KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica23. 3. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/57/2015 z 23. 3. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. marca 2016, sp. zn. 26Sd/57/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015200252.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/57/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200252
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200252.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. D.
rod. D., nar. XX.O. XXXX, bytom O. č. 2, I. I., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 22.januára 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla zo 16.marca 2015 o priznaní invalidného
dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. januára 2015 v spojení s rozhodnutím totožného
čísla zo 16. marca 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od
6.novembra 2014 invalidný dôchodok vo výške 129,- € mesačne a na základe zákonnej valorizácie ho
od 1.januára 2015 zvýšila na 131,70 € mesačne s tým, že suma invalidného dôchodku sa nezmenila ani
po správnom zistení počtu náhradných dôb v období od 1.januára do 31.marca 1994.
V odôvodnení rozhodnutia konkretizovala spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky s tým, že pred
vznikom invalidity, tj. pred 6.novembrom 2014 navrhovateľka získala 10 790 dní obdobia dôchodkového
poistenia, tj. 29 rokov a 205 dní a zároveň k uvedenému dňu nesplnila podmienky nároku na starobný
dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pri výpočte sumy starobného dôchodku
vychádzala z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2013 a po započítaní náhradných dôb
a zvýšení priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom
poistení ho určila hodnotou 0,5969. Do obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok dopočítala aj obdobie dôchodkového poistenia od vzniku invalidity do dovŕšenia
dôchodkového veku v rozsahu 5 706 dní a pri výpočte sumy invalidného dôchodku vychádzala z
celkového obdobia dôchodkového poistenia 45,1946 rokov a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej
v čase vzniku jej invalidity, určenej zákonom vo výške 10,2524 €. Sumu invalidného dôchodku
navrhovateľky určila ako súčin týchto činiteľov a podľa jednotlivých v odôvodnení rozhodnutia cit.
valorizačných úprav ho ku dňu priznania zvýšila až na 131,70 € mesačne. Prílohou rozhodnutia
bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia
navrhovateľky i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a namietala percentuálny pokles jej zníženej
pracovnej schopnosti s tým, že posudkový lekár nezohľadnil ochorenie chrbtice a ani závažnosť
rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho pridružených komplikácií. Namietala tiež, že pre účely
výpočtu sumy invalidného dôchodku neboli započítané aktivačné práce, ktoré vykonávala v rokoch 2002
-2004.



Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní a zdôraznila, že došlo k zhoršeniu
jej zdravotného stavu, čo podložila aktuálnymi odbornými lekárskymi nálezmi. Tieto boli dodatočne
posudkovo vyhodnotené.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne
správne s tým, že ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky na základe ďalších
odborných lekárskych nálezov nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru, ktorý bol tiež náležite
odôvodnený.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými
podkladmi pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu,
že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa §
250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly IV, pol. 9.1, písm. b) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre hyperfunkciu štítnej žľazy stredného stupňa, s pretrvávajúcimi orgánovými a
psychickými zmenami vyjadriť v rozpätí 30 - 50 %. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti
poistenca závisí od dôsledkov porúch látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou s tým, že samotné
odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách pokles pracovnej schopnosti nepodmieňujú.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 6.novembra 2014 žiadosťou z 2.decembra 2014. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval
jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku
z 2.decembra 2014 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky
z endokrinologických, kardiologických a neurologických vyšetrení od septembra až do novembra 2014
a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil tyreotoxikózu - hypertyreózu so zaradením pod
kapitolu IV., pol. 9.1 písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Uviedol, že XX-
ročná navrhovateľka je od 18 rokov veku liečená tyroxínom pre ochorenie štítnej žľazy. Od roku
2005 do roku 2007 bola sledovaná u endokrinológa pre tyreotoxikózu, po liečbe bola dosiahnutá
remisia. V novembri 2013 jej bola vykonaná tyreidektómia pre masívny difúzny nárast štítnej žľazy.
Po operácii pre zhoršenie endokrinnej orbitopatie absolvovala v roku 2014 pulznú kortikoterapiu, bez
výraznejšieho efektu. Vo februári 2014 jej bola podaná tyreoeliminačná liečba rádiojódom a absolvovala
kúpeľnú liečbu. V septembri 2014 mala vykonanú stereotaktickú radiačnú gamaterapiu na orbity, naďalej
je v sledovaní endokrinológa a očného lekára. Vzhľadom na uvedené za jej rozhodujúce zdravotné
postihnutie označil ochorenie štítnej žľazy komplikované doposiaľ liečbe odolávajúcou orbitopatiou a
mieru poklesu jej schopnosti vyjadril pod hornou hranicou možného percentuálneho rozpätia. Uznal
ju invalidnou dňom nasledujúcim po skončení podporného obdobia. Recidivujúce ochorenie chrbtice
bolo doposiaľ zvládnuté sporadickou ambulantnou liečbou, bez trvalého pohybového deficitu, preto
ho považoval za posudkovo nevýznamné. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania



navrhovateľkou a uvedené posúdenie zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia.

Pretože nebolo navrhovateľke na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu
v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v
Banskej Bystrici. Zdravotný stav navrhovateľky posudzoval opakovane dňa 19.mája 2015 a na žiadosť
krajského súdu v rámci preskúmavacieho konania po predložení ďalších odborných lekárskych nálezov
aj 3.marca 2016. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky zohľadnil totožné odborné
lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené endokrinologické, kardiologické, očné, neurologické,
FRO vyšetrenie, psychiatrické, algeziologické vyšetrenia, prepúšťaciu správu z hospitalizácie na
algeziologickom oddelení, USG vyšetrenie karotického riečiska a vertebrálnych artérií z priebehu
roka 2015-2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých
jeho častiach. V posudku doplnil, že pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky došlo
k vzniku endokrinnej orbitopatie, s obmedzenou pohyblivosťou bulbu vľavo hore, v dôsledku čoho
má dvojité videnie, čo jej spôsobuje ťažkosti pri práci na počítači. Priznaný percentuálny pokles jej
pracovnej schopnosti na úrovni 45 % pri ochorení štítnej žľazy z jednou orgánovou komplikáciou je
adekvátne. Kardiologickým vyšetrením bol nález na srdci hodnotený ako fyziologický, bez prítomnosti
tyreotoxického srdca. Porucha statiky a dynamiky chrbtice je podľa odborných lekárskych nálezov
neurológa a fyziatra mierneho stupňa, bez popísaných trvalých prejavov koreňového dráždenia, po
tlakových kaudálnych blokádach došlo k zlepšeniu stavu. Psychiatrom bola prvý krát vyšetrení v júni
2015, ihneď bol stav hodnotený ako recidivujúca depresívna porucha s epizódou depresie ťažkého
stupňa, s čím sa posudkový lekár nestotožnil. Nanajvýš mohlo ísť o epizódu ťažkej depresie nie o
recidivujúcu depresívnu poruchu, nakoľko dovtedy nebola v tomto smere liečená. Od júna 2015 do
februára 2016 psychiater opakovane menil antidepresívnu liečbu a jej efekt je možné spoľahlivo hodnotiť
až po pravidelnom užívaní antidepresív v priebehu niekoľkých mesiacov, počas ktorých liečba nebude
menená. Stupeň depresie navyše nebol hodnotený podľa Beckovej škály psychologickým vyšetrením.
Vzhľadom k uvedenému duševné ťažkosti navrhovateľky z posudkového hľadiska nehodnotil, pretože
nebola splnená podmienka dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý nie je možné ovplyvniť
antidepresívnou liečbou.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnom
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými aktuálnymi
zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných
platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových
lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o
žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom
pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku
posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj
posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými
kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej
invalidizácie. Na základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ktoré
boli podložené odbornými lekárskymi nálezmi dospel posudkový lekár k správnemu označeniu jej
rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pretože označené ochorenie sa najväčšou mierou podieľalo
na znížení jej pracovnej schopnosti. Pokles jej pracovnej schopnosti pod hornou hranicou možného
percentuálneho rozpätia odôvodnil preukázanou jednou orgánovou komplikáciou pri rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí s tým, že duševné ťažkosti nie je možné posudkovo vyhodnotiť vzhľadom na
krátke trvanie liečby, ktorej účinok sa pre záver, či ide o dlhodobo nepriaznivý, liečbou neovplyvniteľný
zdravotný stav nedá z časového hľadiska vyhodnotiť. Správne nepovažoval za posudkovo významné ani



ochorenie podporného a pohybového aparátu, pri ktorom bola preukázaná len mierna porucha funkcie
bez trvalých prejavov koreňového dráždenia, pretože z hľadiska takto zisteného funkčného stupňa
ochorenia pohybovo - oporného aparátu nemá zákonom predpokladaný vplyv na pracovnú schopnosť
poistenca.

Na základe takto správne a úplne zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol podložený aktuálnymi
odbornými lekárskymi nálezmi dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita
vznikla a okrem uvedeného splnila aj ďalšie zákonné podmienky pre možnosť priznania invalidného
dôchodku. Správne preto napadnutým rozhodnutím navrhovateľke odo dňa vzniku jej invalidity
priznala invalidný dôchodok. Jeho výšku navrhovateľka namietala len z hľadiska nezohľadnenia
výkonu aktivačných prác v roku 2002 - 2004 pre účely stanovenia výšky invalidného dôchodku.
V uvedenom období, od 1.marca 2002 do 31.mája 2004 bola navrhovateľka vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Uvedené obdobie však nie je obdobím dôchodkového poistenia, pokiaľ
navrhovateľke nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, čo v konaní preukázané nebolo.
Poskytovanie aktivačného príspevku pri výkone aktivačných prác je formou pomoci v hmotnej núdzi a
nemá charakter podpory v nezamestnanosti, preto uvedené obdobie dôchodkového poistenia odporkyňa
správne do celkového obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky nezapočítala. Z iných dôvodov
navrhovateľka výšku priznanej dôchodkovej dávky nenamietala a ani krajský súd nezistil žiadne
pochybenia pri určení jej výšky. Odporkyňa vychádzala zo správne zisteného obdobia dôchodkového
poistenia navrhovateľky, ktoré zistila z prvotných evidenčných podkladov, tj. potvrdení jednotlivých
zamestnávateľov navrhovateľky o výkone zamestnania v tom - ktorom období a o zárobkoch, ktoré
dosiahla a z potvrdení o jej evidovanej nezamestnanosti, či prípravy na budúce povolanie. Správne
zohľadnila náhradnú dobu, ktorú navrhovateľka získala v rozhodujúcom období, ktoré bolo správne
zistené z rokov 1984 - 2013 v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Po zohľadnení
náhradnej doby a zvýšení priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol zistený ako podiel
úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala v
rozhodujúcom období správne zistila osobný mzdový bod vo výške 0,5969, správne vychádzala z
aktuálnej dôchodkovej hodnoty v čase vzniku invalidity navrhovateľky vo výške 10,2524 €, ktorá bola
určená zákonom a správne sumu invalidného dôchodku navrhovateľky určila ako súčin celkového
obdobia jej dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, priemerného osobného mzdového
bodu a percentuálneho poklesu jej zníženej pracovnej schopnosti. V podrobnostiach krajský súd
poukazuje na výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom, na základe správne aplikovaných
príslušných zákonných ustanovení a na základe správne zistených relevantných podkladov, tj. obdobia
dôchodkového poistenia navrhovateľky a zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období.

Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná
rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6015200252)