Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/102/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201033 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014201033.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35776005, proti žalovanému: L.. C.. X. X., M. XX/B, XXX XX V. V., správca konkurznej podstaty úpadcu: KOPAST, s. r. o., Môťovská cesta 276/8450, 960 01 Zvolen, IČO: 36048666, takto r o z h o d o l : I. Pohľadávka žalobcu zapísaná do zoznamu pohľadávok v konkurznej veci úpadcu KOPAST, s. r. o., Zvolen pod por. č. 767 predpísaná Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen č. 7026-2510361713-GC04/13 zo dňa 26.4.2013 je pravá vo výške 43 504,73 Eur. Poradie prednostná pohľadávka z reštrukturalizačného konania A má časť tejto pohľadávky vo výške 2 166,68 Eur. II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a s tým, že pohľadávka žalobcu 41 338,10 Eur má poradie iná pohľadávka E. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca, ktorým bola pôvodne Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, sa žalobou doručenou súdu 15.08.2014 domáhal, aby súd určil, že v konkurznom konaní úpadcu KOPAST, s. r. o., Zvolen, pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac 01/2013 a 02/2013 v celkovej výške 43 504,73 Eur pre určenie poriadia, výšky a právneho dôvodu pohľadávky v konkurznom konaní je zistená, a je pohľadávkou s poradím A - prednostnou pohľadávkou z reštrukturalizačného konania. Žalobu odôvodnil tým, že do konkurzu prihlásil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, poradové číslo 1, poradie A, prednostnú pohľadávku z reštrukturalizačného konania zo dňa 08.04.2014 pohľadávku vo výške 293 980,56 Eur. Súčasťou prihlášky číslo 1, poradie A, prednostná pohľadávka z reštrukturalizačného konania je aj pohľadávkou vo výške 43 504,78 Eur z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac 01/2013 a 02/2013 na základe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 7026-2510361713-GC04/13 právoplatného a vykonateľného 05.08.2013. Odporca poprel pohľadávku čo do poradia, výšky a právneho dôvodu. Dôvodom popretia bolo, že pohľadávku vo výške 21 835,91 Eur, ktorá predstavovala dlžné poistné za mesiac január 2013 nie je možné prihlásiť poradie ako prednostnú pohľadávku z reštrukturalizačného konania (§120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. - ďalej len ZKR), nakoľko táto vznikla pred dňom 27.02.2013, t. j. pred dňom začatia reštrukturalizačného konania. Táto pohľadávka bola prihlásená spoločne s pohľadávkou za mesiac február 2013. Keďže bola prihlásená za dva mesiace pohľadávka ako jedna pohľadávka, nie je ipso iure možné, aby jedna pohľadávka mala dve poradia, a preto, táto pohľadávka je sporná a popretá čo do výšky a právneho dôvodu, ako aj poradia. Žalobca s takýmto popretím nesúhlasil, pretože úpadca sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, ako mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné. Teda skôr, než na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nie je zrejmé, v akej výške je povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Moment vzniku pohľadávky sa viaže na výkaz poistného a príspevkov, ktorý bol predložený zamestnávateľom - odporcom 28.02.2014. Splatnosť poistného za mesiac január bola stanovená na 28.02.2013, teda po začatí reštrukturalizačného konania, ktoré začalo 27.02.2013 a zverejnené bolo v Obchodnom vestníku 26.02.2013. Až týmto momentom bola žalobcovi známa suma pohľadávky, a až týmto momentom ju môže dokladovať vyhlásením o evidencii pohľadávky v účtovníctve, a taktiež si uplatňovať konkrétnu majetkovú hodnotu. Podľa § 120 ods. 4 ZKR, prednostnými pohľadávkami sú pohľadávky, ktoré vzniknú po začatí reštrukturalizačného konania. Pohľadávka na poistnom za január 2013 vznikla 28.2.2013, t. j. až po začatí reštrukturalizačného konania, a teda sa považuje za prednostnú pohľadávku, ktorú v reštrukturalizácii nebolo možné uplatniť prihláškou, nakoľko, žalobcovi nebola známa výška pohľadávky. Žalovaný predložil mesačný výkaz až po začatí reštrukturalizačného konania, a preto sa pohľadávka stala prednostnou. Žalobca poukázal na to, že otázkou vzniku pohľadávky Sociálnej poisťovne sa už zaoberal vo svojom rozhodnutí NS SR vo veci 4Sžso/5/2011. Podľa žalobcu, pohľadávka ako právo Sociálnej poisťovne požadovať plnenie poistného od platiteľa poistného je tak právnym pojmom, ako aj pojmom ekonomickým a účtovným. Podľa opatrenia č. MF/24035/2005-74 zo dňa 30.11.2005 sa evidencia pohľadávky viaže na výkaz poistného a príspevkov. V zmysle § 29 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je potrebné k prihláške pripojiť aj vyhlásenie, že pohľadávka je evidovaná v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške poprieť. Splatnosť pohľadávky je upravená v § 143 zákona o sociálnom poistení. Z toho vyplýva, že pre vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne je dôležité, aby boli splnené súčasne dva momenty 1. predloženie mesačného výkazu za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný platiť za uvedený mesiac (až vtedy začína žalobca účtovať a viesť pohľadávku v účtovníctve, čo je podkladom pre vyhlásenie o jej vedení v účtovníctve pre účely ZKR) a 2. splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu, pretože až vtedy vznikne pohľadávka, a až vtedy môže Sociálna poisťovňa požadovať plnenie od dlžníka. 2. Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaná poprela právny dôvod pohľadávky, ktorý žalobca preukazuje zákonom č. 461/2003 Z. z., kedy podľa § 141 fyzická a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať. Z § 128 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení vyplýva povinnosť zamestnávateľa platiť poistné na sociálne poistenie. Žalovaná poprela aj výšku pohľadávky, ktorá vyplýva z predložených výkazov zamestnávateľa. Z tohto výkazu vyplýva, že úpadca v mesiaci január 2013 zamestnával 96 zamestnancov a odvodová povinnosť mu vznikla vo výške 21 835,91 Eur. V mesiaci február 2013 zamestnával 98 zamestnancov a odvodová povinnosť mu vznikla v sume 21 668,87 Eur. Sociálna poisťovňa predpísala poistné, ktoré bolo splatné a nebolo riadne a včas uhradené jedným rozhodnutím č. 7026-2510361713 GC04/13 vo výške 43 504,38 Eur. Úpadca sa proti tomuto rozhodnutiu neodvolal. Pohľadávka teda je právoplatná a vykonateľná, a bola aj vymáhaná v exekúcii. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že poprel pohľadávku prihlásenú žalobcom zapísanú v konečnom zozname pohľadávok pod č. 767 vo výške 43 504,78 Eur z dôvodu, že časť tejto pohľadávky, a to časť vo výške 21 835,91 Eur, predstavuje dlžné poistné za mesiac január 2013, ktoré nie je možné prihlásiť do konkurzu v poradí „A“ ako prednostnú pohľadávku z reštrukturalizačného konania. Veriteľ si túto časť pohľadávky prihlásil do konkurzu spoločne s pohľadávkou vo výške 21 668,87 Eur titulom nároku na zaplatenie poistného na sociálne poistenie za mesiac február 2013. Vzhľadom na to, že si prihlásil pohľadávku titulom nároku na poistné na sociálne poistenie za mesiac január 2013 a február 2013 ako jednu pohľadávku, a zákon nepripúšťa, aby jedna pohľadávka mala súčasne dve poradia, je táto pohľadávka sporná. Pohľadávka žalobcu titulom nároku na zaplatenie poistného na sociálne poistenie za mesiac január 2013 nie je prednostnou pohľadávkou v konkurze z reštrukturalizačného konania, pretože vznikla pred začatím reštrukturalizácie a žalobca si ju mal do reštrukturalizácie prihlásiť prihláškou. Vznik sociálneho poistenia upravuje v § 20 zákon o sociálnom poistení tak, že zamestnancovi vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Keďže zamestnanec neodvádza poistné sám, ale v zmysle § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, toto poistné zamestnávateľ (tú jeho časť, ktorou prispieva zamestnancovi) platí a (tú časť, ktorú platí zamestnanec) odvádza, rovnakým časovým intervalom je aj vymedzená povinnosť zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné žalobcovi. Podľa názoru žalovaného je jeho povinnosť voči Sociálnej poisťovni platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie, a tomu zodpovedajúca pohľadávka Sociálnej poisťovne voči žalovanému na úhradu poistného vzniká samostatne za každý jednotlivý deň trvania pracovného pomeru konkrétneho zamestnanca. To znamená, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému titulom nároku na úhradu poistného na sociálne poistenie za mesiac január 2013 vznikla postupne v období od 01.01.2013 do 31.01.2013. Práve na tento časový úsek je potrebný prihliadať pri posudzovaní, či ide o prednostnú pohľadávku z reštrukturalizačného konania, alebo o pohľadávku, ktorú bolo potrebné prihlásiť do reštrukturalizácie prihláškou. Splatnosť poistného na sociálne poistenie je upravená v § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca (resp. v deň poslednej výplaty príjmov, ak je výplata príjmov rozložená na rôzne dni, resp. v posledný deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné). Žalobca si zamieňa pojem vzniku pohľadávky so splatnosťou pohľadávky. Okamih vzniku pohľadávky nemusí byť totožný s okamihom jej splatnosti, a tieto dve skutočnosti nemožno obsahovo, ani pojmovo zamieňať, a ani medzi ne dávať znak rovnosti. Samotný ZKR dôsledne rozlišuje pojmy vznik pohľadávky a splatnosť pohľadávky. Pokiaľ by zákonodarca mal zámer viazať vznik povinnosti veriteľov, uplatňovať pohľadávky v reštrukturalizácii prihláškou až na splatnosť pohľadávky, bol by takýto zámer v zákone vyjadril. Je preto irelevantné, kedy bola pohľadávka splatná. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa platí poistné za kalendárny mesiac pozadu, a preto je zamestnávateľ povinný zaplatiť poistné za mesiac január 2013 najskôr 01. februára 2013, napriek tomu, že pohľadávka už existuje, pretože vzniká postupne od prvého dňa mesiaca po posledný deň mesiaca. Podľa žalovaného, zákonodarca takto upravil možnosť úhrady odvodov z dôvodu hospodárnosti, nakoľko by bolo nepochybne, z hľadiska administratívy, neúnosné, aby zamestnávateľ platil odvody každodenne. Samotná povinnosť platiť odvody mu vznikne až nasledujúci mesiac. Na druhej strane mu nič nebráni platiť odvody v čiastkových úhradách za už odpracované dni zamestnanca. Následne, od 01.02.2013 do dňa určeného na výplatu príjmov plynie lehota splatnosti týchto čiastkových pohľadávok. Ak zamestnávateľ neuhradí poistné najneskôr do uplynutia tejto lehoty, vtedy Sociálna poisťovňa, v zmysle § 144 zákona o sociálnom poistení, je oprávnená poistné predpísať, a následne vymáhať. Neznamená to však, že až v tomto okamihu pohľadávka vzniká. Pretože ona už existuje od januára 2013. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka na poistnom za mesiac január 2013 nemôže byť považovaná za prednostnú pohľadávku z reštrukturalizácie v zmysle § 120 ods. 4 ZKR, keďže jej vznik predchádzal ku dňu predchádzajúcemu dňu začatia reštrukturalizačného konania, t. j. ku dňu 26.02.2013. Po začatí reštrukturalizačného konania vznikla len pohľadávka žalobcu na poistné za obdobie od 27.02.2013 do 28.02.2013. Aj keby žalovaný pripustil tú možnosť, že pohľadávka nevzniká postupne každý deň trvania pracovného pomeru, ale jednorazovo za celý predchádzajúci mesiac až k poslednému dňu príslušného mesiaca, t. j. 31.01.2013, tak sa nič nemení na skutočnosti, že aj v tomto prípade by pohľadávka žalobcu na poistnom za mesiac január vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, a teda ani v tomto v prípade by sa nejednalo o prednostnú pohľadávku v zmysle § 120 ods. 4 ZKR, ale o pohľadávku, ktorú si mal žalobca prihlásiť do reštrukturalizácie prihláškou. 4. Žalovaný k žalobným dôvodom týkajúcim sa evidencie pohľadávky v účtovníctve žalobcu uviedol, že pre existenciu pohľadávky a jej vznik nie je rozhodné ani to, akým spôsobom sa o pohľadávke účtuje. Takisto výkaz poistného a preddavkov, sám osebe, nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ale je len podkladom, na základe ktorého žalobca vyčísluje konkrétnu výšku pohľadávky voči zamestnávateľovi, obdobne, ako napríklad, ani faktúra nie je právnym dôvodom vzniku nároku, ale je ním právny vzťah, na základe ktorého bola faktúra vystavená. V opačnom prípade by sa zamestnávateľ mohol vyhnúť tomu, aby Sociálnej poisťovni voči nemu vznikali pohľadávky, to iba tým, že by Sociálnej poisťovni výkaz poistného a preddavkov vôbec nepredkladal. Práve preto, podľa § 144 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie, alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdelného charakteru. Keďže rozhodnou skutočnosťou pre určenie či ide o pohľadávku z reštrukturalizačného konania je definovaný okamih vzniku pohľadávky, žalovaný zastáva názor, že pohľadávka za mesiac január 2013 vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, a preto mala byť prihlásená prihláškou do reštrukturalizácie a pohľadávka na poistnom za mesiac február 2013 mala byť prednostnou pohľadávkou podľa § 120 ods. 4 ZKR. Pokiaľ však obidve tieto pohľadávky boli prihlásené spoločne, s rovnakým poradím uspokojenia, je celá pohľadávka sporná. Preto má za to, že pohľadávku poprel dôvodne, a navrhol, aby súd celú žalobu zamietol. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na rozhodnutie (§ 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola z časti dôvodná. 6. Podľa § 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, (1) tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. (2) Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.1) (3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej služby1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 20 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. (2) Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. (3) Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká a) priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,2) b) dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2) 8. Podľa § 128 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, (1) Poistné na nemocenské poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba. (2) Poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa. (3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát. (8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ. (9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený. (10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí a) zamestnanec, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak, b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak, c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. (11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí a) zamestnávateľ, b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, d) štát. 9. Podľa § 139 ods. 1 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom období (1) rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.. (3) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné. 10. Podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, (1) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. 11. Podľa § 142 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, (1) poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť. 12. Podľa § 143 (Splatnosť poistného) ods. 2 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. 13. Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácie, ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami. 14. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácie, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. 15. Žalobca preukázal pravosť a výšku prihlásenej pohľadávky mesačnými výkazmi poistného a príspevkov za mesiac január 2013 a február 2013, a rozhodnutím č. 7026-2510361713-GC04/13 zo dňa 26.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. augusta 2013. Ide o dôkazy, ktoré dokazujú tak pravosť, ako aj výšku prihlásenej pohľadávky, tak, ako bola žalobcom do konkurzu prihlásená. Súd preto rozhodol o tom, že ide o pravú pohľadávku vo výške 43 504,73 Eur. Pre úplnosť je možné uviesť, že žalobca, tým, že predložil právoplatné rozhodnutie, resp. priložil ho už k prihláške, zvládol dôkazné bremeno v tomto incidenčnom konaní o pravosti a výške pohľadávky. Naopak, správca konkurznej podstaty, ktorý popiera pravosť a výšku pohľadávky priznanej právoplatným rozhodnutím v prípade incidenčného sporu, nikdy nemôže byť s takýmto popretím úspešný. V prípade, že je pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím, prichádza do úvahy len popretie vykonateľnosti takejto pohľadávky, ak sú na to splnené podmienky. 16. Spor medzi účastníkmi konania o poradie prihlásenej pohľadávky spočíval v rozdielnom posudzovaní času vzniku prihlásenej pohľadávky. Zamestnávateľ a zamestnanec sú v zmysle § 128 a nasledujúce citovaného zákona o sociálnom poistení platiteľmi poistného na sociálne poistenie, pričom zamestnávateľ je povinný v zmysle citovaného § 141 za zamestnanca poistné odvádzať. Poistné sa platí v zmysle zákona o sociálnom poistení, tam stanovenými sadzbami z vymeriavacieho základu, pre určenie ktorého je rozhodujúcim obdobím kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. V zmysle § 142 ods. 1 a 2 sa poistné platí za mesiac pozadu. Z týchto ustanovení nemožno vyvodiť žiadny iný záver ako taký, že povinnosť platiť poistné vzniká po uplynutí mesiaca, za ktorý sa toto poistné má zaplatiť. Zákon o sociálnom poistení osobitne upravuje splatnosť takéhoto poistného v § 143 ods. 2, ktorým je deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Prípadne, ak nie je určený, tak posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Povinnosť platiť poistené je viazané na uplynutie času, a to kalendárneho mesiaca, v ktorom trvalo poistenie, a to aj v prípade, že trvalo poistenie iba časť tohto mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že neobstojí argumentácia žalovaného, podľa ktorej pohľadávka vzniká samostatne za každý jednotlivý deň trvania pracovného pomeru, a teda existencie poistenia. Takáto argumentácia nemá oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Súd v tejto súvislosti poukazuje tak, ako správne uvádza žalobca, na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Sžso/5/2011, ktorý sa v odôvodnení s touto otázkou vysporiadal nasledovne: „7. Pokiaľ žalobca v dôvodoch odvolania argumentoval tým, že sociálne poistenie vzniká a zaniká podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vznikom a zánikom pracovného pomeru z čoho odvodil aj vznik a zánik povinnosti platiť sociálne poistenie a následne aj vznik pohľadávky na poistnom, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme nerozlišuje vznik a zánik povinného sociálneho poistenia podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako právneho vzťahu medzi poisteným - fyzickou osobou - v danom prípade zamestnancom a poisťovňou a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a poisťovňou, pričom platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca, ako aj samotný zamestnanec (okrem poistného na úrazové poistenie). Podľa § 141 ods. 2 zákona, za zamestnanca však odvádza poistné zamestnávateľ, ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom ustanovené druhy poistenia, ak je ich zamestnanec povinný platiť. 8. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku (ako zamestnávateľ zamestnanca - poisteného, i ako zamestnávateľ pri úrazovom poistení) a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného (napr. či sa nejedná o starobného dôchodcu, na ktorého sa zákonné poistenie pre prípad invalidity nevzťahuje, alebo osobu v stave práceneschopnosti). 9. Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i súhrnne) za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa § 142 ods. 1 zákona, poistné sa platí na účet SP v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Na viac, túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 8 zákona č. 461/2003 Z. z.). 11. Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonom oprávnení sociálnej poisťovni na poistné a zákonnej poistenosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške, čomu rozhodnutia žalovaného a ani rozsudok krajského súdu neodporujú.“ 17. Podľa citovaného § 120 ods. 4 sa ako prednostné budú uspokojovať v konkurznom konaní pohľadávky toho veriteľa, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania, ktoré bolo konvertované na konkurz, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania. Nestačí teda, že ide o prednostné pohľadávky, t. j. tie, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania, ale musí byť splnená aj podmienka, že vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku po začatí reštrukturalizačného konania. Zo žalobcom prihlásených pohľadávok, poistné za mesiac január 2013 a poistné za mesiac február 2013 túto podmienku spĺňa len tá časť poistného, ktorá zodpovedá vecnou súvislosťou s prevádzkovaním podniku počas reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie začalo 27. februára 2013, to znamená, že len tá časť poistného, ktorá sa viaže na mzdové nároky zamestnancov, ktoré vznikli 27. februára a neskôr. Ako vyplynulo z prednesov na súdnom pojednávaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že možno určiť výšku poistného za jeden deň za mesiac február vydelením čiastky 21 666,67 Eur, počtom dvadsiatich pracovných dní, čo je 1 083,34,- Eur. 18. Z uvedeného vyplýva, že časť poistného za mesiac február, ktorá súvisela s prevádzkovaním podniku úpadcu po začatí reštrukturalizačného konania, ktoré začalo 27.02.2013 predstavovala poistné vypočítané z vymeriavacieho základu, resp. jeho časti za tieto dva februárové pracovné dní, 27. a 28. februára, čo spolu predstavovalo čiastku 2 166,68 Eur je pohľadávkou s poradím A, pretože vznikla po začatí reštrukturalizačného konania a zároveň vecne súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu počas reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že zo žalobcom prihlásenej pohľadávky vo výške 43 504,73 Eur spĺňa podmienky pre poradie prednostná pohľadávka z reštrukturalizačného konania A, len časť tejto pohľadávky vo výške 2 166,68 Eur. Súd preto, pokiaľ sa žalobca domáhal, aby takéto poradie bolo určené pre celú prihlásenú pohľadávku 43 504,73 Eur vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že pohľadávka žalobcu vo výške 41 338,10 Eur má poradie tak, ako uviedol správca v zozname pohľadávok, a to iná pohľadávka E. 19. K dôvodom, ktoré žalovaný uviedol ako dôvody popretia celej pohľadávky čo do prihláseného poradia, je potrebné uviesť, že pokiaľ správca svoju zákonnú povinnosť poprieť pohľadávku v spornom rozsahu nemôže splniť bez toho, aby prihlásenú pohľadávku rozdelil na dve časti, musí tak urobiť. Vyplýva to zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a tam stanovených povinností správcu vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam. Podľa ZKR, správca je povinný vypracovať zoznam pohľadávok, do ktorého je povinný zapísať každú včas a riadne prihlásenú pohľadávku. Poprieť pohľadávku je správca povinný len v spornom rozsahu v zmysle § 32 ods. 1 ZKR. Zákon mu nedáva oprávnenie poprieť pohľadávku aj v nespornom rozsahu. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Obidve strany v konaní mali čiastočný úspech, pričom nie je možné uzavrieť, že by jeden z účastníkov bol úspešnejší ako druhý, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.