Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24Sp/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200243 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200243.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci navrhovateľky: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX E., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 03 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 10769/2014-KaNR, R.z.: 78231/14 zo dňa 31. decembra 2014, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 10769/2014-KaNR, R. z.: 78231/14 zo dňa 31. decembra 2014 potvrdzuje. II. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. III. Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok 35,00 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca (ďalej v texte aj „Centrum“) rozhodnutím sp.zn. 10769/2014-KaNR, R.z.: 78231/14 zo dňa 31.12.2014 podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepriznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci, o ktorú žiadala vo veci označenej „o zanedbanie starostlivosti“. Zo žiadosti vyplýva, že žiadateľka sa chce v prípadnom súdnom konaní domáhať náhrady škody za zanedbanie zdravotnej starostlivosti o jej otca - nebohého L. G., zomrelého dňa XX.XX.XXXX lekárom A.. P. D.. Dôvodom nepriznania žiadanej právnej pomoci bola skutočnosť, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z.). Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vymenoval jednotlivé listinné podklady, z ktorých čerpal pri zisťovaní skutkového stavu veci. Uviedol, že žiadateľka vo svojom sprievodnom liste uvádzala, že žiada v súdnom konaní finančné odškodnenie za škody zapríčinené A.. D., v dôsledku čoho jej otec predčasne zomrel, za to, že ešte živému vystavil list o prehliadke mŕtveho bez osobných údajov, len uvedením diagnózy, ktorú nemohol zistiť bez pitvy. Ako svedka navrhla svoju sestru ohľadne toho, že A.. D. rok nevidel otca navrhovateľky, tiež ako svedkov označila „miestni ľudia v obci“, poukázala na vyjadrenie A.. S., ktorá v liste adresovanom A.. A. konštatovala viacero pochybení A.. D.. Odporca konštatoval, že A.. S. vo svojom liste neuvádza, o aké konkrétne chyby sa jedná. Tiež dospel k záveru, že žiadateľka do spisu Centra nedoložila žiaden taký dokument, ktorý by uvádzal, že orgán nadriadený A.. D. (Okresný úrad národného zdravia, Ministerstvo spravodlivosti ...) zistil a jasne označil pochybenia A.. D., čo sa týka neposkytnutia starostlivosti. Pokiaľ žiadateľka podala oznámenie na Okresnú prokuratúru v Nitre, k tomuto odporca uviedol, že vyšetrovateľ okresnej prokuratúry vydal uznesenie sp. zn. Vp 122/91 zo dňa 29.10.1991, ktorým rozhodol o odložení veci, pretože nejde o podozrenie z trestného činu a nie je namieste vec vybaviť inak. Na základe sťažnosti navrhovateľky voči tomuto uzneseniu rozhodoval Okresný prokurátor v Nitre tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú uznesením sp. zn. 1Pn 210/91 zo dňa 16.01.1992. Podľa odporcu navrhovateľka nie je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o náhradu škody, keďže v zmysle § 448 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa táto uhrádza pozostalým, ktorým zomrelý poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživu. Navrhovateľka by sa mohla domáhať len náhrady pohrebných nákladov, čo však do spisu Centra nedoložila žiadnymi dokladmi. Navyše, odporca poukázal na premlčanie práva na náhradu škody, ktoré sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odporcu došlo k uplynutiu tejto subjektívnej premlčacej doby, keďže z podaní navrhovateľky vykonaných bezprostredne po úmrtí otca je zjavné, že o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá mala vedomosť. Podľa odporcu je nad každú pochybnosť zrejmé, že nárok na náhradu škody je už najmenej 20 rokov premlčaný. Navrhovateľka nedisponuje takými dôkaznými prostriedkami, ktoré by preukazovali zavinenie smrti otca žiadateľky zanedbaním povinností zo strany A.. D.. Navrhovateľkou označené dôkazy by v prípadnom súdnom konaní pravdepodobne pred súdom neobstáli, najmä, ak neuviedla konkrétnych občanov z obce, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že Okresná prokuratúra Nitra sa týmto skutkom už v minulosti zaoberala, pričom vec odložila, pretože nejde o podozrenie z trestného činu. Vzhľadom na odstup času (25 rokov) je podľa odporcu zjavné, že nie je možné už obstarať dôkazy, ktoré by preukazovali žiadateľkine tvrdenia ohľadom okolnosti úmrtia a príčine úmrtia jej otca. Žiadateľka, ako navrhovateľka, by v prípadnom súdnom spore neuniesla dôkazné bremeno. Centrum uzavrelo, že vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na Centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Priznanie právnej pomoci by tak bolo nehospodárnym a neefektívnym konaním Centra. Úlohou Centra je aj „filtrovať“ šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012. Keďže navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc - nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu - odporca nepriznal navrhovateľke nárok. Uviedol, že vzhľadom na nutnosť kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa Centrum už ďalej nezaoberalo splnením ďalších podmienok. V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka odvolanie proti rozhodnutiu odporcu. Z obsahu podania označeného ako odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Centra vyplýva, že navrhovateľka nesúhlasí s týmto rozhodnutím, namietala, že podnet na prokuratúru podalo Ministerstvo zdravotníctva, nie ona, pričom rozhodnutie prokuratúry o odložení veci nemá žiadnu relevanciu v súvislosti s posúdením podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. Ďalej navrhovateľka v podanom odvolaní uvádzala okolnosti vyšetrovania Prokuratúry v Nitre, okolnosti postupu jej vtedajšieho zamestnávateľa a Obce A. ohľadne jej vtedajšieho pobytu. Uvádzala pochybenia ďalších osôb, úradov a organizácií, ku ktorým podľa jej názoru malo ohľadne tejto právnej udalosti dôjsť. Odporca predložil odvolanie spolu so spisovým materiálom tunajšiemu súdu na rozhodnutie v zmysle tretej hlavy piatej časti O.s.p. V predkladacej správe namietol, že navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla v akom rozsahu rozhodnutie Centra napáda, aký robí konečný návrh a čoho sa podaným odvolaním domáha. Zároveň namietol, že odvolanie bolo podané oneskorene, nakoľko lehota na podanie odvolania uplynula dňa 27.01.2015 a odvolanie bolo podané na poštovú prepravu až dňa 28.01.2015. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24Sp/11/2015-14 zo dňa 04.03.2015 zastavil konanie z dôvodu, že navrhovateľka podala odvolanie oneskorene. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4Sžo/85/2015-22 zo dňa 01.03.2016 uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24Sp/11/2015-29 zo dňa 28.04.2016 odmietol odvolanie navrhovateľky podľa § 250p O.s.p., nakoľko navrhovateľka neodstránila vady, ktorých odstránenie súd nariadil, a ktoré podľa názoru súdu bránili vecnému vybaveniu návrhu. Predmetné uznesenie bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sžo/40/2016-30 zo dňa 04.10.2016 s vysloveným právnym názorom, že vec je potrebné prejednať v merite a v prejednávanej veci rozhodnúť, nakoľko z obsahu podania - odvolania navrhovateľky možno zistiť, čoho sa odvolaním domáha, aj keď sa nejedná o podanie bezvadné. Podanie nemusí obsahovať náležité právne odôvodnenie na úrovni právnického vzdelania, tobôž nie v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., kde nie je stanovené obligatórne právne zastúpenie. Odporca vo vyjadrení k meritu veci zo dňa 27.10.2016 navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal nárok podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. z dôvodu, že v danej právnej veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila na odporcu, nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. V podrobnostiach odkázal na zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na svoju správnu úvahu, z ktorej pri rozhodovaní vychádzal, pričom zdôraznil, že pri použití správnej úvahy nevybočil zo zákonného rámca, ktorý je určený zákonom č. 327/2005 Z. z. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu č. k. II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013, ktorým bola zamietnutá sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti v právne obdobnej veci. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (ďalej v texte SSP) zákon č. 162/2015 Z. z., ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok zákon č. 99/1963 Zb. Podľa § 492 ods. 1 SSP; konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ nie je uvedené inak, na konanie sa použijú ustanovenia druhej hlavy (§ 250l ods. 2 O.s.p.). Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, nakoľko navrhovateľka trvala na pojednávaní, t. j. nedošlo k zhodnému návrhu oboch účastníkov na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.). Krajský súd na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti zástupcu odporcu, ktorý nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania a požiadal o ospravedlnenie neúčasti. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom odvolaní. Okrem iného uviedla, že sa domáha toho, aby jej bola priznaná právna pomoc vo forme určenia advokáta. Uviedla, že jej v podstate nejde o peniaze, ale chce sa dozvedieť, v dôsledku čoho jej otec skutočne zomrel, na čo, na aké diagnózy, a prečo mu ošetrujúci lekár A.. D. neposkytol pomoc. Chce, aby niekto kompetentný posúdil list o prehliadke mŕtveho, pretože sa domnieva, že prokurátor to nevedel odborne posúdiť, keďže nie je lekár, ale prokuratúra to mala dať došetriť odborníkom, znalcom. Pokiaľ by jej bola priznaná právna pomoc, advokát by vedel inak naformulovať prípisy, napr. na Ministerstvo zdravotníctva, na posudkový úrad, lebo pokiaľ píše ona podania, tak sa jej nedostáva adekvátnej odpovede. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, ktorý bol súdu postúpený a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, preto odvolaniu nebolo možné vyhovieť a rozhodnutie správny súd podľa § 250q ods. 3 potvrdil. Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom znáša sám, resp. v prevažnom rozsahu, náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V zákone sú preto precízne stanovené podmienky, za ktorých bude právna pomoc fyzickým osobám patriť, v snahe vylúčiť možné zneužívanie tejto právnej pomoci. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi; tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"). Podľa § 4 ods. 1 písm. a citovaného zákona; na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 8 citovaného zákona; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu Centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V danom prípade navrhovateľka v odvolaní namietala najmä skutočnosť ohľadom nesprávneho posúdenia zákonom predpokladaného splnenia podmienky pre priznanie právnej pomoci, a to, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že skutkový stav zistený a popísaný v napadnutom rozhodnutí zodpovedá obsahu spisu. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konaní podľa piatej časti O.s.p. je posudzovať, či orgán verejnej správy príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav v náležitom rozsahu, ktorý mu umožňuje vo veci rozhodnúť, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Spornou otázkou v konaní je posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci navrhovateľky, pre ktorú žiada právnu pomoc. Súd preto posudzoval správnosť aplikácie ustanovenia § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. orgánom verejnej správy na daný prípad. Zároveň súd posudzoval správnosť postupu orgánu verejnej správy, ako aj dodržanie náležitosti rozhodnutia v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, na subsidiárne použitie, ktorého odkazuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Pojem zrejmej bezúspešnosti zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi bližšie neobjasňuje. V ustanovení § 8 zákon o poskytovaní právnej pomoci len príkladmo uvádza, na čo najmä musí Centrum prihliadať pri posudzovaní splnenia podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Sžo/42/2014 zo dňa 19.05.2015 k zrejmej bezúspešnosti sporu uviedol, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre konanie, pre ktoré sa žiada právna pomoc. Uvedený pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“, a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého Centrum pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha Centra, súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolnosti konkrétneho prípadu. Za plne opodstatnené je nutné považovať oprávnenie Centra, aby skúmal, či v konkrétnom prípade už zo skutkových tvrdení žiadateľa nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času, alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú je potrebné považovať aj situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravných prostriedkov. Súd si pri rozhodovaní osvojil aj názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012, v zmysle ktorého „ Senát Najvyššieho súdu SR prisvedčil argumentácii žalovanému v tom, že za správny nemožno považovať výklad, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu má ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom by posudzoval len otázku materiálnej núdze žiadateľa a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by totiž znamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie preukázať. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z.z. citovaným ustanovením § 8 mu (Centru právnej pomoci) zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku“. Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je vecou Centra právnej pomoci. Tento orgán rozhoduje bez hodnotenia dôkazov, čo prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej, avšak orgán verejnej správy musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, teda, nie akékoľvek dôkazy, ale dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, ktoré dôkazy boli označené a predložené navrhovateľkou, ktoré zohľadňoval orgán verejnej správy pri rozhodovaní, a ako ich vyhodnotil. Keďže v danom prípade sa jedná o rozhodnutie na základe správneho uváženia, v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p., súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutia posudzuje len to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk zákona. V danom prípade sú medze dané určenými zákonnými podmienkami pre možné poskytnutie právnej pomoci v ustanovení § 6 ods. 1, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. V zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Jedná sa pritom o dôkazy smerujúce k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasňovaniu skutočného stavu veci, k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie, pričom toto dokazovanie orgán verejnej správy vykonáva v zmysle § 32 a nasl. Správneho poriadku. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že odporca sa dôsledne riadil touto právnou úpravou a napadnuté rozhodnutie spĺňa požadované zákonné náležitosti. Svoje rozhodnutie odporca náležite odôvodnil, vrátane správnej úvahy. Odporca preskúmal dokumenty, ktoré predložila navrhovateľka spolu s podanou žiadosťou a podľa názoru súdu dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka neoznačila žiadne také dôkazy, ktorými by preukazovala svoje tvrdenia. Naopak, niektoré z nich, na ktoré poukázal odporca, svedčia v neprospech navrhovateľky, a to najmä rozhodnutie Okresného prokurátora v Nitre o odložení veci. Predložené dôkazy nepodporujú tvrdenia navrhovateľky v žiadosti. V zhode so stanoviskom odporcu aj súd zastáva názor, že v prípade súdneho konania by navrhovateľka bola v dôkaznej núdzi. Odporca správne poukázal na existenciu zrejmej bezúspešnosti v súvislosti s uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty na možné uplatňovanie nároku na náhradu škody. Správne tiež odporca vyhodnotil, že navrhovateľka nie je ani oprávnenou osobou pre podanie takejto žaloby. Navyše správny súd nadobudol presvedčenie, že samotná navrhovateľka nevie, čoho sa mieni domáhať, pre čo, pre akú právnu vec žiada právnu pomoc. Centrum vyhodnotilo jej žiadosť ako možné uplatňovanie nároku na náhradu škody v súvislosti so zanedbaním zdravotnej starostlivosti o jej nebohého otca, avšak z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že sa nemieni domáhať náhrady škody, že jej nejde o peniaze, len sa chce dozvedieť, čo bolo skutočnou príčinou úmrtia jej otca. K tomu, aby mohla byť priznaná právna pomoc žiadateľovi, musí byť žiadateľ schopný uviesť, pre akú právnu vec žiada priznanie právnej pomoci, musí byť schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu a napokon Centrum právnej pomoci musí mať preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 327/2005 Z. z., ktoré musia byť splnené kumulatívne. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z. a súvisiacimi právnymi predpismi, že odvolanie nebolo podané dôvodne, preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p. Navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 a contrario O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože podala opravný prostriedok, s ktorým nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.