Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200045 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200045.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa O. Z., nar. XX.O. XXXX, bytom I. XX, S. Z. I. I., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 4.decembra 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie dôchodku za výsluhu rokov takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 4.decembra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 40 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie dôchodku za výsluhu rokov k 30.septembru 2011. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že k 31.decembru 2003 navrhovateľ neukončil zamestnanie predpokladané v ust. § 40 ods. 1 písm. a) cit. zákona, preto mu nárok na dôchodok za výsluhu rokov nevznikol.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odvolal a žiadal, aby mu dôchodok za výsluhu rokov bol priznaný. Vyjadril presvedčenie, že po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý neupravuje žiadne zvýhodnené zamestnania a ani dôchodok za výsluhu rokov nebolo potrebné ukončiť zvýhodnené zamestnanie predpokladané v ust. § 40 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože toto bolo ukončené prijatím zákona o sociálnom poistení. Podmienka ukončenia zvýhodneného zamestnania podľa jeho názoru nemusela byť splnená aj z toho dôvodu, že po 31.decembri 2003 sa nevylučuje súbeh dôchodku za výsluhu rokov so súbehom príjmu zo zárobkovej činnosti.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Poukázal na svoje celoživotné a náročné zamestnanie v letectve v súvislosti s čím pociťoval krivdu, keď mu odporkyňa odoprela priznanie dôchodku za výsluhu rokov odvolávajúc sa na to, že zamestnanie v letectve neprestal vykonávať. Poukázal na to, že mnohí jeho kolegovia dočasne prerušili výkon zamestnania v letectve len za tým účelom, aby im dôchodok za výsluhu rokov bol priznaný. Zdôraznil, že počas výkonu zamestnania v letectve nalietal potrebný počet hodín za tým účelom, aby bol zvýhodnený tak, ako mnohí iní jeho kolegovia.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Zdôraznila, že nárok na dôchodok za výsluhu rokov navrhovateľovi nevznikol preto, že ku dňu podanej žiadosti neukončil povolanie, ku ktorému sa táto dôchodková dávka viaže. Ustanovenie § 266 zákona o sociálnom poistení, na ktoré poukázal sa naňho nevzťahuje preto, že dôchodok za výsluhu rokov mu podľa zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O. s. p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie dôchodku za výsluhu rokov z 23.novembra 2006, z 30.septembra 2014, s osobnými listami dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa, s dokladmi o jeho ukončenom štúdiu, o nalietaných hodinách, s predchádzajúcim rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 9.januára 2007 a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.januárom 2004, o ktorých nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 100/1988 Zb., ktorý bol účinný do 31.decembra 2003 má občan nárok na dôchodok za výsluhu rokov, ak bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok ako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný technik - inžinier, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista, palubný sprievodca, výsadkár - inštruktor alebo vedúci letovej prevádzky v organizáciách v pôsobnosti Federálnych ministerstiev dopravy a obrany vykonávajúci zamestnanie, ktoré bolo zaradené na účely dôchodkového zabezpečenia do II. pracovnej kategórie pred 1.januárom 2000 a skočil uvedené zamestnanie (ďalej „zvýhodnené“ zamestnanie).
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu prvýkrát o priznanie dôchodku za výsluhu rokov od 23.novembra 2003 žiadosťou z 23.novembra 2006. Jeho žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím odporkyne z 18.decembra 2006 s odôvodnením, že k 23.novembru 2003 neukončil zamestnanie v letectve (§ 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), preto podmienky pre priznanie dôchodku za výsluhu rokov nesplnil.
Ďalšiu, aktuálne preskúmavanú žiadosť o priznanie dôchodku za výsluhu rokov podal navrhovateľ 30.septembra 2014 a dôchodok žiadal priznal od 30.septembra 2011. Z prehľadu dôb zamestnania, poistenia a iných činností, ktoré boli prílohou podanej žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky podpísanej navrhovateľom vyplynulo, že navrhovateľ pracoval v letectve, v spoločnosti FLIGHT SERVICE s.r.o. so sídlom v Bratislave od 1.marca 1997 do 30.júna 2005. Pred aj po uvedenom období pracoval v letectve a uvedené vyplynulo aj z jeho výpovede na pojednávaní pred krajským súdom. Bol leteckým mechanikom, neskôr veliteľom lietadla. Zamestnanie v letectve vykonáva doposiaľ.
Právny inštitút dôchodku za výsluhu rokov bol obsiahnutým v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31.decembra 2003. Nahradil ho zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení s účinnosťou od 1.januára 2004. Aplikujúc prechodné ust. § 259 ods. 1 cit. zákona by bolo možné rozhodnúť o nároku poistenca na dôchodok za výsluhu rokov aj v súčasnosti, avšak len za splnenia podmienok predpokladaných v § 40 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Doba zamestnania potrebná pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov bola u výkonného letca, či vedúceho letovej prevádzky podľa § 41 ods. 1 písm. d) a e) 25 rokov a nárok na tento dôchodok mohol poistencovi vzniknúť len v prípade, že bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a ku dňu podanej žiadosti o priznanie dôchodku za výsluhu rokov „zvýhodnené“ zamestnanie skončil. Podmienka „zvýhodneného“ zamestnania, potrebnej doby jeho trvania a ukončenie tohto zamestnania ku dňu podanej žiadosti o dôchodok za výsluhu rokov museli byť splnené súčasne. Nesplnenie čo i len jedného z týchto zákonných predpokladov vylučovalo možnosť priznania tejto dôchodkovej dávky.
Preskúmaním veci bolo nepochybne zistené, že „zvýhodnené“ zamestnanie navrhovateľa, tj. jeho zamestnanie v letectve ku dňu podanej žiadosti o priznanie dôchodku za výsluhu rokov, tj. k 30.septembru 2011 neskončilo, naďalej trvá, preto mu nebolo možné dôchodok za výsluhu rokov priznať. Skutkové aj právne závery odporkyne boli správne, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako súladné so zákonom. Námietky navrhovateľa neboli dôvodné. Prijatím zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dňom 1.januára 2004 nedošlo ku skončeniu jeho „zvýhodneného“ zamestnania, toto naďalej trvalo. Došlo len k zmene právnej úpravy v tom, že aktuálny zákon o sociálnom poistení už inštitút dôchodku za výsluhu rokov neupravuje. Ustanovenie § 266 cit. zákona sa na zistený skutkový stav veci nevzťahuje, pretože
navrhovateľovi nebol dôchodok za výsluhu rokov priznaný do 31.decembra 2003, preto neprichádza do úvahy úprava jeho súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti. Tvrdenia a dôkazy predložené navrhovateľom ohľadom nalietaného počtu hodín nemali v tomto konaní, bez splnenia podmienky ukončenia „zvýhodneného“ zamestnania, právny význam. Uvedené bude zohľadnené pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.