Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200230 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200230.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa N. Y., nar. XX.S. XXXX, bytom R. XXX/X, I.., v konaní zastúpeného právnym zástupcom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 58366-2/2014-BA z 3.decembra 2014 o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 58366-2/2014-BA z 3. decembra 2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 531,82 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho zástupcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu za 30.november 2012 vo výške 9,30 € a od 1.decembra 2012 vo výške 278,70 € mesačne. Na základe každoročných valorizačných zvýšení, konkretizovaných v rozhodnutí, sumu úrazovej renty od 1.januára 2015 zvýšila až na 297,90 € mesačne s tým, že na túto sumu úrazovej renty bude mať navrhovateľ nárok do zmeny podmienok, rozhodujúcich pre priznanie nároku, najneskôr do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pri plnení pracovných povinností došlo u navrhovateľa, vyučeného elektrikára, k poškodeniu horných končatín vplyvom dlhodobej, nadmernej a jednostrannej záťaže, ktoré bolo na základe EMG vyšetrenie hodnotené ako ľahké poškodenie kostí, kĺbov, šliach a nervov horných končatín. 21.novembra 2012 bol s ním ukončený pracovný pomer, dôvodom nebola choroba z povolania. Konštatovala, že je trvale neschopný vykonávať profesiu operátora linky, ktorú vykonával 6 rokov, avšak môže vykonávať všetky práce, pri ktorých nedochádza k preťažovaniu horných končatín. Posudkový lekár preto určil pokles jeho pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty v rozsahu 45 % od 30.novembra 2012. Sumu úrazovej renty určila podľa § 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin 30,4167 násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu navrhovateľa a koeficientu určeného ako podiel 45 % poklesu jeho pracovnej schopnosti a čísla 100. Jeho denný vymeriavací základ určila z rozhodujúceho obdobia od 1.januára do 31.decembra 2011 vo výške 24,6296 €. V písomnom vyjadrení z 22.apríla 2015 doplnila, že zisteniu choroby z povolania u navrhovateľa dňom 30.novembra 2012 predchádzala jeho dočasná pracovná neschopnosť od 23.novembra 2011 do 21.novembra 2012. 23.novembra 2012 bol ukončený pracovný pomer navrhovateľa zo zdravotných dôvodov, avšak v tom čase ešte choroba z povolania nebola zistená. Navrhovateľ z vlastnej vôle prestal vykonávať pôvodnú prácu a počas jeho pracovného zaradenia nebolo riešenie ani podozrenie na vznik choroby z povolania prípadným preradením na inú pracovnú pozíciu. Zdôraznila, že pre stanovenie percentuálneho poklesu jeho pracovnej schopnosti sú rozhodujúce odborné nálezy, ktoré preukazujú závažnosť jeho zdravotného postihnutia. Pri vykonávanej práci u navrhovateľa neboli nutné špeciálne zručnosti, ktoré by stratil vznikom choroby z povolania. Práca bola stereotypná, vykonával sústavne rovnaké pohyby. Postihnutie horných končatín je asymetrické, ťažkosti boli riešené na nedominantnej, ľavej hornej končatine. Pre ľahké funkčné obmedzenie horných končatín považoval posudkový lekár 45 % pokles jeho pracovnej schopnosti za maximálny s tým, že môže vykonávať aj prácu podobného charakteru, prípadne aj na skrátený pracovný úväzok. Správnosť priznaného percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa podľa odporkyne nepriamo potvrdzuje aj výška bodového ohodnotenia sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, ktoré mu bolo priznané v rozsahu 600 bodov z možného bodového rozpätia 300 - 1000 bodov. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a žiadal, aby ho krajský súd zrušil, vec vrátil odporkyni na nové konanie a uplatnil si náhradu trov konania. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože nebol zdôvodnený priznaný 45 % pokles jeho schopnosti vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť. Odporkyňa vychádzala tiež z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože pri rozhodovaní nebrala do úvahy vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, podľa ktorého stratil úplne schopnosť vykonávať doterajšiu prácu, z ktorej mu vznikla choroba z povolania, preto konštatovanie, že jeho schopnosť vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť poklesla len o 45 % bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani písomné vyjadrenie odporkyne nepovažoval za náležité posúdenie jeho námietok voči priznanej percentuálnej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Odporkyňa jeho nárok na úrazovú rentu neposúdila v súlade s ust. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k jeho doterajšej práci, pretože vychádzala z posudku posudkového lekára, v ktorom bolo konštatované, že trvale stratil schopnosť vykonávať profesiu operátora linky, ale môže vykonávať všetky práce, pri ktorých nedochádza k preťažovaniu horných končatín. Z uvedeného vyvodil, že vznik jeho nároku na úrazovú rentu posúdila podľa kritérií vzťahujúcich sa k invalidizácii poistenca a nie vo vzťahu k nároku na úrazovú rentu. Podľa § 88 ods. 1 cit. zákona sa pre účely nároku na úrazovú rentu posudzuje výlučne doterajšia konkrétna pracovná činnosť u konkrétneho zamestnávateľa, ktorej pracovné podmienky vyvolali chorobu z povolania. Prirovnanie percentuálneho vyjadrenia poklesu jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca s rozsahom priznaného sťaženia spoločenského uplatnenia považoval za neadekvátne a neakceptovateľné pre rozdielnosť relevantných kritérií a absenciu vzájomných súvislostí medzi týmito nárokmi. Na pojednávaní pred krajským súdom sa obaja účastníci pridržiavali svojich doterajších stanovísk. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie úrazovej renty, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, s hlásením choroby z povolania, s oznámením o ukončení pracovného pomeru, s rozhodnutím o zaradení navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie, s odborným prešetrením pracovnej anamnézy a hygienickým prieskumom pracoviska, vykonaným Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, so šetrením pre podozrenie z profesionálnej choroby vykonaným totožným úradom, s oznámením poistnej udalosti a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádzalo zo skutkového stavu, ktorý nebol dostatočný pre posúdenie veci a bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho krajský súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Na účely poskytovania úrazových dávok je poškodený zamestnanec, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania (§ 83). Podľa § 8 ods. 2 písm. a) cit. zákona choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi pri plnení pracovných úloh. Pokles pracovnej schopnosti sa na účely § 88 ods. 1 posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 zákona alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami (§ 8 ods. 3 cit. zákona). Plnením pracovných úloh je výkon pracovných povinností, vyplývajúcich z pracovného pomeru (§ 8 ods. 4 písm. a). Z citovaných ustanovení vyplýva, že pre posúdenie nároku na úrazovú rentu je rozhodujúci pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť pri výkone pracovných povinností, vyplývajúcich z pracovného pomeru, tj. činnosti vykonávanej za podmienok uvedených v prílohe č. 1 pri plnení pracovných úloh. Doterajšou činnosťou navrhovateľa bolo od 1.októbra 2006 pracovné zaradenie operátora linky PIP vykonávaného v JOHNSONS CONTROLS Lučenec s.r.o. V tejto pracovnej pozícii vykonával kontrolu, opravy a balenie textilných a vinylových hlavových a lakťových opierok, stanovené druhy opierok vyberal z pohyblivého dopravníka, ukladal ich na pracovný stôl, vkladal identifikačný štítok, v prípade potreby niektoré kusy prežehlil žehličkou, opravil a zabalil do pripravených kartónových zásobníkov. Niektoré kusy opierok bolo potrebné opraviť pomocou malých ručných nástrojov. V pracovnej zmene spracoval cca 700-900 opierok, rýchlosť práce podliehala rýchlosti pohyblivého dopravníka. Podľa veľkosti a typu vyrábaných opierok a veľkej variability možných vykonávaných opráv a individuálnych návykov bol počet vykonaných pohybov rôzny a bola vynakladaná aj odlišná svalová sila potrebná na výkon pri spracovaní 1 ks výrobku. Z hľadiska pracovných podmienok, pracovného prostredia a pôsobenia rizikových faktorov bola práca zaradená do kategórie II. z hľadiska fyzickej záťaže ako pôsobiaceho faktora. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že u navrhovateľa bola zistená choroba z povolania dňom 30.novembra 2012 s tým, že za organizáciu, kde choroba z povolania vznikla bola označená spoločnosť JOHNSON CONTROLS Lučenec, s.r.o. Sporným bolo zhodnotenie poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, z ktorej mu choroba z povolania vznikla. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že u navrhovateľa bola prvý krát choroba z povolania zistená 30.novembra 2012 a to ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov horných končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia. Zodpovednou organizáciou bol posledný zamestnávateľ navrhovateľa, spol. JOHNSON CONTROLS Lučenec s.r.o. Závažnosť choroby z povolania pri chronickej forme bola ohodnotená 600 bodmi. Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie bolo doporučené trvalé preradenie na iné pracovisko s tým, že môže pracovať len trvale mimo preťažovania horných končatín. Z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci z 30.októbra 2014, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa je 45 % od 30.novembra 2012. Za chorobu z povolania bolo označené ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov horných končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia. V posudku bolo uvedené, že 49-ročný navrhovateľ, vyučený elektrikár, pracoval 6 rokov ako operátor linky v JOHNSON CONTROLS s.r.o., a pri plnení pracovných povinností došlo u neho k vzniku choroby z povolania. Vykonané klinické vyšetrenia vrátane EMG vyšetrenie potvrdili ľahké poškodenie kostí, kĺbov, šliach a nervov horných končatín. Choroba z povolania nebola dôvodom rozviazania pracovného pomeru. Konštatoval, že navrhovateľ je trvale neschopný vykonávať profesiu operátora linky ale môže vykonávať všetky práce, pri ktorých nedochádza k preťažovaniu horných končatín, preto pokles jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyjadril 45 %. Rovnaký posudkový záver zaujal v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici, v posudku z 15.apríla 2015. Podrobne sa zaoberal závažnosťou zdravotného postihnutia navrhovateľa s tým, že ide o postihnutie ľavej dolnej končatiny, nedominantnej, kde pri nadmernom zaťažení došlo k epikondylitíde riešenej komplexne. 27.júna 2012 sa podrobil nekomplikovanému operačnému riešeniu, následne bola plne využitá doplňujúca liečba, konzervatívna a rehabilitačná s dosiahnutou plnou funkciou. Klinické nálezy podložené MR vyšetrením ľavého lakťa konštatujú zhrubnutie šľachových úponov na mediálny epikondyl rozložený po celom obvode epikondylu v rozsahu 15 mm a známky artrózy a chondropatie II. stupňa. EMG vyšetrenie nepreukázalo závažnejšiu neuromuskulárnu poruchu, čo bolo v súlade s klinickým nálezom z ortopédie, keď nález na ľavej hornej končatine bol z hľadiska neurocirkulácie v norme. Svalovým testom bol vo všetkých vyšetrovaných svaloch dosiahnutý 5. stupeň, tj. normálna svalová sila. V pravom lakti bola konfigurácia zachovaná, palpačne boli bolestivé oba epikondyly, po záťaži sa bolesť zvýraznila. Extenzia aj flexia bola plná, obmedzená bola pronácia asi o 1/3, supinácia bola v plnom rozsahu. U ľavého lakťa bolo zistené zhrubnutie v oblasti laterálneho epikondylu, zhojená jazva po operácii. Palpačne bol radiálny epikondyl bolestivý, pri napnutí extenzorov zápästí a ruky sa bolestivosť zvýraznila, bolestivý bol aj ulnárny epikondyl. Extenzia aj flexia bola úplná, pronácia úplná, supinácia asi s tretinovým deficitom. Uvedené vyhodnotil ako ľahké funkčné postihnutie ľavého lakťového kĺbu s normálnou silou ľavej hornej končatiny. Konštatoval, že môže pracovať na pôvodnom pracovisku v prostredí bez nadmerného preťažovania horných končatín a dodržiavania prípustných limitov, aj doterajšie zamestnanie s rešpektovaním uvedených obmedzení, prípadne na skrátený pracovný úväzok. Odborníkom z oblasti pracovného lekárstva a toxikológie bolo trvale vylúčené preťažovanie horných končatín s nutným trvalým preradením na iné pracovisko, čo vyplynulo z hlásenia choroby z povolania č. 82/2014 z júla 2014. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca bola pri zistení choroby z povolania odborníkom z oblasti pracovného lekárstva a toxikológie a posudkovým lekárom pri posudzovaní jeho zdravotného stavu pre účely rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu vyhodnotená rozdielne. Kým lekár z oblasti pracovného lekárstva doporučil navrhovateľovi trvalé preradenie na iné pracovisko s trvalým vylúčením preťažovania horných končatín, posudkoví lekári možnosť jeho doterajšieho pracovného zaradenia pripustili pri rešpektovaní vylúčenia nadmerného preťažovania horných končatín, prípadne na skrátený pracovný úväzok. Pre účely rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu je rozhodujúce zhodnotenie poklesu schopnosti zamestnanca vykonávať doterajšiu činnosť. Napriek tomu odporkyňa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na úrazovú rentu vychádzala z posudku posudkového lekára, ktorý konštatoval, že pri trvalej neschopnosti navrhovateľa vykonávať profesiu operátora linky, tj. doterajšiu činnosť zamestnanca môže vykonávať všetky práce, pri ktorých nedochádza k preťažovaniu horných končatín. Zhodnotenie zostávajúcej pracovnej schopnosti však nie je právne významné pre účely rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu ale pre rozhodnutie o invalidizácii poistenca. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia spočívalo v aplikovaní irelevantných zákonných kritérií pre rozhodovanie o uplatnenom nároku. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov spočíva v absencii rozhodujúcich zákonných dôvodov pre priznaný 45 % „pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa“, ktorý nezodpovedá nutnosti trvalého preradenia navrhovateľa na iné pracovisko s trvalým vylúčením preťažovania horných končatín. Napriek tomu, že na tieto nezrovnalosti (aj vo vzťahu k vyjadreniu odborníka z oblasti pracovného lekárstva) navrhovateľ poukázal, odporkyňa sa s jeho námietkami z hľadiska aplikovania relevantných kritérií pre určenie miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca nevysporiadala a pokles jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca nevyhodnotila, preto bolo jej rozhodnutie založené aj na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa sa bude žiadosťou navrhovateľa o priznanie úrazovej renty opätovne zaoberať z hľadiska relevantných zákonných kritérií a náležitým spôsobom, v súlade so závermi kliniky pracovného lekárstva zhodnotí pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Svoje rozhodnutie podrobne, logicky a vecne odôvodní tak, tak ako jej to ukladá zákonné ustanovenie § 209 ods. 1, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení. V rozhodnutí bude rešpektovať požiadavku trvalého vylúčenia preťažovania horných končatín navrhovateľa, ktoré by viedlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Pre rozhodnutie o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu nie je podľa platnej právnej úpravy podstatný dôvod skončenia pracovného pomeru, zostávajúca schopnosť vykonávať akúkoľvek inú pracovnú činnosť, prípadné preradenie na iné pracovisko z dôvodu rizika ohrozenia chorobou z povolania, či skončenie pracovného pomeru pred zistením choroby z povolania. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal voči odporkyni náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie opravného prostriedku, vyjadrenie vo veci, zastupovanie na pojednávaní), 2 x 61,84 €, 1 x 64, 53 €, 1 x 66,-€ (spolu 254,21 €) podľa § 11 ods. 4 2. vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s ust. § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. K uvedeným úkonom právnej služby prináleží aj režijný paušál 2 x 8,04 €, 1x 8,39 € a 1 x 8,58 € v súlade s § 16 ods. 3 cit. vyhlášky (spolu 33,05 €). Hotové výdavky vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb predstavujú náhradu za stratu času a cestovné výdavky v súvislosti s účasťou na pojednávaní pred krajským súdom v rozsahu 10 začatých polhodín a 14,30 €, spolu 143,-€ pri ceste z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť - 414 km , priemerná cena PHM 1,133 €/l, priemerná spotreba 5,5 l/100 km a koeficient opotrebenia 0,0183 € (§ 17, § 15 písm. a) cit. vyhlášky), tj. 101,56 €. Celkom predstavujú trovy právneho zastúpenia 531,82 €. V prevyšujúcom rozsahu bolo uplatnenie trov právneho zastúpenia nedôvodné s poukazom na ust. § 11 ods. 4 2. vety vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov v spojení s ust. § 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie z dôvodu jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Voči rozhodnutiu z dôvodov jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. odvolanie nie je prípustné. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.