boli správne vyhodnotené s ohľadom na trvanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, s ohľadom na vývoj ochorení, ďalšej možnosti liečby a výsledky funkčných vyšetrení. Správne bolo zobrané do úvahy aj vzdelanie navrhovateľky a jej vek, pretože aktuálne zdravotné ťažkosti poistenca sa pre účely jeho prípadnej invalidizácie vyhodnocujú v porovnaní s obvyklým stavom zdravia fyzických osôb v porovnateľnom fyzickom veku. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na posudkové vyhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ktoré bolo obsahom lekárskych správ posudkových lekárov, konkretizovaných vyššie, pretože ich považoval za logické, presvedčivé, vyčerpávajúce, zohľadňujúce objektívnymi nálezmi zistený stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky a posudkové a zákonné kritéria, ktoré boli aplikované v súlade s medicínskymi poznatkami o závažnosti jednotlivých ochorení, ich vývoja a možností liečby. Odporkyňa považovala správne za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky ochorenie dolných dýchacích ciest, pretože napriek početnosti ďalších zdravotných ťažkostí pri tomto ochorení zákon umožňoval priznať najvyšší percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti a uvedené ochorenie sa najväčšou mierou podieľalo na poklese jej pracovnej schopnosti. S ohľadom na funkčné vyšetrenia, neexistenciu typických astmatických záchvatov, reverzibilitu prípadného zhoršenia ochorenia do normálnej funkčnosti, bez negatívneho nálezu na dolných dýchacích cestách vyjadril správne pokles jej pracovnej schopnosti najskôr 35 %, keď funkčný parameter FEV1 presahoval 80 %, čo by zodpovedalo len ľahkej perzistujúcej astme, avšak s ohľadom na započatú kombinovanú liečbu bolo uvedené ochorenie zaradené pod stredne ťažkú perzistujúcu astmu s priznaním percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Zmenu vo funkčných parametroch - s FEVl menej ako 80 % referenčných hodnôt ale viac ako 60 %, ktorá bola zistená pneumoftizeologickým vyšetrením z 9.septembra 2014, s konštatovaním chronicity ochorenia s progredujúcou tendenciou správne odporkyňa uvedené zohľadnila v navýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pre stredne ťažkú perzistujúcu astmu, pretože funkčné parametre dýchacej sústavy, ktoré sú pre posudkové účely rozhodujúce, naďalej zodpovedali stredne ťažkej perzistujúcej astme. Na základe dĺžky trvania duševných ťažkostí a nedostatočnej odpovede na liečbu odporkyňa v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu správne posudkovo zohľadnila aj toto zdravotné postihnutie (spolu s ostatnými) tak , že od 27.októbra 2015 skonštatovala zmenu miery zníženej pracovnej schopnosti z 50 % na 60 % s tým, že pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky, najmä duševné, boli zohľadnené v maximálnom zákonom umožnenom rozsahu. Pre posudkové účely musí byť preukázaný z hľadiska ktoréhokoľvek ochorenia dlhodobo nepriaznivý (v zásade trvajúci viac ako 1 rok) zdravotný stav, ktorý napriek aplikovanej dostupnej liečbe ovplyvňuje pracovnú schopnosť poistenca v zákonom predpokladanom rozsahu. Uvedený čas slúži na využitie známych liečebných postupov, ktoré by mali z hľadiska medicínskych poznatkov prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu poistenca, pričom v tom čase je zhoršený zdravotný stav riešený dočasnou pracovnou neschopnosťou. Až po uplynutí primeraného (v tomto prípade aj zákonom predpokladaného) času, určeného na liečbu je možné z posudkového hľadiska vyhodnotiť, či ide o zdravotný stav, ktorý je dlhodobo nepriaznivý a liečbou neovplyvniteľný a zároveň dosahuje posudkovo významný stupeň závažnosti. Vo vyššie uvedených súvislostiach nepovažoval krajský súd odvolania navrhovateľky, týkajúce sa jednak dátumu vzniku jej invalidity i percentuálneho zhodnotenia jej zníženej pracovnej schopnosti za dôvodné. Jej námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia bola neopodstatnená, pretože údaje o jej zdravotnom stave boli obsahom lekárskych správ posudkových lekárov, ktoré boli prílohou rozhodnutia o priznaní a o zvýšení invalidného dôchodku. Údaje o zdravotnom stave sú osobnými údajmi a preto podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemajú byť v podrobnostiach obsahom rozhodnutia, ktoré je verejnou listinou a pre preskúmateľnosť rozhodnutia postačuje ich zhrnutie v prílohe rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľka na pojednávaní dňa 28.januára 2016 predložila ORL nálezy, dokumentujúce opakujúce sa nosové polypy s nutným operačným riešením a stratu čuchu, uvedené nepovažoval krajský súd za potrebné posudkovo vyhodnotiť, pretože pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky už boli maximálne zohľadnené a uvedené by ani v minulosti z hľadiska percentuálneho vyjadrenia zníženej pracovnej schopnosti invaliditu nepodmieňovalo (kapitola VIII., odd. A, prílohy č. 4). Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona. Výšku invalidného dôchodku z hľadiska zisteného priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, či aplikovanej aktuálnej dôchodkovej hodnoty navrhovateľka nenamietala a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri určení výšky priznaného, neskôr zvýšeného invalidného dôchodku. Odporkyňa vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré bolo podložené prvotnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia potvrdenými jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky ohľadom trvania jej jednotlivých zamestnaní i dosiahnutých zárobkov v tom -ktorom roku i s potvrdenými náhradnými dobami. Správne bola zohľadnená aj jej evidovaná nezamestnanosť do konca roku 2000, dokedy bola obdobím dôchodkového poistenia aj bez poberania podpory v nezamestnanosti. Uvedené údaje boli správne a v celosti prenesené do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Po zmene percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky bola pre účely zvýšenia invalidného dôchodku správne aplikovaná aktuálna dôchodková hodnota, určená zákonom a platná v čase zmeny miery poklesu jej pracovnej schopnosti. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy priznaného a zvýšeného invalidného dôchodku, pretože bol realizovaný na základe správne aplikovaných zákonných ustanovení a správnym matematickým postupom. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.