Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/57/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200252 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200252.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. D. rod. D., nar. XX.O. XXXX, bytom O. č. 2, I. I., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.januára 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla zo 16.marca 2015 o priznaní invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22. januára 2015 v spojení s rozhodnutím totožného čísla zo 16. marca 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 6.novembra 2014 invalidný dôchodok vo výške 129,- € mesačne a na základe zákonnej valorizácie ho od 1.januára 2015 zvýšila na 131,70 € mesačne s tým, že suma invalidného dôchodku sa nezmenila ani po správnom zistení počtu náhradných dôb v období od 1.januára do 31.marca 1994. V odôvodnení rozhodnutia konkretizovala spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky s tým, že pred vznikom invalidity, tj. pred 6.novembrom 2014 navrhovateľka získala 10 790 dní obdobia dôchodkového poistenia, tj. 29 rokov a 205 dní a zároveň k uvedenému dňu nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pri výpočte sumy starobného dôchodku vychádzala z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984-2013 a po započítaní náhradných dôb a zvýšení priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení ho určila hodnotou 0,5969. Do obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok dopočítala aj obdobie dôchodkového poistenia od vzniku invalidity do dovŕšenia dôchodkového veku v rozsahu 5 706 dní a pri výpočte sumy invalidného dôchodku vychádzala z celkového obdobia dôchodkového poistenia 45,1946 rokov a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej v čase vzniku jej invalidity, určenej zákonom vo výške 10,2524 €. Sumu invalidného dôchodku navrhovateľky určila ako súčin týchto činiteľov a podľa jednotlivých v odôvodnení rozhodnutia cit. valorizačných úprav ho ku dňu priznania zvýšila až na 131,70 € mesačne. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a namietala percentuálny pokles jej zníženej pracovnej schopnosti s tým, že posudkový lekár nezohľadnil ochorenie chrbtice a ani závažnosť rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho pridružených komplikácií. Namietala tiež, že pre účely výpočtu sumy invalidného dôchodku neboli započítané aktivačné práce, ktoré vykonávala v rokoch 2002 -2004. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní a zdôraznila, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo podložila aktuálnymi odbornými lekárskymi nálezmi. Tieto boli dodatočne posudkovo vyhodnotené. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne správne s tým, že ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky na základe ďalších odborných lekárskych nálezov nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru, ktorý bol tiež náležite odôvodnený. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly IV, pol. 9.1, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre hyperfunkciu štítnej žľazy stredného stupňa, s pretrvávajúcimi orgánovými a psychickými zmenami vyjadriť v rozpätí 30 - 50 %. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca závisí od dôsledkov porúch látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou s tým, že samotné odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách pokles pracovnej schopnosti nepodmieňujú. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku od 6.novembra 2014 žiadosťou z 2.decembra 2014. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 2.decembra 2014 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z endokrinologických, kardiologických a neurologických vyšetrení od septembra až do novembra 2014 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil tyreotoxikózu - hypertyreózu so zaradením pod kapitolu IV., pol. 9.1 písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Uviedol, že XX- ročná navrhovateľka je od 18 rokov veku liečená tyroxínom pre ochorenie štítnej žľazy. Od roku 2005 do roku 2007 bola sledovaná u endokrinológa pre tyreotoxikózu, po liečbe bola dosiahnutá remisia. V novembri 2013 jej bola vykonaná tyreidektómia pre masívny difúzny nárast štítnej žľazy. Po operácii pre zhoršenie endokrinnej orbitopatie absolvovala v roku 2014 pulznú kortikoterapiu, bez výraznejšieho efektu. Vo februári 2014 jej bola podaná tyreoeliminačná liečba rádiojódom a absolvovala kúpeľnú liečbu. V septembri 2014 mala vykonanú stereotaktickú radiačnú gamaterapiu na orbity, naďalej je v sledovaní endokrinológa a očného lekára. Vzhľadom na uvedené za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ochorenie štítnej žľazy komplikované doposiaľ liečbe odolávajúcou orbitopatiou a mieru poklesu jej schopnosti vyjadril pod hornou hranicou možného percentuálneho rozpätia. Uznal ju invalidnou dňom nasledujúcim po skončení podporného obdobia. Recidivujúce ochorenie chrbtice bolo doposiaľ zvládnuté sporadickou ambulantnou liečbou, bez trvalého pohybového deficitu, preto ho považoval za posudkovo nevýznamné. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a uvedené posúdenie zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pretože nebolo navrhovateľke na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. Zdravotný stav navrhovateľky posudzoval opakovane dňa 19.mája 2015 a na žiadosť krajského súdu v rámci preskúmavacieho konania po predložení ďalších odborných lekárskych nálezov aj 3.marca 2016. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ i doplnené endokrinologické, kardiologické, očné, neurologické, FRO vyšetrenie, psychiatrické, algeziologické vyšetrenia, prepúšťaciu správu z hospitalizácie na algeziologickom oddelení, USG vyšetrenie karotického riečiska a vertebrálnych artérií z priebehu roka 2015-2016 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku doplnil, že pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky došlo k vzniku endokrinnej orbitopatie, s obmedzenou pohyblivosťou bulbu vľavo hore, v dôsledku čoho má dvojité videnie, čo jej spôsobuje ťažkosti pri práci na počítači. Priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 45 % pri ochorení štítnej žľazy z jednou orgánovou komplikáciou je adekvátne. Kardiologickým vyšetrením bol nález na srdci hodnotený ako fyziologický, bez prítomnosti tyreotoxického srdca. Porucha statiky a dynamiky chrbtice je podľa odborných lekárskych nálezov neurológa a fyziatra mierneho stupňa, bez popísaných trvalých prejavov koreňového dráždenia, po tlakových kaudálnych blokádach došlo k zlepšeniu stavu. Psychiatrom bola prvý krát vyšetrení v júni 2015, ihneď bol stav hodnotený ako recidivujúca depresívna porucha s epizódou depresie ťažkého stupňa, s čím sa posudkový lekár nestotožnil. Nanajvýš mohlo ísť o epizódu ťažkej depresie nie o recidivujúcu depresívnu poruchu, nakoľko dovtedy nebola v tomto smere liečená. Od júna 2015 do februára 2016 psychiater opakovane menil antidepresívnu liečbu a jej efekt je možné spoľahlivo hodnotiť až po pravidelnom užívaní antidepresív v priebehu niekoľkých mesiacov, počas ktorých liečba nebude menená. Stupeň depresie navyše nebol hodnotený podľa Beckovej škály psychologickým vyšetrením. Vzhľadom k uvedenému duševné ťažkosti navrhovateľky z posudkového hľadiska nehodnotil, pretože nebola splnená podmienka dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý nie je možné ovplyvniť antidepresívnou liečbou. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o aktuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými aktuálnymi zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ktoré boli podložené odbornými lekárskymi nálezmi dospel posudkový lekár k správnemu označeniu jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pretože označené ochorenie sa najväčšou mierou podieľalo na znížení jej pracovnej schopnosti. Pokles jej pracovnej schopnosti pod hornou hranicou možného percentuálneho rozpätia odôvodnil preukázanou jednou orgánovou komplikáciou pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí s tým, že duševné ťažkosti nie je možné posudkovo vyhodnotiť vzhľadom na krátke trvanie liečby, ktorej účinok sa pre záver, či ide o dlhodobo nepriaznivý, liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav nedá z časového hľadiska vyhodnotiť. Správne nepovažoval za posudkovo významné ani ochorenie podporného a pohybového aparátu, pri ktorom bola preukázaná len mierna porucha funkcie bez trvalých prejavov koreňového dráždenia, pretože z hľadiska takto zisteného funkčného stupňa ochorenia pohybovo - oporného aparátu nemá zákonom predpokladaný vplyv na pracovnú schopnosť poistenca. Na základe takto správne a úplne zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol podložený aktuálnymi odbornými lekárskymi nálezmi dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita vznikla a okrem uvedeného splnila aj ďalšie zákonné podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku. Správne preto napadnutým rozhodnutím navrhovateľke odo dňa vzniku jej invalidity priznala invalidný dôchodok. Jeho výšku navrhovateľka namietala len z hľadiska nezohľadnenia výkonu aktivačných prác v roku 2002 - 2004 pre účely stanovenia výšky invalidného dôchodku. V uvedenom období, od 1.marca 2002 do 31.mája 2004 bola navrhovateľka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Uvedené obdobie však nie je obdobím dôchodkového poistenia, pokiaľ navrhovateľke nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, čo v konaní preukázané nebolo. Poskytovanie aktivačného príspevku pri výkone aktivačných prác je formou pomoci v hmotnej núdzi a nemá charakter podpory v nezamestnanosti, preto uvedené obdobie dôchodkového poistenia odporkyňa správne do celkového obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky nezapočítala. Z iných dôvodov navrhovateľka výšku priznanej dôchodkovej dávky nenamietala a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri určení jej výšky. Odporkyňa vychádzala zo správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré zistila z prvotných evidenčných podkladov, tj. potvrdení jednotlivých zamestnávateľov navrhovateľky o výkone zamestnania v tom - ktorom období a o zárobkoch, ktoré dosiahla a z potvrdení o jej evidovanej nezamestnanosti, či prípravy na budúce povolanie. Správne zohľadnila náhradnú dobu, ktorú navrhovateľka získala v rozhodujúcom období, ktoré bolo správne zistené z rokov 1984 - 2013 v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Po zohľadnení náhradnej doby a zvýšení priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol zistený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala v rozhodujúcom období správne zistila osobný mzdový bod vo výške 0,5969, správne vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty v čase vzniku invalidity navrhovateľky vo výške 10,2524 €, ktorá bola určená zákonom a správne sumu invalidného dôchodku navrhovateľky určila ako súčin celkového obdobia jej dôchodkového poistenia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, priemerného osobného mzdového bodu a percentuálneho poklesu jej zníženej pracovnej schopnosti. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom, na základe správne aplikovaných príslušných zákonných ustanovení a na základe správne zistených relevantných podkladov, tj. obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky a zárobkov, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období. Náhradu trov konania navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.