Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/53/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200239 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200239.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky S. N. rod. N., nar. X.S. XXXX, bytom T. C. XXXX/XX W., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25.novembra 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 25. novembra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 18.júla 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 30 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala z dôvodu jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že jej bolo vykonané nové MR vyšetrenie LS chrbtice, ktoré dokumentuje zhoršenie jej zdravotného stavu. Tvrdila, že jej ťažkosti s chrbticou sú závažnejšie, než bolo uvedené v posudkoch posudkových lekárov, nie je schopná sa obuť, navliecť si ponožky, už po kratšej chôdzi jej zablokuje chrbticu a nemôže sa pohybovať. Tŕpne jej ľavá strana, ruky aj nohy, vystreľuje jej to do stehna a brucha. Denne užíva lieky od bolesti a má už aj žalúdočné ťažkosti. Predložila MR vyšetrenie LS chrbtice z 8.februára 2016 a neurologický nález z 29.januára 2016. Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom zo zdravotných dôvodov nedostavila, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. V písomnom vyjadrení z 12.marca 2015 žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože sa navrhovateľke nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a aj po opakovanom posúdení jej zdravotného stavu zostal posudkový záver nezmenený s tým, že jej invalidita nevznikla. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., v neprítomnosti odporkyne podľa § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka podala opakovanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku 18.júla 2014 a žiadala ho priznať od 5.mája 2011. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave. V posudku zo 14.novembra 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z kardiologických, očných, neurologických, ortopedických, endokrinologických vyšetrení, z ECHO KG vyšetrenia, z MR vyšetrenia LS chrbtice a z RTG vyšetrenia LS chrbtice a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil chronické polytopné dorzalgie na podklade degeneratívnych zmien chrbtice, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril v hornej polovici možného percentuálneho rozpätia. Uviedol, že 53-ročná navrhovateľka vyučená kuchárka, bola pre viac ako 10 rokov trvajúce bolesti chrbtice opakovane vyšetrovaná a liečená neurológom, objektívny neurologický nález potvrdil známky chronického, polytopného vertebrogénneho algického syndrómu, cervikokraniálneho a cervikobrachiálneho viac vľavo, a tiež lumboischiadický syndróm obojstranne s koreňovým dráždením bez výraznejšej poruchy statodynamiky chrbtice, čomu zodpovedá 30 % pokles jej pracovnej schopnosti. Jej pridružené zdravotné ťažkosti a to vrodená srdcová anomália, syndróm dráždivého čreva, chronická povrchová gastritída, tupozrakosť ľavého oka, či lúpavý prst pravej ruky percentuálne navýšenie jej zníženej pracovnej schopnosti neodôvodňujú. Vyslovený posudkový záver, ktorý nebol zmenený ani po podaní odvolania navrhovateľkou bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove. V posudku zo 17.februára 2015 zohľadnil popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky posudkový lekár totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené neurologické a neurochirurgické vyšetrenia z roku 2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že navrhovateľka pracujúca ako koordinátorka VPP opakovane požiadala o invalidný dôchodok pre pociťovanú bolesť chrbtice v driekovo-krížovom úseku. Neurochirurg pri negatívnom neurologickom náleze odporučil naďalej konzervatívnu liečbu. Pri vlastnom klinickom vyšetrení posudkový lekár nezistil neurologický deficit v zmysle zánikového syndrómu, neurologický nález bol v norme, nebola porušená pohyblivosť chrbtice v zmysle statodynamiky, zobrazovacie metodiky preukázali stenózu spinálneho kanála, čo môže navrhovateľke spôsobovať intermitentnú bolesť, najmä po väčšej námahe. Uvedené, pri normálnom neurologickom náleze zodpovedá 30 % poklesu jej pracovnej schopnosti. Ani jedno z pridružených ochorení navrhovateľky nedosahuje takú závažnosť, ktorá by prevýšila priznanú percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti a nemajú vplyv na jej pracovnú schopnosť. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu označeniu jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré s ohľadom na jeho závažnosť a funkčné prejavy správne zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadrila v rámci zákonných možností, čo odôvodnila normálnym neurologickým nálezom a zúžením spinálneho kanála, čo môže spôsobovať intermitentnú bolesť po väčšej námahe. Správne nepovažoval pridružené zdravotné ťažkosti za posudkovo významné vzhľadom na stupeň ich závažnosti a ich funkčné prejavy. Na základe takto úplne a správne zisteného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu že jej invalidita nevznikla, pretože jej zdravotné ťažkosti nepodmieňujú pokles jej pracovnej schopnosti o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože jeho vznik je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca. Správne žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietla, pretože bez vzniku invalidity jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Krajský súd jej rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemohli ovplyvniť ani navrhovateľkou predložené odborné lekárske nálezy na pojednávaní pred krajským súdom. Neurologický nález z 29.januára 2016 dokumentoval rovnaký objektívny nález aký vyplýval z doterajších neurologických vyšetrení, tzn. nepreukazoval žiadnu zmenu v zdravotnom stave navrhovateľky. MR vyšetrenie LS chrbtice, ktorým navrhovateľka dokumentovala zhoršenie svojho zdravotného stavu nemalo pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia právny význam, pretože pre posudkové účely pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky je rozhodujúci stupeň funkčnej poruchy a z tohto hľadiska nebolo MR vyšetrenie LS chrbtice zatiaľ odborným lekárom zhodnotené. Z uvedeného vyplýva, že ani týmito odbornými lekárskymi nálezmi nebol u navrhovateľky zistený iný, prípadne závažnejší stav jej zdravotných ťažkostí než ten, z ktorého posudkoví lekári vychádzali. Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.