Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/14/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200100 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200100.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky R. Z., nar. XX.R. XXXX, bytom M. XXXX/XX, F. F. - L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.septembra 2014 o zvýšení invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.septembra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 2.júla 2014 na 319,60 € mesačne, pretože uvedeným dňom došlo k zmene v percentuálnom vyjadrení jej zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 50 % pri vzniku invalidity na aktuálnych 60 %, čím došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky. V odôvodnení rozhodnutia konkretizovala spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky s tým, že vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu a z celkového obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré bolo zistené už v čase priznania invalidného dôchodku dňom 14.februára 2013. Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2014, kedy došlo k zmene miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky vo výške 10,2524 € a z aktuálneho 60 % poklesu jej pracovnej schopnosti. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a priznaný percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti považovala za neadekvátny. Žiadala, aby pokles jej pracovnej schopnosti bol stanovený na úrovni 70 %. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že od posledného posúdenia došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, preto žiadala, aby bola uznaná za plne invalidnú s poklesom pracovnej schopnosti nad 70 %. Zdôraznila, že všetky jej ochorenia, ktoré sa zhoršujú alebo pribúdajú sú dôsledkom jej onkologického ochorenia a aplikovanej liečby. Konkretizovala svoje zdravotné ťažkosti a predložila aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré boli dodatočne posudkovo vyhodnotené. Vyjadrila názor, že vzhľadom k stupňu onkologického ochorenia a aplikovanej liečby nebol priznaný 50 % pokles jej pracovnej schopnosti dostatočný. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s tým, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky, ktoré je v dlhoročnej remisii podmieňuje maximálne 50 % pokles pracovnej schopnosti, ktorý bol navrhovateľke priznaný a zároveň bola využitá aj možnosť max. percentuálneho navýšenia pre pridružené zdravotné ťažkosti, na celkových 60 % poklesu jej pracovnej schopnosti. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti, rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorej suma sa určuje v súlade s ust. § 64 cit. zákona. Podľa § 71 ods. 6, 7 a 8 cit. zákona sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XIII., pol.2, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre zhubný nádor prsníka po jeho odstránení v štádiu II (T2 N1 MO) vyjadriť 50 - 70 %. Po stabilizácii zdravotného stavu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti 30-50 % (písm. e)). Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou na základe jej žiadosti zo 14.februára 2013 od uvedeného dňa s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre zhubný nádor prsníka so zaradením pod kapitolu XIII. pol. 2, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku bolo uvedené, že 52-ročná navrhovateľka so stredoškolským odborným vzdelaním, zamestnaná ako zdravotná sestra sa v novembri 2011 podrobila radikálnemu operačnému zákroku na ľavom prsníku pre histologicky potvrdený zhubný nádor s pozitivitou v jednej lymfatickej uzline, T1 N1 MO, štádium IIb, G3. Absolvovala chemoterapiu v počte 8 cyklov a rádioterapiu, ktorá bola ukončená v auguste 2012. Pre pozitivitu hormonálnych receptorov bola od októbra 2012 zahájená dlhodobá hormonálna liečba s primeranou toleranciou. V čase posudzovania bolo ochorenie klinicky aj laboratórne stabilizované, bez recidívy. Vzhľadom na štádium ochorenia ale s postihnutím 1 lymfatickej uzliny bol pokles jej pracovnej schopnosti posúdený vo vyššej položke v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s priznaním poklesu jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na február 2015. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky jej bol rozhodnutím odporkyne z 5.marca 2015 priznaný od 14.februára 2015 invalidný dôchodok, ktorého výška bola odvodená zo zisteného priemerného osobného mzdového bodu vo výške 1,0804 a z celkového obdobia jej dôchodkového poistenia v rozsahu XX,XXXX rokov. C. nadobudlo právoplatnosť, navrhovateľka voči nemu opravný prostriedok nepodala. 5.júna 2014 požiadala navrhovateľka o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 12.augusta 2014 na základe vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky a po zohľadnení, onkologických, psychiatrických, psychologických a neurologických nálezov z priebehu roku 2014 za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil naďalej jej onkologické ochorenie, s totožným zaradením pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ako v čase vzniku jej invalidity a pokles jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie vyjadril naďalej 50 %. Na rozdiel od obdobia, keď bol vznik jej invalidity konštatovaný, posudkovo zohľadnil aj pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a to recidivujúcu depresívnu poruchu v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti navýšil o 10 %, na celkových 60 %. V posudku uviedol, že invalidizujúce onkologické ochorenie je podľa predložených odborných lekárskych nálezov stabilizované, dlhodobo je podávaná hormonálna terapia. Od vzniku invalidity došlo u navrhovateľky k zhoršeniu depresívnych psychických prejavov, ktoré boli v minulosti zvládané sporadickou psychoterapiou. Ochorenie bolo stabilizované úprava terapie bola preukázaná od konca roku 2013. V klinickom obraze boli popisované prejavy stredne ťažkej depresie s kolísavým priebehom, s prítomnou anxietou, zvýšenou únavnosťou, afektívnou labilitou, s pohotovosťou k lakrimozite, s insuficientným sebaprežívaním a poruchami spánku. Psychologické vyšetrenie potvrdilo stredný stupeň nepsychotickej depresie. Pridružené ochorenie chrbtice s miernym funkčným deficitom bez poškodenia periférnych nervov, svalov a porúch zvieračov považoval aktuálne za posudkovo nevýznamné. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo zmenené ani po podaní jej odvolania a po zohľadnení ďalších psychologických a neurologických vyšetrení a MR vyšetrenia C a LS chrbtice bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a uznania jej invalidity s viac ako 70 % poklesom jej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne. Ten zdravotné ťažkosti navrhovateľky posudkovo vyhodnotil 2x, 20.januára 2015 a následne 9.februára 2016 na žiadosť krajského súdu v rámci preskúmavacieho konania potom, ako navrhovateľka predložila ďalšie odborné lekárske nálezy. Jeho posudkový záver bol zhodný s prvoposudzovateľom vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že invalidizujúce ochorenie navrhovateľky v štádiu T1 N1 MO IIb, G3 je od augusta 2012 stabilizované, aktuálne len na hormonálnej liečbe. Podľa opakovaných vyšetrení onkológa nedošlo k znovuvzplanutiu ochorenia, preto pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 50 % pri stabilizácii nádorovej choroby je maximálny. Pridružené zdravotné postihnutie a to ťažká recidivujúca depresívna porucha pokles jej pracovnej schopnosti zvyšuje o 10 %. Toto ochorenie je bez psychotických prejavov, nie je na plne vyťaženej antidepresívnej liečbe, preto aj v prípade, že by bola rozhodujúcim zdravotným postihnutím nepresiahla by 50 % pokles pracovnej schopnosti, pretože nie je sprevádzané bludmi s paranoidným alebo perzekučným obsahom, halucináciami, nihilizmom či depresívnym stuporom. Doposiaľ si stav ani nevyžiadal intenzívnejšiu psychiatrickú starostlivosť. V 10 % navýšení zníženej pracovnej schopnosti zohľadnila aj ostatné ochorenia navrhovateľky a to dorzalgie, v klinickom obraze len s miernou funkčnou poruchou, bez prejavov koreňového dráždenia, ľahkú, liečbou dobre kontrolovanú astmu bronchiále , arteriálnu hypertenziu dobre ovplyvnenú antihypertenznou liečbou s ľahkými orgánovými zmenami, či stav po prekonaní akútneho laterálneho infarktu. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správneho označeniu jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia i k správnemu, v súlade s posudkovými i zákonnými kritériami vyjadrenému vplyvu tohto ochorenia na jej pracovnú schopnosť znížením jej pracovného potenciálu o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 50 % pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pre uvedené ochorenie zodpovedá dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia pre štádium ochorenia T2 N1 MO, ktoré u navrhovateľky nebolo zistené, avšak bola postihnutá aj jedna lymfatická uzlina, preto bol pokles jej pracovnej schopnosti zhodnotený pri závažnejšom stupni ochorenia. V štádiu T1 N1 MO by pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky zodpovedal max. 40 %, čo by nepodmienilo ani jej invaliditu. 50 % pokles pracovnej schopnosti poistenca je zároveň maximálnym vyjadrením jeho zníženej pracovnej schopnosti v prípade stabilizácie zdravotného stavu, onkologického ochorenia, čo sa konštatuje spravidla po 2 rokoch. U navrhovateľky bola liečba chemoterapiou a rádioterapiou ukončená už v auguste 2012, odkedy je ochorenie stabilizované. Správne pristúpil k percentuálnemu navýšeniu zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky o ďalších, max. možných 10 % pre pridružené zdravotné ťažkosti, vyššie konkretizované, pretože sa podieľali na znížení jej pracovného potenciálu a to najmä jej duševné ťažkosti. Vzhľadom na priebeh liečby a aplikované liečebné postupy, či konkrétne prejavy duševného ochorenia navrhovateľky by vyššiu percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní s rozhodujúcim zdravotným postihnutím nepodmieňovali, tak ako to bolo vyššie zdôvodnené. Na základe uvedených skutkových zistení dospel krajský súd k presvedčeniu, že na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky je jej pracovná schopnosť aktuálne znížená o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Oproti času, keď bola uznaná invalidnou došlo k navýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti z 50 % na aktuálnych 60 %, čím bol naplnený zákonný predpoklad pre možnosť zvýšenia dôchodkovej dávky. Jej suma bola správne určená ako súčin obdobia dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho vyjadrenia jej zníženej pracovnej schopnosti, pričom obdobie dôchodkového poistenia i zistený priemerný osobný mzdový bod zostali v porovnaní s dátumom vzniku jej invalidity a priznania invalidného dôchodku nezmenené. K zmene došlo v percentuálnom vyjadrení zníženej pracovnej schopnosti a zmenila sa suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty, pretože tá sa pre každý rok určuje právnou úpravou a v roku 2014, kedy došlo k zmene percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti bola v hodnote 10,2524 €. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy zvýšenej dôchodkovej dávky, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom. Námietky navrhovateľky ohľadom nesprávneho vyjadrenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti pri invalidizujúcom - onkologickom ochorení neboli dôvodné. Posudkoví lekári už v čase vzniku invalidity zohľadnili skutočnosť, že napriek I. štádiu ochorenia bola postihnutá aj lymfatická uzlina, preto bol pokles jej pracovnej schopnosti už vtedy vyjadrený v rámci položky zodpovedajúcej II. štádiu ochorenia. Ani v súčasnosti nebolo možné pokles jej pracovnej schopnosti pre uvedené ochorenie vyjadriť v rozsahu zodpovedajúcej plnej invalidite, pretože taký postup zákon neumožňoval. Po stabilizácii zdravotného stavu, ktorá bola u navrhovateľky konštatovaná od augusta 2012 zodpovedá pokles pracovnej schopnosti poistenca max. 50 % s maximálne možným 10 % navýšením pre pridružené zdravotné ťažkosti. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.