Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/44/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200410 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200410.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: U. B., nar. XX. Z. XXXX, bytom G. XXX, XXX XX S., zast. Aequitas, s.r.o., so sídlom AK Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Študentská 12, 960 01 Zvolen, za účasti: 1/ I. H., nar. XX. I. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX R., 2/ I. I., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX R. a 3/ Poľovnícka organizácia KAĽAMÁRKA, so sídlom Obecná 109/43, 935 05 Zlaté I., V.: 42 370 442, zastúpená Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OÚ-ZV-PLO-2015/001216 zo dňa 30. januára 2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím (opatrením) č.: OÚ-ZV-PLO-2015/001216 zo dňa 30. januára 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa § 71 ods. 2/c zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.“ alebo „Zákon o poľovníctve“) podľa ustanovenia § 74 ods. 2 písm. b) a § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. zaevidoval dňom 29. januára 2015 Zmluvu o užívaní poľovného revíru č. 10 Y. S., uznaného právoplatným rozhodnutím bývalého Lesného úradu Zvolen, pod č.: Poľov.-293/31/94 KM zo dňa 28. marca 1995. V opatrení o evidencii zmluvy konštatoval, že zmluva o užívaní poľovného revíru č. 10 Y. Detva zo dňa 18. decembra 2014 bola uzatvorená podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. medzi vlastníkmi a splnomocnenými zástupcami vlastníkov vyššie uvedeného poľovného revíru ako prenajímateľmi a nájomcom Poľovníckou organizáciou KAĽAMÁRKA, so sídlom Obecná 109/43 Zlaté Moravce. Konštatoval, že súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy bola priložená notárska zápisnica z rokovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov č. N 325/2014, ktorú vystavil notár JUDr. Marián Jurina, a ktorá osvedčila priebeh zhromaždenia konaného dňa 17. decembra 2014, listina prítomných a Zoznam vlastníkov poľovných pozemkov s plochou v nájme AGROSEV, spol. s r.o., Bottova 1, Detva. Žalovaný tiež v rozhodnutí opatrení zmluvy uviedol, že zmluva o užívaní poľovného revíru je uzatvorená na 10 rokov, t.j. od 29. januára 2015 do 28. januára 2025 a účinná je odo dňa zaevidovania, t.j. od 29. januára 2015. Na základe zaevidovania zmluvy môže Poľovnícka organizácia KAĽAMÁRKA užívať poľovný revír a po splnení ďalších podmienok stanovených v zákone a ďalších všeobecne záväzných predpisov týkajúcich sa výkonu práva poľovníctva vykonávať právo oľovníctva. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, v ktorej žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) až e) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe zdôraznil skutkové okolnosti, z ktorých zvýraznil skutočnosť, že na Zhromaždenie vlastníkov poľovných revírov zvolaného na deň 17. decembra 2014 sa medzi inými ako splnomocnenci dostavili aj pán H. D., pán I. D. a pán K. W., ktorí predložili splnomocnenie na zastupovanie udelené niektorými vlastníkmi pozemkov začlenenými do Poľovného revíru KAĽAMÁRKA. Účasť týchto splnomocnencov na zhromaždení vlastníkov nebola pripustená, pričom ako dôvod odmietnutia ich účasti na hlasovaní bolo uvedené, že v nimi predložených plných mociach je nesprávne označenie názvu Poľovného revíru KALAMÁRKA. O priebehu zhromaždenia vlastníkov bola notárom JUDr. Mariánom Jurinom spísaná notárska zápisnica, pričom z listiny prítomných, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice vyplýva, že väčšina zúčastnených vlastníkov bola na zhromaždení zastúpená na základe splnomocnení udelených pánovi Y., pánovi H. alebo spoločnosti AGROSEV, s.r.o., ktorá má s vlastníkmi uzatvorené nájomné zmluvy, v rámci ktorých sa nachádza ustanovenie o splnomocnení na zastupovanie poľovných práv. Po doručení žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podali dňa 29. decembra 2014 páni D., D. a W. sťažnosť, v ktorej uviedli, že neboli právnym zástupcom zvolávateľov pripustení na hlasovanie na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri KAĽAMÁRKA, nakoľko tento ich odmietol zapísať do listiny prítomných s odôvodnením, že v ich plných mociach sú nezrovnalosti v názve poľovného revíru. V sťažnosti zároveň uviedli námietky, ktoré boli z ich strany vznesené na zhromaždení vlastníkov a žiadali, aby bolo hlasovanie zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov, ako aj celé konanie na tomto zhromaždení vyhlásené za neplatné. Vyššie uvedenú sťažnosť doplnil pán D. dňa 30. januára 2015 o námietku nesprávneho výpočtu výmery poľovných pozemkov pri zvolaní zhromaždenia vlastníkov, ako aj pri účasti na zhromaždení, námietku nezákonného odopretia účasti zástupcov jednotlivých vlastníkov, čo pri hlasovaní zvýhodnilo ostatných splnomocnencov a námietku, že percentuálna výmera splnomocnených zástupcov vlastníkov pozemkov nezodpovedala rozsahu 40,29%. Napriek namietaným nedostatkom zvolania a priebehu zhromaždenia vlastníkov žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým v zmysle § 16 zákona č. 274/2009 Z.z. Zmluvu o užívaní poľovného revíru KAĽAMÁRKA zaevidoval. Až následne, po rozhodnutí o evidencii zmluvy, správny orgán vydal vyjadrenie k posúdeniu sťažnosti pod č. OU-ZV-PLO-2015/001216-613 zo dňa 04. februára 2015, v ktorom v stručnosti uviedol prepočet výmery poľovných pozemkov, ktorý bol vykonaný v rámci kontroly správnym orgánom, bližšie sa s námietkami sťažovateľov nevysporiadal. Žalobca v žalobe zotrval na všetkých námietkach uvedených v sťažnosti zo dňa 23. decembra 2014 (doručenej žalovanému 29. decembra 2014) a v doplnení sťažnosti zo dňa 30. januára 2015. Žalobca mal za to, že správny orgán nedostatočne preskúmal okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. mal za to, že uvedené ustanovenie zakotvuje aj pôsobnosť správneho orgánu, do akej miery má splnenie podmienok skúmať. Na to aby mohol správny orgán zmluvu zaevidovať, musí okrem iného skúmať aj okruh subjektov, ktoré zmluvu uzatvárajú tak na strane osoby, ktorej sa poľovný revír prenecháva do užívania, ako aj na strane vlastníkov. Povinnosťou správneho orgánu v tomto smere nie je len pasívna akceptácia údajov a listín, ktoré sú mu predložené zvyčajne jednostranne výlučne žiadateľom o evidenciu zmluvy, ale naopak spoľahlivé zistenie skutkového stavu, a teda kritické posúdenie toho, či došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok na evidenciu zmluvy. Správny orgán je tak nielen oprávnený, ale aj povinný v rámci konania o evidenciu zmluvy identifikovať, kto sú vlastníci poľovných revírov v danom poľovnom revíri a akú výmeru majú ich pozemky. Na základe takto vykonaného zisťovania možno pristúpiť k záveru, či podiel hlasovacích práv vlastníkov, ktorí hlasovali na zhromaždení, skutočne predstavuje zákonom požadovaný podiel zodpovedajúci najmenej nadpolovičnej väčšine výmery poľovných pozemkov. Pokiaľ by správny orgán uvedené dokazovanie nevykonal a vychádzal by len z údajov obsiahnutých v notárskej zápisnici, nemôže spoľahlivo vysloviť názor, že vlastníci, ktorí hlasovali na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, majú spolu zákonom požadovaný podiel na výmere spoločného poľovného revíru, nakoľko toto tvrdenie nemá dostatočne skutkovo podložené a overené. Žalobca taktiež namietal, že úlohou správneho orgánu je vykonať aj vlastné zisťovanie, verifikovať si štruktúru vlastníckych vzťahov (napríklad prostredníctvom výpisov z listu vlastníctva). Je povinný skúmať, či osoba, ktorá splnomocnenie udelila je aj vlastníkom v poľovnom revíri a v akej výmere. Takýto rozsah zisťovania skutkových okolností musí predchádzať vydaniu rozhodnutia o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru. Úlohou správneho orgánu tak bolo posúdiť ako predbežnú otázku, či osoby, ktoré zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali boli platne splnomocnené a zastupovali nadpolovičnú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov, a teda či uznesenia zhromaždenia vlastníkov boli platne prijaté v súlade so zákonnými požiadavkami. Z administratívneho spisu pritom nijakým spôsobom nevyplýva, že by správny orgán v tomto smere vykonal vlastné zisťovanie v požadovanom rozsahu. V spise sa síce nachádza výpočet podielu na hlasovacích právach, nie je však zrejmé, akým postupom správny orgán k tvrdeným výsledkom dospel. Ak by okresný úrad postupoval pri rozhodovaní v súlade so zákonom, mali byť súčasťou administratívneho spisu výpisy listov vlastníctva jednotlivých vlastníkov, všetky splnomocnenia týkajúce sa zastupovania vlastníkov pri zvolaní zhromaždenia, ako aj na samotnom zhromaždení a rovnako všetky nájomné zmluvy obsahujúce ustanovenia o splnomocnení, na základe ktorých si uplatnila hlasovacie právo spoločnosť Z. spol. s r.o. Žalobca mal za to, že správny orgán zisťovanie vo vyššie uvedenom rozsahu nevykonal a tým došlo z jeho strany k porušeniu zákonom uložených povinností. Z rozhodnutia správneho orgánu, a ani zo spisu, pritom nie je možné určiť aké okolnosti považoval správny orgán za zistené, alebo či vôbec a v akom rozsahu vlastné zisťovanie vykonal. Z rozhodnutia nevyplýva ani to, akým spôsobom správny orgán postupoval pri výpočte podielov na hlasovacích právach jednotlivých vlastníkov a z toho dôvodu rozhodnutie žalovaného o evidencii zmluvy trpí vadou, nakoľko nie je preskúmateľné. Napriek zákonnej úprave, ktorá vylučuje použitie Správneho poriadku na konanie o evidencii zmluvy, musí správny orgán pri svojom rozhodovaní dodržiavať základné zásady výkonu svojej činnosti v súlade s tzv. „dobrou správou“ a vydať také rozhodnutie, z ktorého bude zrejmé, o aké skutočnosti sa pri svojej činnosti opieral. Žalobca v ďalšej námietke zdôraznil, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami uplatnenými sťažovateľom v rámci konania. Zdôraznil, že sťažovateľ H. D., ktorý zastupoval v rámci konania o evidencii zmluvy žalobcu ako vlastníka poľovného pozemku, spolu s ďalšími sťažovateľmi poukázal na početné nedostatky zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Správny orgán toto podanie neposúdil ako sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon č.9/2010 Z.z.“), k sťažnosti však zaujal stanovisko v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 04. februára 2015. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že toto podanie nemožno považovať za sťažnosť, nakoľko podaná sťažnosť spĺňala všetky zákonné kritériá v zmysle § 31 písm. b) zákona č. 9/2010 Z.z. Napriek tomu, že správny orgán uviedol, že sťažnosť neakceptuje, stručne zaujal stanovisko aj k niektorým námietkam sťažovateľov. Napriek včasnému podaniu sťažnosti je vyjadrenie správneho orgánu datované dňa 04. februára 2015, v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia, z čoho vyplýva pochybnosť, či sa správy orgán vôbec do doby vydania napadnutého rozhodnutia zaoberal námietkami sťažovateľov. Sťažovateľom ako splnomocneným zástupcom niektorých vlastníkov poľovných pozemkov a aj samotného žalobcu bola odopretá možnosť účinne sa brániť proti porušovaniu ich vlastníckych práv. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalobca tvrdil, že rozhodnutie správneho orgánu o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko správny orgán nesprávne vyložil ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve, keď nevykonal vlastné zisťovanie za účelom zistenia okruhu subjektov, ktorí sú oprávnení zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvoriť. Zároveň mal za to, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a zároveň zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, nakoľko správny orgán pred vydaním rozhodnutia nedostatočne skúmal vlastnícke pomery v poľovnom revíri, ako aj rozsah splnomocnenia, na základe ktorého boli vlastníci na zhromaždení zastúpení. Žalobca zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko nie je z administratívneho spisu a ani z rozhodnutia správneho orgánu možné určiť z akých dôkazov a údajov správny orgán vychádzal a aké skutočnosti skúmal pred vydaním rozhodnutia. V konaní správneho orgánu tak bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zdôraznil, že v predmete zaevidovania zmluvy je evidenčným orgánom, pričom na toto konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Žalovaný zdôraznil, že zákon o poľovníctve bližšie neuvádza, akým spôsobom má okresný úrad skúmať priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, rozhodnutie vlastníkov poľovných pozemkov prijaté na zhromaždení podložené notárskou zápisnicou. Okresný úrad pri posudzovaní predmetu veci nemá okrem žiadosti a notárskej zápisnice k dispozícii originály zo zasadnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Poukázal na ustanovenie § 5 zákona č. 274/2009 Z.z. a zdôraznil, že nemôže zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, je informovaný o jeho konaní až po jeho uskutočnení na základe žiadosti o evidenciu zmluvy a predložením notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia. Vo vzťahu ku konkrétnym žalobným námietkam žalovaný uviedol, že nemá a nemal k dispozícii a ani neskúmal plnomocenstvá pána D., pána D. a pána W.. Nemá zákonom dané oprávnenie rozhodovať o vedení zhromaždenia vlastníkov, resp. zasahovať do jeho priebehu. Žalovanému zákon o poľovníctve nedáva právomoc rozhodovať, ktoré z prípadných rozporných plnomocenstiev v tej istej veci sú platné a žalovanému iné plnomocenstvá, ako tie, ktoré skúmal, ani neboli predložené. Žalovaný nemá zákonom danú právomoc celé konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov vyhlásiť za neplatné, nemá právomoc zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Nemá k dispozícii ani plnomocenstvá, ktoré žalobca označil ako problémové a na základe ktorých mu mal byť odopretý prístup na zhromaždenie. Vo vzťahu k výpočtu výmery žalovaný uviedol, že z dôvodu možného a sťažovateľom avizovaného porušenia zákona si dal predložiť nájomné zmluvy spoločnosti AGROSEV, spol. s r.o. Detva a plnomocenstvá, na základe ktorých bol predkladateľ oprávnený zvolať zhromaždenie vlastníkov a následne podať žiadosť na zaevidovanie zmluvy. Žalovaný si tiež dal predložiť spolu so žiadosťou fotokópie plných mocí použitých predkladateľom k žiadosti o zaevidovanie zmluvy, teda Poľovníckou organizáciou KAĽAMÁRKA. Zároveň požadoval fyzicky predložiť zmluvy, na základe ktorých AGROSEV, spol. s r.o. so sídlom v Detve zastupoval vlastníkov poľovných pozemkov. Poukázal na skutočnosť, že v dôsledku zmeny legislatívy došlo aj k zmene definície nepoľovných pozemkov a spresnil sa digitalizáciou spôsob ich výpočtu. Z uvedeného dôvodu žalobca v súčasnosti trvá na spracovaní štruktúry vlastníckych vzťahov, ktoré v prevažnej miere zhotovili geodetické kancelárie z podkladov vlastníckych vzťahov a výmer jednotlivých vlastníkov evidovaných príslušným katastrom nehnuteľností. V predloženom elaboráte išlo o stav katastra nehnuteľností k novembru 2014, pričom takéto podklady si dalo spracovať aj Poľovnícke združenie KAĽAMÁRKA Detva, ale aj predkladateľ Poľovnícka organizácia KAĽAMÁRKA so sídlom v Zlatých Moravciach, pričom jeden originál tvorí súčasť spisového materiálu. Z uvedených listín bola vykonaná kontrola výpočtu percentuálnej výmery použitej v notárskej zápisnice, pričom zistené rozdiely boli nepodstatné a podľa prepočtov žalovaného nemali vplyv na disponovanie s nadpolovičnou väčšinou hlasov. Vo vzťahu k nezákonnému odopretiu účasti zástupcov jednotlivých vlastníkov a zvýhodneniu pri hlasovaní ostatných splnomocnencov žalovaný uviedol, že nevie posúdiť predmetné problémové plnomocenstvá, nakoľko ich nemá k dispozícii a neboli mu ani predložené. Nemôže a nemohol ovplyvniť prípadné duplicitné oslovenia vlastníka na udelenie plnomocenstva a má za to, že je to zodpovednosť vlastníka. Správny orgán nemôže vlastníka obmedzovať v splnomocnení inej osoby alebo v práve dať sa zastupovať. Pokiaľ žalobca vznášal námietku vo vzťahu k percentuálnej výmere splnomocnených zástupcov vlastníkov pozemkov, žalovaný uviedol, že uvedenú skutočnosť skúmal, percentuálne oprávnenie zvolať zhromaždenie vlastníkov bolo vykázané predkladateľom na 41,05%, na výmeru preukazovanú sťažovateľom 41,34%, po kontrole, a teda po odpočítaní plnomocenstiev podpísaných po 08. decembri sa percentá zmenili tak, že na výmeru predkladateľa to predstavovalo 35,86% a na výmeru sťažovateľa 36,15%. Zákonná povinnosť jednej tretiny pri zvolaní zhromaždenia vlastníkov bola splnená. Pokiaľ žalobca namietal, že sa nemalo prihliadať na splnomocnenia evidované v nájomných zmluvách spoločnosti AGROSEV, spol. s r.o. Detva, žalovaný sa týmto zaoberal, pričom aj vo veciach prípadného chýbajúceho dátumu podpisu nájomnej zmluvy zistil, že z predložených zmlúv bolo jednoznačné od kedy do kedy platia, ako aj ich účinnosť. Mal za to, že vôľa vlastníka bola dostatočne vyjadrená. Zdôraznil, že celý proces vlastníckych vzťahov, výmery poľovných pozemkov a percentuálnej výmery splnomocnených vlastníkov skúmal a výsledky skúmania sú obsiahnuté v administratívnom spise. Zdôraznil, že v dostatočnej a zákonom umožňujúcej miere preskúmal okolnosti týkajúce sa zaevidovania zmluvy o užívaní predmetného poľovného revíru, vykonal aj vlastné zisťovania, o čom svedčia jednotlivé vyhodnotenia. O priebehu konania, výsledkoch a záveroch bol podrobne informovaný sťažovateľ, ale aj predkladatelia zmluvy. Žalovaný vo vzťahu k žalobnej námietke, že sa nevysporiadal dostatočne s námietkami uplatnenými sťažovateľom v rámci konania uviedol, že námietky sťažovateľa zaznamenané v notárskej zápisnici smerovali proti činnosti zhromaždenia vlastníkov ako samosprávnemu orgánu. Žalovaný sa nestotožňuje s postupom zvoleným zvolávateľom na zhromaždení vlastníkov, ale vzhľadom k výsledkom zisťovania a priloženej notárskej zápisnici sa rozhodol konať tak, ako to vyplýva z administratívneho spisu. Žiadna iná zmluva na zaevidovanie v Poľovnom revíri č. 10 KAĽAMÁRKA Detva nebola žalovanému predložená. Pokiaľ mal žalobca za to, že bola podaná sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, žalovaný zdôraznil, že zhromaždenie vlastníkov nemohol vyhlásiť za neplatné, nakoľko mu to neumožňuje zákon. K možnému porušeniu práva nedošlo činnosťou orgánu verejnej správy, ale činnosťou subjektu súkromného práva a z uvedeného dôvodu nebolo možné sťažnosť kvalifikovať v zmysle zákona o sťažnostiach. Záverom písomného vyjadrenia navrhol žalobu zamietnuť. Ďalší účastník konania, I. H., v konaní uviedol, že bol prítomný na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré prebehlo v súlade so zákonom. Žalobca na tomto zhromaždení prítomný nebol ani prostredníctvom žiadneho zástupcu, páni D., D. a W. mali plné moci od iných vlastníkov poľovných pozemkov. Tri plné moci, na základe ktorých uvedení páni zastupovali vlastníkov poľovných pozemkov boli vyhodnotené, resp. neboli uznané za platné, na základe právneho vyhodnotenia predsedajúceho schôdze. Plná moc im nebola uznaná z dôvodov, že deň pred tým prebehla neúspešná snaha o zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorej participovali splnomocnenci uvedených osôb, ktorí sa vopred vyjadrovali, že to skončí na súde. Plná moc tak nebola uznaná z dôvodu, aby sa vyhli ďalším sporom, aby sa nedalo namietať, že uznali zastupovanie na základe zmätočných plných mocí. Zo zhromaždenia ich však nikto neposlal preč, mohli tam zostať, mohli vznášať pripomienky, hlasovať však nemohli. Ďalší účastník navrhol, aby súd žalobu zamietol. Ďalší účastník, I. I., poukázal na to, že bol jedným zo zvolávateľov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré bolo zvolané na základe potrebnej väčšiny na zvolanie a na zhromaždení sa zúčastnila potrebná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí viac ako 58% hlasovali za využitie spoločného poľovného revíru. Žalobca sa tohto zhromaždenia nezúčastnil. Zúčastnili sa ho páni W., D. a D., ktorí predložili nepravdivé a hlavne zmätočné splnomocnenie, ktoré nebolo určené pre dané zhromaždenie, a preto tieto osoby nemohli na zhromaždení hlasovať. Navrhol aby súd žalobu zamietol. Zástupca ďalšieho účastníka, Poľovníckej organizácie KAĽAMÁRKA, zdôraznil, že žalobný dôvod, podľa ktorého by žalovaný pochybil, keď neskúmal, či priebeh zhromaždenia bol v súlade so zákonom, nemôže byť správny, pretože z notárskej zápisnice vôbec nevyplýva, že by niekomu z vlastníkov poľovných pozemkov bolo bránené pri hlasovaní na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Pán W. sa zhromaždenia zúčastnil, jeho námietky sú zaprotokolované v notárskej zápisnici. Žalobca sa zhromaždenia nezúčastnil, a preto nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Mal za to, že sú splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Zdôraznil, že žalobca ani nemôže byť poškodený na žiadnych svojich právach, pretože žiadny iný výsledok ako ten, že zmluva bude uzavretá s ním ako ďalším účastníkom, nemôže nastať. Žalobu považoval za akt zúfalstva zo strany žalobcu, nakoľko konkurenčná poľovnícka organizácia sa snažila zvolať zhromaždenie vlastníkov na deň pred tým, ako sa konalo zhromaždenie vlastníkov, na základe ktorého bolo rozhodnuté o využití práva poľovníctva v predmetnom spoločnom revíri. Zdôraznil, že na evidenciu zmluvy sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, žalovaný pritom vykonal lustráciu vlastníckych vzťahov dokonca až nad rámec zákona. Žalovaný zistil, že zhromaždenie bolo zvolané zákonným spôsobom a bola získaná aj potrebná väčšina hlasov vlastníkov poľovných revírov. Navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18. decembra 2014 I. H. a I. I. ako splnomocnenci zastupujúci vlastníkov poľovných pozemkov podali žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva v prospech Poľovníckej organizácie KAĽAMÁRKA, so sídlom Obecná 109/43, Zlaté Moravce, IČO: 42370442 a žiadali, aby bola vykonaná evidencia z dôvodu, že v predmetnom poľovnom revíri sú uzavreté platné nájomné zmluvy na užívanie spoločného poľovného revíru do 31. decembra 2014. Prílohou žiadosti o evidenciu zmluvy bola notárska zápisnica a Zmluva o užívaní spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka. Samotná F. o užívaní spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva bola uzavretá dňa 18. decembra 2014. Súčasťou administratívneho spisu na čl.1-290 sú splnomocnenia na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zvolanom za účelom rozhodovania o určení, zmene poľovného revíru, podaní žiadosti o uznanie alebo zmeny poľovného revíru; zastupovanie na uzavretie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru, na uzavretie zmluvy o postúpení práv poľovníctva a na zastupovanie pri voľbe splnomocnených zástupcov oprávnených konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov. Súčasťou administratívneho spisu nie je žiadne takéto splnomocnenie, u ktorého splnomocniteľom by bol žalobca. Obsahom administratívneho spisu na čl. 291-335 je súpis nájomných zmlúv týkajúcich sa poľovných pozemkov tvoriacich spoločný poľovný revír. Súčasťou administratívneho spisu je Notárska zápisnica N 325/2014, Nz 56430/2014, NCRls 60369/2014, napísaná na mieste samom dňa 17. decembra 2014 notárom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom v Lučenci, ul. Štefana Moyzesa č.53, osvedčujúca priebeh a hlasovanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Prílohou k notárskej zápisnici je „Listina prítomných“ a „Zoznam vlastníkov poľovných pozemkov s plochou v nájme AGROSEV spol. s r.o., Bottova 1, 962 12 Detva, IČO: 35 033 499, Spoločný poľovný revír č.10 Kalamárka Detva“. Z notárskej zápisnice vyplýva, že námietky vzniesli H. D., I. D. a K. W. nasledovne: 1/ H. D. namietal proti uznaniu jeho plnomocenstva na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a žiadal o posúdenie nezávislý orgán. Zároveň namietal voči predkladaným plným mociam uvedeným v nájomných zmluvách a žiadal o posúdenie platnosti týchto zmlúv nezávislým orgánom. Taktiež namietol proti plným mociam predložených zvolávateľom, pri ktorých je dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a žiadal o prešetrenie nezávislý orgán za účasti prokuratúry. Na základe námietok a predpokladaných súdnych sporov žiadal, aby zástupcovia Slovenského pozemkového fondu a LESOV SR nehlasovali na zhromaždení. Podľa notárskej zápisnice H. D. predložil plnú moc od I. B. (nar. XX. N. XXXX). 2/ I. D. namietal proti výmere uvedenej na zhromaždení, nakoľko skutočná výmera je 4468ha3276m2, výmera lesných pozemkov je 922ha9228m2 a výmera poľa je 3545ha4048m2. Podľa notárskej zápisnice I. D. predložil plnú moc od Z. G., rod. K. (nar. XX. G. XXXX). 3/ K. W. v námietke spochybnil zmluvu Pozemkového spoločenstva Detva, pôvodný názov Urbárska spoločnosť Detva o postúpení výkonu práva poľovníctva. Spochybnil uznesenie Pozemkového spoločenstva Detva, pôvodný názov Urbárska spoločnosť Detva o hlasovaní o postúpení výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri č.10 Kalamárka Detva. Žiadal o posúdenie tejto skutočnosti nezávislým orgánom za účasti prokuratúry. Podľa notárskej zápisnice K. W. predložil plnú moc od I. I. a Z. I., rod. Y.. Z notárskej zápisnice vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov 1/ schválilo program a navrhované orgány zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, 2/ schválilo výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva stanovenú pre lesné pozemky vo výške 3,-Eur /ha ročne, 3/ schválilo výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva stanovenú pre poľnohospodárske pozemky /TTP, orná pôda, ostatné plochy/ vo výške 1,50 Eur/ha ročne, 4/ schválilo spôsob užívania spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva tak, že schválilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva, v prospech Poľovníckej organizácie KAĽAMÁRKA, so sídlom Obecná 109/43, 953 05 Zlaté Moravce, IČO: 42370422, v zmysle čoho užívanie spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva bude v súlade s § 5, 11 a 13 a nasl. zákona č.274/2009 Z.z. postúpené písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru, poľovníckej organizácii: Poľovnícka organizácia KAĽAMÁRKA, so sídlom Obecná 109/43, 953 05 Zlaté Moravce, IČO: 42370422, 5/ schválilo voľbu dvoch splnomocnencov a to I. H. a I. I. s nasledovným rozsahom splnomocnenia: „splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov sú oprávnení konať samostatne vo všetkých právnych úkonoch spojených s podaním žiadosti na príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, predmetom ktorej bude postúpenie užívania spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva, ktorý poľovný revír bol uznaný Rozhodnutím Lesného úradu Zvolen, Sokolovská 2, 960 52 Zvolen, číslo: Poľov.293/31/94_Km, zo dňa 28.3.1998 ako príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva v prospech Poľovníckej organizácie KAĽAMÁRKA, so sídlom Obecná 109/42, 953 05 Zlaté Moravce, IČO: 42380442, spojená s evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru“. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov udelilo uvedeným splnomocnencom splnomocnenie na podpísanie predmetnej žiadosti, na uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva, prípadne jej dodatkov, na preberanie všetkých listín spojených s evidenciou predmetnej zmluvy určených do vlastných rúk, na podávanie návrhov, opravných prostriedkov, prípadne na zrieknutie sa odvolaní, ako aj na všetky právne úkony spojené s evidenciou zmluvy, ktoré v čase konania zhromaždenia vlastníkov nemožno predvídať. Z notárskej zápisnice tiež vyplýva, že za uvedené uznesenia hlasovalo v každom bode za: 58,19% hlasov, proti: 0% hlasov a zdržalo sa: 0% hlasov. Na záver zhromaždenia vlastníkov námietky proti priebehu a hlasovaniu vznesené neboli. Zo zoznamu prítomných vyplýva, že žalobca sa zhromaždenia vlastníkov nezúčastnil osobne a ani prostredníctvom splnomocnenca. Zo zoznamu prítomných tiež vyplýva, že v ňom nie sú ako prítomné osoby zapísané ani osoby, ktoré na zastupovanie splnomocnili H. D., I. D. a K. W., tak ako to vyplýva z námietok nimi vznesených a zapísaných v notárskej zápisnici. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že dňa 7. januára 2015 (na úradnom zázname je nesprávne uvedené 7. januára 2014) boli žalovanému odovzdané obchodnou spoločnosťou AGROSEV spol. s r.o. zmluvy o nájme poľovných pozemkov v počte cca 940ks, za účelom kontroly, či uvedená spoločnosť zastupuje vlastníkov poľovných pozemkov v rozsahu uvedenom v notárskej zápisnici. Časť spisového materiálu bola spoločnosti AGROSEV spol. s r.o. vrátená dňa 14. januára 2015, dňa 21. januára 2015 ako aj 30. januára 2015. Dňa 29. decembra 2014 bola žalovanému doručená sťažnosť H. D., I. D. a K. W. vo vzťahu k skutočnosti, že právny zástupca zvolávateľov ich odmietol zapísať do listiny prítomných s odôvodnením nezrovnalostí v plných mociach. V sťažnosti poukázali na svoje námietky vznesené na zhromaždení vlastníkov a žiadali, aby hlasovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bolo vyhlásené za neplatné. H. D. sťažnosť doplnil elektronickým podaním dňa 30. januára 2015. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Spoločného poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva zvolali zvolávatelia AGROSEV spol. s r.o., V.. C. Y., I. H. a I. I. verejnou vyhláškou na deň 17. decembra 2014 o 10:00hod. v Autoškola Gonda - L+L, ul Mieru 1673/1, 984 01 Lučenec. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že žalovaný sa zaoberal vyhodnotením platnosti splnomocnení vo vzťahu k potrebnému kvóru na zvolanie zhromaždenia (čl.656-657), platnosťou nájomných zmlúv so spoločnosťou AGROSEV spol. s r.o. (čl.658-662), svoje zistenia vyhodnotil (čl.665). O žiadosti o evidenciu zmluvy žalovaný rozhodol napadnutým opatrením dňa 30. januára 2015. Žalovaný pod č.j. OU-ZV-PLO-2015/001216 dňa 2. februára 2015 vymenoval I. H. za poľovného hospodára a následne (4. februára 2015) sa vyjadril k podanej sťažnosti. Obsahom administratívneho spisu je tiež „Vlastnícka štruktúra pôdy v poľovnom revíri“ vypracovaná V.. S. I., ALL GEO Geodetická kancelária so sídlom v Krupine. Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods.3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods.1-3 O.s.p., (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250b O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 5 zákona č.274/2009 Z.z., (1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). (2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. (3) Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. (4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. (6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. (7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. Podľa § 11 ods.1, ods.2 zákona č.274/2009 Z.z., (1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101.html>. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Podľa § 13 ods.1 zákona č.274/2009 Z.z., užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20150101.html>, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20150101.html>), alebo zvernice (§ 6 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2009/274/20150101.html>), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. Podľa § 14 ods.1-3 zákona č.274/2009 Z.z., (1) Zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. (2) Zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101.html>; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. (3) Zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101.html> poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. C. § 16 ods. 1, ods.2 zákona č.274/2009 Z.z., (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20150101.html> a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20150101.html> alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101.html>. Podľa § 79 ods.1 zákona č.274/2009 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 79 ods.2 písm.c) zákona č.274/2009 Z.z., všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20150101.html> alebo zmluvy podľa § 13 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/20150101.html>. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým žalovaný zaevidoval dňom 29. januára 2015 zmluvu o užívaní Poľovného revíru č.10 Kalamárka Detva, uzatvorenú podľa § 13 zákona č.274/2009 Z.z. medzi vlastníkmi a splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovného revíru ako prenajímateľmi a nájomcom - Poľovníckou organizáciou Kaľamárka so sídlom v Zlatých Moravciach. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl v tom, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa neuskutočnilo v súlade so zákonom a niektorí vlastníci (resp. ich splnomocnenci) poľovných pozemkov neboli pripustení k účasti na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom sa vlastníci rozhodli o využití práva poľovníctva v predmetnom poľovnom revíri takým spôsobom, že uzatvoria zmluvu, o ktorej evidencii žalovaný rozhodoval v napadnutom opatrení. Žalobca zároveň namietal nesprávnosť výpočtu percentuálnej výmery poľovných pozemkov pri zvolaní zhromaždenia a zároveň pri rozhodovaní o uzavretí zmluvy. Mal zato, že odopretie účasti zástupcov jednotlivých vlastníkov zvýhodnilo pri hlasovaní ostatných vlastníkov zastúpených splnomocnencami, pričom výmera splnomocnených zástupcov vlastníkov pozemkov nezodpovedala rozsahu 40,29%. Vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam žalobcu tento mal zato, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru a toto skúmanie musí predchádzať vydaniu napadnutého rozhodnutia. Zároveň mal zato, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami uplatnenými sťažovateľom v rámci konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu z ktorého žalovaný vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia je v rozpore s obsahom spisov a je nedostatočné pre posúdenie veci. Zároveň namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru možno podľa § 16 ods.1 zákona č.274/2009 Z.z. evidovať za podmienky, že na poľovný revír nie je uzavretá žiadna zmluva (§ 16 ods.2 citovaného zákona), o využití práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 (§ 11 ods.1 citovaného zákona), ide o zmluvu uzatvorenú medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a osobou uvedenou v § 13 ods.1 písm.a) až d) zákona č.274/2009 Z.z.. Zároveň musí ísť o zmluvu, ktorú za vlastníkov spoločného revíru podpísali vlastníci vlastniaci viac ako polovicu výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri prostredníctvom zástupcov splnomocnených na uzatvorenie zmluvy na zhromaždení vlastníkov podľa § 5. Zmluva o užívaní poľovného revíru musí mať náležitosti uvedené v § 14 ods.2 zákona č.274/2009 Z.z., pričom žiadosť o evidenciu zmluvy obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov. Sama notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods.5 zákona č.274/2009 Z.z.. Z uvedeného vyplýva, že samotná zmluva (o užívaní poľovného revíru) a notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru, nedávajú vyčerpávajúcu odpoveď na to, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre evidenciu zmluvy. Správny orgán sa pri zisťovaní splnenia zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy neriadi Správnym poriadkom (§ 79 ods.2 písm.c/ zákona č.274/2009 Z.z.). Táto skutočnosť však neznamená, že by mohol rozhodnúť bez toho, aby si zadovážil podklady, z ktorých zistí splnenie zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky evidencie splnené, a teda či prebehlo zhromaždenie vlastníkov podľa citovaného ustanovenia § 5 Zákona o poľovníctve, pričom priebeh zhromaždenia osvedčuje notár v notárskej zápisnici. Je v kompetencii žalovaného zisťovať, či zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov bolo zvolané oprávnenou osobou, či boli splnené zákonné podmienky zvolania zhromaždenia, ako aj to, či osoby, ktoré sa ho zúčastnili sú, prípadne nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a taktiež to, akým počtom hlasov disponujú. Žalovaný pri evidencii zmluvy je teda povinný v prvom rade posúdiť, či mu boli predložené listiny podľa § 16 ods.1 Zákona o poľovníctve, či mu bola predložená zmluva medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom poľovného revíru podľa § 13 ods.1 zákona č.274/2009 Z.z.. Zároveň musí posúdiť, či mu bola predložená notárska zápisnica osvedčujúca celý priebeh zhromaždenia spolu s prílohou - listinou prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods.5 Zákona o poľovníctve. Následne musí skúmať, či notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (či boli splnené podmienky zvolania) a následne musí správny orgán zistiť, či vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodli o postúpení užívania poľovného revíru nadpolovičnou väčšinou hlasov zodpovedajúcou nadpolovičnej väčšine z výmery poľovných pozemkov v predmetnom poľovnom revíri. Za účelom takéhoto zisťovania je správny orgán povinný zabezpečiť si poklady, z ktorých je možní zistiť výmeru poľovných pozemkov vo vlastníctve osôb zvolávajúcich zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, hlasujúcich za ich využitie a hlasujúcich za zvolenie osôb na jej uzatvorenie. Právny zástupca ďalšieho účastníka, Poľovníckej organizácie KAĽAMÁRKA, na pojednávaní namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. K tejto námietke súd uvádza, že právo domáhať sa súdnej ochrany v zmysle Čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky patrí každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený. Podľa § 247 ods.1 O.s.p. súd preskúma zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby, v ktorej fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola nezákonnosťou rozhodnutia na svojich právach ukrátená. Podmienkou na podanie žaloby nie je, aby žalobca preukázal alebo aspoň bližšie špecifikoval, o ktoré konkrétne jeho právo ide. Žalobca ako vlastník poľovných pozemkov v Poľovnom revíri č.10 Kaľamárka Detva je zmluvnou stratou zmluvy, ktorá bola napadnutým rozhodnutím (opatrením) zaevidovaná. Je zrejmé, že rozhodnutie (opatrenie), ktorou došlo k zaevidovaniu zmluvy sa dotýka práv a povinnosti zmluvných strán a teda aj práv a povinností žalobcu bez ohľadu na to, či sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zúčastnil, mienil zúčastniť alebo sa ho nezúčastnil. Námietka nedostatku aktívnej legitimácie tak nie je dôvodná. V merite veci súd uvádza, že námietka žalobcu, že žalovaný neskúmal vlastnícku štruktúru vlastníkov poľovných pozemkov neobstojí, nakoľko je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Z toho totiž vyplýva, že žalovaný mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii „Vlastnícku štruktúru pôdy v poľovnom revíri“ vypracovanom geodetickou kanceláriou, súčasťou notárskej zápisnice bola listina prítomných vlastníkov. Obdobné konštatovanie platí aj pre námietku žalobcu, podľa ktorej zákonná podmienka pre zvolanie resp. pre uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov (§ 5 ods.3 ods.4 Zákona o poľovníctve) dodržaná nebola. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný sa platnosťou plnomocenstiev obsiahnutých v súdnom spise z hľadiska dátumu ich udelenia, resp. ich platnosti v nájomných zmluvách, zaoberal, časť plnomocenstiev neuznal. Je zrejmé, že splnenie podmienok podľa § 5 ods.3, ods.4 citovaného zákona však skúmal. Na základe preskúmania dospel k tomu, že zhromaždenie bolo zvolané zástupcami najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov, pričom kontrolou žalovaný zistil, že zhromaždenie zvolali zástupcovia 35,86% vlastníkov poľovných pozemkov. Napriek tomu, že zvolávateľ deklaroval splnenie tejto zákonnej povinnosti v rozsahu 41,05% oprávnených vlastníkov a časť ním deklarovaných plnomocenstiev žalovaný neuznal, v rámci svojho rozhodovania v tejto otázke dospel správne k záveru, že potreba jednej tretiny tak bola splnená. Žalovaný skúmal aj vlastnícku štruktúru vo vzťahu k uznášaniaschopnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a obdobne dospel k záveru, že nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov bola dosiahnutá a zároveň, že za zmluvu, ktorú žalovaný evidoval, prostredníctvom napadnutého rozhodnutia hlasovala prostredníctvom splnomocnencov rovnako nadpolovičná väčšina vlastníkov počítaná z výmery všetkých poľovných pozemkov. V tomto smere žalovanému nemožno nič vytknúť a námietka žalobcu je tak nedôvodná. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 79 ods.2 písm.c) zákona č.274/2009 Z.z., podľa ktorého všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101.html> alebo zmluvy podľa § 13 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20150101.html>. Konanie o evidencii zmluvy sa tak neriadi Správnym poriadkom ako všeobecným predpisom o správnom konaní, ktorý ustanovuje náležitosti rozhodnutia vrátane jeho odôvodnenia. Nakoľko sa ale Správny poriadok nepoužije, niet právneho predpisu, na základe ktorého by súd mohol konštatovať, že opatrenie musí byť odôvodnené. Napadnuté opatrenie žalovaného tak zodpovedá charakteru veci - evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, je z neho zrejmé, akej veci sa týka, ktorým dňom dochádza k evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, kedy a medzi akými účastníkmi a na aké obdobie je zmluva uzatvorená. Obsahom opatrenia je odkaz na použité ustanovenie zákona ako aj na listiny, z ktorých žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal. Vzhľadom k uvedenému tento žalobný dôvod nemôže obstáť. Žalobca tvrdil, že vlastníkom poľovných pozemkov bolo odopreté právo zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a hlasovať na ňom. Zo správneho spisu vyplýva, že žalovaný sa aj touto žalobcom tvrdenou skutočnosťou zaoberal v nadväznosti na podané námietky H. D., K. W. a I. D., pričom nemal inú možnosť, len vychádzať z obsahu notárskej zápisnice o priebehu a výsledkoch zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Obsahom notárskej zápisnice a ani jej príloh (zoznam prítomných) neboli žiadne plnomocenstvá vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré mali byť vyhodnotené ako neplatné a žalobca, resp. jeho právny zástupca v konaní o evidenciu zmluvy žalovanému žiadne takéto plnomocenstvá neuznané z dôvodu ich tvrdenej neplatnosti nepredložil. Z notárskej zápisnice iba vyplýva, že účasti na zhromaždení vlastníkov sa prostredníctvom splnomocnencov domáhali tri (resp. štyri) osoby a tieto osoby platnú plnú moc nemali. Z obsahu notárskej zápisnice tak žalovaný nemohol dospieť k záveru, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je zaťažené vadou, ktorá by mala za následok, že by žiadosti o evidenciu zmluvy nemohol vyhovieť. Len v rovine tvrdení žalobcu ostáva námietka žalobcu, že niektorým osobám, platne zastúpeným splnomocnencami, bola odopretá účasť na zhromaždení vlastníkov a že tieto osoby neboli zapísané do listiny prítomných. Z notárskej zápisnice (a ani z administratívneho spisu) nevyplýva, že by sa zápisu do listiny prítomných domáhali a takejto ich žiadosti vyhovené nebolo. Takýto úkon vlastníkov nepripustených k účasti na zhromaždení vlastníkov by musel byť nutne do notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia zaznamenaný a v takom prípade týmito osobami preukázateľný. Z administratívneho spisu ale takáto skutočnosť nevyplýva a v rovine tvrdení žalobcu tak ostáva i jeho námietka o tom, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa neuskutočnilo v súlade so zákonom z dôvodu, že časti vlastníkov bola účasť na zhromaždení a hlasovanie na ňom odopreté. Žalovanému, posudzujúcemu žiadosť o evidenciu zmluvy, takáto skutočnosť z administratívneho spisu, žiadosti, zmluvy, notárskej zápisnice a z listiny prítomných nevyplývala a preto aj táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Vo vzťahu k žalobcovi je potrebné poukázať na skutočnosť, že on sám sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nezúčastnil, zo súdneho spisu a ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by k účasti na zhromaždení vlastníkov splnomocnil inú osobu a prvým jeho úkonom vyplývajúcim z administratívneho spisu a týkajúcim sa veci je udelenie splnomocnenia právnemu zástupcovi dňa 7. januára 2015, viac ako mesiac po konaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Z administratívneho spisu a notárskej zápisnice nevyplýva, že by to bol žalobca, ktorému by malo byť porušené jeho právo zúčastniť sa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a hlasovať na ňom a ani žiadne takéto tvrdenie zo žaloby nevyplýva. Vo vzťahu k evidencii zmluvy o užívaní poľovných pozemkov žalovanému vyplýva povinnosť, aby pri predložení žiadosti o evidenciu zmluvy skúmal, či má zaevidovanú inú zmluvu týkajúcu sa toho istého poľovného revíru. Ak takúto zmluvu zaevidovanú nemá, musí skúmať, či mu bola predložená zmluva medzi vlastníkmi ako prenajímateľmi a osobou uvedenom v § 13 Zákona o poľovníctve ako nájomcom. Správny orgán je následne povinný skúmať, či mu bola predložené notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov spolu so žiadosťou u evidenciu zmluvy, či takáto notárska zápisnica osvedčuje priebeh zhromaždenia a či obsahuje povinnú prílohu - listinu prítomných. Žalobca pritom nenamieta, že by žalovanému notárska zápisnica predložená nebola, resp. že nemá prílohu vyžadovanú zákonom. Žalovaný ako správny orgán rozhodujúci o evidencii zmluvy následne skúma, či bolo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov riadne zvolané, ako vlastníci poľovných pozemkov hlasovali a s akým výsledkom a taktiež skúma, či vlastníci splnomocnili osoby za účelom uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru a podania žiadosti o evidenciu zmluvy. Ak správny orgán zistí, že vyššie uvedené zákonné podmienky sú splnené, správny orgán skúma, či zmluva má náležitosti podľa § 14 ods.3 Zákona o poľovníctve. Pokiaľ zo správneho spisu vyplýva, že takýto postup žalovaný dodržal, jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.