Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/95/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200979 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014200979.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcov: 1/ Kremnica nad Zlato, ČSA 264/58, 967 01 Kremnica, IČO: 42 003 458, zast. Procházka & partners, spol. s r.o., Búdková 4, 811 04 Bratislava a 2/ Mesto Kremnica, Štefánikovo nám. 1/1, 967 01 Kremnica, zast. JUDr. Antonom Vaským, advokátom, Štefánikovo nám. 16/6, 967 01 Kremnica proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, za účasti ďalších účastníkov: 1. ORTAC, s.r.o., Banská cesta 27, 967 01 Kremnica, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen a advokátskou kanceláriou Majerník & Miháliková, s.r.o., Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47232200, 2. Rudné bane, štátny podnik, Havranské 11, 974 32 Banská Bystrica, 3. O.. C. S., R. XXX/ XX, XXX XX P., 4. E. T., P. XX, XXX XX P., 5. O.. Q. T., J. U. XXX/XX, XXX XX P., 6. O.. H. U., T. B. XXXX/ XXA, XXX XX P., 7. H. J., Z. B. XXX/XX, XXX XX Q. U., 8. E. R., U. XXX/XX, XXX XX W. F. U., 9. S.. W. T., W. XXX/X, XXX XX P., 10. L. W., C. XX/X, XXX XX P., 11. C. W., C. XX/X, XXX XX P., 12. ELBA, a.s., ČSA 264/58, 967 01 Kremnica, 13. Športový klub FUTBALU, Dolná ulica 967 01 Kremnica, 14. Mestský klub lyžiarov, Skalka 536, 967 01 Kremnica, 15. SOS - Kremnica, Štefánikovo nám. 11/21, 967 01 Kremnica, 16. Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia 27-5 Kremnica, ČSA 944/157, 967 01 Kremnica, 17. Matica slovenská - miestny odbor v Kremnici, Zechenterova 349/6, 967 01 Kremnica, 18. Združenie KALVÁRIA, Zechenterova 349/6, 967 01 Kremnica, 19. Občianske združenie 1115, P. Križku 393/10, 967 01 Kremnica, 20. O. K., M. B. XX/XX, XXX XX W. F. U. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 665-978/2014 zo dňa 9. júna 2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 665-978/2014 zo dňa 9. júna 2014 a Rozhodnutie Obvodného banského úradu Banská Bystrica č. 236-1013/2014 zo dňa 28. marca 2014 z r u š u j e a vec vracia Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Žalobcovi 1/ priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. Žalobcovi 2/ priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. Ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Obvodný banský úrad Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy") na základe žiadosti spoločnosti ORTAC s.r.o. Kremnica (ďalej aj „žiadateľ" alebo „ďalší účastník 1.") doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy 16.01.2014 vo veci povolenia banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec v dobývacom priestore Kremnica podľa doloženého Plánu otvárky, prípravy a dobývania na roky 2013-2017, oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy začatie konania v zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 51/1988 Zb." alebo „Zákon o banskej činnosti") a nariadil na deň 18.02.2014 ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou. Žiadateľ k žiadosti pripojil „Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013-2017 Kremnica - Šturec - Au, Ag" z novembra 2013 (ďalej aj „POPD"), vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Bystrica z 19.12.2013, Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie z 15.11.2013, 25.11.2013 a 29.11.2013, Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie z 10.12.2013, stanovisko š.p. Rudné bane zo 16.12.2013, vyjadrenie spoločnosti Kremnická banská spoločnosť s.r.o. Kremnica, súhlas s vykonávaním banskej činnosti O.. C. S., P. z 12.11.2013, listy vlastníctva č. XXX, XXXX a XXXX pre k. ú. P., kópiu katastrálnej mapy, stanovisko š.p. Rudné bane z 24.01.2014 k vykonávaniu banskej činnosti a využívaniu prístupovej cesty, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu ( ďalej aj „KPÚ") Banská Bystrica z 23.01.2014, doplnenie projektovej dokumentácie „POPD 2013-2017-Kremnica - Šturec - Au - Ag" z 29.01.2014. Po vykonaní miestnej ohliadky sa uskutočnilo dňa 18.02.2014 ústne pojednávanie, na ktorom sa účastníci konania oboznámili s predloženou dokumentáciou, s plánovanou činnosťou, ako aj s vyriešením stretov záujmov. Z ústneho pojednávania a miestneho šetrenia bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 18.02.2014. Zo zápisnice vyplýva, že účastníci boli poučení o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ako aj o možnosti podať pripomienky alebo námietky v stanovenej lehote, pričom niektorí účastníci sa vyjadrili do zápisnice a niektorí účastníci predložili písomné stanoviská, ktoré tvoria prílohu predmetnej zápisnice. Dňa 24.02.2014 doručila Obec Markušovce prvostupňovému orgánu verejnej správy podanie, ktorým sa domáhala postavenia účastníka konania z dôvodu, že vyťažená ruda má byť podľa zámeru dopravovaná a spracovaná v spoločnosti SABAR s.r.o. Markušovce, ktorej úpravárenský závod sa nachádza v k. ú. Z. E.. Prvostupňový orgán verejnej správy Obci Markušovce listom zo 04.03.2014 oznámil, že predmetom povoľovacieho konania je povolenie banskej činnosti - otvárka, príprava a dobývanie v dobývacom priestore Kremnica. Predmetom konania teda nie je spracovanie vyťaženej suroviny, ktoré bude pre žiadateľa zabezpečovať podľa zmluvy spoločnosť SABAR s.r.o. Markušovce, ktorá túto činnosť vykonáva na základe zmluvy s Rudohorskou investičnou spoločnosťou a.s. Spišská Nová Ves, ktorá má na túto činnosť povolenie na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu (ďalej aj „OBÚ") Spišská Nová Ves z 03.12.2010. Z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán verejnej správy nepovažuje Obec Markušovce za účastníka povoľovacieho konania. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňovému orgánu verejnej správy boli v stanovenej lehote doručené písomné stanoviská niektorých účastníkov konania k povoleniu banskej činnosti (Matica slovenská - miestny odbor Kremnica z 21.02.2014, Mesto Kremnica z 24.02.2014 a Združenie Kremnica nad Zlato z 25.02.2014). Dňa 27.02.2014 doručila Obec Kremnické Bane prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámenie účastníka konania o vstupe do konania, pretože obec sa nachádza v dobývacom priestore Kremnica a môže byť povolením banskej činnosti dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmov. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 236-765/2014 zo dňa 04.03.2014 rozhodol, že Obec Kremnické Bane nie je účastníkom konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2014. Z administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania Združenie Kremnica nad Zlato vo vyjadrení doručenom prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 27.02.2014 uplatnil námietku predpojatosti voči predsedovi prvostupňového orgánu verejnej správy O.. T., o ktorej rozhodol Hlavný banský úrad Banská Štiavnica rozhodnutím č. 413-559/2014 zo dňa 12.03.2014 tak, že návrh na vylúčenie O.. T. z rozhodovania veci zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2014. Prvostupňovému orgánu verejnej správy boli poskytnuté Obvodným banským úradom v Spišskej Novej Vsi jeho rozhodnutia: rozhodnutie z 03.03.2005 o povolení otvárky, prípravy a dobývaní výhradného ložiska Rudňany v osobitnom dobývacom priestore „Poráč I" pre spoločnosť SABAR s.r.o. Markušovce, rozhodnutie z 15.04.2009 o povolení banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska vápenca v dobývacom priestore „Markušovce" pre Rudohorskú investičnú spoločnosť a.s. Spišská Nová Ves a rozhodnutie z 03.12.2010 o povolení banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska barytu v dobývacom priestore „Markušovce I" pre Rudohorskú investičnú spoločnosť a.s. Spišská Nová Ves. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal dňa 28.03.2014 rozhodnutie č. 236-1013/2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy"), ktorým povolil spoločnosti ORTAC s.r.o. Kremnica v dobývacom priestore Kremnica banskú činnosť v podzemí - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec, určil podmienky uvedenej banskej činnosti, časovú platnosť rozhodnutia a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia dňa 30.04.2014 doručila Obec Lúčky prvostupňovému orgánu verejnej správy oznámenie účastníka konania o vstupe do konania, pretože obec sa nachádza v dobývacom priestore Kremnica a môže byť povolením banskej činnosti dotknutá na svojich právach a právom chránených záujmoch. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 236-1355/2014 zo dňa 05.05.2014 rozhodol, že Obec Lúčky nie je účastníkom konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2014. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali účastníci konania odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 665-978/2014 zo dňa 09.06.2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), ktorým odvolanie odvolateľov zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 2. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 28.03.2014 prvostupňový orgán verejnej správy povolil spoločnosti ORTAC s.r.o. Kremnica banskú činnosť v podzemí - otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec pri dodržaní týchto podmienok: 1./ Banskú činnosť vykonávať v rozsahu predloženého Plánu otvárky, prípravy a dobývania Kremnica - Šturec - Au, Ag na roky 2013-2017, ktorý je zaprotokolovaný na Obvodnom banskom úrade v Banskej Bystrici pod č. 236-288/2014 a 2./ Dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd vykonávať výlučne hlbinným spôsobom. Určil zodpovedného zamestnanca disponujúceho osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon funkcie: vedúci bane a platnosť tohto rozhodnutia časovo obmedzil do 31.12.2017. Súčasne rozhodol o námietkach účastníkov konania špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia pod por. č. 1 až 16 proti banskej činnosti tak, že tieto námietky s poukazom na § 18b ods. 3 zák. č. 51/1988 Zb. zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že spoločnosť ORTAC s.r.o. požiadala o vydanie povolenia banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec v dobývacom priestore Kremnica podľa Plánu otvárky, prípravy a dobývania na roky 2013-2017, ktorý tvoril prílohu žiadosti spolu s Rozhodnutím Obvodného úradu v Banskej Bystrici o vydaní banského oprávnenia organizácii Kremnica Gold Mining s.r.o. Banská Bystrica č. 1830-3359/2008 zo dňa 13.11.2008, Rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici o zmene banského oprávnenia č. 229-986/2013 zo dňa 13.03.2013, ako aj osvedčeniami o odbornej spôsobilosti. V odôvodnení ďalej poukázal na vyjadrenia, záväzné stanoviská a rozhodnutia príslušných, resp. dotknutých orgánov štátnej správy, resp. fyzických a právnických osôb. Poukázal na stanovisko š. p. Rudné bane Banská Bystrica, ktorý ako správca pozemku parc. C-KN č. XXXX vo vlastníctve SR súhlasil s vydaním povolenia na vykonávanie banskej činnosti, ďalej súhlasil s vykonávaním banskej činnosti aj na časti pozemku EKN č. XXXX/XX a s využívaním cesty, ktorá sa nachádza na pozemkoch CKN č. XXXX a č. XXXX v k. ú. P.. Rovnako O.. C. S. ako vlastník pozemkov KN-C č. XXXX/X a č. XXXX/X súhlasil s vykonávaním banskej činnosti na týchto pozemkoch. V odôvodnení súčasne poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom zo dňa 11.11.2013 č. C/2013/01538-6/NOH, ktorým rozhodol, že „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici" sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 24/2006 Z.z."). Súčasne poukázal na vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 10.12.2013, v ktorom uviedol, že nemá námietky k povoleniu banskej činnosti a na vyjadrenie Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 29.11.2013 podľa § 28 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej len „Zákon o vodách"), v ktorom požadoval pri realizácii ťažby zabezpečiť udržiavanie ťažobných mechanizmov a dopravných prostriedkov v riadnom technickom stave, zabezpečiť, aby nedošlo k znečisteniu povrchových a podzemných vôd chemickými látkami, resp. ropnými produktami a v prípade nakladania s nebezpečnými látkami zaobchádzať s nimi podľa Zákona o vodách tak, aby tieto nevnikli do podzemných vôd. Ďalej podrobne opísal podmienky stanovené v záväznom stanovisku Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica č. KPÚBB-2014/754-4/4316/MAR zo dňa 23.01.2014, za splnenia ktorých považuje vykonávanie banskej činnosti za prípustné. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že požiadavky a podmienky uvedené vo vyjadreniach a stanoviskách dotknutých orgánov štátnej správy žiadateľ zapracoval do predloženej dokumentácie a povinnosť plnenia týchto požiadaviek a podmienok vyplýva z podmienky č. 1 výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol stanoviská Mesta Kremnica a účastníkov konania (zainteresovanej verejnosti) O. K., O.. Q. T., L. W. a C. W. a právnických osôb občianske združenie Kremnica nad Zlato, občianske združenie 1115 Kremnica, občianske združenie SOS Kremnica, Mestský klub lyžiarov Kremnica, Slovenský zväz záhradkárov Kremnica, Združenie KALVÁRIA Kremnica, Športový klub futbalu Kremnica, Matica slovenská - miestny odbor Kremnica, ktorí vyjadrili nesúhlas s vykonávaním banskej činnosti spoločnosťou ORTAC s.r.o. Prvostupňový orgán verejnej správy sa v odôvodnení vyjadril k (niektorým) pripomienkam a námietkam, ktoré boli predložené účastníkmi konania. Vo vzťahu k námietkam Mesta Kremnica uviedol, že námietka spochybňujúca prevod dobývacieho priestoru Kremnica na organizáciu Kremnica Gold Mining s.r.o. (v súčasnosti ORTAC s.r.o.) nesúvisí s predmetnou vecou, námietka predpojatosti O.. T. je neopodstatnená a o tejto bolo rozhodnuté predsedom Hlavného banského úradu dňa 12.03.2014 s tým, že návrh na vylúčenie O.. T. bol zamietnutý, návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania vo veci zmeny dobývacieho priestoru považoval prvostupňový orgán za nepodložený, námietku o nemožnosti vyjadriť sa vo veci považoval za zavádzajúcu, pretože Mesto Kremnica sa k doručenému POPD nevyjadrilo počas 3 mesiacov a to zámerne, k námietke, že prvostupňový orgán má rešpektovať záujem občanov mesta o trvalo udržateľný rozvoj uviedol, že je potrebné rešpektovať aj právo ORTAC s.r.o. na podnikanie, námietku o začatom konaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici na preskúmanie rozhodnutia OÚ Žiar nad Hronom z 11.11.2013 podľa prvostupňového orgánu nesúvisí s predmetným konaním, predmetné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a nie je dôvod na prerušenie konania, návrh na zamietnutie žiadosti navrhovateľa z dôvodu, že žiadosť je podľa vyhlášky č. 89/1988 Zb. nesprávne klasifikovaná a navrhovaný POPD nespĺňa podmienku podľa § 30 ods. 2 písm. a/ banského zákona, považoval prvostupňový orgán za neopodstatnený a zavádzajúci, pretože sa jednoznačne jedná o otvárku, prípravu a dobývanie a nie o ložiskový geologický prieskum. K námietke týkajúcej sa splnenia podmienok podľa § 30 ods. 2 písm. a/ banského zákona uviedol, že práve Mesto Kremnica bráni vyťaženiu výhradného ložiska v zmysle cit. ustanovenia. K námietkam občianskeho združenia Kremnica nad Zlato uviedol nasledovné: k námietke, že pôvodný POPD mal 40 strán a POPD predložený prvostupňovému orgánu 50 strán, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že o rôznosti verzií POPD nemá vedomosť, k námietke týkajúcej sa absencie dohody o vyriešení stretu záujmov medzi žiadateľom ORTAC s.r.o. a občianskym združením Kremnica nad Zlato uviedol, že Okresný úrad Žiar nad Hronom rozhodol, že „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici" sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z., poukázal na znenie § 33 ods. 1 a 2 banského zákona a keďže spôsob riešenia stretu záujmov medzi žiadateľom a občianskym združením Kremnica nad Zlato ochraňujúcim životné prostredie v Kremnici ustanovujú osobitné predpisy (zák. č. 24/2001 Z.z.), nebolo podľa prvostupňového orgánu potrebné vzhľadom na § 33 ods. 2 banského zákona uzavrieť dohodu o riešení stretu záujmov, rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru Kremnica nemá podľa prvostupňového orgánu vyznačenú právoplatnosť z dôvodu, že uvedené rozhodnutie z 21.01.1961 bolo vydané v čase, keď sa právoplatnosť na rozhodnutiach nevyznačovala, ako nedôvodné vyhodnotil prvostupňový orgán aj námietky týkajúce sa plnej moci pre zástupcu žiadateľa, predvolania na ústne pojednávanie a nedostatkov pri podpise POPD štatutárnymi zástupcami žiadateľa, k námietke týkajúcej sa nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov uzavretej medzi žiadateľom a š.p. Rudné bane, Banská Bystrica uviedol, že prvostupňový orgán nie je kompetentný posudzovať platnosť nájomnej zmluvy, námietku k rozsahu vyťaženia 0,015 % z celkových zásob považoval za zavádzajúcu, pretože predmetná činnosť sa bude vykonávať v podzemí, k námietke týkajúcej sa dopravného zaťaženia na komunikácii „banská cesta" uviedol, že dopravné zaťaženie nebude náročnejšie, k námietke týkajúcej sa nemožnosti koexistencie banského múzea a podzemnej ťažby uviedol, že určitú časť v roku bude žiadateľ vykonávať banskú činnosť a v čase sprístupňovania štôlne Andrej pre múzejne účely nebude banskú činnosť podľa POPD vykonávať. K námietkam O. K. prvostupňový orgán uviedol, že právo na odpor verejnosti proti ťažbe v Kremnici je legitímne, ale legitímne je aj právo podnikateľského subjektu na podnikanie, k námietke o neprizvaní Obce Lúčky do konania prvostupňový orgán uviedol, že v územnom obvode Obce Lúčky podľa doloženého POPD nebude vykonávaná žiadna činnosť, preto táto obec nebude uvedenou banskou činnosťou vôbec dotknutá, k námietke o neekonomickom efekte ťažby prvostupňový orgán uviedol, že ekonomické dopady a hodnotenia nie sú predmetom tohto konania. K námietke Slovenského zväzu záhradkárov Kremnica prvostupňový orgán uviedol, že záhradkárske osady sú v dostatočnej vzdialenosti od povoľovanej činnosti, ktorá sa bude vykonávať v podzemí, a preto nebudú touto činnosťou dotknuté. K námietke občianskeho združenia 1115 Kremnica, že prvostupňový orgán nechráni záujmy štátu a jeho občanov, ale záujem súkromnej spoločnosti (žiadateľa) prvostupňový orgán poukázal na jeho úlohu, ktorou je ochrana a využitie nerastného bohatstva v zmysle zák. č. 44/1988 Zb. K námietkam O.. Q. T., občianskeho združenia SOS Kremnica a Matice slovenskej - miestny odbor v Kremnici, že činnosť podľa predloženého POPD bude mať negatívny dopad na pamiatky mesta a rozvoj turistického ruchu, prvostupňový orgán uviedol, že neboli predložené žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne ukazovatele, ktoré by to potvrdili. Ďalej uviedol, že hypotetické domnienky uvedené v stanoviskách (použitie kyanidu, povrchová ťažba), ktoré nesúvisia s povoľovanou činnosťou, nie sú predmetom tohto rozhodnutia. Prvostupňový orgán napokon konštatoval, že navrhovaná činnosť bude mať minimálny dopad na životné prostredie, čo potvrdilo vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, v ktorom tento štátny orgán nemá námietky k povoleniu banskej činnosti a aj rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, ktorým rozhodol, že „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici" sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. Z uvedených stanovísk a vyjadrení účastníkov konania, ktorými sú rôzne občianske a záujmové združenia a tiež fyzické osoby, ktorým bolo umožnené vyjadriť sa k navrhovanej činnosti, je zrejmé, že nesúhlasia s povolením tejto banskej činnosti, ale sú aj proti akejkoľvek ťažobnej činnosti v dobývacom priestore Kremnica. Po posúdení námietok účastníkov konania proti banskej činnosti v podzemí podľa predloženého POPD prvostupňový orgán verejnej správy tieto zamietol ako neopodstatnené. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podali v zákonnej lehote odvolanie účastníci konania: Mesto Kremnica, Slovenský zväz záhradkárov Kremnica, občianske združenie 1115 Kremnica, občianske združenie SOS Kremnica, Športový klub futbalu Kremnica, C. W., L. W., O. K., Matica slovenská - miestny odbor v Kremnici, Združenie KALVÁRIA na obnovu kaplniek a kostola na Kalvárii v Kremnici so sídlom Kremnica, občianske združenie Kremnica nad Zlato, S.. W. T., P.. O odvolaniach rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím z 09.06.2014 tak, že odvolania odvolateľov č. 1-13 zamietol a napadnuté rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia časť I. uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a preskúmal aj predložený spisový materiál prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorého obsah v bodoch 1-43 vymenoval. Následne v odôvodnení uviedol, že proces povoľovania banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk upravujú najmä ustanovenia zák. č. 51/1988 Zb., pričom odcitoval ust. § 10 ods. 1-3, § 17, § 18, § 18a, § 18b, vyhláška Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 89/1988 Zb."), pričom odcitoval § 6 ods. 1, 2, 3, 4, § 7a prílohu č. 3 vyhlášky: Plán otvárky príprava a dobývania výhradného ložiska hlbinným a povrchovým spôsobom, zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) - (ďalej aj „Banský zákon"), pričom odcitoval ustanovenia § 27 ods. 16, § 30 ods. 1-5, § 32 ods. 1, 2, § 33. V odôvodnení rozhodnutia následne konštatoval, že žiadosť podala oprávnená organizácia, ktorá má banské oprávnenie vydané Obvodným banským úradom organizácii Kremnica Gold Mining s.r.o. Banská Bystrica pod č. 1830-3359/2008 z 13.11.2008 v znení rozhodnutia o zmene banského oprávnenia vydaného Obvodným banským úradom pod č. 229-986/2013 z 13.03.2013. Konštatoval, že POPD vypracovali oprávnené osoby, schválili ho konatelia žiadateľa a obsahuje všetky náležitosti predpísané vyhl. č. 89/1988 Zb. Ďalej konštatoval, že žiadateľ spolu so žiadosťou predložil doklady o vyriešení stretov záujmov, pričom poukázal na jednotlivé stanoviská (stanovisko Rudné bane š.p. zo 16.12.2013, súhlas O.. C. S. z 12.11.2013 s vykonávaním banskej činnosti, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu z 23.01.2014, vyjadrenie Mesta Kremnica z 18.11.2013, rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom z 11.11.2013, vyjadrenie OÚ Banská Bystrica z 10.12.2013, OÚ Žiar nad Hronom z 29.11.2013). Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán správne posúdil, že účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú aj združenia a osoby, ktoré vystupovali ako zainteresovaná verejnosť v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa § 24 zák. č. 24/2006 Z.z. Konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy riadne oznámil dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania začatie konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, pričom s vyjadreniami a stanoviskami účastníkov konania predloženými v priebehu konania a na ústnom pojednávaní do zápisnice sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal, nepríslušné námietky rozhodnutím zamietol a ich zamietnutie riadne odôvodnil. Žalovaný uzavrel, že prvostupňový orgán verejnej správy napadnutým rozhodnutím povolil žiadateľovi banskú činnosť (otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska v DP Kremnica do 31.12.2017), pričom postupoval v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi, pre rozhodnutie si zadovážil dostatok podkladov, vo veci zistil skutkový stav správne a z podkladov vyvodil správny právny záver. Ďalej žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný a postupoval v medziach zákonov a vykonávacích predpisov platných a účinných v čase rozhodnutia pre konanie. Prvostupňové rozhodnutie preto žalovaný považoval za zákonné a správne. Ďalej uviedol, že nedostatok, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový orgán neuviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval, žalovaný odstránil v rozhodnutí o odvolaní. V časti II. napadnutého rozhodnutia žalovaný v plnom rozsahu odcitoval jednotlivé odvolania odvolateľov č. 1-13 a to na stranách 11-27 napadnutého rozhodnutia. V časti III. napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dôvody odvolania jednotlivých odvolateľov č. 1-13 sú v mnohých odvolaniach rovnaké a pravidelne sa opakujú, a preto tieto dôvody odvolaní zhrnul do bodov 1-20, ku ktorým bodom sa jednotlivo vyjadril nasledovne: Bod 1 - námietka, že prvostupňový orgán verejnej správy ignoroval námietky účastníkov a nevysporiadal sa s ich vyjadreniami k podkladu rozhodnutia (odvolatelia č. 1-13): Žalovaný s poukazom na § 17 ods. 2 zák. č. 51/1988 Zb. konštatoval, že žiadateľ k žiadosti predložil doklady o vyriešení stretov záujmov s vlastníkmi dotknutých pozemkov, ako aj s Krajským pamiatkovým úradom, a neexitujú žiadne ďalšie právom chránené objekty alebo záujmy ohrozené banskou činnosťou, vo vzťahu ku ktorým by bolo vyriešenie stretov záujmov v danom prípade potrebné. O skutočnostiach, ktoré sú jednoznačne preukázané a doložené dokladmi podľa neho nie je potrebné viesť úvahu, ani dokazovanie. Keďže v konaní podľa zák. č. 24/2006 Z.z. bol posúdený vplyv navrhovanej banskej činnosti na životné prostredie a Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie vyhodnotil námietky a pripomienky účastníkov konania a rozhodol, že navrhovaná činnosť sa posudzovať nebude, zároveň Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie posúdil, že je predpoklad, že záujmové miesta ochrany prírody nebudú banskou činnosťou ohrozené, nie je podľa žalovaného dôvod, ani kompetencia prvostupňového orgánu verejnej správy v konaní o povolenie banskej činnosti opakovane vyhodnotiť námietky a pripomienky fyzických alebo právnických osôb, ktorých postavenie účastníkov konania vyplýva zo zák. č. 24/2006 Z.z. a ktoré sa týkali životného prostredia, alebo vykonával dokazovanie, ktoré už bolo predmetom iného správneho konania, navyše ukončeného právoplatným rozhodnutím (rozhodnutie OÚ Žiar nad Hronom z 11.11.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná banská činnosť sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z.). Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, ktorý na základe predloženia týchto verejných listín posúdil, že účastníci konania (fyzické alebo právnické osoby, ktorých postavenie účastníkov konania vyplýva zo zák. č. 24/2006 Z.z.) nebudú dotknutí povolením banskej činnosti. Podľa žalovaného sa prvostupňový orgán verejnej správy riadne vysporiadal s námietkami jednotlivých účastníkov konania. Bod 2 - námietka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, keď v rozhodnutí chýba uvedenie zákonných ustanovení, podľa ktorých prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval (odvolateľ č. 12): Žalovaný k námietke uviedol, že pokiaľ prvostupňový orgán verejnej správy opomenul uviesť právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval, žalovaný to uviedol do súladu so Správnym poriadkom vo svojom rozhodnutí. Bod 3 - námietka, že neboli vyriešené strety záujmov - chýbajú písomné dohody (odvolatelia č. 1, 7, 8 a 12): K uvedenej námietke žalovaný poskytol svoj výklad ust. § 33 Banského zákona so záverom, že žiadateľ so všetkými fyzickými a právnickými osobami, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť povolením dotknuté, ako aj s dotknutými orgánmi štátnej správy vysporiadal strety záujmov, a preto postup podľa § 33 Banského zákona nebol podľa žalovaného potrebný. Poukázal na to, že odvolateľ č. 13, ani iné fyzické a právnické osoby nie sú osobami, ktoré v území navrhovanej činnosti majú vo vlastníctve objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov a ktoré by boli banskou činnosťou ohrozené. Odvolatelia (zvlášť odvolateľ č. 1 - Mesto Kremnica) podľa žalovaného na žiadne takéto objekty a záujmy neupozornil a ani takéto objekty a záujmy bližšie nekonkretizoval. Ak požadovali riešiť strety záujmov so žiadateľom, boli povinní ich riešiť vo vzájomnej súčinnosti. Mesto Kremnica viac ako 6 mesiacov od doručenia žiadosti žiadateľa o súhlas s vykonávaním banskej činnosti nebol schopný, resp. ochotný žiadateľovi doložiť vyjadrenie k banskej činnosti. Žiadateľ do dňa vydania rozhodnutia žalovaného nedostal odpoveď na svoju žiadosť o súhlas s vykonávaním banskej činnosti, žiadateľ neobdržal ani návrh na riešenie stretov záujmov. Povinnosť riešiť strety záujmov je podľa žalovaného zákonná povinnosť nielen pre žiadateľa - ORTAC s.r.o., ale aj pre odvolateľov, ktorí sú v zmysle § 33 ods. 1 banského zákona povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. Túto zákonnú povinnosť si odvolateľ č. 1 (Mesto Kremnica) nesplnil, hoci bol o to požiadaný. Bod 4 - námietka, že Obvodný banský úrad prehliadol ako podklad pre rozhodnutie písomné stanovisko združenia Kremnica nad Zlato z 25.02.2014 - vyjadrenie účastníka konania k správnemu konaniu o povolenie banskej činnosti v podzemí - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec: K absencii možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu, ktorý spis nebol žurnalizovaný, žalovaný uviedol, že splnomocnený zástupca odvolateľa č. 12 odmietol nahliadnuť do nežurnalizovaného spisu, pričom prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v zmysle platného Registratúrneho poriadku Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov schváleného Ministerstvom vnútra SR - Štátnym ústredným banským archívom v Banskej Štiavnici, v ktorom sa nepožaduje zviazanie spisu, preto sú v spise voľné listiny a kompletná žurnalizácia sa vykonáva až pri uzavretí spisu a jeho vyvedení ad acta. Zástupca odvolateľa č. 12 bol poučený o tom, že má právo nahliadať do spisu na obvodnom banskom úrade. K nedostatkom žiadostí a podkladov predložených žiadateľom (POPD nie je podpísaný žiadateľom spôsobom stanoveným v Obchodnom registri, predložený POPD podľa prílohy č. 3 nezodpovedá pojmovo základnému zámeru celej navrhovanej činnosti, ktorou je ťažba v podzemí, nejedná sa o otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk, ale pojmovo napĺňa navrhovaná činnosť zákonné kritériá pre ložiskový geologický prieskum výhradného ložiska a podľa odvolateľa mal preto žiadateľ žiadať o povolenie podľa § 18a písm. a/ zák. č. 51/1988 Zb., nie o povolenie podľa § 18a písm. b/ zák. č. 51/1988 Zb. Z obsahu POPD je podľa odvolateľa zrejmé, že zámerom žiadateľa nie je hlbinná ťažba, ale ťažba povrchová, resp. ložiskový geologický prieskum výhradného ložiska. Žiadosť ani Plán otvárky preto nespĺňa podmienky pre povolenie danej činnosti; žiadateľ nepredložil žiadnu dohodu o vyriešení stretu záujmov v zmysle právnych predpisov, žiadosť je preto neúplná, čo zakladá dôvod pre zastavenie konania; banský úrad je povinný podľa § 18b ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 51/1988 Zb. v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúmať najmä úplnosť Plánu a dokumentácie, vyriešenie stretov záujmov a v zmysle § 18b ods. 2 prvá veta zák. č. 51/1988 Zb. banský úrad povolí banskú činnosť len v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok: 1/ predložená dokumentácia musí byť úplná a správna a 2/ musí dôjsť k vyriešeniu stretu záujmov. Podľa odvolateľa nebola ani jedna z uvedených základných podmienok pre povolenie navrhovanej banskej činnosti splnená. Povolenie navrhovanej banskej činnosti je preto v priamom rozpore s § 18b ods. 2 zák. č. 51/1988 Zb.). Žalovaný v reakcii na uvedené námietky odvolateľa č. 12 poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vo vzťahu k plnej moci pre zástupcu žiadateľa, ktorú vyhodnotil tak, že uvedená plná moc bola udelená v súlade so zápisom v Obchodom registri. K námietke týkajúcej sa absencie dohody o vyriešení stretu záujmov medzi žiadateľom a odvolateľom č. 12 (občianske združenie Kremnica nad Zlato) poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Žiar nad Hronom, ktorý rozhodol, že „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici" sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z., keďže náplňou činnosti odvolateľa č. 12 je ochrana životného prostredia pri banskej činnosti, že v dobývacom priestore Kremnica. Žalovaný poukázal na § 33 ods. 2 Banského zákona, podľa ktorého povinnosť uzavrieť písomnú dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety vyriešili pri určení chráneného ložiskového územia, dobývacieho priestoru, pri predchádzajúcom povolení otvárky, prípravy alebo dobývania ložiska v dotknutom území alebo pri projektovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii bane a lomu a ak postup pri ich riešení ustanovujú osobitné predpisy. Keďže spôsob riešenia stretu záujmov medzi žiadateľom a občianskym združením Kremnica nad Zlato ochraňujúcim životné prostredie v Kremnici ustanovujú osobitné predpisy (napr. zák. č. 24/2006 Z.z.), nebolo podľa žalovaného potrebné vzhľadom na § 33 ods. 2 Banského zákona uzavrieť dohodu o riešení stretu záujmov. Podľa žalovaného ostatné strety záujmov žiadateľ vyriešil a prvostupňový orgán správne posúdil, že účastníci konania podľa § 18 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb., ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti budú dotknuté povolenou činnosťou, (ale nie sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým účasť v konaní prislúcha podľa zák. č. 24/2006 Z.z.) nevzniesli žiadne pripomienky k tejto činnosti a s povolením banskej činnosti súhlasili. Rovnako dotknuté orgány štátnej správy podľa žalovaného súhlasili s banskou činnosťou. Prvostupňový správny orgán správne posúdil, že predložená žiadosť a dokumentácia je úplná a správna a že k vyriešeniu stretu záujmov došlo. K námietke o nedostatku legitimácie žiadateľa žiadať o povolenie navrhovanej banskej činnosti žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na námietky týkajúce sa údajne neplatných prevodov dobývacieho priestoru Kremnica, reagoval tak, že predmetné námietky sú názorom Mesta Kremnica, resp. občianskeho združenia Kremnica nad Zlato, pričom nesúvisia s predmetnou vecou. Podľa žalovaného žiadateľ je držiteľom dobývacieho priestoru Kremnica a bol oprávnený požiadať o povolenie banskej činnosti, pretože organizácii nezaniklo právo dobývať výhradné ložisko v dobývacom priestore Kremnica podľa § 27 ods. 13 Banského zákona (lehota podľa zmluvy o prevode dobývacieho priestoru Kremnica uplynie 30.06.2014) a . je držiteľom banského oprávnenia z 13.11.2008 vydaného obvodným banským úradom, pričom dokument je uvedený v napadnutom rozhodnutí medzi dokladmi doloženými spolu so žiadosťou. K námietke, že prvostupňový orgán verejnej správy mal prerušiť konanie do vyriešenia predbežnej otázky, keďže v čase vydania prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy prebiehali na súdoch a orgánoch štátnej správy rozhodovacie procesy, ktorých výsledky mohli mať na spôsob predbežných otázok zásadný význam pre povolenie navrhovanej banskej činnosti (preskúmavacie konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom zo dňa 11.11.2013, ktorým rozhodol, že zámer sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z., konanie o upozornení prokurátora vo veci zmenšenia dobývacieho priestoru z dôvodu, že Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici podala obvodnému banskému úradu upozornenie podľa § 28 ods. 1 a 2 zák. č. 153/2001 Z.z. zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov pre nečinnosť vo veci návrhu Mesta Kremnica na zmenu (zmenšenie) dobývacieho priestoru Kremnica). Odvolateľ č. 12 namietal, že meritórne rozhodnutie v tejto fáze konania je predčasné a bolo dôvodné, aby prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím prerušil predmetné správne konanie v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku až do vyriešenia vyššie uvedených predbežných otázok. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že konanie na Krajskom súde v Banskej Bystrici o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom z 11.11.2013 nesúvisí s konaním o povolenie banskej činnosti v dobývacom priestore Kremnica, pretože existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie štátneho orgánu, u ktorého platí prezumpcia správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak, a preto nebol dôvod na prerušenie konania. Vo vzťahu ku konaniu o upozornení prokurátora vo veci zmenšenia dobývacieho priestoru žalovaný poukázal na tú časť rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, v ktorej prvostupňový orgán reagoval na uvedenú námietku s tým, že návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania vo veci zmeny dobývacieho priestoru Kremnica je nepodložený, pretože s týmto správnym konaním nesúvisí a takéto konanie nemôže byť prekážkou v konaní vo veci povolenia banskej činnosti. Žalovaný považoval takéto odôvodnenie za postačujúce. K námietke pre pochybnosti o nepredpojatosti žalovaný uviedol, že predseda obvodného banského úradu O.. T. nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci rozhodnutím z 12.03.2014. Bod 5 - námietka, že charakter banskej činnosti nebude mať pozitívny dopad na surovinovú politiku SR a dobývanie ložiska nie je vo verejnom záujme obyvateľov Mesta Kremnica (odvolatelia č. 7, 8 a 13): Žalovaný poukázal na kapitolu II.2. Aktualizácie surovinovej politiky SR pre oblasť nerastných surovín schválenej Uznesením Vlády SR č. 722 zo dňa 14.07.2004 v súvislosti s aktuálnou cenou zlata na svetovom trhu, podľa ktorej pokračuje dobývanie zostávajúcich zásob zlato-strieborných rúd na žile Svetozár v Hodruši-Hámroch, v rámci „zlatého programu" a uvažuje sa s vyhľadávacím prieskumom v okolí ložiska. Dobývanie ostatných rudných surovín na overených ložiskách vo väčšine prípadov s nebilančným alebo s malým objemom geologických zásob bez dotácií zo štátneho rozpočtu v najbližšej budúcnosti neprichádza do úvahy. Celú spotrebu týchto komodít bude potrebné zabezpečovať dovozom. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že ak sa žiadateľ rozhodol dobývať ložisko bez štátnych dotácií, bude to pre Slovensko len prínosom, s ktorým sa v surovinovej politike nepočítalo. Navyše za vydobytý nerast žiadateľ zaplatí úhradu, ktorá je príjmom Environmentálneho fondu. Na výhradnom ložisku drahokovových rúd Au, Ag Kremnica žiadateľ zrealizoval množstvo geologicko-prieskumných prác a vypracoval projekt podrobného geologického prieskumu na roky 2011-2012. Poukaz odvolateľa č. 13 na informáciu uvedenú na webovej stránke špecifikovanej odvolateľom, žalovaný uviedol, že nemôže túto zobrať na vedomie, pretože nie je v úradnom jazyku a vo vzťahu k tomuto konaniu je právne irelevantná. Z uvedenej informácie vyplýva, že výkonný riaditeľ žiadateľa potvrdil informáciu o výsledku odobratých vzoriek na obidvoch stranách štôlne Andrej, ktorá je miestom, kde sa má uskutočniť výberová ťažba. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ rôzne informuje o svojich výsledkoch správne orgány na území SR a na druhej strane svojich akcionárov a médiá vo Veľkej Británii. Podľa žalovaného dobývanie ložiska je v súlade so zásadami a požiadavkami banského zákona tak, ako vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Bod 6 - námietka, že bolo podhodnotené dopravné zaťaženie (odvolatelia č. 7 a 8) a námietka o náraste, hlučnosti a prašnosti v dôsledku dopravy po banskej ceste (odvolatelia č. 2, 10 a 11): Žalovaný uviedol, že vplyv navrhovanej banskej činnosti na životné prostredie bol posudzovaný v konaní vednom OÚ Žiar nad Hronom, v ktorom bolo 11.11.2013 vydané rozhodnutie, v ktorom konajúci úrad konštatoval, že porovnateľné a prijateľné sú obidva porovnateľné varianty navrhovanej činnosti, teda táto otázka už bola podľa žalovaného predmetom iného konania. Bod 7 - námietka, že navrhovaná podzemná ťažba je snahou získať čas na zmenu postoja obyvateľov Kremnice a následná realizácia povrchovej ťažby (odvolatelia č. 2, 10 a 11): Žalovaný uviedol, že pohnútky, ktoré vedú žiadateľa k podaniu žiadosti o povolenie banskej činnosti nie je obvodný banský úrad oprávnený skúmať, môže rozhodovať len o podanej žiadosti z hľadiska jej obsahu a to, či žiadateľ spĺňa náležitosti vyžadované platnými banskými predpismi. Bod 8 - námietka, že OBÚ nerešpektoval návrh vyťažiť celý objem počas roku 2014 (odvolatelia č. 2, 10 a 11): Žalovaný posúdil podanú žiadosť so záverom, že žiadateľom navrhovaný objem dobývania nie je v rozpore so všeobecne platnými predpismi. Pokiaľ by žiadateľ súhlasil s návrhom odvolateľov a chcel by vydobyť celý plánovaný objem počas roku 2014, v zmysle tohto návrhu by musel upraviť aj dokumentáciu. Bod 9 - námietka, že napadnuté rozhodnutie ignoruje práva viac ako 200 záhradkárov, že nesmú byť obťažovaní hlukom, prachom a vibráciami (odvolateľ č. 2): Žalovaný poukázal na rozhodnutie OÚ Žiar nad Hronom z 11.11.2013, v ktorom konaní bol posudzovaný vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie. Bod 10 - námietka nerentabilnosti ťažby (žiadateľ priznal, že počíta s dotovanou ťažbou - odvolateľ č. 9): Žalovaný uviedol, že otázka rentabilnosti ťažby je vecou žiadateľa, ktorá ho nezbavuje povinnosť plniť si riadne svoje záväzky vyplývajúce z právnych predpisov. Bod 11 - námietka, že prvostupňový orgán verejnej správy nedostatočne vyhodnotil problematiku koexistencie banského múzea a ťažby: Žalovaný uviedol, že ide len o názor odvolateľa, pretože prvostupňový orgán sa s touto otázkou riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí (str. 10). Bod 12 - námietka, že Obec Hnúšťa, OÚ Rimavská Sobota, Obec Markušovce, OÚ Spišská Nová Ves a Obec Lúčky neboli prizvaní ako účastníci konania (odvolatelia č. 1, 9 a 13): Žalovaný s poukazom na § 18 ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy konal so všetkými osobami, ktoré sú v zmysle cit. ustanovenia účastníkmi konania, ani žalovaný nezistil skutočnosti odôvodňujúce záver o tom, že uvedené osoby by mali byť účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti. Bod 13 - námietka o pochybnostiach o nezaujatosti O.. T. (odvolatelia č. 1, 12 a 13): Žalovaný k námietke uviedol, že o návrhu na vylúčenie predsedu obvodného banského úradu O.. T. z rozhodovania vo veci zamietol žalovaný rozhodnutím z 12.03.2014, t.j. O.. T. nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Bod 14 - námietka nesúladu zámeru činnosti a POPD (v zámere bolo ako miesto spracovania uvedené Hnúšťa - odvolatelia č. 1, 8, 9 a 13): Žalovaný uviedol, že žalovanému bol v spisovom materiáli predložený POPD z novembra 2013, ktorý rieši na str. 47 technológiu úpravy a zušľachťovania v dvoch alternatívach - využiť úpravňu organizácie GENES a.s. Hnúšťa alebo SABAR s.r.o. Markušovce, pričom žalovaný nemá informáciu o inej verzii POPD. Pokiaľ mal odvolateľ iný dôkaz, mal ho predložiť. Zároveň poukázal na to, že na úpravu a zušľachťovanie sa podľa § 18a zák. č. 51/1988 Zb. nevyžaduje osobitné povolenie obvodného banského úradu a ani predmetom konania o povolenie banskej činnosti nebolo povoľovanie úpravy a zušľachťovania, ani miesto, kde k tomuto procesu bude dochádzať. Skutočnosť, či sa vydobytý nerast bude upravovať v organizácii SABAR s.r.o. Markušovce, alebo v organizácii GENES a.s. Hnúšťa, nemá podľa žalovaného vplyv na toto konanie a rozhodnutie, navyše uvedené upravárenské prevádzky sa nachádzajú mimo územného obvodu Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici a ich činnosť je právoplatne povolená príslušným Obvodným banským úradom v Spišskej Novej Vsi. Bod 15 - námietka, že dobývanie je zamerané výhradne na bohaté časti ložiska, ide o výberovú ťažbu v najlukratívnejšej lokalite (odvolatelia č. 1 a 13): Žalovaný uviedol, že žiadateľ bude dobývať časť zásob ložiska Kremnica - Šturec, ktoré je otvorené z povrchu štôlňou Andrej, z ktorej sa v podloží bude raziť ťažobný prekop slúžiaci na rozfáranie blokov zásob. Navrhované bloky zásob určené na dobývanie sú podľa POPD situované čo najbližšie k otvárkovému prekopu - Andrej štôlni. Zo spôsobu otvárky a prípravy navrhnutej v POPD je podľa žalovaného jednoznačne zrejmé, že zásoby v blokoch, ktoré sa nachádzajú ďalej v banskom poli a v POPD nie sú určené na dobývanie, budú prístupné pre dobývanie aj v budúcnosti. Žalovaný z toho vyvodil, že dobývanie nie je zamerané len na bohaté časti ložiska a že nejde o výberovú ťažbu. Uvedený postup je v súlade s § 10 ods. 2 zák. č. 51/1988 Zb. Bod 16 - námietka, že v prípade navrhovanej činnosti ide o ložiskový geologický prieskum (odvolateľ č. 12): Žalovaný uviedol, že žiadateľ požiadal o povolenie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska v dobývacom priestore Kremnica a k tejto žiadosti predložil predpísanú dokumentáciu podľa prílohy č. 3, vyhl. č. 89/1988 Zb.: POPD 2013-2017, Kremnica - Šturec - Au, Ag, v ktorom je riešené dobývanie podzemným spôsobom. Námietka, že nejde o dobývanie ložiska, ale ide o ložiskový geologický prieskum, je podľa žalovaného nedôvodná. Bod 17 - námietka, že zmluva o nájme medzi žiadateľom ORTAC s.r.o. a š.p. Rudné bane je neplatná a konanie malo byť zastavené, pretože predložený POPD nezodpovedá požiadavkám, keďže sa jedná o ložiskový geologický prieskum (odvolateľ č. 12): Žalovaný uviedol, že v konaní o povolenie banskej činnosti bol predložený súhlas š.p. Rudné bane s vykonávaním banskej činnosti, ktorý sa považuje za vyriešenie stretov záujmov. K platnosti nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že odvolateľ nie je kompetentný posudzovať platnosť alebo neplatnosť zmluvy o prenájme. Takúto kompetenciu nemá ani prvostupňový, ani druhostupňový orgán verejnej správy a tieto nemajú ani kompetenciu zasahovať do zmluvného vzťahu dvoch subjektov. Žalovaný akceptoval právny názor prvostupňového orgánu, ktorý nájomnú zmluvu posúdil ako platnú. Bod 18 - námietka nedostatku poslednej zmluvy o prevode dobývacieho priestoru Kremnica, resp. jej neplatnosti, v dôsledku čoho ORTAC s.r.o. nie je držiteľom dobývacieho priestoru Kremnica (odvolatelia č. 1 a 12): Žalovaný poukázal na rozhodnutie OBÚ z 27.05.2009, ktorý vydal predchádzajúci súhlas k prevodu dobývacieho priestoru Kremnica z organizácie Kremnica Gold s.r.o. Banská Bystrica na organizáciu Kremnica Gold Mining s.r.o. Banská Bystrica (teraz ORTAC s.r.o.), pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.06.2009. Prevod dobývacieho priestoru Kremnica nadobudol účinnosť 30.06.2009 dňom zápisu prevodu dobývacieho priestoru do evidencie dobývacích priestorov. Žalovaný poukázal na názor uvedený k námietke bod 4. Bod 19 - námietka, že konanie o povolení banskej činnosti z dôvodu prebiehajúceho konania o zmenu dobývacieho priestoru Kremnica malo byť prerušené (odvolatelia č. 1 a 12): Žalovaný uviedol, že v konaní boli predkladané návrhy na prerušenie konania, avšak prvostupňový orgán verejnej správy mal právo, nie však povinnosť konanie prerušiť a v prípade, ak konanie neprerušil, dôvod na prerušenie konania nepovažoval za opodstatnený. Žalovaný poukázal na svoj názor vyslovený k námietke v bode 4. Bod 20 - námietka, že v POPD nie sú doriešené a spomenuté ďalšie dôležité skutočnosti (odvolateľ č. 8): Žalovaný uviedol, že POPD má len 53 očíslovaných strán, pokiaľ odvolateľ poukázal na POPD str. 61-67 a 74, nevie sa k takýmto námietkam vyjadriť. Žalovaný v časti IV. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K vyjadreniam k odvolaniu uviedol, že s námietkami účastníkov konania sa vysporiadal prvostupňový správny orgán i žalovaný a k návrhom odvolateľa č. 12 na vykonanie dokazovania uviedol, že tieto dôkazy nie je potrebné žiadať, nakoľko sú dostupné na webových stránkach. V časti V. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uzavrel, že v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v správnom konaní nezistil nedostatky, ktoré by boli dôvodom na jeho zmenu alebo zrušenie. 4. Žalobca 1/ sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a tvrdil, že ním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich z ustanovení zák. č. 44/1988 Zb., zák. č. 51/1988 Zb., § 15, § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") a rozhodnutie zasahuje do práva zaručeného čl. 44 ods. 1, 3 Ústavy SR. Rozhodnutie považoval za nezákonné a navrhol ho zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p., pričom svoje žalobné dôvodné konkretizoval nasledovne: I. Žalobca 1/ namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože žalovaný rozhodol v rozpore s ustanoveniami zák. č. 44/1988 Zb. a zák. č. 51/1988 Zb. a vykonávacími predpismi. Podľa žalobcu mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej správy konanie zastaviť z nasledovných dôvodov: 1. Absencia riešenia stretu záujmov. Žalobca 1/ počas administratívneho konania namietal stret záujmov, ku ktorému vydaním povolenia danej činnosti dôjde. Tvrdil, že stret záujmov doposiaľ nebol riešený. Prílohami žiadosti o povolenie banskej činnosti musia byť podľa žalobcu doklady o vyriešení stretov záujmov vzhľadom na § 17 ods. 2 zák. č. 51/1988 Zb. Splnenie tejto podmienky žalovaný vyhodnotil po právnej stránke nesprávne, pretože takéto doklady žiadateľom neboli predložené. Ďalej poukázal na znenie § 6 ods. 3 písm. a/ vyhl. č. 89/1988 Zb., § 33 ods. 2 a § 33 ods. 6 zák. č. 44/1988 Zb. Poukázal na to, že Mesto Kremnica vyjadrilo viackrát nesúhlas s realizáciou navrhovanej banskej činnosti a to vyjadrením primátorky Mesta Kremnica, ako aj Uznesením mestského zastupiteľstva č. 213/1110 zo 06.10.2011 a č. 226/1111 z 03.11.2011. Mesto Kremnica v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení") združuje všetkých obyvateľov, ktorí majú na území mesta trvalý pobyt a je teda zrejmé, že k stretu záujmov dochádza už len z hľadiska toho, že samotné Mesto Kremnica, na území ktorého sa má činnosť realizovať, nesúhlasí s navrhovanou banskou činnosťou, k čomu sa opakovane niekoľkokrát kvalifikovane vyjadrilo. S navrhovanou banskou činnosťou nesúhlasil ani žalobca 1/, ktorý združuje cca 6 tisíc členov, z ktorých väčšina sú obyvatelia Mesta Kremnica. Ani s Mestom Kremnica, ani so žalobcom 1/ žiadna dohoda o vyriešení stretu záujmov uzatvorená nebola. Žiadateľ teda neuzatvoril s príslušnými orgánmi fyzickými a právnickými osobami (vrátane žalobcu 1/) žiadnu dohodu o riešení stretu záujmov podľa § 33 ods. 2 zák. č. 44/1988 Zb. o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu a po akú dobu. Strety záujmov neboli doposiaľ podľa žalobcu 1/ nikde riešené, neboli riešené pri určovaní dobývacieho priestoru. Žiadateľ podľa žalobcu 1/ teda nesplnil obligatórnu podmienku stanovenú v § 33 ods. 6 zák. č. 44/1988 Zb. Podľa žalobcu 1/ za vyriešenie stretu záujmov nemožno považovať súhlasy vlastníkov niektorých nehnuteľností, ktorí vyjadrili súhlas s realizáciou povoľovanej banskej činnosti na ich pozemkoch. Žalobca 1/ poukázal na to, že v administratívnom konaní predložil ako dôkaz kópiu nájomnej zmluvy č. 7/11 uzatvorenej medzi žiadateľom a š.p. Rudné bane, na základe ktorej si žiadateľ prenajal pozemok KNC parc. č. XXXX. Podľa žalobcu 1/ prvým nedostatkom uvedenej zmluvy pre účely povolenia danej činnosti je, že je uzavretá len do 31.12.2016 a nepokrýva celé obdobie vykonávania činnosti podľa POPD (rok 2017). Druhým nedostatkom je, že táto zmluva je podľa žalobcu 1/ absolútne neplatná pre absenciu podstatných náležitostí v zmysle § 13 ods. 2 zákona NRSR č. 278/1993 Z.z., keďže predmetom prenájmu je vlastníctvo štátu v správe Rudných baní š.p. Žalovaný mal podľa žalobcu 1/ uvedenú právnu otázku vyriešiť na spôsob predbežnej otázky v zmysle § 40 ods. 1 veta za bodkočiarkou Správneho poriadku. Keďže žiadateľ nepredložil žiadnu dohodu o vyriešení stretu záujmov v zmysle citovaných právnych predpisov, žiadosť na povolenie navrhovanej banskej činnosti je neúplná, čo podľa žalobcu 1/ zakladalo dôvod pre zastavenie konania. Žalovaný preto nemal prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, ale mal toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec OBÚ, alebo ho zmeniť tak, že konanie zastaví. 2. Zánik určenia dobývacieho priestoru pre hlbinnú ťažbu. Žalobca 1/ poukázal na to, že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska má v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb. organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. Podľa žalobcu 1/ žiadateľ nemá určený dobývací priestor pre hlbinnú ťažbu, a preto prvostupňový orgán nemal činnosť povoliť, resp. žalovaný nemal potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. Poukázal na to, že žiadateľ nadobudol dobývací priestor na základe zmluvy o prevode dobývacieho priestoru uzatvorenej 17.06.2009 medzi spoločnosťou Kremnica Gold s.r.o. Banská Bystrica ako pôvodným majiteľom a žiadateľom. Podľa žalobcu je takáto zmluva absolútne neplatná, a preto nedošlo k prevodu dobývacieho priestoru na žiadateľa. Dôvodom absolútnej neplatnosti, ku ktorej je povinný žalovaný prihliadať podľa § 40 ods. 1 veta za bodkočiarkou Správneho poriadku, je absencia podstatnej náležitosti stanovenej v § 27 ods. 8 písm. c/ zák. č. 44/1988 Zb. Nedošlo teda k prevodu dobývacieho priestoru žiadateľa a až do uplynutia jeho určenia bol tento dobývací priestor stále určený pôvodnému držiteľovi, t.j. spoločnosti Kremnica Gold s.r.o. Žalobca 1/ poukázal na § 27 ods. 13 písm. a/ zák. č. 44/1988 Zb., ktorý upravuje zánik oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, pričom argumentuje, že spoločnosti Kremnica Gold s.r.o. zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska, pretože od prevodu dobývacieho priestoru Kremnica na základe zmluvy o prevode dobývacieho priestoru Kremnica zo dňa 28.08.2006 uzatvorenej medzi Ludovika Holding s.r.o. Banská Bystrica a spoločnosťou Kremnica Gold s.r.o. uplynulo viac ako 5 rokov a v tejto lehote nezačala výhradné ložisko dobývať v lehote podľa zmluvy z 28.08.2006. Z uvedeného žalobca 1/ vyvodil, že žiadateľ ani ako právny nástupca Kremnice Gold s.r.o. nemá aktívnu legitimáciu na podanie žiadosti o povolenie navrhovanej banskej činnosti, pretože nie je a nestal sa držiteľom dobývacieho priestoru, pričom navyše určenie dobývacieho priestoru zaniklo ex lege podľa § 27 ods. 13 zák. č. 44/1988 Zb. z dôvodu, že Kremnica Gold s.r.o. nezačala predmetné výhradné ložisko dobývať v stanovenej zákonnej lehote od jeho získania. Žalovaný preto nemohol vydané povolenie napadnutým rozhodnutím potvrdiť. 3. Disimulácia skutočne plánovanej činnosti. Žalobca 1/ s poukazom na § 6 ods. 2 písm. c/ bod 1 vyhl. č. 89/1988 Zb. tvrdí, že POPD predložený žiadateľom po obsahovej stránke nezodpovedá pojmovým znakom ťažby v podzemí a v skutočnosti ide o disimuláciu skutočne plánovanej činnosti. Z dokumentu POPD i z jeho vyjadrení na ústnom pojednávaní dňa 18.02.2014 podľa žalobcu 1/ vyplýva, že žiadateľ má záujem o povrchovú ťažbu, nie o ťažbu hlbinnú, čo je zrejmé aj zo špecifikácie objemu povrchovej vyťažiteľnosti uvedenej v pláne otvárky. V danom prípade podľa žalobcu 1/ nemá ísť o otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk, pretože po materiálnej stránke spĺňa navrhovaná činnosť zákonné kritériá pre ložiskový geologický prieskum výhradného ložiska. Keďže zámerom žiadateľa nie je hlbinná ťažba, ale ťažba povrchová, resp. ložiskový geologický prieskum výhradného ložiska, žiadosť ani Plán otvárky podľa žalobcu 1/ nespĺňa podmienky pre povolenie danej činnosti. Žalobca mal teda žiadať o povolenie podľa § 18a písm. a/ zák. č. 51/1988 Zb., nie o povolenie podľa § 18a písm. b/ cit. zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca 1/ vyslovil názor, že prvostupňový orgán verejnej správy a následne žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol po právnej stránke nesprávne. Poukázal na § 18b ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 51/1988 Zb., podľa ktorého banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúma najmä úplnosť plánu a dokumentácie, vyriešenie stretu záujmov. V zmysle § 18b ods. 2 veta prvá zák. č. 51/1988 Zb. banský úrad povolí banskú činnosť len v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok a to, že predložená dokumentácia je úplná a správna a súčasne musí dôjsť k vyriešeniu stretu záujmov. V preskúmavanom prípade ani jedna z týchto dvoch základných podmienok pre povolenie navrhovanej banskej činnosti nebola splnená, pretože ani POPD nie je úplný ani správny a ani nijakým spôsobom nedošlo k vyriešeniu stretu záujmov dohodou s dotknutými subjektmi. Preto povolenie navrhovanej banskej činnosti je podľa žalobcu 1/ v priamom rozpore s § 18b ods. 2 zák. č. 51/1988 Zb., čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Uvedené dôvody sú dané aj vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. II. Žalobca 1/ namietal ďalej nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože napadnuté rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku a je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca 1/ poukázal na to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy vyčítal, že v ňom úplne absentuje uvedenie zákonných ustanovení, podľa ktorých prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k uvedenej námietke uviedol, že tento nedostatok odstránil uvedením právnych predpisov v napadnutom rozhodnutí. Uvedený postup žalobca považuje za vadný a nesúhlasí s ním. Keďže sa v prvostupňovom rozhodnutí neuvádzajú vôbec žiadne ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých prvostupňový orgán rozhodoval, žalovaný ako odvolací orgán nemohol mať žiadnu predstavu o tom, podľa akých právnych predpisov bolo rozhodnuté. Poukázal na § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého sa vyžaduje, aby v rozhodnutí správneho orgánu bolo uvedené, ako správny orgán použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žalobca 1/ namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce uvádza, že proces povoľovania banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk upravuje „najmä", pričom na ďalších šiestich stranách pokračuje v citácii ustanovení rôznych právnych predpisov. Podľa žalobcu 1/ však nestačí, že žalovaný uvedie v napadnutom rozhodnutí to, ktoré právne predpisy upravujú proces povoľovania banskej činnosti, prípadne ktoré tento proces upravujú „najmä", správny orgán má uviesť to, ktoré právne predpisy boli pri rozhodovaní žalovaného použité a najmä to, ako boli použité (správna úvaha) a nie to, ktoré prípadne použité mohli byť. Uvedené pochybenie podľa žalobcu 1/ zásadným spôsobom zaťažuje napadnuté rozhodnutie vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti, pretože to zbavuje žalobcu a ostatných účastníkov konania možnosti urobiť si predstavu, či správna úvaha prvostupňového orgánu i žalovaného, ktorou sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil, zodpovedá zákonným požiadavkám a ustanoveniam zákona. Súčasne to zbavuje aj žalovaného možnosti preskúmať, či prvostupňový orgán dôsledne aplikoval zákonné ustanovenia hmotného a procesného charakteru, hoci žalovaný to paradoxne posúdil bez toho, aby vedel, aké právne predpisy v danej veci prvostupňový orgán aplikoval. Použitím správnej úvahy podľa žalobcu 1/ nie je taký postup, kedy prvostupňový OBÚ v rozhodnutí neuvedie žiadne právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval, ani taký postup, kedy žalovaný ako odvolací orgán v rozhodnutí len uvedie právne predpisy, ktoré „najmä" upravujú proces povoľovania banskej činnosti bez toho, aby uviedol, ako použil správnu úvahu pri použití týchto právnych predpisov, pričom sa však z rozhodnutia ani nedá identifikovať, ktoré z nich a ako boli použité. Žalobca 1/ nesúhlasil s argumentáciou žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ uviedol, že neexistujú žiadne ďalšie právom chránené objekty alebo záujmy ohrozené banskou činnosťou, vo vzťahu ku ktorým by vyriešenie stretov záujmov bolo v danom prípade potrebné, pričom poukázal na predloženie dokladov o vyriešení stretov záujmov s vlastníkmi dotknutých pozemkov a rozhodnutie OÚ Žiar nad Hronom z 11.11.2013, ktorým bolo v zisťovacom konaní rozhodnuté, že daný zámer sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. Z uvedeného dospel žalovaný k nesprávnemu záveru, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania zodpovedá záveru, že účastníci predmetného správneho konania nebudú dotknutí povolením banskej činnosti. Podľa žalobcu 1/ nemá oporu v právnej úprave, aby prvostupňový orgán verejnej správy alebo žalovaný považoval rozhodnutie zo zisťovacieho konania o tom, že zámer sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z.z. za nahradenie povinnosti riešiť strety záujmov, pretože riešenie stretov záujmov pokrýva širší rozsah spoločenských a právnych vzťahov k objektom a záujmom, než rieši zák. č. 24/2006 Z.z. Žalovaný sa ďalej podľa žalobcu 1/ nesprávne vysporiadal s aplikáciou ust. § 33 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb. Nesúhlas jedného z dotknutých subjektov (Mesto Kremnica a žalobca 1/) nemôže podľa žalobcu 1/ vyústiť do záveru, že stret záujmov je vyriešený alebo do záveru, že ho riešiť netreba. Takýto výklad je nelogický a nemá oporu v § 33 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb. Žalobca 1/ ďalej namietal, že žalovaný sa dostatočne ani logicky nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v stanovisku z 25.02.2014. Žalobca 1/ v predmetnom stanovisku namietal, že žiadateľ si nesplnil povinnosť podľa § 33 ods. 2 zák. č. 44/1988 Zb. a že uvedené nesplnenie tejto povinnosti zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy bolo prehliadnuté. Žalobca 1/ odcitoval predmetné ustanovenie a následne uviedol výklad cit. ustanovenia s tým, že použitie spojky „a" v druhej vete cit. ustanovenia vyjadruje nevyhnutnosť kumulatívneho splnenia oboch podmienok pre oslobodenie od povinnosti uzatvoriť dohodu o riešení stretov záujmov súčasne. Ak by aj bola splnená druhá podmienka, čo žalobca 1/ vylučuje, nie je možné uvedenú výnimku uplatniť, pretože nebola splnená prvá podmienka, t.j. že strety záujmov už boli vyriešené pri určení chráneného ložiskového územia dobývacieho priestoru pri predchádzajúcom povolení otvárky, prípravy alebo dobývania ložiska v dotknutom území alebo pri projektovaní výstavby alebo rekonštrukcii bane a lomu. Žalobca by akceptoval výklad žalovaného len v prípade, ak by v danom prípade bola použitá spojka „alebo", avšak o takýto prípad nejde. Žiadateľ teda podľa žalobcu 1/ je oslobodený od povinnosti písomne uzatvoriť dohodu o riešení stretov záujmov práve a len vtedy, keď sú splnené obe podmienky súčasne. To však nie daný prípad. Žalovaný vo svojom odôvodnení podľa žalobcu 1/ dospel bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto postupu k takému záveru, ktorý je v rozpore so znením zákona. Žalobca 1/ namietol nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia aj v tom, že v napadnutom rozhodnutí sa konštatuje, že žiadateľ bol oprávnený požiadať o povolenie banskej činnosti, pretože žiadateľovi nezaniklo právo dobývať výhradné ložisko v dobývacom priestore Kremnica podľa § 27 ods. 13 zák. č. 44/1988 Zb., pretože táto lehota by žiadateľovi uplynula až 30.06.2014. Uvedeným spôsobom žalovaný reagoval na námietku žalobcu, že žiadateľ nemá aktívnu legitimáciu na podanie žiadosti o povolenie banskej činnosti, pretože dobývací priestor nebol na žiadateľa platne prevedený. Takéto strohé vysporiadanie sa s námietkou žalobcu 1/ považuje žalobca 1/ za nedostatočné. Žalobca 1/ totiž poukazoval na to, že zmluva o prevode dobývacieho priestoru je absolútne neplatná pre absenciu podstatnej náležitosti, pričom k tejto námietke sa žalovaný nijako relevantne nevyjadril. Podľa žalobcu je otázka, či žiadateľ disponuje dobývacím priestorom na základe platnej zmluvy o prevode dobývacieho priestoru natoľko významná, že je nevyhnutné, aby sa v rámci predbežnej otázky s touto námietkou oba konajúce správne orgány vysporiadali podľa § 40 ods. 1 veta za bodkočiarkou Správneho poriadku. Na túto povinnosť však žalovaný úplne rezignoval. Žalobca 1/ ďalej namietal, že žalovaný sa riadne a logicky nevysporiadal s námietkou, že v danom prípade ide v skutočnosti o ložiskový geologický prieskum, nie o dobývanie ložiska. Žiadateľ totiž podľa žalobcu 1/ nevykonáva žiadne dobývanie, počas ktorého by mal byť vykonaný ďalší prieskum ložiska. Argumentácia žalovaného, podľa ktorej nie je povoľovaná činnosť prieskumom ložiska, ale dobývaním (hoci sa v skutočnosti javí, že ide len o prieskum) s tým, že žiadateľ môže v budúcnosti prieskum ložiska vykonať, považuje žalobca 1/ za nelogickú a nemajúcu oporu v právnej úprave. Žalobca 1/ napokon namietal, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkou týkajúcou sa absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č. 7/11 uzatvorenej medzi žiadateľom a Rudnými baňami š.p., ako správcom majetku, o prenájme pozemku parc. č. 2463. Žalobca 1/ poukázal na to, že podľa § 40 ods. 1 veta za bodkočiarkou Správneho poriadku má žalovaný nielen právo, ale aj povinnosť vysporiadať sa s predbežnou otázkou týkajúcou sa platnosti danej zmluvy. Na túto svoju povinnosť žalovaný úplne rezignoval a nelogicky uviedol, že sa pridržiava názoru prvostupňového orgánu verejnej správy o platnosti danej zmluvy. V rozhodnutí prvostupňového orgánu sa však uvádza, že prvostupňový orgán platnosť tejto zmluvy posúdiť nemôže, t.j. nekonštatoval ani platnosť ani neplatnosť. Podľa žalobcu 1/ je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pri tak závažnej povoľovacej činnosti, akou je povolenie hlbinnej ťažby, nedostatočné a nesplňujúce kritériá stanovené v § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré právne predpisy aplikoval a ako ich aplikoval (správna úvaha), pričom sa súčasne s námietkami a podaniami žalobcu a ostatných účastníkov nedostatočne vysporiadal. Uvedená skutočnosť podľa žalobcu 1/ zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Žalobca 1/ súčasne požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. Na základe vyššie uvedených námietok žalobca 1/ žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca 1/ si uplatnil náhradu trov konania. 5. Žalobca 2/ sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a tvrdil, že ním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch vyplývajúcich z Ústavy SR, zák. č. 44/1988 Zb., zák. č. 51/1988 Zb., vyhl. č. 89/1988 Zb., zák. č. 369/1990 Zb., § 15, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom rozhodnutie zasahuje do práva zaručeného čl. 44 ods. 1 a 3 Ústavy SR. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu 2/ nezákonné a navrhol ho zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ až e/ O.s.p. Žalobca 2/ svoje žalobné dôvody konkretizoval nasledovne: I. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca Poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval viaceré ustanovenia zák. č. 51/1988 Zb., zák. č. 44/1988 Zb., vyhl. č. 89/1988 Zb. s tým, že sa domnieva, že týmto nedostatok v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorý neuviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval, žalovaný odstránil. Takýto postup podľa žalobcu 2/ nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Ak by bol žalovaný uviedol, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, bol by zistil, že jeho úvahy sú nesprávne. II. Neúplná a nesprávna žiadosť navrhovateľa. Žalobca 2/ poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý konštatoval, že žiadosť o povolenie banskej činnosti podala oprávnená organizácia a POPD obsahuje všetky náležitosti predpísané vyhl. č. 89/1988 Zb., pričom navrhovateľ predložil doklady o vyriešení stretov záujmov. Žalobca 2/ sa však domnieva, že žiadosť žiadateľa nespĺňa podmienky zák. č. 51/1988 Zb., ktoré špecifikoval žalobca 2/ nasledovne: 1. Vzhľadom na zmluvu o prevode dobývacieho priestoru na navrhovateľa, ktorá nie je v súlade so zák. č. 44/1988 Zb. nie je spoločnosť ORTAC s.r.o. oprávnenou organizáciou na podanie žiadosti o povolenie banskej činnosti. 2. Navrhovateľ nepredložil spolu so žiadosťou doklady o vyriešení stretov záujmov v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 51/1988 Zb., ani neuzatvoril žiadne dohody o vyriešení stretov záujmov podľa § 33 ods. 2 zák. č. 44/1988 Zb. 3. Pokiaľ by aj žiadateľ nevedel, že Mesto Kremnica žiada vyriešiť strety záujmov, mal o tom vedomosť prvostupňový orgán verenej správy zo žiadosti Mesta Kremnica o zmenu dobývacieho priestoru, keďže Mesto Kremnica v tejto žiadosti viackrát upozorňovalo na neriešené strety záujmov. Podľa žalobcu 2/ mal preto prvostupňový orgán verejnej správy postupovať podľa § 17 ods. 3 zák. č. 51/1988 Zb. a vyzvať žiadateľa na doplnenie žiadosti. Žalobca 2/ ďalej uviedol, že rozhodnutie OÚ Žiar nad Hronom z 11.11.2013 sa nevzťahuje na predložený Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013-2017 Kremnica - Šturec - Au, Ag. 4. Prvostupňový orgán mal podľa § 18b ods. 1 písm. a/ zák. č. 51/1988 Zb. preskúmať úplnosť plánu a dokumentácie a podľa § 18b ods. 1 písm. b/ cit. zákona vyriešenie stretov záujmov. 5. Len v prípade, ak je podľa § 18b ods. 2 zák. č. 51/1988 Zb. predložená dokumentácia úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov záujmov, obvodný banský úrad povolí banskú činnosť. Uvedené fakty a citované ustanovenia zákonov žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevzal podľa žalobcu 2/ do úvahy, neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca 2/ sa v žalobe následne vyjadril k jednotlivým bodom uvedeným v bode II. žaloby. K nezákonnému prevodu dobývacieho priestoru na navrhovateľa (žiadateľa) žalobca 2/ poukázal na rozhodnutie Obvodného banského úradu Banská Bystrica z 27.05.2009 o prevode dobývacieho priestoru Kremnica Au, Ag rúd z organizácie Kremnica Gold s.r.o. Banská Bystrica na organizáciu Kremnica Gold Mining s.r.o. Banská Bystrica a na ust. § 27 ods. 8 zák. č. 44/1988 Zb. upravujúceho všeobecné náležitosti návrhu zmluvy o prevode dobývacieho priestoru. Argumentoval, že v zmluve o prevode dobývacieho priestoru zo dňa 17.06.2009 úplne absentujú: informácia o riešení stretov záujmov, odborných, technických, finančných a odbytových možnostiach na dobývanie ložiska, vyhlásenie preberajúcej organizácie v zmysle písm. g/ o výsledkoch doterajšej banskej činnosti preberacej organizácie (písm. h/), pričom odovzdávajúca organizácia vykonávala ako banskú činnosť na ložisku Šturec len zabezpečenie lomu, zabezpečenie banských diel a sprístupňovanie banských diel pre múzejné účely (štôlňa Andrej). Podľa žalobcu 2/ preto zmluva nenaplnila požiadavky § 27 ods. 8 písm. c/, g/ a h/ zák. č. 44/1988 Zb. Vzhľadom na nedostatky zmluvy mal podľa žalobcu 2/ prvostupňový orgán verejnej správy žiadosť o prevod dobývacieho priestoru Kremnica zamietnuť podľa § 27 ods. 9 zák. č. 44/1988 Zb. Vzhľadom na to, že podľa žalobcu 2/ je zmluva o prevode dobývacieho priestoru neplatná a spoločnosť Kremnica Gold Mining s.r.o. sa nestala organizáciou, na ktorú bol prevedený dobývací priestor Kremnica Au, Ag rúd, legitimita dobývacieho priestoru predstavuje podľa žalobcu 2/ základnú otázku konania vo veci povolenia banskej činnosti v dobývacom priestore Kremnica. Rovnako žalobca 2/ poukázal na to, že na ústnom pojednávaní dňa 18.02.2014 Mesto Kremnica upozornilo, že posledný prevod dobývacieho priestoru nebol v súlade so zák. č. 44/1988 Zb. Žalovaný uvedené fakty ignoroval a stotožnil sa s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, že tieto sú len názorom Mesta Kremnica, resp. občianskeho združenia Kremnica nad Zlato, pričom nesúvisia s predmetnou vecou. K námietke o neriešení stretov záujmov žalobca 2/ poukázal na § 10 ods. 1 písm. d/ zák. č. 44/1988 Zb., § 33 ods. 2 zák. č. 44/1988 Zb. a § 6 ods. 3 písm. a/ vyhlášky, ktoré stanovujú žiadateľovi o povolenie banskej činnosti riešiť včas strety, záujmy, povinnosť uzavrieť písomnú dohodu príslušnými orgánmi fyzickými a právnickými osobami, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa ods. 1 o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu alebo po akú dobu. Vo vzťahu k splneniu podmienok § 33 ods. 2 veta druhá zák. č. 44/1988 Zb. žalobca 2/ poukázal na to, že odkaz 11/ v cit. ustanovení hovorí napr. o Zákone vodách, lesoch, pamiatkovej starostlivosti, ale tiež o Zákone o obecnom zriadení. Žiadateľ bol povinný priložiť k žiadosti o povolenie banskej činnosti doklady o vyriešení stretov záujmov. Žalobca 2/ poukázal na ust. § 4 ods. 3 písm. d/ Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec pri výkone samosprávy o.i. vydáva stanovisko k umiestneniu prevádzky na území obce. Neriešenie stretu záujmov mesta a ťažobných zámerov je dlhodobé, tento problém je známy aj žalovanému i prvostupňovému správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Žalobca 2/ namietal, že k jeho návrhu o prerušenie konania do rozhodnutia o návrhu na zmenu dobývacieho priestoru orgán verejnej správy uviedol, že tento nesúvisí s povolením banskej činnosti, hoci jeho zmena, o ktorej sa koná, môže mať zásadný vplyv na túto banskú činnosť, resp. jej povolenie. Žalobca 2/ poukázal na to, že obyvatelia Mesta Kremnica sa opakovane a viacerými formami vyjadrili k plánovanej ťažbe zlato-strieborných rúd v blízkosti zastavanej zóny cca 1km od Hlavného námestia, v r. 2006 vzniklo občianske združenie Kremnica nad Zlato, pričom nesúhlas s ťažbou zlato-strieborných rúd v Kremnici je uvedený aj v Uznesení Mestského zastupiteľstva č. 1/0602 z 09.02.2006. Rovnako v Uznesení Mestského zastupiteľstva č. 226/111 z 03.11.2011 mesto Kremnica odmietlo zámer žiadateľa, ako aj ťažbu zlato-strieborných rúd v Kremnici generálne. Žalobca 2/ poukázal aj na Surovinovú politiku pre oblasť nerastných surovín a princípy trvalo udržateľného rozvoja. Žalobca 2/ deklaroval, že strety záujmov v dobývacom priestore Au, Ag rúd Kremnica neboli dlhé roky (od jeho vzniku v r. 1961) riešené a dodnes nie sú vyriešené. Plánované dobývanie zlato-strieborných rúd v lokalite Šturec je podľa žalobcu 2/ v rozpore so záujmami Mesta Kremnica. Žalobca 2/ poukázal na Aarhuský dohovor, podľa ktorého má verejnosť právo zúčastňovať sa procesov týkajúcich sa životného prostredia, čo ťažba drahokovových rúd bez pochyby je. Názor verejnosti musia správne orgány brať do úvahy. Žalobca 2/ namietal, že prvostupňový orgán i žalovaný interpretovali ust. § 33 zák. č. 44/1988 Zb. svojvoľne a účelovo, nezaoberali sa dôvodmi Mesta Kremnica a nevysporiadali sa s námietkami jeho obyvateľov združených v mimovládnych organizáciách a občianskej iniciatíve. Považoval za nepravdivé tvrdenie, že účastníci konania, fyzické alebo právnické osoby, ktorých postavenie účastníkov konania vyplýva zo zák. č. 24/2006 Z.z., nebudú dotknutí povolením banskej činnosti. Nesúhlasil s interpretáciou cit. ustanovenia vo vzťahu k zák. č. 24/2006 Z.z. vykonanou žalovaným, keďže medzi osobitnými predpismi uvádzanými v poznámke 11/ v § 33 ods. 2 zák. č. 44/1988 Zb. sa zák. č. 24/2006 Z.z. nenachádza, a preto je celá argumentácia žalovaného podľa žalobcu 2/ nesprávna. Žalobca 2/ ďalej namietal nesúlad zámeru činnosti a POPD. Poukázal na to, že v zámere činnosti „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici - podzemie", ktorý bol predmetom zisťovacieho konania podľa zák. č. 24/2006 Z.z., o ktorom rozhodol Okresný úrad Žiar nad Hronom rozhodnutím z 11.11.2013, sa uvádza, že úprava vyťaženej rudy sa bude vykonávať na upravárenskej linke vo vlastníctve Gemerskej nerudnej spoločnosti (GENES) a.s. v Hnúšti alebo inej podobnej. Flotačný kal sa nechá odsedimentovať v betónovom odkalisku. Sediment sa odvezie na konečné uloženie na skládku suchého flotačného kalu v spoločnosti GENES a.s.. Zák. č. 24/2006 Z.z. nepripúšťa neurčito popísaný proces, OÚ Žiar nad Hronom preto vo svojom rozhodnutí z 11.11.2013 vychádzal z faktu, že úprava rudy sa uskutoční v úpravni spoločnosti GENES a.s. v Hnúšti. Žiadateľ dňa 07.11.2013 doručil žalobcovi 2/ dokument Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013-2017, Kremnica - Šturec - Au, Ag, ktorý predpokladá, že úpravu rudy a aj uloženia odpadu zabezpečí spoločnosť GENES a.s. v Hnúšti, čo bolo v súlade s predloženým zámerom. Po nahliadnutí do spisu na OBÚ v Banskej Bystrici žalobca 2/ zistil, že niektoré strany uvedeného dokumentu boli vymenené a žiadateľ sa rozhodol spracovávať rudnú surovinu v spoločnosti SABAR s.r.o. Markušovce, pričom flotačný odpad by sa mal rovnako ukladať na odkalisku spoločnosti SABAR s.r.o. Takáto alternatíva však nebola skúmaná v rámci zisťovacieho konania, pretože sa líši od popisovaného a hodnoteného zámeru, a teda k nej nebolo vydané žiadne rozhodnutie zo strany OÚ Žiar nad Hronom. Žalobca 2/ upozornil prvostupňový orgán verejnej správy, že v administratívnom spise sa nachádza iná verzia POPD, než žiadateľ doručil Mestu Kremnica. Žalovaný sa s uvedenými faktami vysporiadal len tak, že konštatoval, že na úpravu a zušľachťovanie sa podľa § 18a zák. č. 51/1988 Zb. nevyžaduje osobitné povolenie obvodného banského úradu. Žalobca 2/ poukázal na § 27 ods. 16 zák. č. 44/1988 Zb., podľa ktorého na účely tohto zákona sa dobývaním rozumie činnosť organizácie v dobývacom priestore, prostredníctvom ktorej dôjde k získaniu nerastu z ložiska dobývacími metódami podľa povolenia obvodného banského úradu a platného plánu otvárky, prípravy a dobývania podľa § 32. K získaniu nerastu však dôjde až po úprave a zušľachtení vyťaženej rudy. Rovnako príloha č. 3 vyhl. č. 89/1988 Zb. definuje, čo presne musí obsahovať POPD, o.i. uvádza ako povinnú kapitulu úpravu a zušľachťovanie. Aj keď na úpravu a zušľachťovanie nevydáva obvodný banský úrad osobitné povolenie, podľa žalobcu 2/ miesto úpravy a zušľachťovania je dôležitou informáciou, ktorú musí vyhodnotiť a to najmä vtedy, ak takáto alternatíva nebola skúmaná v rámci zisťovacieho konania, pretože sa líši od popisovaného a hodnoteného zámeru, a teda k nej nebolo vydané žiadne rozhodnutie zo strany OÚ Žiar nad Hronom. Žalobca 2/ navrhol v administratívnom konaní, aby bola žiadosť žiadateľa zamietnutá, pretože rozhodnutie OÚ Žiar nad Hronom z 11.11.2013 sa nevzťahuje na predložený POPD. Prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný sa s týmito faktami nezaoberali a nevyjadrili sa k nim. Žalobca 2/ ďalej namietal nesprávnu kvalifikáciu banskej činnosti, pričom žalobca 2/ dospel k záveru, že pri navrhovanej činnosti sa jedná o ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov podľa § 2 písm. a/ zák. č. 51/1988 Zb., čo vyplýva zo zámeru činnosti, ako aj z predloženého POPD. V zmysle citovaných dokumentov z pohľadu § 2 zák. č. 51/1988 Zb. a vyhl. č. 89/1988 Zb. podľa žalobcu 2/ navrhovaná banská činnosť nepredstavuje otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska, ale ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov. Pokiaľ žalobca 2/ v administratívnom konaní navrhol, aby prvostupňový orgán verejnej správy zamietol žiadosť s tým, že je nesprávne kvalifikovaná, prvostupňový orgán sa k uvedenej argumentácii žalobcu 2/ vôbec nevyjadril. Žalobca 2/ ďalej poukázal na nešetrné využívanie prírodných zdrojov, poukázal na ustanovenia zák. č. 44/1988 Zb. a účel tohto zákona, ako aj na dokument „Surovinová politika SR", z ktorých podľa žalobcu 2/ vyplýva, že ťažba zlato-strieborných rúd v Kremnici by v súčasnosti i blízkej budúcnosti bola nadmerným využívaním a spotrebovaním nerastného bohatstva, čo je v rozpore s čl. 44 Ústavy SR. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy sú podľa žalobcu 2/ povinní tieto záujmy a dokumenty rešpektovať. Správne orgány by mali preskúmať rozpor medzi snahou súkromnej spoločnosti vyťažiť národné nerastné bohatstvo na jednej strane a na strane druhej záujmom občanov Mesta Kremnica o trvalo udržateľný rozvoj a s dokumentami „Surovinová politika SR" a „Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR" s prihliadnutím na čl. 44 Ústavy SR. Žalobca 2/ napokon namietal vylúčenie účastníkov konania a to konkrétne Obce Lúčky a Obce Kremnické Bane z dôvodu, že v ich katastrálnych územiach sa nachádza Dobývací priestor zlato-strieborných rúd Kremnica a Obce Markušovce, na území ktorej by malo dochádzať k zušľachťovaniu nerastu. Žalobca 2/ navrhol odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhol rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 6. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobám navrhol, aby súd tieto zamietol. V stručnosti poukázal na priebeh administratívneho konania a vyjadril sa k jednotlivým bodom žaloby žalobcu 1/ i žalobcu 2/: a) K námietke žalobcu 1 o nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu absencie riešenia stretu záujmov (podrobne špecifikovaná v bode 4.I.1. tohto rozsudku) žalovaný uviedol, že žalobca 1 si nesprávne vysvetľuje pojmy „ohrozené" objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov a „dotknuté" práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania. Poukázal na to, že riešenie stretov záujmov podľa § 33 Banského zákona upravuje len postup, ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov (11), objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb. V takom prípade sú organizácie, orgány a fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. Žalovaný poukázal na právne predpisy, ktoré boli uvedené v poznámke č. 11. Ďalej poukázal na doklady o vyriešení stretov záujmov, ktoré predložil žiadateľ k žiadosti. Konštatoval, že banskou činnosťou plánovanou žiadateľom v POPD nedochádza k inému ohrozeniu objektov a záujmov chránených ďalšími osobitnými predpismi príkladmi uvedenými v poznámke pod čiarou k odkazu 11. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol jediný stret záujmov, resp. ak takýto stred existuje nenavrhol postup, ktorý by umožňoval využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany žalobcom 1/ uvedených objektov a záujmov podľa § 33 ods. 1 Banského zákona a uzavrieť dohodu podľa § 33 ods. 2 veta prvá Banského zákona. Na stanoviská, alebo námietky účastníkov konania, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté, sa podľa žalovaného riešenie stretov záujmov podľa § 33 nevzťahuje. So stanoviskami a námietkami účastníkov konania, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté, sa podľa žalovaného, prvostupňový orgán riadne vysporiadal, o námietkach rozhodol a rozhodnutie odôvodnil. Pokiaľ žalobca 1/ poukázal na uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Kremnica, ktorými mesto Kremnica vyjadrilo nesúhlas s realizáciou banskej činnosti, žalovaný uviedol, že uvedené uznesenia nesúvisia so správnym konaním o povolenie banskej činnosti, ktoré začalo až 16.01.2014. Pokiaľ žalobca 1/ spochybňoval platnosť nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žiadateľom a š.p. Rudné bane Banská Bystrica, žalovaný akceptoval právny názor prvostupňového orgánu, ktorý nájomnú zmluvu posúdil ako platnú, pričom žalobca 1/ nie je kompetentný posudzovať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o prenájme. Žiadateľ navyše predložil súhlas š.p. Rudné bane s vykonávaním banskej činnosti. K námietke žalobcu 1/, v ktorej spochybňuje právo žiadateľa na dobývanie výhradného ložiska, poukazuje na nedostatky zmluvy o prevode dobývacieho priestoru Kremnica podľa § 27 ods. 8 Banského zákona a na zánik oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska prevádzajúcej organizácie Kremnica Gold (podrobne špecifikovaná v bode 4.I.2 tohto rozsudku), žalovaný poukázal na ust. § 27 ods. 7 a 10 Banského zákona, v zmysle ktorých bol Obvodným banským úradom vydaný predchádzajúci súhlas na uzavretie zmluvy o prevode dobývacieho priestoru rozhodnutím z 27.05.2009, právoplatným 16.06.2009. Dobývací priestor Kremnica bol prevedený k 30.06.2009. K námietke žalobcu 1/, v ktorej spochybnil zámer žiadateľa vykonávať otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska Au, Ag v DP Kremnica podzemným spôsobom (podrobne špecifikovaná v bode 4.I.3 tohto rozsudku), žalovaný poukázal na § 2 zák. č. 51/1988 Zb., ktorý definuje banskú činnosť. Žiadateľ nepožiadal o vykonávanie banskej činnosti podľa § 2 písm. a/ cit. zákona (ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov výhradných ložísk), ale žiadateľ majúci zámer výhradné ložisko dobývať podal žiadosť a vypracoval dokumentáciu podľa prílohy č. 3 vyhl. č. 89/1988 Zb., pričom POPD podrobne rozpracoval spôsob dobývania výhradného ložiska (dobývanie chodbicovaním so zakladaním vyrúbaných priestorov chudobnou betónovou zmesou). Z predloženej žiadosti a dokumentácie, podľa žalovaného, jednoznačne vyplýva, že žiadateľ mal zámer ložisko dobývať podzemným spôsobom. Ložiskový geologický prieskum je povinný žiadateľ vykonávať v rámci povoleného dobývania ložiska, a týmto sa predpokladá overenie ďalších zásob drahokovových rúd ložiska Kremnica Au, Ag a tým navýšenie nerastného bohatstva SR. Žalovaný preto konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie i rozhodnutie žalovaného nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. b) K námietke žalobcu 1/ o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (podrobne špecifikovaná v bode 4.II. tohto rozsudku) žalovaný uviedol, že konanie na prvom a druhom stupni správneho orgánu tvorí jeden celok a žalovaný, ako odvolací orgán môže sám napraviť rozhodnutie, a to aj vo vzťahu k právnym nedostatkom. Postup, keď doplnil prvostupňové rozhodnutie, je podľa žalovaného v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Poukázal na ustanovenia zák. č. 51/1988 Zb., z ktorých vyplýva, že žalovaný musí mať, a aj má, dokonalú predstavu podľa akých právnych predpisov prvostupňový orgán rozhodoval. Pokiaľ žalobca 1/ namietal, že sa žalovaný nesprávne vysporiadal s § 33 ods. 1 Banského zákona, nesprávne a nelogicky sa vysporiadal so stanoviskom žalobcu 1/ z 25.02.2014, s námietkou, že v tomto danom prípade ide o ložiskový geologický prieskum a nie dobývanie ložiska, ako aj s námietkou absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi š.p. Rudné bane Banská Bystrica a žiadateľom, žalovaný uviedol, že s týmito námietkami sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k žalobe žalobcu 1/ tak, ako je vyššie uvedené. Žalovaný nepovažuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. K námietke žalobcu 2/ o neúplnej a nesprávnej žiadosti žiadateľa žalovaný vo vzťahu k zmluve o prevode dobývacie priestoru Kremnica a zániku práva na dobývanie výhradného ložiska s dôsledkom, že žiadateľ nie je oprávnenou organizáciou na podanie žiadosti o povolenie banskej činnosti, žalovaný uviedol argumentáciu zhodne, ako je uvedené v bode 6. písm. a) tohto rozsudku. Rovnako vo vzťahu k námietke o nepredložení dokladov o vyriešení stretov záujmov v zmysle § 33 Banského zákona sa žalovaný vyjadril zhodne, ako je uvedené v bode 6. písm. a) tohto rozsudku. Navyše poukázal na to, že žiadateľ žalobcu 2/ požiadal o súhlas s vykonávaním banskej činnosti špecifikovanej v priloženom POPD, ktorá bola doručená žalobcovi 2/ dňa 07.11.2013. Žiadateľ dodnes nedostal odpoveď na svoju žiadosť, teda žiadosť o súhlas s vykonávaním banskej činnosti, resp. návrh na riešenie stretov záujmov nebola vybavená (bola ignorovaná). Ďalej žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu 2/ zo 17.02.2014 a 24.02.2014, v ktorých žiadal konanie o žiadosti žiadateľa prerušiť alebo zamietnuť, pretože Mesto Kremnica a jeho občania vyjadrili svoju nevôľu a nesúhlas s banskou činnosťou. Podľa žalovaného v týchto vyjadreniach žalobca 2/ neuviedol jediný stret záujmov, resp. ak taký stret existuje, nenavrhol postup, ktorý by umožňoval využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany žalobcom 2/ uvedených objektov a záujmov podľa § 33 ods. 1 Banského zákona a uzavrieť dohodu podľa § 33 ods. 2 veta prvá Banského zákona. Pokiaľ žalobca 2/ poukazoval na rozbor dokumentácie - POPD, ktorú žiadateľ predložil Okresnému úradu v Žiari nad Hronom do konania o posudzovaní zámeru činnosti na životné prostredie s dokumentáciou predloženou žalobcovi 2/ dňa 07.11.2013 spolu so žiadosťou o súhlas s vykonávaním banskej činnosti špecifikovanej v priloženom POPD a dokumentáciou - POPD predloženou prvostupňovému orgánu verejnej správy, žalovaný uviedol, že nemá k dispozícii dokumentáciu predloženú Okresnému úradu v Žiari nad Hronom. Vyslovil názor, že nie je relevantné, či sa vydobytý nerast bude upravovať v spoločnosti SABAR s.r.o. Markušovce, alebo GENES a.s. Hnúšťa, a táto skutočnosť nemala vplyv na rozhodnutie OÚ Žiar nad Hronom z 11.11.2013. Prvostupňovému orgánu i žalovanému bol predložený POPD z novembra 2013, ktorý rieši technológiu úpravy a zušľachťovania v dvoch alternatívach - využiť ju spoločnosti GENES a.s. Hnúšťa alebo SABAR s.r.o. Markušovce. Podľa žalovaného nejde o nesúlad medzi zámerom činnosti a organizácie a žiadateľom navrhnutým riešením. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 18a zák. č. 51/1988 Zb. sa na úpravu a zušľachťovanie nevyžaduje osobitné povolenie obvodného banského úradu, táto činnosť ani nebola predmetom žiadosti o povolenie banskej činnosti. K námietke nesprávnej klasifikácie banskej činnosti sa žalovaný vyjadril zhodne ako je uvedené v bode 6. písm. a) tohto rozsudku. K námietkou o nešetrnom využívaní prírodných zdrojov žalovaný uviedol, že účelom Banského zákona je stanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, okrem iného aj pri dobývaní ložísk, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach. Zákon teda hovorí o racionálnom využívaní nerastného bohatstva, nie o jeho nevyužívaní. Príslušné orgány a subjekty sú povinné navrhovať riešenie, ktoré je z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva a ďalších verejných záujmov najvýhodnejšie, všetky subjekty sú povinné vo vzájomnej súčinnosti riešiť strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov. K námietke, že niektoré subjekty (obce) boli vylúčené z konania, hoci mali byť účastníkmi konania, žalovaný uviedol, že banská činnosť sa nebude vykonávať v obciach Lúčky a Kremnické Bane, a preto nie sú účastníkmi konania, napriek tomu, že Dobývací priestor Kremnica sa nachádza v ich katastrálnych územiach. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/95/2014-71 zo dňa 10.07.2015 spojil na spoločné konanie veci vedené Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/95/2014 a 23S/147/2014 s tým, že tieto budú ďalej vedené pod sp. zn. 24S/95/2014 a to s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2015. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/95/2014-72 zo dňa 10.07.2015 odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 665-978/2014 zo dňa 9. júna 2014 až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 24S/95/2014 s poukazom na § 250c ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2015. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/95/2014-74 zo dňa 25.09.2015 pribral do súdneho konania sp. zn. 24S/95/2014 ako ďalších účastníkov konania účastníkov por. č. 1 až 20 s poukazom na § 250 ods. 1 O.s.p., pretože uvedení účastníci boli účastníkmi správneho konania a ich práva a povinnosti by mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy dotknuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2015. 10. Ďalší účastníci konania (L. W., P., C. W., P., O. K., W. F. U., Slovenský zväz záhradkárov - základná organizácia Kremnica, SOS - Kremnica, Matica slovenská - miestny odbor Kremnica, Združenie KALVÁRIA, Kremnica, Mestský klub lyžiarov Kremnica, 1115 občianske združenie Kremnica) v písomných vyjadreniach k žalobám zhodne uviedli, že v celom rozsahu súhlasia s obsahom žalôb žalobcov 1/ a 2/ s tým, že žaloby sú dôvodné a sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie. S.. W. T. vo svojom vyjadrení k žalobám uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom žalôb žalobcov 1/ a 2/, považuje ich za dôvodné a uviedla, že sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie. Súčasne doplnila argumentáciu žalobcov 1/ a 2/ vo vzťahu k činnosti spoločnosti ORTAC s.r.o. s tým, že žalovaný mal klasifikovať banskú činnosť navrhovanú žiadateľom ako ložiskový geologický prieskum, nie ako dobývanie nerastu za účelom získania tržieb za vydobytý nerast. Poukázala na právo občanov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR. Poukázala na čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, na čl. 13 ods. 2 Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, ako aj na skutočnosť, že Mesto Kremnica upozornilo na princípy trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa SR zaviazala dodržiavať. Vyjadrila nesúhlas so stanoviskom žalovaného, ktorý podľa jej názoru spochybňuje právo občanov uplatňovať svoje právo na priaznivé životné prostredie s tým, že podľa § 33 zák. č. 44/1988 Zb. nie sú ohrozené záujmy dotknutej komunity, ktorú reprezentuje Mesto Kremnica a tiež občianske združenie Kremnica nad Zlato, a preto nebolo potrebné riešiť strety záujmov. Ďalší účastník v 1. rade (ORTAC s.r.o. - žiadateľ) v písomnom vyjadrení k žalobám uviedol, že so žalobami a s návrhom na zrušenie rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy nesúhlasí, pretože napadnuté rozhodnutia považuje za vecne správne. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobám, pričom sa stručne vyjadril k jednotlivým žalobným bodom. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii na podanie žiadosti poukázal na rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru, na platnosť prevodu dobývacieho priestoru Kremnica na základe zmluvy zo 17.06.2009, k zápisu ktorého došlo 30.06.2009, na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým vydal predchádzajúci súhlas na prevod dobývacieho priestoru na žiadateľa. Keďže žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy boli uvedenými rozhodnutiami viazaní, aktívnu legitimáciu žiadateľa správne posúdili. Ku kategorizácii žiadateľom navrhovanej činnosti, ktorý žalobcovia považovali za ložiskový geologický prieskum ďalší účastník por. č. 1/ uviedol, že žiadal o vydanie povolenia na vykonávanie banskej činnosti. Trval na tom, že boli splnené podmienky § 33 Banského zákona a nesúhlas žalobcov s vykonávaním ťažby v dobývacom priestore Kremnica nie je možné považovať za chránený záujem. Navrhol žaloby zamietnuť. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.05.2016. Po doručení predvolania ďalší účastník por. č. 4/ - E. T. dňa 04.05.2016 doručil súdu námietku zaujatosti, v ktorej namietal zaujatosť všetkých sudcov a zamestnancov Krajského súdu v Banskej Bystrici. Správny súd doručil ďalšiemu účastníkovi por. č. 4/ dňa 24.05.2016 Upovedomenie podľa § 16 ods. 2 O.s.p. o tom, že námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti námietky stanovené v § 15a ods. 3 O.s.p., na takéto podanie súd neprihliada a vec preto nebola predložená nadriadenému súdu. 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. následne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní dňa 19.05.2016. 13. Zástupca žalobcu 1/ sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe. Rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy považoval za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutí. Namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil a nevyhodnotil absenciu dohody o riešení stretov záujmov, nevysporiadal sa s otázkou zániku určenia dobývacieho priestoru žiadateľovi, nevysporiadal sa s tým, že činnosť, na ktorú žiadateľ žiadal vydanie povolenia o banskú činnosť v skutočnosti nie je banskou činnosťou, ale geologickým prieskumom ložiska, namietal, že žiadosť neobsahuje všetky náležitosti, ako aj postup žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý vydal povolenie napriek tomu, že neodstránil vady, resp. nedostatky náležitosti, nevyzval žiadateľa na odstránenie, resp. doplnenie týchto náležitostí a následne v prípade ich neodstránenia konanie nezastavil. Rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia i druhostupňového rozhodnutia považoval za nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe akých právnych predpisov rozhodol a pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol len zoznam týchto právnych predpisov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bez toho, aby bolo zrejmé, ako a aké právne predpisy boli pri vydaní rozhodnutia aplikované, nie je pre žalobcu zrejmé, ako mohol prísť žalovaný k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je zákonné a mohol takéto rozhodnutie preskúmať. Navrhol rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť a rozhodnúť o náhrade trov konania žalobcu 1/. Zástupkyňa žalobcu 2/ sa na pojednávaní pridržiavala dôvodov uvedených v písomnej žalobe a navrhla rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých vyjadreniach predložených v správnom konaní i v súdnom konaní a vo vyjadrení k žalobe, v ktorom vyjadrení sa podrobne zaoberal najmä otázkou riešenia stretov záujmov a otázkou zániku práva dobývania a neplatnosti, resp. spochybnenia zmluvy o prevode dobývacieho priestoru, ktoré skutočnosti boli riešené v osobitných konaniach, v ktorých boli vydané príslušné rozhodnutia, ktoré sú právoplatné. Predmetom povoľovacieho konania nemôže byť opätovné posudzovanie týchto skutočností. Vo vzťahu k posúdeniu charakteru činnosti žiadateľa, ktorej povolenie žiadal, poukázal na to, že rozhodoval o žiadosti žiadateľa o povolenie banskej činnosti definovanej v § 2 písm. b/ zákona, t.j. o otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska v príslušnom dobývacom priestore Kremnica - Šturec, ktorú skutočnosť považoval žalovaný za posúdenie výsostne odbornej otázky. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného považoval za preskúmateľné, vecne správne, pričom v konaní boli citlivo zohľadnené všetky požiadavky účastníkov konania, ktorí mohli realizovať svoje práva. Navrhol žaloby zamietnuť. Zástupca žiadateľa - ďalší účastník č.1 na pojednávaní uviedol, že je aj v súčasnej dobe právoplatným držiteľom dobývacieho priestoru, má za to, že boli vyriešené všetky strety záujmov, pretože žiadateľ si zaobstaral všetky súhlasy od všetkých osôb, ktorých práva a právom chránené záujmy mohli byť vykonávaním banskej činnosti dotknuté a títo súhlasili s banskou činnosťou. Vo vzťahu k otázke namietanej platnosti dobývacieho priestoru poukázal na to, že platí prezumpcia správnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý v r. 2009 tento prevod vopred schválil a toto rozhodnutie je právoplatné. Nebolo spochybnené ani v preskúmavacom konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k námietke žalobcu 1/ o disimilácii skutočnej plánovanej činnosti vo vzťahu k prezentovanému geologickému prieskumu uviedol, že skutočne nešlo o vykonávanie geologického prieskumu, išlo o vykonanie ťažby, ktorá bola cielená v konkrétnom bloku, pričom sa jednalo zhruba o 500 ton ročne. Tento limit bol stanovený s prihliadnutím na to, aby sa nezaťažovalo životné prostredie, doprava a obmedzili sa prípadné vplyvy na životné prostredie. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že odôvodnenie rozhodnutí je zrozumiteľné a je z neho zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníkov konania. Zástupca ďalšieho účastníka č. 2 uviedol, že dal súhlasné stanovisko a nemá žiadne námietky proti vydanému rozhodnutiu. Ďalšia účastníčka č. 9 na pojednávaní považovala rozhodnutie za nezákonné z dôvodov, že určený dobývací priestor sa prekrýva s pamiatkovou rezerváciou a pamiatkovou zónou banských diel a v tomto prípade bolo potrebné vyriešiť stret záujmov, ktoré má Mesto Kremnica so záujmami žiadateľa, pretože táto banská činnosť môže mať vplyv na pamiatkovú zónu a kultúrne dedičstvo. V minulosti došlo pri hlbinnej banskej činnosti k sadaniu územia a následne k prepadnutiu námestia, čo by mohlo ohroziť pamiatky alebo pamiatkovú zónu, resp. rezerváciu. Poukázala na rozdielny obsah Plánu otvárky, ktorý bol predložený Mestu Kremnica (z júla 2013) a Plánom otvárky, ktorý bol predložený prvostupňovému orgánu verejnej správy (z novembra 2013). Poukázala na rozdiely vo vzťahu k miestu spracovávania vyťaženej rudy a mal byť posúdený vplyv tejto činnosti na životné prostredie. Vo vzťahu k žalobnej námietke o disimulácii vykonávania banskej činnosti uviedla, že podľa nej v skutočnosti nešlo o dobývanie, ale o geologickú činnosť. Poukázala na to, že pokiaľ sa dobývalo len na malom bloku zásob, t.j. bola využívaná alebo ťažená len malá časť ložiska, podľa zákona by malo byť toto dobývanie, resp. ťažba vykonávaná racionálne, nemalo by sa ťažiť len z priestoru, kde podľa jej informácií je ložisko najbohatšie. S otázkou racionálneho využívania ložiska sa správny orgán nevysporiadal. Zástupca ďalších účastníkov č. 15 a 19 súhlasil so žalobnými dôvodmi, vo vzťahu k námietke o disimulácii vykonávania banskej činnosti poukázal na okolnosti, za ktorých bola povolená hlbinná ťažba, aj keď v skutočnosti nedošlo k vykonávaniu hlbinnej ťažby a vyslovil domnienku, že žiadateľ bol v časovej tiesni, pretože rozhodnutie žalovaného bolo vydané bezprostredne pred uplynutím resp. vypršaním licencie na hlbinnú ťažbu a táto žiadosť bola podaná len kvôli tomu, aby táto licencia nevypršala. Žalovaný sa mal s týmito okolnosťami vysporiadať. Ďalšia účastníčka č. 20 ako predstaviteľka občianskej iniciatívny uviedla, že dôvody uvedené v žalobách nasvedčujú tomu, že rozhodnutie je nezákonné a súhlasí s nimi. Vo vzťahu k nevyriešeniu stretov záujmov uviedla, že dotknutí sú všetci občania mesta aj členovia občianskych združení s tým, že aj neodborníci sa môžu vyjadriť k predmetnej činnosti a verejnosť nie je možné vylúčiť z posudzovania ani z procesu rozhodovania o takejto činnosti. Žalovaný sa podľa nej nezaoberal negatívnymi vyjadreniami, nevysporiadal sa s nimi a rozhodol v prospech súkromnej spoločnosti na úkor všetkých občanov. Vyslovila názor, že uvedená hlbinná ťažba by nebola ekonomická, bola by dotovaná a je to deklarované aj v samotnom zámere účastníka. Z verejných správ, ktoré je povinný žiadateľ vydávať by bolo zrejmé, že pomer zlata je taký vysoký, že zrejme došlo alebo ide o dobývanie v časti, kde je najvyššia výťažnosť. Takéto dobývanie by nebolo v súlade so zák. č. 44/1988 Zb. Ďalší účastníci č. 10, 17 a 18 sa stotožnili s dôvodmi uvedenými v žalobe aj s vyjadreniami ďalších účastníkov na pojednávaní. Zástupca ďalšieho účastníka č. 13 súhlasil s podaním žaloby. Ďalší účastník č. 3, ktorý je vlastníkom pozemku, z ktorého sa vchádza do štôlne súhlasil s vydaným rozhodnutím. Zástupca žalovaného v reakcii na vyjadrenia ďalších účastníkov na pojednávaní vo vzťahu k otázke vyriešenia resp. existencie stretov záujmov uviedol, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, vydali zákonné rozhodnutie o povolení banskej činnosti podľa § 2 písm. b/ zákona s tým, že bolo jednoznačne otvorené hlbinné dobývanie. Projekt vypracoval odborný projektant, odborne spôsobilá osoba a nejde o ťažbu selektívnu, ale o ťažbu v geologických zásobách. Dobývanie bolo uvedené v projekte tak, aby boli zachované ustanovenia Banského zákona v súlade s predpísanou technológiou a s bezpečnosťou a na tieto skutočnosti správny orgán pri rozhodovaní prihliadal. Vo vzťahu k stretom záujmov je v pláne otvárky uvedené, či táto činnosť bude mať vplyv na povrchové objekty a tieto skutočnosti boli správnym orgánom vyhodnotené. K námietke ďalšej účastníčky č. 9 uviedol, že banská činnosť bola povolená podľa Plánu otvárky, prípravy a dobývania, ktorý bol predložený orgánu verejnej správy. Mesto Kremnica malo prístup k tomuto projektu a mohlo sa s ním oboznámiť. Povolenie bolo vydané v súlade so žiadosťou žiadateľa v rozsahu 1000 ton ročne, pričom žiadateľ je osobou spôsobilou na vykonávanie takejto činnosti, má určený priestor, má potrebné rozhodnutia, legitímne vydobýja tento nerast, podáva daňové priznanie, správny orgán mu vyrubil úhradu v súlade so zákonom a táto ťažba bola vykonávaná z geologického bloku zásob. Žalobca 1/, ďalší účastník č. 15 a 19 na pojednávaní uviedli, že záujmy verejnosti predstavujú nielen záujem na ochrane životného prostredia, ale aj ochrany majetkových práv občanov a verejnosti. Zo skutočnosti, že ide o ekonomicky nezmyslenú ťažbu vyplýva, že ide o disimulovanú banskú činnosť a takéto aktivity majú aj socioekonomické dopady. Zástupca ďalšieho účastníka č. 1 poukázal na pojednávaní na to, že prípadne vzniknutý stret záujmov bol v prípade ochrany pamiatok vo vzťahu k pamiatkovej zóne vyriešený tak, že krajský pamiatkový úrad po vykonaných konzultáciách vydal súhlasné stanovisko s určením podmienok. Vo vzťahu k vyriešeniu stretov záujmov týkajúcich sa ochrany životného prostredia zástupca ďalšieho účastníka č. 1 poukázal na to, že za vyriešenie stretu záujmov sa považuje vydanie súhlasného stanoviska, resp. príslušného rozhodnutia. Vo vzťahu k otázke vyriešenia stretu záujmov žiadateľa s Mestom Kremnica uviedol, že Mesto Kremnica napriek žiadosti žiadateľa doteraz nereagovalo a nedalo súhlas, ani sa nevyjadrilo. Nebolo sporné, že uznesenia mestského zastupiteľstva uvedené v žalobe žalobcu 2/ dodnes platia a neboli zrušené. 14. Krajský súd v Banskej Bystrici po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní a vydaní uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, uznesením odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku v zmysle § 250ia O.s.p. na termín 15.06.2016. Dňa 30.05.2016 ďalší účastník č. 4 doručil súdu námietku zaujatosti voči členovi senátu, ktorú správny súd v súlade s § 16 O.s.p. predložil nadriadenému súdu na rozhodnutie. Najvyšší súd SR Uznesením č.k. 6Ndz/3/2016 zo dňa 07.07.2016 rozhodol, že sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici D.. D. W. (člen senátu 24S) nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/95/2014. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2016. 15. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku úč. od 01. úla 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP aplikujúc ustanovenia SSP vo veci verejne vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu Banská Bystrica oznámené dňa 20.10.2016 (§ 137 ods. 4 SSP). 17. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z 28.03.2014, ktorým bola spoločnosti ORTAC s.r.o. Kremnica povolená banská činnosť v podzemí - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložisku Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec za podmienok stanovených vo výroku rozhodnutia (vykonávanie banskej činnosti v rozsahu predloženého Plánu otvárky, prípravy a dobývania Kremnica - Šturec - Au, Ag na roky 2013 až 2017 a vykonávanie dobývanie výhradného ložisku Au, Ag rúd výhradne hlbinným spôsobom), pričom platnosť tohto rozhodnutia bola časovo obmedzená do 31.12.2017. Súčasne bolo rozhodnuté o námietkach účastníkov konania tak, že tieto námietky boli zamietnuté. 18. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 21. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 22. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 23. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 24. Podľa § 1 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. 25. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 26. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. 27. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 28. Podľa § 40 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu. 29. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 31. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách. Žalobca 1/ (v bode II. žaloby) a žalobca 2/ (v bode I. žaloby) namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy z dôvodu, že rozhodnutia neobsahovali náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, v dôsledku čoho považovali napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy za nepreskúmateľné. Namietali, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nespĺňa požiadavky podľa § 46 a § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku a úplne v ňom absentuje uvedenie zákonných ustanovení, podľa ktorých prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tento nedostatok odstránil uvedením právnych predpisov (upravujúcich proces povoľovania banskej činnosti) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, avšak bez toho, aby uviedol, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, pokiaľ neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (konkrétne námietky a vyjadrenia žalobcovia špecifikovali v žalobách), resp. vysporiadal sa s nimi nedostatočne a nelogicky, takéto rozhodnutie je podľa žalobcov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. 33. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané v konaní o povolenie banskej činnosti - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska Au, Ag rúd v lokalite Kremnica - Šturec na základe žiadosti žiadateľa ORTAC s.r.o. Kremnica (ďalší účastník 1). Podmienky vykonávania banskej činnosti stanovuje zák. č. 51/1988 Zb. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán otvárky, prípravy a dobývania a predpísanú dokumentáciu. Náležitosti žiadosti a predpísanú dokumentáciu upravuje na základe zmocnenia v § 10 ods. 8 zák. č. 51/1988 Zb. vyhláška č. 89/1988 Zb. v § 6. Konanie o povolenie banskej činnosti je upravené v § 17 a nasl. zák. č. 51/1988 Zb. Podľa § 18b ods. 2 cit. zákona ak je predložená dokumentácia úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov záujmov, obvodný banský úrad povolí banskú činnosť. V povolení uvedie, ak je žiadateľom právnická osoba, údaje uvedené v cit. § 2 písm. b/ a podľa ods. 3 ust.§ 18b cit. zákona podľa potreby v povolení určí aj osobitné technické podmienky banskej činnosti a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Na toto konanie sa podľa § 46 (a contrario) cit. zák. č. 51/1988 Zb. vzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov o správnom konaní (Správny poriadok). Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 34. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „ústava") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"). Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Citované ustanovenia § 46 a § 47 Správneho poriadku je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie orgánu verejnej správy musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom, a teda dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia orgánov verejnej správy je porušením práva na spravodlivé konanie. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy vo vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorého výkladom je možné dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale aj absencia ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých orgán verejnej správy rozhodoval, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo ich nejednoznačnosť (nezrozumiteľnosť). Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne keď nie je zrejmé, či boli dôkazy v konaní vykonané, alebo ak rozhodnutie obsahuje všeobecné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Rozhodnutie je ďalej možné považovať za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné bez takého odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri vydaní rozhodnutia. Súdna judikatúra nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy spája predovšetkým s nedostatkom dôvodov. Najvyšší súd SR ustanovil definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy (napr. v rozsudku sp. zn. 5Sži/1/2009) nasledovne: Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o ... splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť mu z predloženého odôvodnenia pochopiť - na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, - správnosť správnych noriem aplikovaných na skutkový stav a - právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nespĺňa vyššie uvedenú definíciu, je možné považovať ho za nepreskúmateľné, čo môže byť spôsobené tak nedostatkom dôvodov, ako aj zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou). Nezrozumiteľnosť rozhodnutia je spravidla zapríčinená dostatkom dôvodov, avšak nezrozumiteľných vzhľadom k vyslovenému výroku. Teda aj rozsiahlo odôvodnené rozhodnutie čo do kvantity môže byť nezrozumiteľné. V takomto prípade však správny súd nemôže „skutkové zistenia" vyplývajúce z podkladov rozhodnutia vysloviť namiesto orgánu verejnej správy a následne vysloviť svoju právnu subsumáciu týchto podkladov rozhodnutia, ktoré v napadnutom rozhodnutí orgánu verejnej správy absentujú. Takýmto postupom by správny súd suploval činnosť orgánov verejnej správy. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou kasačného princípu aplikovaného v správnom súdnictve. Správny súd súčasne považuje za potrebné poukázať aj na judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces nevyžaduje reagovať na každý argument prednesený v konaní, ale len na relevantné argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku rozhodnutia považované za rozhodujúce (napr. Ruiz Torija vs. Španielsko). Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: 1. na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, to znamená, že vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; 2. aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, to znamená stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný. 35. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie orgánu verejnej správy musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Rozhodnutie je považované za presvedčivé, ak je výrok rozhodnutia riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom príslušného administratívneho konania. Správny poriadok v § 47 ods. 3 ustanovuje orgánu verejnej správy povinnosť v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa zvyčajne, pokiaľ ide o skutkovú stránku, predovšetkým uvedie podstata veci, potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je potrebné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu, ktorá musí byť citovaná vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je prípustné, aby si orgán verejnej správy zvolil aj iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu prejednávanej veci, avšak vždy je potrebné, aby bola vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované údajmi a úvahami, ktoré nie sú významné pre rozhodnutie, čo by bolo na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak, aby trpelo nedostatkom dôvodov. Týmto vyššie uvedeným zákonným požiadavkám žalobami napadnuté rozhodnutie žalovaného a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, nevyhovuje. 36. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, správny súd predovšetkým uvádza, že vo výroku rozhodnutia nie je uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku). Rovnako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne ustanovenie právnych predpisov, na základe ktorých prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval, a preto z odôvodnenia nie je možné zistiť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, nie je možné zistiť, aké zákonné podmienky boli relevantnými právnymi predpismi stanovené pre vydanie povolenia na banskú činnosť, či žiadateľ tieto zákonom stanovené podmienky splnil, ako prvostupňový orgán verejnej správy vyhodnotil žiadateľom predloženú žiadosť, ako aj Plán otvárky a predpísanú dokumentáciu, z hľadiska splnenia stanovených náležitostí v zmysle zák. č. 51/1988 Zb., zák. č. 44/1988 Zb. a vyhl. č. 89/1988 Zb. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia síce orgán verejnej správy uviedol, ktoré dokumenty, vyjadrenia, stanoviská a rozhodnutia žiadateľ spolu so žiadosťou predložil, avšak nie je zrejmé, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení týchto dôkazov a ich preskúmanie v intenciách § 18b ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb., najmä vo vzťahu k úplnosti Plánu a dokumentácie, vyriešeniu stretov záujmov (§ 33 ods. 1, 2 Banského zákona), napríklad vo vzťahu k účastníkovi konania Mesto Kremnica (zák. č. 369/1990 Zb.), dodržaniu zásad banskej technológie pri zabezpečení racionálneho využívania ložiska a banského oprávnenia. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy síce podrobne uvádza obsah vyjadrení a stanovísk účastníkov konania, s niektorými návrhmi a námietkami účastníkov a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia sa však nevysporiadal buď vôbec (napr. absencia dohody o vyriešení stretu záujmov s Mestom Kremnica, návrh na zastavenie konania), alebo nedostatočne (napr. prevod dobývacieho priestoru Kremnica, absencia dohody o vyriešení stretu záujmov s občianskym združením Kremnica nad Zlato, otázka platnosti nájomnej zmluvy žiadateľa a š.p. Rudné bane, disimulácia skutočne plánovanej činnosti). Bez vyššie uvedených úvah nemožno prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy považovať za riadne odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že len riadne a dostatočne odôvodnené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy umožňuje účastníkovi administratívneho konania náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu, voči ktorému chce využiť prostriedky právnej ochrany, v tomto prípade opravný prostriedok (odvolanie). Skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti stanovené zákonom (ako bolo vyššie uvedené), znemožňuje žalovanému ako odvolaciemu orgánu verejnej správy postupovať podľa § 59 Správneho poriadku, t.j. preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ustanovenie § 59 ods.1 Správneho poriadku umožňuje odvolaciemu orgánu verejnej správy doterajšie konanie doplniť a prípadné vady konania odstrániť. Z cit. ust. § 59 ods. 1 veta in fine Správneho poriadku však nie je podľa názoru správneho súdu možné vyvodiť záver, že odvolací orgán verejnej správy (žalovaný) môže odstraňovať vady prvostupňového rozhodnutia spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení, t.j. nemôže dopĺňať dôvody rozhodnutia namiesto prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä nie v prípade, ak v prvostupňovom rozhodnutí nie sú vôbec uvedené, t.j. úplne absentujú ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval a ak absentuje úvaha, ktorou bol prvostupňový orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, ako aj použitie správnej úvahy, pri použití, resp. aplikácii právnych predpisov. V takomto prípade potom žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy môže postupovať len tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie. Pokiaľ by odvolací orgán verejnej správy v takomto prípade rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil alebo zmenil, takýmto postupom by nahradil v podstate rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Pokiaľ by žalovaný aj mohol „odstrániť nedostatky odôvodnenia prvostupňového orgánu verejnej správy" spočívajúce v úplnej absencii ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval, ako aj v absencii správnej úvahy, v preskúmavanom prípade tak napokon ani neurobil, pretože ani žalovaný (rovnako ako prvostupňový orgán verejnej správy) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, teda ani napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu 1/, že použitím správnej úvahy nie je taký postup, keď prvostupňový orgán verejnej správy neuvedie žiadne ustanovenia právnych predpisov, ani úvahu, ako relevantné ustanovenia právnych predpisov v preskúmavanej veci aplikoval a následne vo veci rozhodol, ani taký postup, že žalovaný v rozhodnutí uvedie právne predpisy upravujúce proces povoľovania banskej činnosti bez toho, aby uviedol, ako použil správnu úvahu pri aplikácii týchto právnych predpisov, keď z rozhodnutia sa ani nedá identifikovať, ktoré z nich a ako boli použité na zistený skutkový stav. Rovnako pokiaľ prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy nemá náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (neobsahuje ustanovenia právnych predpisov a správnu úvahu, ako ich prvostupňový orgán verejnej správy aplikoval, ani skutkové závery, na základe ktorých rozhodol), potom záver napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí, že „prvostupňový orgán verejnej správy v konaní o povolenie banskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska podzemným spôsobom v dobývacom priestore Kremnica postupoval v súlade s citovanými právnymi predpismi, pre rozhodnutie si zadovážil dostatok podkladov, vo veci zistil skutkový stav správne a z podkladov vyvodil správny právny záver" bez ďalšieho ( t.j. bez odôvodnenia akou úvahou žalovaný dospel k tomuto záveru) spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Nezodpovedá obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy ani konštatácia žalovaného (str. 11 napadnutého rozhodnutia), že „napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti", ani potom ani jeho záver, že „postupoval v medziach zákonov a vykonávacích predpisov platných a účinných v čase rozhodnom pre konanie", keďže prvostupňový orgán verejnej správy takéto právne predpisy v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol), nie je preskúmateľný. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žiadosť podala oprávnená organizácia, ktorá má banské oprávnenie, POPD obsahuje všetky náležitosti a žiadateľ predložil dôkazy o vyriešení stretov záujmov, pričom však neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení týchto dôkazov, ktoré len vymenoval, neuviedol ani ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol (právne predpisy v rozhodnutí len citoval bez toho, aby vysvetlil, ako pod citované ustanovenia právnych predpisov subsumoval zistený skutkový stav vo vzťahu k splneniu podmienok na vydanie povolenia banskej činnosti v zmysle zák. č. 51/1988 Zb. a vyhl. č. 89/1988 Zb., v spojení so zák. č. 44/1988 Zb.). Takéto odôvodnenie nespĺňa náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí v bode II. na str. 11 až 27 v podstate podrobne odcitoval jednotlivé odvolacie námietky účastníkov konania (odvolateľov) a v napadnutom rozhodnutí sa k nim vyjadril, pričom je potrebné uviesť, že s niektorými odvolacími námietkami sa vysporiadal len čiastočne (napr. s námietkou „nevyriešenia stretu záujmov" vo vzťahu k Mestu Kremnica - žalobca 2), resp. sa vysporiadal s odkazom, že „o skutočnostiach, ktoré sú jednoznačne preukázané a doložené dokladmi, nie je potrebné viesť úvahu a dokazovanie", resp. vo vzťahu k posúdeniu platnosti zmluvy o prenájme uviedol, že akceptoval právny názor prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý nájomnú zmluvu posúdil ako platnú, napriek tomu, že prvostupňový orgán verejnej správy platnosť uvedenej zmluvy vôbec neposudzoval a pod.). 37. Pokiaľ žalobca 1/ i žalobca 2/ v žalobách namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, súd uvádza, že v zmysle súdnej judikatúy zrušovacie dôvody uvedené pod písm. a/ a d/ § 250j ods. 2 O.s.p. úč. do 30.06.2016, (v súčasnosti písm. c/ a d/ § 191 ods. 1 SSP) sú disjunktívneho charakteru, logicky nemôžu pôsobiť popri sebe a navzájom sa vylučujú (napr. rozsudok NS SR č.k. 1Sžhpu/1/2009). Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné z dôvodov uvedených v bodoch 32-36 tohto rozsudku, súd ďalej neposudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu žalobcami namietaného nesprávneho posúdenia veci. Pokiaľ by správny súd sám nahradil právnou argumentáciou posúdenie veci, v podstate by nahrádzal rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Rovnaký záver vo vzťahu k prípustnosti zrušovacích dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. úč. do 30.06.2016, (v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. e/ a d/ SSP), vyslovil Najvyšší súd SR napr. v rozsudku č.k. 1Sžd/38/2012. Z uvedeného dôvodu sa správny súd nezaoberal ani ďalšími žalobcom 2/ uvedenými žalobnými námietkami. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní veci napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a súčasne podľa § 191 ods. 4 SSP vyslovil, že vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy. Tento v ďalšom konaní posúdi všetky skutočnosti rozhodné pre vydanie rozhodnutia vo veci žiadosti ďalšieho účastníka 1/ na vydanie povolenia banskej činnosti v intenciách ustanovení zák. č. 51/1988 Zb., vyhl. č. 89/1988 Zb. a zák. č. 44/1988 Zb. Najmä posúdi, či žiadosť o povolenie banskej činnosti podala oprávnená osoba, či má žiadosť náležitosti stanovené zák. č. 51/1988 Zb. v spojení s vyhl. č. 89/1988 Zb., či bola so žiadosťou predložená predpísaná dokumentácia (vrátane dokladov o vyriešení stretov záujmov) a v prípade, ak zistí, že predložená žiadosť a dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej banskej činnosti alebo neobsahuje všetky doklady o vyriešení stretov záujmov, bude postupovať podľa § 17 zák. č. 51/1988 Zb. V prípade, že po vykonaní prieskumu podľa § 18b ods. 1 zák. č. 51/1988 Zb. zistí, že predložená dokumentácia je úplná a správna a došlo k vyriešeniu stretov záujmov, prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 18b cit. zákona povolí banskú činnosť, určí osobitné technické podmienky banskej činnosti a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V prípade, že vyššie stanovené podmienky na povolenie banskej činnosti nebudú splnené, žiadosť zamietne. Nové rozhodnutie vo veci orgán verejnej správy odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky stanovené zákonom na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti považuje za zistené, z akých dôkazov vychádzal a ktoré ustanovenia právnych predpisov na svoje rozhodnutie aplikoval, ako aj akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval a súčasne uvedie, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca 1/ a žalobca 2/ boli v konaní úspešní, správny súd im priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Vzhľadom na to, že po nadobudnutí účinnosti SSP (po 01.07.2016) ďalším účastníkom nevznikli trovy v zmysle § 169 SSP, t.j. trovy v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd, ďalším účastníkom správny súd náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal. 40. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.