Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/45/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200412 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200412.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica proti žalovanému Obvodný banský úrad Banská Bystrica, ul. 9. mája 2, 975 90 Banská Bystrica v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy o žalobcovom návrhu na uloženie povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť takto r o z h o d o l : U k l a d á Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica v lehote 30 dní od doručenia pripojených spisov správneho orgánu konať a rozhodnúť v správnom konaní sp. zn. 4/2014 (predtým 13/2013 a predtým 23/2012) začatom na základe návrhu Eastern Medditerranean Resources - Slovakia, s.r.o., Kammerhofská 8, 969 01 Banská Štiavnica zo dňa 24.1.2011, ktoré bolo prerušené rozhodnutím žalovaného č. j. 13-3360/I/2013 zo dňa 16.12.2013. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 26.3.2015 domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému v lehote 30-tich dní od doručenia rozhodnutia konať a rozhodnúť v súlade s platnou úpravou v správnom konaní o návrhu Eastern Medditerranean Resources - Slovakia, s.r.o., Banská Štiavnica z 24.1.2011 na určenie dobývacieho priestoru Detva. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je v konaní nečinný, keď za nečinnosť je potrebné považovať aj postup orgánu verejnej správy, ktorý je v rozpore so zákonom. Konštatoval, že konanie bolo začaté 24.1.2011 na základe návrhu navrhovateľa o určenie dobývacieho priestoru Detva pre výhradné ložisko zlata. Návrhu bolo vyhovené rozhodnutím č. 23-3160/2012 zo dňa 19.11.2012, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho orgánu Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 456-1213/2013 zo dňa 27.5.2013 a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Žalovaný následne vyzval navrhovateľa na doplnenie podania v lehote do 31.3.2014 výzvou zo dňa 12.8.2013. Žiadal o doplnenie podania o skutočnosti uvedené pod bodmi 1 až 10. Podľa bodu 8 bolo úlohou navrhovateľa podanie doplniť o zapracovanie požiadaviek právnických a fyzických osôb, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov. Navrhovateľ 2.9.2013 doručil podanie, ktoré označil, ako doplnenie návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Následne žalovaný vykonal ústne pojednávanie 7.11.2013 a rozhodnutím zo dňa 16.12.2013 č. 13-3360/I/2013 prerušil konanie do 31.12.2016. Zároveň vyzval navrhovateľa listom zo dňa 16.12.2013 na doplnenie návrhu o 1/ záväzné stanoviská príslušných stavebných úradov podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. Mesta Detva a Obce Dúbravy v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.; 2/ záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2009 Z.z.; 3/ doklad o zosúladení návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva s územnými plánmi Obce Dúbravy, Mesta Detva a VÚC BBSK z pohľadu využitia územia na dobývanie nerastného bohatstva; 4/ časovo aktuálne vyjadrenia orgánov a organizácií, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov (napr. Slovak Telekom, a.s., Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., SITEL s.r.o., Orange Slovensko, a.s., Telefónica Slovakia, s.r.o., eustream, a.s.). Žalobca namietal, že žalovaný sa neriadil § 10 ods. 1, písm. d), § 27 ods. 1 a ods. 5, § 28 ods. 1, 2, 6, 11, 12, 13, § 41 zákona č. 44/1988 o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len banský zákon) a ďalej sa neriadil § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 29 ods. 1, § 49 ods. 1,2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku (ďalej len správny poriadok). Podľa žaloby banský zákon umožňuje začať konanie o určenie dobývacieho priestoru aj vtedy, keď navrhovateľ nepredloží všetky doklady a dokumentáciu. V takom prípade správny orgán určí lehotu na doplnenie návrhu. Ak v určenej lehote návrh nie je doplnený, konanie zastaví. Žalovaný sa v správnom konaní nevysporiadal so skutočnosťou, či navrhovateľ splnil výzvu na doplnenie návrhu. Na ústnom pojednávaní Občianske združenie Podpoľanie nad zlato poukázalo na to, že nebol splnený bod 8 tejto výzvy. Zo spisu vyplýva, že k tomuto bodu výzvy navrhovateľ uviedol len to, že má záujem na riešení v súlade s právnymi predpismi dohodnúť sa s vlastníkmi pozemkov. Podľa žalobcu požiadavka na doplnenie návrhu v tomto bode bola oprávnená, avšak žalovaný bol povinný vyhodnotiť, či doplnenie bolo vykonané v zmysle výzvy. Po zistení, že navrhovateľ nedoplnil návrh, bol žalovaný povinný konanie zastaviť, pretože iný postup mu právna úprava neumožňuje. Žalovaný tak ale neurobil a namiesto toho nariadil ústne pojednávanie. Nekonal teda v súlade so zákonom, ale oddialil vydanie rozhodnutia vyžadovaním ďalším dokladov, o ktorých tvrdí, že sú potrebné pre rozhodnutie. Žalobca tiež žalovanému vyčítal, že sa nesprávne domnieva, že o návrhu na určenie dobývacieho priestoru nemôže rozhodnúť zamietavým rozhodnutím ale len kladným rozhodnutím, alebo zastavením konania. Takýto jeho nesprávny názor mu bráni v tom, aby vec meritórne rozhodol. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie o prerušení konania nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu potrebného pre dané rozhodnutie (§ 32 správneho poriadku) a tiež, že každé aj procesné rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené (§ 47 správneho poriadku). Ďalej, že postup žalovaného nie je v súlade so zákonom, pretože prerušenie konania na viac ako tri roky je v príkrom rozpore so zmyslom a účelom právnej úpravy a príkladným porušením právnej istoty všetkých účastníkov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28.11.2014 z vyššie uvedených dôvodov podal upozornenie prokurátora za účelom odstránenia porušovania zákonnosti spočívajúcej v nečinnosti. Žalovaný nevyhovel upozorneniu a vec predložil Hlavnému banskému úradu, ktorý žalobcovi oznámil, že upozorneniu nevyhovuje. Tento postup odôvodnil tým, že dôvody prerušenia konania trvajú, z právnych predpisov ako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/18/2012 vyplýva povinnosť pred vydaním rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru uskutočniť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA) a zabezpečiť záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Správny orgán poukázal na právny názor prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého zákon neumožňuje návrh zamietnuť. Konštatoval, že žiadosť o doplnenie návrhu o zapracovanie požiadaviek právnických a fyzických osôb, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov, ktorú navrhovateľ nesplnil, že splnenie tejto požiadavky nebolo potrebné. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré nebolo vyhovené upozorneniu prokurátora, uviedol, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozhodnutí nezaoberal otázkou, kedy sa má uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ale vyslovil záväzný právny názor o nevyhnutnosti účasti verejnosti na konaní už v tomto štádiu konania. K otázke nesplnenia výzvy žalobca uviedol, že pokiaľ bola požiadavka na doplnenie návrhu oprávnená, nebola v rozpore so zákonom a vyplynula najmä z námietok účastníkov konania, potom ak návrh nebol doplnený, bol postup nesprávny, keď konanie nebolo zastavené. Žalobca poukázal na to, že s účinnosťou od 1.11.2014 sa zmenil banský zákon a od tohto dňa je zakázaná metóda kyanidového lúhovania. Navrhovateľ uviedol v návrhu ako spôsob a zušľachťovania rúd (povinná príloha návrhu) - metódu kyanidového lúhovania, pričom uviedol, že vzhľadom na spôsob vystupovania zlata v rude a minerálnu paragenézu, v ktorej zlato vystupuje, je technológia kyanidového lúhovania na haldách jedinou možnou technológiou na úpravu rudy. Preto mal banský úrad v súlade s § 3 ods.4 správneho poriadku bez akéhokoľvek ďalšieho zaťažovania účastníkov konania návrh zamietnuť, keďže nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že je úplne nepochybné, že správny orgán môže vždy návrhu nielen vyhovieť ale ho aj zamietnuť, alebo konanie zastaviť. Na to nie je potrebné, aby bola osobitná právna úprava, ktorá by expressis verbis vymenúvala všetky možné spôsoby rozhodnutí. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu o určenie dobývacieho priestoru v prípade nesplnenia podmienok na jeho vyhovenie by v žiadnom prípade nebolo v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako sa domnieva žalovaný ani inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákon nepochybne nepredpokladá, že v prípade nesplnenia podmienok na vydanie rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru a nesplnenia podmienok na zastavenie konania, ponechá správny orgán konania neskončené. Postup správneho orgánu, ktorý roky udržiava konanie neskončené a všetkých účastníkov konania v stave absolútnej právnej neistoty, je v právnom štáte neakceptovateľný. Každý účastník správneho konania má nárok na vydanie rozhodnutia v primeranej lehote, nielen navrhovateľ. Prerušenie konania do 31.12.2016 spôsobuje stav absolútnej právnej neistoty pre všetkých účastníkov konania. Poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty, ktorý spočíva aj v tom, že účastníci môžu odôvodnene očakávať, že orgány verejnej správy budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov a že ich budú správne vykladať a aplikovať. Princíp právnej istoty musí byť prítomný v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol v časti, v ktorej žalobca považuje nečinnosť žalovaného v dôsledku zákazu používať pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov technológiu kyanidového lúhovania ako neprípustnú a v ostatnej časti ako nedôvodnú. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľa vyzval na doplnenie návrhu na základe predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu. Navrhovateľ doplnil svoj návrh, čo správny orgán vyhodnotil ako splnenie výzvy, a preto vo veci vykonal nové prejednanie. Vychádzal z toho, že v konaní o určenie dobývacieho priestoru vlastným určením dobývacieho priestoru Detva nedôjde k žiadnym zmenám a ani obmedzeniu používania, resp. využívania nehnuteľností. Navrhovateľ musí dokladovať vyriešenie stretov záujmov až pri povolení banskej činnosti tak, ako to ukladá § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 51/1988 Zb.), podľa ktorého ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov a nie v procese konania o určení dobývacieho priestoru, ako sa mylne domnievajú účastníci konania. To bol dôvod, pre ktorý žalovaný vyhodnotil doplnenie podania ako vyhovujúce. Potvrdzuje to aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sž 154/96 zo dňa 27.1.1996 v obdobnej veci (žaloba týkajúca sa vlastníctva pozemkov dotknutých určením dobývacieho priestoru), v ktorom sa na str. 3 uvádza, že určenie dobývacieho priestoru samo osebe nemá za následok zmenu vlastníckeho práva a ani jeho obmedzenie, a preto žalovaný neporušil zákon, ak určil dobývací priestor na pozemku, ku ktorému nemá žiadateľ vlastnícke právo, prípadne iné právo užívania. To, že žalovaný vyhodnotil doplnenie podania navrhovateľom ako dostatočné, vyplýva z toho, že nariadil ústne pojednávanie. Na pojednávaní zistil, že došlo k zmene dôkaznej situácie, pretože pôvodne súhlasné záväzné stanoviská stavebných úradov Obce Dúbravy a Mesta Detva boli zmenené na nesúhlasné. To znamená, že nebola dosiahnutá dohoda podľa § 33 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., na ktorý odkazuje § 27 ods. 1 banského zákona. Keďže banský zákon nemá žiadne ustanovenie, podľa ktorého by žalovaný mohol neurčiť dobývací priestor, vyhodnotil zmenu týchto stanovísk na nesúhlasné ako nedostatok podania a vyzval navrhovateľa na odstránenie. Keďže bez dosiahnutia dohody v zmysle § 33 ods. 2 stavebného zákona nemôžu vo veci rozhodnúť, považuje vydanie záväzného stanoviska príslušného stavebného úradu za predbežnú otázku. Okrem toho, uložil navrhovateľovi povinnosť predložiť záverečného stanovisko podľa § 24/2006 Z. z. ako aj zosúladenie návrhu s územnými plánmi Obce Dúbravy, Mesta Detva a VÚC BBSK a potom časovo aktuálne vyjadrenia orgánov a organizácií, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov (napr. Slovák Telekom, a.s., Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s., SITEL, s.r.o., Orange Slovensko, a.s., Telefónica Slovakia, s.r.o., eustream, a.s.). Preto bolo konanie prerušené do doplnenia podania najneskôr do 31.12.2016. Podľa žalovaného rozhodnutie o prerušení konania vychádzalo z náležitého zistenia skutkového stavu, potrebného pre dané rozhodnutie a bolo náležite odôvodnené. Dôvody prerušenia nepominuli do vydania vyjadrenia k žalobe. Doplnenie návrhu tak, ako bolo uvedené vo výzve zo 16.12.2013, je potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci určenia dobývacieho priestoru Detva. Dĺžka prerušenia bola stanovená s ohľadom na to, že proces posudzovania EIA podľa zákona č. 24/2006 Z. z. ako aj spracovanie územného plánu je časovo náročné a bolo v súlade s § 15 ods. 1 banského zákona. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že postupoval podľa § 28 zákona č. 41/1988 Zb.. Žalovaný ďalej poukázal na zmenu úpravy k 1.1.2015 a to znenie § 28a ods. 5, 6, 8 a 9 banského zákona a § 38 ods. 1, 3 a 9 zákona č. 24/2006 Z.z.. Uviedol, že v predmetnom konaní vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžp/18/2012, podľa ktorého určenie dobývacieho priestoru predstavuje prvú fázu v rámci povoľovania banskej činnosti. Preto OBÚ už v konaní o určenie DP Detva musel postupovať tak, ako pri konaní o povolenie banskej činnosti a vyžadovať od navrhovateľa aj stanovisko z posudzovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. V súčasnosti už má zákonnú povinnosť uvedenú v § 28a banského zákona. Žalovaný uviedol, že preto nechápe žalobcom podanie žaloby, že žalovaný nekoná bez vážneho dôvodu. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že návrh navrhovateľa bol doplnený aj v bode 8 dostatočne, preto bolo nariadené ústne pojednávanie dňa 7.11.2013. Výzva na doplnenie návrhu zo dňa 16.12.2013 bola navrhovateľovi daná na základe žiadosti účastníkov konania, ktoré vyplynuli z ústneho pojednávania. Preto týchto účastníkov nemôže výzva na doplnenie podania a následne rozhodnutie o prerušení konania za týmto účelom zaťažovať. Žalovaný k námietke, že mohol rozhodnutie zamietnuť, uviedol, že žalobca neuviedol podľa ktorého ustanovenia by tak mohol urobiť. Žalovaný môže konať len na základe a medziach zákona podľa § 28 ods. 6 banského zákona môže začať konanie o určenie dobývacieho priestoru aj v prípade, ak nie sú k dispozícii všetky doklady a dokumentácia podľa odseku 1 písm. d) a e) a odseku 2. Vtedy správny orgán určí lehotu na doplnenie návrhu, a ak návrh nebude doplnený v stanovenej lehote úrad konanie zastaví. Teda, v procese určovania dobývacieho priestoru, v ktorom sa postupuje podľa špeciálneho zákona, banského zákona nie je možné návrh zamietnuť. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie, že v rozhodnutí o prerušení konania chýbajú dôvody, pre ktoré návrh nepostačoval na spoľahlivé posúdenie dobývacieho priestoru, teda jeho určenie, je nesprávne, pretože vo výzve na doplnenie podania zo dňa 16.12.2013 je presne vyšpecifikované, čo má navrhovateľ doplniť. Výzva vychádzala z pripomienok účastníkov a to z hlavne z neplatnosti predchádzajúcich vydaných záväzných stanovísk Mesta Detva a Obce Dúbravy k určeniu dobývacieho priestoru Detva. Ďalej potreba vykonania posudzovania vplyvov návrhu na určenie dobývacieho priestoru na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z. z. a zosúladenie návrhu s územnými plánmi Obce Dúbravy, Mesta Detva a VÚC BBSK z pohľadu využitia územia na dobývanie nerastného bohatstva. Pokiaľ ide o dĺžku prerušenia konania žalovaný uviedol, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie posúdil ako predbežnú otázku. Toto posudzovanie je zložitý a náročný proces, a preto nie je možné predpokladať lehotu, v ktorom bude ukončený. Preto bola určená lehota na doplnenie podania. Konanie bolo prerušené do doplnenia podania a zároveň stanovená hraničná lehota najneskôr do 31.12.2016. Akonáhle navrhovateľ doplní podanie, správny orgán bude pokračovať. Takéto konanie žalovaného je v súlade v súčasnosti platnou úpravou a § 28a ods. 5 banského zákona. Podľa žalovaného právna istota účastníkov konania nemôže byť prerušením konania porušená, pretože takýto postup stanovuje zákon. Potom zákon porušuje právnu istotu všetkých účastníkov konania. Žalovaný a ani Hlavný banský úrad nevyhoveli upozorneniu prokurátora, pretože žalovaný tým, že prerušil konanie konal v súlade so zákonom. Poukázal tiež na to, že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. platného do 31.12.2014, ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania navrhovanej činnosti alebo jej zmeny doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebných počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer o priebehu zisťovacieho konania podľa § 29. Z toho jednoznačne vyplýva, že predmetom posudzovania bol zámer činnosti (banskej činnosti) a nie určovanie dobývacieho priestoru. Tieto skutočnosti boli žalovanému jasné aj zrejmé. Len najvyšší súd uviedol na jedenástej strane rozsudku 3Sžp/18/2012 z 12.3.2013 právny názor, že „určenie dobývacieho priestoru predstavuje prvú fázu v rámci povoľovania banskej činnosti“. Preto bolo potrebné, aby OBÚ vyzval navrhovateľa na doplnenie podania. Žalovaný ďalej uviedol, že v upozornení prokurátora nebola zmienka o nečinnosti žalovaného v dôsledku zákazu používať pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov technológiu kyanidového lúhovania vyplývajúceho zo zákona č. 285/2014 Z. z., ktorým sa zmenil banský zákon. Toto nebolo predmetom upozornenia prokurátora. Prokurátor ale môže podať žalobu len v tých prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo upozorneniu prokurátora. Podľa § 250t O.s.p. môže prokurátor podať návrh, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. V tomto bode teda žalovaný nespĺňa podmienky návrhu podľa § 35 ods. 1, písm. c) O.s.p. a § 250t ods. 2 O.s.p., pretože prokurátor nedal upozornenie pre nečinnosť v dôsledku zákazu používať pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov technológiu kyanidového lúhovania. Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažoval za potrebné doplniť požiadavky právnických a fyzických osôb, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov, hoci také doplnenie vyžadoval výzvou z 12.8.2013, pretože tieto požiadavky smerovali na vyriešenie stretov záujmov podľa § 33 ods. 1 banského zákona, ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, objekty a záujmy fyzických osôb alebo právnických osôb sú organizácia, orgány a fyzické osoby a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinné vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení ochrany uvedených objektov a záujmov. Podľa odseku 2 organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska dohodnúť cez orgány, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým prislúcha ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1 o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu, prípadne po akú dobu a dohodu predložiť okresnému úradu na zaujatie stanoviska. Dohoda je platná, ak okresný úrad do jedného mesiaca od jej predloženia nevyjadrí dohodou nesúhlas. Povinnosť uzavrieť dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov vyriešili pri určení chráneného ložiskového územia, dobývacieho priestoru, prípadne pri projektovaní výstavby alebo rekonštrukcie bane a lomu, a ak postup pri ich riešení ustanovujú osobitné predpisy. Žalovaný v konaní o určení dobývacieho priestoru vychádzal zo skutočnosti, že určením dobývacieho priestoru Detva nedôjde k žiadnym zmenám a ani obmedzeniam používania alebo využívania nehnuteľností. Navrhovateľ musí dokladovať vyriešenie stretov záujmov až pri povoľovaní banskej činnosti tak, ako to ukladá § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. „ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov“. Toto potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v Bratislave 6Sž 154/1996 zo dňa 27.1.1996. Ďalej žalovaný uviedol, že navrhovateľ môže zmeniť návrh na určenie dobývacieho priestoru v priebehu konania a spôsob technológie úpravy nerastu kyanidovou metódou z návrhu vypustiť. Navyše, ak podal na príslušný orgán zámer na posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti budú bezpochyby úprava a zušľachťovanie nerastov technológiu kyanidového lúhovania posudzované v procese EIA. Následne bude musieť navrhovateľ zosúladiť návrh na určenie dobývacieho priestoru so závermi posudzovania, či už so záverečným stanoviskom alebo s rozhodnutím vydanom v zisťovacom konaní. Žalovaný bez záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydanom v zisťovacom konaní nemôže rozhodnúť (§28a ods. 8 a 9 banského zákona). Žalovaný k žalobnej námietke nesprávneho právneho názoru žalovaného o tom, že nemôže vydať zamietavé rozhodnutie uviedol, že musí konať podľa zákona, pričom v zmysle § 27 ods. 1 banského zákona dobývací priestor príslušný obvodný banský úrad určí, čo znamená, že musí určiť rozhodnutím, ak boli splnené podmienky pre určenie dobývacieho priestoru. Ak nebol návrh doplnený v určenej lehote, konanie zastaví. Takýto prípad od podania návrhu na určenie dobývacieho priestoru nenastal. Platná právna úprava neumožňuje banskému úradu iný postup a zamietnutie návrhu je v rozpore s § 27 ods. 1, § 28 ods. 6 banského zákona, ktorý taký postup nepozná. Prednostné právo navrhovateľa na určenie dobývacieho priestoru nikto nespochybňuje. Navrhovateľ má prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru a nie na podanie návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Čiže prednostné právo navrhovateľa sa naplní len určením dobývacieho priestoru. Žalovaný ďalej zdôraznil, že konanie nebolo prerušené do 31.12.2016 ale do doplnenia návrhu a najneskôr do 31.12.2016. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal zákonnosť napadnutého postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 250t ods.1, 2 v spojení 249j ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Podľa § 250t ods. 1, 2 a 4 O.s.p. (1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. (2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. (4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 7 a 8 O.s.p. (7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. (8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len zákon o prokuratúre) (1) Prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo jeho nečinnosťou. Podľa § 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití ochranného bohatstva v znení účinnom do 14.6.2014 (ďalej len banský zákon) účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach. Podľa § 24 ods. 1, 2 banského zákona 1) Právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie 12a) a ktorej sa určí dobývací priestor. (2) Prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorá má určené prieskumné územie 2a) a prieskum vykonávala na vlastné náklady. Prednostné právo možno uplatniť podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru najneskôr do jedného roka po posúdení a schválení záverečnej správy obsahujúcej výpočet zásob v období ložiskového, geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 3. Počas platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia nie je možné v jeho hraniciach určiť dobývací priestor inej organizácii na ten istý druh nerastu, na ktorý je určené prieskumné územie, okrem organizácie uplatňujúcej prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru v lehote uvedenej v predchádzajúcej vete. Podľa § 25 ods. 1 banského zákona (1) Dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska so zreteľom na jeho zásoby a úložné pomery tak, aby ložisko mohlo byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa vychádza z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa prihliadnuť aj na dobývanie susedných ložísk a na vplyv dobývania. Podľa § 27 ods. 1, 6 a 17 banského zákona (1) Dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody 7a) a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. (6) Rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je rozhodnutím o využití územia 13) v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu. (17) Podrobnosti o návrhoch dobývacích priestorov a o postupe pri ich určení, zmenách, zrušení a evidencii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 50/19776 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (2) Ak je na územné konanie, ktorým sa vydáva rozhodnutie o využití územia alebo o chránenom území či o ochrannom pásme, príslušný podľa osobitných predpisov iný orgán štátnej správy než orgán uvedený v odseku 1, dohodne sa tento orgán o návrhu rozhodnutia alebo opatrenia so stavebným úradom. Podľa § 28 ods. 1 banského zákona (1) Konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len "konanie o určenie dobývacieho priestoru") sa začína na návrh organizácie, obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza, alebo na podnet obvodného banského úradu. Návrh sa doloží a) stanoviskom ministerstva príslušného podľa druhu nerastu, najmä z hľadiska realizácie surovinovej politiky, b) rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia, c) príslušným banským oprávnením, 12a) d) dokladmi a dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, e) zoznamom fyzických a právnických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známe, f) dokumentáciou, v prípade návrhu na použitie technológie kyanidového lúhovania alebo návrhu na otvárku, prípravu, dobývanie, úpravu a zušľachťovanie rádioaktívnych nerastov, obsahujúcou 1. navrhovaný spôsob dobývania, ako aj spôsob otvárky, prípravy, úpravy a zušľachťovania, predbežné termíny otvárkových, prípravných a dobývacích prác, 2. opatrenia na zníženie vplyvov činností na životné prostredie, 3. finančné možnosti navrhovateľa, 4. technické možnosti navrhovateľa, 5. informáciu o stave v riešení stretov záujmov, 6. výpočet predpokladaných prínosov využitia ložiska nerastu pre štát z titulu predpokladanej platby úhrady za nerasty vydobyté z výhradného ložiska. Podľa § 28 ods. 2 a 5 banského zákona (2) Obvodný banský úrad môže určiť, že sa k návrhu priložia ďalšie podklady potrebné na spoľahlivé posúdenie návrhu, najmä z hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska, dôsledkov jeho dobývania, ako aj z hľadiska potrieb národného hospodárstva a verejných záujmov. (5) Obvodný banský úrad oznámi začatie konania o určenie dobývacieho priestoru dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom konania najneskôr 7 dní pred ústnym pojednávaním a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnou ohliadkou. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje pripomienky a návrhy môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne nemusí prihliadnuť. Orgány, ktoré sa k návrhu na určenie dobývacieho priestoru vyjadrovali podľa osobitných predpisov, 11) sa už na konanie neprizvú. Podľa § 28 ods. 8, 9 a 10 banského zákona (8) Obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru posúdi návrh predovšetkým z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva a jeho dôsledkov; pritom posúdi, či je návrh v súlade s rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia a či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu baní alebo lomov a požiadavkám, ktoré ustanovujú osobitné predpisy pre ochranu chránených záujmov. (9) Obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a posúdi pripomienky a návrhy účastníkov.(10) V rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru vymedzí obvodný banský úrad dobývací priestor a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia verejné záujmy v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Podľa § 41 banského zákona všeobecné predpisy o správnom konaní 22) sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4. Podľa § 3 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku (1) Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 49 ods. 1, 2 správneho poriadku (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.(2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany pred nezákonným stavom spočívajúcim v tom, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, a preto je jeho konanie potrebné posúdiť ako nečinnosť a nápravy spočívajúcej v tom, že súd uloží žalovanému povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Súd preskúmal napadnutý postup žalovaného z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe a po preskúmaní postupu žalovaného dospel k názoru, že žaloba bola dôvodná. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je každý postup, ktorý je v rozpore so zákonom. Môže byť ním tak bezdôvodné opomenutie zákonom uložených povinností, ako aj konanie, ktoré nie je v súlade so zákonom alebo nejde o konanie na základe zákona a v jeho medziach. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. je návrh podaný prokurátorom prípustný len v takom prípade, že správny orgán zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. Návrh prokurátora nie je prípustný, ak na nečinnosť správny orgán neupozornil a nepoužil tak svoje zákonné oprávnenie dosiahnuť nápravu nezákonného stavu mimo súdneho konania. Žalobca podal upozornenie prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre žalovanému podaním zo dňa 28.11.2014, v ktorom sú uvedené dôvody nezákonnosti v súlade so žalobou uplatnenými dôvodmi s výnimkou upozornenia na nezákonnosť postupu, ktorá mala spočívať v tom, že žalovaný nezamietol návrh po tom, ako nadobudol účinnosť zákon č. 285/2014 Z. z., ktorým bol novelizovaný banský zákon a ktorým bolo zakázané používanie technológie kyanidovaného lúhovania. Treba súhlasiť so žalovaným, že absencia predchádzajúceho upozornenia na nečinnosť žalovaného z tohto dôvodu, by bola dôvodom na zamietnutie žaloby pre jej neprípustnosť v prípade, že by išlo o jediný žalobný dôvod nečinnosti. Vzhľadom na to, že zvyšné žalobné dôvody boli obsiahnuté v predchádzajúcom upozornení prokurátora, ktorému správny orgán nevyhovel, súd na tento, v upozornení neuvedený žalobný dôvod, v tomto konaní neprihliadol. V preskúmavanom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalovaný v začatom správnom konaní o určení dobývacieho priestoru vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu výzvou z 12.8.2013. Nebolo sporné ani to, že navrhovateľ v stanovenej lehote do 31.3.2014 návrh nedoplnil o zapracovanie požiadaviek právnických a fyzických osôb, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov. Sporné bolo právne posúdenie tejto skutočnosti. Podľa cit. § 28 ods. 1 banského zákona, sú povinnými náležitosťami návrhu tam uvedené doklady. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia žalovaný je oprávnený žiadať predloženie ďalších dokladov, ktoré sú potrebné na spoľahlivé posúdenie návrhu, najmä z hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska, dôsledkov jeho dobývania, ako aj z hľadiska potrieb národného hospodárstva a verejných záujmov. Dôvodom na zastavenie konania podľa § 28 ods. 6 banského zákona je nedoplnenie návrhu v určenej lehote. Nie je pochybnosť o tom, že banský zákon nevyžaduje ako povinnú prílohu návrhu „zapracovanie požiadaviek právnických a fyzických osôb, ktorými prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov“. Žalovaný je oprávnený požadovať také podklady, ktoré sú potrebné pre spoľahlivé posúdenie veci, a teda pre vydanie rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru. Ak tak urobí, je navrhovateľ povinný návrh doplniť, inak žalovaný musí konanie zastaviť. Z toho vyplýva, že správny orgán je oprávnený požadovať predloženie dokladov, ktoré vyžaduje zákon a tiež tých, ktoré v zákone uvedené nie sú, ale na základe okolnosti daného prípadu sú objektívne potrebné na spoľahlivé posúdenie veci z hľadísk ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva a dôsledkov dobývania ložiska (ochrany životného prostredia), potrieb národného hospodárstva a verejných záujmov. V prípade, že správny orgán požiadal navrhovateľa o doplnenie návrhu o také podklady, ktoré sú pre také posúdenie potrebné, je nesplnenie uloženej povinnosti dôvodom na zastavenie konania. Žalobca v žalobe netvrdí, že zapracovanie nekonkretizovaných požiadaviek, nekonkretizovaných subjektov do návrhu na určenie dobývacieho priestoru je objektívne takým podkladom, ktorý je potrebný na vyššie uvedené posúdenie a rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru. Keďže správny orgán je oprávnený vyžadovať len také podklady, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, potom dôvodom na zastavenie konania je nesplnenie uloženej povinnosti predložiť podklad potrebný na rozhodnutie v stanovenej lehote. Požiadavka v bode 8 výzvy žalovaného zapracovať požiadavky právnických a fyzických osôb, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov, nie je dostatočne konkrétna, aby bolo možné uzavrieť, že bez takéhoto zapracovania nie je možné návrh spoľahlivo posúdiť zo zákonom stanovených hľadísk. Okrem toho § 33 Banského zákona, ktorý upravuje riešenie stretov záujmov, nepodmieňuje vydanie rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru vyriešenými stretmi záujmov. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný neporušil zákon tým, že konanie nezastavil, keď navrhovateľ nesplnil povinnosť uloženú v bode 8 výzvy zo dňa 31.3.2014, pretože z bodu 8 výzvy nevyplýva, že žalovaný žiadal doplniť návrh o v ňom chýbajúcu zákonom stanovenú náležitosť alebo o doklad potrebný na spoľahlivé posúdenie a rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru. Z tohto dôvodu preto nebolo možné žalobe vyhovieť. Z obsahu rozhodnutia žalovaného č. 13-3360/I/2013 zo dňa 16.12.2013 súd zistil, že žalovaný prerušil konanie vo veci návrhu na určenie dobývacieho priestoru Detva začatého na základe návrhu Eastern Medditerranean Resources - Slovakia, s. r.o. zo dňa 24.1.2011 do doby odstránenia nedostatkov podania, resp. do 31.12.2016. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad na spoľahlivé posúdenie návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Ďalej, že podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku a § 28 ods. 3 banského zákona žalovaný vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov a doplnenie podania. Treba súhlasiť so žalobcom, že rozhodnutie o prerušení konania trpí nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov, nakoľko všeobecný odkaz na potrebu doplnenia návrhu a podkladov nie je označením skutočností, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Odôvodnenie musí v zmysle § 47 správneho poriadku obsahovať označenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nedáva odpoveď na otázku, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a ani na otázku, ktoré dôvody bránia pokračovaniu v konaní a už vôbec nie, akou úvahou sa žalovaný spravoval pri určení dĺžky lehoty. Prerušenie konania s vymedzením doby prerušenia, tak ako to urobil žalovaný, „do doplnenia podania, resp. do 31.12.2016“ bez toho, aby zároveň bola stanovená lehota na doplnenie podania, je prerušením konania do 31.12.2016. Navrhovateľa nič nenúti doplniť požadované doklady skôr. Preto súd nemohol súhlasiť s interpretáciou žalovaného, že konanie neprerušil do 31.12.2016, t. j. na dobu 3 rokov. Podľa odôvodnenia rozhodnutia o prerušení konania bolo dôvodom prerušenia nedostatok náležitostí návrhu a nie riešenie predbežnej otázky, ako to tvrdí žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Trojročná lehota na odstránenie vád návrhu nemôže obstáť. Správny orgán je povinný rozhodnúť, ak je to možné bezodkladne, inak do 30 dní, v zložitých prípadoch do 60 dní, pričom táto lehota môže byť predĺžená výnimočne nadriadeným orgánom. Správny orgán je povinný postupovať tak, aby bolo zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a v rámci nej právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zásada rýchlosti správneho konania je vyjadrená aj v § 3 ods. 4 citovaného správneho poriadku. Tak ustanovenia správneho poriadku ako aj osobitné procesné ustanovenia obsiahnuté v banskom zákone, ktoré sú špeciálne pre konanie o určení dobývacieho priestoru, teda preskúmavané správne konanie, je potrebné vykladať v zmysle uvedenej zásady správneho poriadku, čo zabezpečí, aby ten výklad bol ústavne konformný. Správny orgán musí určiť navrhovateľovi lehotu na odstránenie vád návrhu alebo doplnenie návrhu v takej dĺžke, ktorá je primeraná významu a zložitosti ukladanej povinnosti. Toto v danom prípade naplnené nebolo, resp. z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení konania nevyplýva, že by tomu tak bolo. Odôvodnenie obsahuje len všeobecné tvrdenie o potrebe doplniť návrh, pretože neposkytuje dostatočný podklad na spoľahlivé posúdenie návrhu. Navrhovateľ bol súčasne s prerušením konania vyzvaný na doplnenie podania výzvou z decembra 2013 značky 13-3360/2013 o záväzné stanoviská stavebných úradov podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. z dôvodu, že nebola dosiahnutá dohoda so stavebnými úradmi podľa § 33 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., čo žalovaný vyhodnotil ako nedostatok podania, pretože banský zákon nemá ustanovenie, podľa ktorého by mohol dobývací priestor neurčiť. Takáto argumentácia je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca správne uvádza, že nezákonný postup žalovaného vychádza práve z mylného právneho názoru, že o návrhu účastníka správneho konania možno v konaní o určení dobývacieho priestoru rozhodnúť len tak, že sa konanie zastaví alebo sa návrhu vyhovie. Naopak, ak nie sú splnené podmienky na zastavenie konania a nie sú splnené ani podmienky na určenie dobývacieho priestoru (čo je vždy vtedy, ak existujú závažné dôvody, brániace tomu, aby na danom území mohlo byť racionálne využívané nerastné bohatstvo, napr. závažné dôvody z hľadiska verejného záujmu alebo z iných povinne posudzovaných hľadísk) nie je možné rozhodnúť tak, že sa určí dobývací priestor, pretože by nešlo o rozhodnutie na základe zákona. To znamená, že v takom prípade treba o návrhu rozhodnúť negatívnym rozhodnutím. Správny orgán totiž musí v zmysle správneho poriadku rozhodnúť o každom návrhu a to v zákonom stanovených lehotách. Podľa citovaného § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Z týchto procesných ustanovení je zrejmé, že pokiaľ návrhu nemožno vyhovieť, je potrebné ho zamietnuť. Práve po posúdení hľadísk, v prípade, že ostatné posudzované záujmy prevažujú nad banským zákonom chráneným záujmom na racionálnom využívaní nerastného bohatstva alebo nerastné bohatstvo v danom ložisku nie je možné využívať za súčasného stavu techniky racionálnym spôsobom, bolo by v rozpore s účelom banského zákona, ak by bol dobývací priestor navrhovateľovi určený. V takomto prípade rozhodnutie vydané na základe zákona môže byť len také, že návrhu sa nevyhovie. Je to práve správny poriadok, ktorý prikazuje správnemu orgánu o návrhu rozhodnúť a to na základe zákona v stanovenej lehote. Na tom nič nemení fakt, že banský zákon obsahuje niektoré procesné ustanovenia, ktoré sú osobitné pre konanie o určení dobývacieho priestoru. Stavebný zákon v citovanom § 33 ods. 2 výslovne stanovuje, že pre rozhodnutie o využití územia musí dôjsť k dohode o využití územia medzi orgánom štátnej správy oprávneným o tom rozhodnúť a stavebným úradom. Bolo preto úlohou žalovaného pokúsiť sa príslušnými stavebnými úradmi o takúto dohodu. Ak sa takáto dohoda nedosiahne nie je to možné kvalifikovať ako nedostatok návrhu alebo ako nedostatok podmienok na určenie dobývacieho priestoru. Dôvody, pre ktoré stavebné úrady nesúhlasia s určením dobývacieho priestoru sú dôvodmi, pre ktoré by takéto využitie územia nebolo v súlade so stavebným zákonom a ním chránenými záujmami sú potom dôvodmi, pre ktoré je potrebné návrh zamietnuť. Z toho vyplýva, že chýbajúca dohoda so stavebnými úradmi nebola dôvodom na prerušenie konania. Prerušenia konania z takéhoto dôvodu je preto výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný žiadal vo vyššie uvedenej výzve z decembra 2013 o doplnenie návrhu tak, aby bol zosúladený s územnými plánmi Obce Dúbravy, Mesta Detva a VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja. To ale nie je požiadavka na doplnenie návrhu, ale na jeho zmenu. Správy poriadok oprávňuje správny orgán, aby požadoval od navrhovateľa odstrániť chyby návrhu spočívajúce v chýbajúcich zákonom predpísaných náležitostiach návrhu. Banský zákon v znení rozhodnom pre posúdenie podanej žaloby účinnom ku dňu prerušenia konania navyše oprávňuje žalovaného v citovanom § 28 ods. 2 žiadať od navrhovateľa, aby priložil ďalšie podklady potrebné na posúdenie návrhu. Z týchto ustanovení nemožno vyvodiť ani to, že nesúlad návrhu s územnými plánmi je chýbajúcou náležitosťou návrhu v zmysle § 28 ods. 1. Nejde ani o požiadavku na predloženie ďalšieho podkladu ale o požiadavku na zmenu návrhu. Z uvedeného vyplýva, že ani takúto požiadavku nemožno považovať za zákonný dôvod na prerušenie konania. Ďalšia požiadavka z decembra 2013 voči navrhovateľovi bolo doplnenie podkladov o aktuálne vyjadrenia organizácií, ktorým prislúcha ochrana iných záujmov z dôvodu, že boli časovo obmedzené a ich platnosť vzhľadom na dĺžku konania vypršala. Splnenie takejto úlohy si nevyžaduje ani s ohľadom na jej zložitosť a ani s ohľadom na jej závažnosť lehotu 3 rokov a pre splnenie takejto úlohy je podľa názoru súdu primeraná lehota maximálne 30 dní. Žalovaný vyzval navrhovateľa v predmetnej výzve z decembra 2013 aj o doplnenie o záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Z obsahu tejto výzvy vyplýva, že konanie bolo prerušené bez toho, aby žalovaný zisťoval, či navrhovateľ takýto návrh podal, a teda či začalo konanie o predbežnej otázke. To znamená, že vo vzťahu k tomuto dôvodu žalovaný rozhodol bez náležite zisteného skutkového stavu. Súd posudzoval nečinnosť žalovaného podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania. Aj podľa súčasného znenia banského zákona, kedy nemožno rozhodnúť o určení dobývacieho priestoru, ak malo ísť o ťažobnú činnosť uvedenú v prílohe 8 zákona č. 24/2006 Z.z. bez toho, aby bolo vydané rozhodnutie, či už v zisťovacom alebo posudzovacom konaní, platí, že musia byť všetky ostatné podmienky splnené, aby bol dôvod na prerušenie konania podľa § 28a za účelom posúdenia veci podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Vyplýva to práve z § 3 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého sa konanie riadi zásadou hospodárnosti a zásadou rýchlosti. Je nepochybné, že ak existujú vecné dôvody na vydanie negatívneho rozhodnutia o návrhu na určenie dobývacieho priestoru, ktoré nemôžu byť ovplyvnené výsledkom zisťovacieho alebo posudzovacieho konania vedeného podľa zákona č. 24/2006 Z.z., výsledok takýchto konaní nemá žiadny právny význam pre rozhodnutie o návrhu. V takom prípade nie je dôvod na prerušenie konania a práve naopak, pri uplatnení zásady hospodárnosti a rýchlosti konania je potrebné vecné rozhodnutie, ktorým konanie skončilo. Na druhej strane, ak takéto vecné dôvody na zamietnutie návrhu neexistujú, je rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru možné vydať až po skončení takéhoto konania a podľa jeho výsledkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný prerušil konanie, pričom svoje rozhodnutie nezaložil na spoľahlivo zistenom stave, nesprávne právne posúdil chýbajúcu dohodu stavebných úradov ako nedostatok návrhu. Okrem toho v rozpore so zásadou rýchlosti správneho konania a s článkom 48 Ústavy Slovenskej republiky prerušil konanie na dobu 3 rokov. Žalovaný bol v konaní nečinný, pretože jeho postup - prerušenie konania - nebol postupom, ktorý by bol v súlade so zákonom. Bude úlohou žalovaného znovu posúdiť návrh a podklady rozhodnutia a vo veci rozhodnúť. Chýbajúca dohoda so stavebnými úradmi bráni vydaniu kladného rozhodnutia. Postup podľa § 28a banského zákona v platnom znení je možný len v prípade, že nie je tu žiadny dôvod na zastavenie konania a ani na zamietnutie návrhu. Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ v správnom konaní Eastern Medditerranean Resources - Slovakia, s. r.o., Kammerhofská 8, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 35943513 podaním doručeným súdu 25. mája 2015 podal návrh na prijatie do konania. Účastníkov správneho konania nie je možné považovať za účastníkov súdneho konania v zmysle § 250 ods. 1, veta druhá O. s. p., pretože podľa § 250t ods. 8 O. s. p. sa na konanie podľa štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p. použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy, piatej časti O. s. p. len primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z ustanovenia § 250t ods. 1 a 2 však nesporne vyplýva, a to aj vzhľadom na charakter a účel konania podľa štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p., že účastníkmi tohto konania sú na strane žalobcu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný (§ 250t ods. 1 O.s.p.) - za predpokladu, že žaloba je prípustná, resp. prokurátor, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátora (§ 250t ods. 2 O. s. p.) a na strane žalovaného je účastníkom konania správny orgán, resp. orgán verejnej správy, ktorého nečinnosť žalobca namieta, t. j. nečinný správny orgán. Toto rozhodnutie prijal krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch). Poučenie: Po u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3,písm. a) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a § 250t ods. 7 O.s.p.).