Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/92/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200708 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200708.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: N.. Y. X., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom K. XXXX, XXX XX K., okres K., štátna príslušnosť SR, zast. JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom so sídlom AK Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Veliteľ vzdušných síl, Ozbrojených síl Slovenskej republiky so sídlom Jana Jiskru, 960 01 Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VVzS 136-24/2014 zo dňa 30. októbra 2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa listom zaslaným elektronickou formou dňa 4. septembra 2014 obrátil na konkrétnych poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s návrhom novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. V liste popísal problematiku týkajúcu sa riadiacich letovej prevádzky vrátane uvedenia konkrétnych problémov súvisiacich so súčasným výkonom štátnej služby v tejto oblasti, a to záujmu o povolanie, finančného ohodnotenia, motivácie a udržania vycvičeného personálu. V liste zároveň uviedol konkrétne návrhy v súvislosti s legislatívnym procesom. Zaslanie listu žalobca elektronickou formou oznámil dňa 8. septembra 2014 nadriadenému. V súvislosti s týmto konaním žalobca v rámci disciplinárneho konania podal vyjadrenie k disciplinárnemu previneniu dňa 1. októbra 2014. Následne náčelník OdO VVzS OS SR vo veci disciplinárneho previnenia rozhodol disciplinárnym rozkazom č.VVzS-136/21/2014 zo dňa 2. októbra 2014. O podanom odvolaní žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. VVzS-136-24/2014 zo dňa 30. októbra 2014. 2. L.. N.. N. X., náčelník OdO VVzS OS SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „prvostupňový disciplinárny orgán“) svojím disciplinárnym rozkazom č. VVzS 136-21/2014 zo dňa 02. októbra 2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „disciplinárny rozkaz“) uznal žalobcu za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 124 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“) na tom skutkovom základe, že „žalobca adresoval a elektronicky zaslal dňa 04. septembra 2014 list poslancom Národnej rady SR T.. O. R. a N.. Y. X.. Obsahom podania boli služobné záležitosti. Týmto konaním žalobca porušil § 119 ods. 1 písm. a), g) a n) a § 117 zákona č. 346/2005 Z.z. a taktiež porušil i čl. 2 ods. 1 písm. d) Služobného predpisu HSU č. 29/2007 z 19. apríla 2007 (Etický kódex PrV) (ďalej len „Etický kódex“)“. Disciplinárnym rozkazom bolo žalobcovi uložené zníženie služobného platu o 5% na dva mesiace z posledného priznaného služobného platu. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový disciplinárny orgán konštatoval, že každý profesionálny vojak Ozbrojených síl SR je povinný dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu, Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov. Zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti profesionálneho vojaka dodržiavať uvedené právne predpisy je disciplinárnym previnením, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Medzi uvedené predpisy patria aj Etický kódex a aj Nariadenie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl SR o zásadách služobného a osobného styku medzi príslušníkmi ozbrojených síl, úpravy ich zovňajšku a činnosti vojenského útvaru Ozbrojených síl SR č. OdVR-6-239/2011-OKSV zo dňa 09. novembra 2011 (ďalej len „Nariadenie NGŠ OS SR o zásadách služobného a osobného styku“). V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán tiež konštatoval, že disciplinovanosť a dodržiavanie stanovených postupov je jednou z charakteristík výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka. Nedodržiavanie stanovených postupov môže mať za následok neefektívnosť systému, čo v podmienkach Ozbrojených síl SR môže viesť k závažným následkom. Zo spôsobu spáchania previnenia žalovaným je zrejmé, že bolo vopred premyslené. Konaním žalobcu bol prechodne narušený právom chránený záujem na disciplinovanosti profesionálnych vojakov. Napriek tomu, že pohnútkou konania žalobcu bolo zlepšenie stavu, je nepochybné, že konal premyslene a úmyselne. Spáchanie disciplinárneho previnenia neoľutoval a ani si ho nie je vedomý. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností bol pozitívny, bol niekoľkokrát disciplinárne odmenený a nebol trestaný. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán žalobcovi neuložil najvyššiu možnú finančnú sankciu podľa zákona. Prvostupňový správny orgán mal za to, že uložené disciplinárne opatrenie je primerané závažnosti disciplinárneho previnenia. Na základe zistených a potvrdených skutočností bolo preukázané, že žalobca ako profesionálny vojak disciplinárne previnenie podľa § 124 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. spáchal a s prihliadnutím na povahu protiprávneho konania, okolností za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia, na doterajší postoj profesionálneho vojaka k plneniu služobných povinností a na postoj profesionálneho vojaka k spáchanému disciplinárnemu previneniu nepostačovalo na obnovenie služobnej disciplíny žalobcu len prerokovanie disciplinárneho previnenia, resp. písomné pokarhanie, a preto prvostupňový disciplinárny orgán rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu. 3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. VVzS-136-24/2014 zo dňa 30. októbra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho orgánu potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť, nakoľko dôkazy svedčiace proti žalobcovi ako obvinenému boli dostatočne presvedčivé na preukázanie spáchania disciplinárneho previnenia. Dokazovaním vykonaným v prvostupňovom disciplinárnom konaní bolo bez pochýb preukázané spáchanie disciplinárneho previnenia. Vo vzťahu k odvolacím argumentom žalobcu žalovaný konštatoval, že tieto argumenty nemôže akceptovať, nakoľko právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje podávanie sťažností na legislatívne návrhy. List žalobcu poslancom Národnej rady SR je preto potrebné zaradiť do kategórie podania, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa žalobca domáha. Žalobca nie je pripomienkujúcim subjektom vnútrorezortného pripomienkového konania podľa čl. 5 Smernice Ministerstva obrany SR č. 51/2009 o príprave podkladov do plánu legislatívnych úloh vlády SR, príprave a posudzovaní návrhu všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „Smernica MOSR č. 51/2009“). Pripomienky žalobcu nadriadené stupne nemali povinnosť nijako vyhodnocovať, mohli slúžiť len ako podklad pre ich činnosť, v tomto smere nedošlo k porušeniu smernice, a teda ani nevznikol dôvod na podanie sťažnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon č. 9/2010 Z.z.“). Žalobca tiež nevyužil svoje právo pripomienkovať návrh zákona formou, ktorú umožňuje čl. 13 ods. 3 Legislatívnych pravidiel Vlády SR. Svoje nové pripomienky zaslal poslancom Národnej rady až po tom, čo Vláda SR schválila návrh zákona dňa 04. júna 2014. Pokiaľ sa žalobca nestotožnil ani s kvalifikáciou podľa § 119 ods. 1 písm. n) zákona č. 346/2005 Z.z. a teda, že mal porušiť povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom vojenskej služby, žalovaný mal za to, že išlo o dôležité informácie pre výkon štátnej služby, ktoré nemal žalobca ako odvolateľ postupovať iným osobám a mal povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré sú v záujme ozbrojených síl. Zachovávanie mlčanlivosti o skutočnostiach v súvislosti so služobným pomerom je základnou povinnosťou vojaka. Tieto základné povinnosti vojakov tvoria obsah služobných vzťahov a porušenie týchto povinností je porušením služobnej disciplíny. Pokiaľ žalobca argumentoval, že má Ústavou SR a jej zákonmi garantované právo podávať sťažnosti, túto skutočnosť žalovaný nespochybnil. Žalobca sa dopustil porušenia čl. 2 ods. 1 písm. d) Etického kódexu profesionálneho vojaka, nakoľko disciplinovanosťou sa rozumie rešpektovanie zákonov Slovenskej republiky, predpisov upravujúcich výkon štátnej služby profesionálneho vojaka a ochota podriadiť sa veliteľovi ako nadriadenej autorite. Disciplína sa pritom prejavuje dodržiavaním zákonov Slovenskej republiky, včasným a presným plnením vojenských rozkazov, nariadení a dodržiavaním určeného vojenského režimu. Profesionálny vojak má pomáhať veliteľovi pri dodržiavaní morálky a disciplíny. Žalobca napriek tomu, že vedel, resp. poznal opatrenia vykonané v predchádzajúcich prípadoch, nekonal disciplinovane a svoj list poslal poslancom Národnej rady SR, čím porušil Etický kódex profesionálneho vojaka. K odvolacej námietke žalobcu vo vzťahu k druhu uloženého trestu žalovaný konštatoval, že k tomuto sa primerane vyjadril prvostupňový disciplinárny orgán, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že doterajší postoj žalobcu k plneniu služobnej povinnosti je pozitívny, bol niekoľko krát disciplinárne odmenený a nebol trestaný. Žalobca pritom vedel, že písanie listov osobám mimo vojenskej hierarchie má za následok porušenie právnych noriem z dôvodu, že viacerí príslušníci VZS OS SR sa listami obracali na prezidenta SR, ministra obrany. Takémuto konaniu mal žalobca predchádzať a správať sa disciplinovane. Z hľadiska disciplinárneho previnenia nešlo o zanedbateľné porušenie, zo spôsobu spáchania previnenia je zrejmé, že bolo vopred premyslené. Napriek tomu, že pohnútkou konania žalobcu bolo zlepšenie stavu, disciplinárne previnenie bolo spáchané premyslene a úmyselne, spáchanie disciplinárneho previnenia žalobca neoľutoval a ani si ho nie je vedomý. 4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového disciplinárneho orgánu sú nezákonné, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutok, ktorým sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia, nepovažoval za porušenie služobnej disciplíny v zmysle ustanovení citovaných vo výroku disciplinárneho rozkazu a v napadnutom rozhodnutí. Problematiku riadenia letovej prevádzky a s ňou spojené personálne problémy a motiváciu nových príslušníkov riešil v služobnom styku so svojimi nadriadenými, vypracoval v dobe pripomienkového konania pripomienky k novele zákona č. 346/2005 Z.z., ktoré z nadriadených stupňov neboli akceptované a neboli zahrnuté a obsiahnuté v novele zákona predkladaného na schválenie Národnej rade SR. Ak mal žalobca ako príslušník Ozbrojených síl SR oprávnenie podať pripomienky za účelom zlepšenia pracovných podmienok súvisiacich s výkonom vojenskej služby profesionálneho vojaka, musel mať právo vyjadriť svoj nesúhlas vo forme sťažnosti, ak tieto pripomienky neboli zo strany kompetentných zapracované do novely zákona, alebo nebolo vôbec odôvodnené, prečo k predloženým pripomienkam príslušné orgány neprihliadali. Zákon č. 346/2005 Z.z. upravuje nielen povinnosti profesionálneho vojaka, ale aj jeho práva, medzi ktoré radí podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby. Žalobca sa nestotožnil s kvalifikáciou jeho konania podľa ustanovenia § 119 ods. 1 písm. n) zákona č. 346/2005 Z.z. Zdôraznil, že list bol zaslaný bývalým ministrom obrany a osobám, ktoré boli oboznámené s problematikou ozbrojených síl z titulu výkonu funkcie a taktiež z dôvodu, že problematike ozbrojených síl sa venovali aj v čase napísania listu ako poslanci Národnej rady SR. Sťažnosťou na neakceptovanie odborných pripomienok sa snažil upozorniť na neriešenie problematiky riadiacich letovej prevádzky v podmienkach ozbrojených síl, ako aj v podmienkach letiska Sliač. Vzhľadom na časovú tieseň nemal inú možnosť, ako upozorniť na existujúce nedostatky a porušovanie pracovných podmienok. Pokiaľ ide o výšku uloženého trestu zdôraznil, že disciplinárne opatrenie uložené podľa § 125 písm. b) (zníženie služobného platu) je opatrením veľmi prísnym, vzhľadom na jeho osobu, nakoľko doposiaľ nebol vôbec disciplinárne potrestaný. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prísne uložený trest zohľadňuje výlučne prvok generálnej prevencie, nakoľko obdobného disciplinárneho previnenia sa mali dopustiť aj ostatní profesionálni vojaci. Takto ukladaný trest podľa názoru žalobcu odporuje základným pravidlám pre ukladanie disciplinárnych trestov a absentuje v ňom prvok zohľadnenia osobitných okolností, osoby obvineného, výchovy a prevencie. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. z ktorého vyplýva, že profesionálny vojak je oprávnený domáhať sa ochrany svojho práva zaručeného Ústavou SR premietnutého do zákona o vojenskej službe. Využitie zákonného a ústavného práva podať sťažnosť a domáhať sa ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov nemôže byť predmetom disciplinárneho konania tak, ako to je v zmysle výroku napadnutého disciplinárneho rozkazu vnímané nadriadeným veliteľom. Sťažnosť žalobca vyhotovil a podpísal ako fyzická osoba - profesionálny vojak, a preto je potrebné túto sťažnosť hodnotiť ako individuálnu sťažnosť profesionálneho vojaka na neakceptovanie pripomienok, resp. absenciu zdôvodnenia ich neakceptácie zo strany nadriadených. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Mal za to, že tvrdenie žalobcu o tom, že z jeho strany išlo o individuálnu sťažnosť profesionálneho vojaka, a tak nemohlo dôjsť k spáchaniu disciplinárneho previnenia, je nesprávne. Podania žalobcu nespĺňajú náležitosti sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. najmä s prihliadnutím na absenciu vyjadrenia žalobcu k prípadnému porušeniu jeho práv alebo právom chránených záujmov, resp. k prípadnému porušeniu právnych predpisov. Podaniami žalobcu adresovanými a elektronickou poštou zaslanými priamo poslancom Národnej rady SR žalobca poukazuje na služobné záležitosti, spočívajúce v problematike riadenia letovej prevádzky v podmienkach ozbrojených síl SR, snažiac sa o ich riešenie. Uvedenú skutočnosť podporujú i vyjadrenia žalobcu obsiahnuté v zápise o vyjadrení profesionálneho vojaka k disciplinárnemu previneniu. Riešenie služobných záležitostí profesionálneho vojaka v podmienkach ozbrojených síl SR upravuje pritom Nariadenie NGŠ OS SR o zásadách služobného a osobného styku vo svojom článku 7 formou hlásenia takýchto skutočností priamemu nadriadenému, teda striktne formálnym služobným postupom. Služobný postup v tomto prípade preukázateľne nebol zo strany žalobcu dodržaný, čoho následkom bolo spáchanie disciplinárneho previnenia porušením viacerých základných povinností profesionálneho vojaka uvedených v § 119 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. Žalovaný považoval za právne irelevantné konštatovanie žalobcu, že sa nestotožňuje s rozhodnutím prvostupňového ani odvolacieho orgánu a obe rozhodnutia považuje za nezákonné, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný mal za to, že predmetnú vec z právneho hľadiska posúdil správne. 6. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). 7. Dňa 1. júla 2016 na nadobudol účinnosť zákon č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) 8. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, aplikujúc ustanovenia SSP a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. 10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Mal zato, že dôvodom pre uloženie disciplinárneho opatrenia bolo uplatňovanie práv žalobcom. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 11. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k listu žalobcu uviedol, že nešlo o sťažnosť (podľa zákona o sťažnostiach). Zároveň zdôraznil, že disciplinárne opatrenie nebolo uložené z dôvodu, že žalobca podal „sťažnosť“ ale z dôvodu, že služobnú záležitosť žiadal riešiť v rozpore s internými predpismi, čim porušil služobnú disciplínu. 12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca mailom zaslal T.. O. R. a N.. Y. X., poslancom Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o problematike riadiacich letovej prevádzky Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Súčasťou informácie boli i pripomienky k novému (novelizovanému) zákonu o štátnej službe profesionálneho vojaka. Zaslanie listov predsedovi a členovi Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť elektronicky oznámil nadriadenému dňa 8. septembra 2014. V oznámení nadriadenému uviedol, že „konal v dobrej viere, pri plnom vedomí a prehlásil, že si je plne vedomý konzekvencií, s ktorými sa môže stretnúť“. Pred uložením disciplinárneho opatrenia sa žalobca do zápisu o vyjadrení profesionálneho vojaka k disciplinárnemu previneniu dňa 1. októbra 2014 vyjadril tak, že potvrdil zaslanie listu poslancom s vyjadrením svojho názoru na problémy riadenia letovej prevádzky. Uviedol, že poukázal na problém motivácie vstupu nových príslušníkov OS SR v odbornosti letovej prevádzky. Zároveň uviedol, že pripomienky týkajúce sa potreby zavedenia motivačného prvku do zákona rozoberal so svojimi nadriadenými ako aj so zástupcami SEĽUS MO SR a vedúcim SÚMO a v dobe pripomienkovania nového zákona na túto skutočnosť poukazoval. Nevidel potrebu zapísať sa do Knihy evidencie denného hlásenia, nakoľko jeho nadriadení s ním o veci diskutovali. Disciplinárny rozkaz vydal prvostupňový disciplinárny orgán dňa 2. októbra 2014, ktorý žalobca prevzal toho istého dňa. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 13. Podľa čl. 1 Ústavy SR (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. (2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 14. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 15. Podľa čl. 27 ods. 1 Ústavy SR petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. 16. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného záujmu alebo iného spoločného záujmu so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalej len "petícia") na orgány verejnej moci. 17. Podľa § 2 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť. Výkon tohto práva nesmie byť nikomu na ujmu. 18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. petičné právo profesionálnych vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom štátnej služby sa obmedzuje na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti profesionálneho vojaka. 19. Podľa § 81 zákona č. 346/2005 Z.z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 82 ods. 2 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z.z. rozhodnutím je aj a) personálny rozkaz ministra alebo vedúceho služobného úradu, b) disciplinárny rozkaz vedúceho služobného úradu alebo veliteľa vo veciach disciplinárnych opatrení, vo veciach zahladenia disciplinárneho opatrenia a vo veciach disciplinárnych odmien v prípadoch uvedených v § 125, 133 a § 134 ods. 1. 21. Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu, Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov. 22. Podľa § 119 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. profesionálny vojak je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 23. Podľa § 119 ods.1 písm. g/ zákona č.346/2005 Z.z. profesionálny vojak je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať ustanovenia Etického kódexu profesionálneho vojaka. 24. Podľa § 119 ods.1 písm. n/ zákona č.346/2005 Z.z. profesionálny vojak je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme ozbrojených síl nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení služobného pomeru, ak ho tejto povinnosti nezbaví vedúci služobného úradu. 25. Podľa § 123 ods. 1, 2, 3 zákona č. 346/2005 Z.z. (1) Profesionálny vojak je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie alebo za konanie, ktoré má znaky priestupku (ďalej len "priestupok"). (2) Na prejednávanie priestupku sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Priestupok prejedná vedúci služobného úradu alebo veliteľ podľa tohto zákona. 26. Podľa § 124 zák. č. 346/2005 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo nesplnenie povinností profesionálneho vojaka, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom; zavineným porušením alebo nesplnením povinnosti sa rozumie úmyselné alebo nedbalostné konanie profesionálneho vojaka. 27. Podľa § 125 zákona č. 346/2005 Z.z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% najdlhšie na tri mesiace z posledného priznaného služobného platu. 28. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. disciplinárne opatrenie možno uložiť, ak sa preukázalo, že profesionálny vojak disciplinárne previnenie spáchal a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie nepostačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia. 29. Podľa § 128 zák. č. 346/2005 Z.z. (1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj profesionálneho vojaka k plneniu služobných povinností. (3) Uložením disciplinárneho opatrenia profesionálny vojak nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom. (4) Uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo uloženie sankčného opatrenia za priestupok nevylučuje skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka za takéto konanie, ak po uložení disciplinárneho opatrenia alebo sankčného opatrenia vyšli najavo nové skutočnosti odôvodňujúce skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením. 30. Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia NGŠ OS SR o zásadách služobného a osobného styku vojak, ktorý žiada riešiť služobnú alebo osobnú záležitosť, hlási túto skutočnosť svojmu priamemu nadriadenému a ten zabezpečí zapísanie tejto žiadosti do knihy evidencie hlásenia. 31. Podľa čl. 7 ods. 7 Nariadenia NGŠ ak rozhodnutie o služobnej alebo osobnej záležitosti nie je v právomoci vojaka, ktorý vykonáva hlásenie, postúpi túto záležitosť v stanovenej lehote služobným postupom svojmu priamemu nadriadenému. Ak lehota na riešenie služobnej alebo osobnej záležitosti nie je stanovená zákonom alebo iným interným normatívnym aktom, urobí tak do 3 pracovných dní. 32. Podľa čl. 2 ods. 1 Služobného predpisu hlavného veliteľa ozbrojených síl SR č. 1/2010 o rozsahu disciplinárnej právomoci a o podrobnostiach o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení (ďalej len „Služobný predpis č. 1/2010“) disciplinárna právomoc sa uplatňuje disciplinárnym rozkazom, ktorým sa udeľujú disciplinárne odmeny, ukladajú a zahladzujú disciplinárne opatrenia. 33. Podľa čl. 2 ods. 2 Služobného predpisu č. 1/2010 vedúci služobného úradu alebo veliteľ predloží služobným postupom návrh na udelenie disciplinárnej odmeny alebo na uloženie disciplinárneho opatrenia, ktoré presahuje jeho pôsobnosť alebo disciplinárnu právomoc, s písomným odôvodnením vedúceho služobného úradu alebo veliteľovi s príslušnou pôsobnosťou alebo disciplinárnou právomocou. 34. Podľa čl. 4 ods. 4 Služobného predpisu č. 1/2010 o vyjadrení profesionálneho vojaka k disciplinárnemu previneniu vyhotoví vedúci služobného úradu alebo veliteľ zápis. Zápis o vyjadrení profesionálneho vojaka k disciplinárnemu previneniu sa založí do zberného hárka podľa interného predpisu. 35. Podľa čl. 2 ods. 1 Etického kódexu na profesionálneho vojaka sú kladené tieto mravné požiadavky: a/ vernosť SR, b/ čestnosť, c/ statočnosť, d/ disciplinovanosť, e/ hrdosť na príslušnosť k ozbrojeným silám, f/ tímová zodpovednosť, g/ obetavosť. 36. Podľa čl. 2 ods. 5 Etického kódexu disciplinovanosť znamená rešpektovanie zákonov SR, predpisov upravujúcich výkon štátnej služby profesionálneho vojaka a ochota podriadiť sa vedúcemu služobného úradu alebo veliteľovi (ďalej len „veliteľ“) ako nadriadenej autorite. Disciplinovanosť sa prejavuje dodržiavaním zákonov SR, včasným a presným plnením vojenských rozkazov, nariadení a dodržiavaním určeného vojenského režimu. 37. Podľa čl. 5 ods. 1 Etického kódexu profesionálny vojak aktívne a iniciatívne plní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z funkcie; pomáha veliteľovi pri udržiavaní morálky a disciplíny. 38. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z.z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "sťažovateľ"), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. 39. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z.z. sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré a) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha, b) poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom, c) je sťažnosťou podľa osobitného predpisu, alebo d) smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu. 40. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie náčelníka OdO VVzS OS SR zo dňa 2. októbra 2014 (disciplinárny rozkaz), ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie podľa § 124 zákona č.346/2005 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tak, že adresoval a elektronicky zaslal dňa 4.9.2014 list poslancom Národnej rady Slovenskej republiky T.. O. R. a N.. Y. X.. Obsahom podania boli služobné záležitosti. Týmto konaním mal porušiť § 119 ods.1 písm.a), g) a n) a § 117 zákona č.346/2005 Z.z. taktiež mal porušiť čl.2 ods.1 Etického kódexu. 41. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že boli vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe popísal skutkový stav, ktorý predchádzal vyhotoveniu a odoslaniu listu elektronickou poštou poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý súvisel s pripomienkovým konaním a vyhotovením pripomienok k novele zákona č.346/2005 Z.z.. Jeho pripomienky neboli zo strany nadriadených stupňov akceptované. Tvrdil, že ak má ako príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky oprávnenie podať pripomienky za účelom zlepšenia pracovných podmienok súvisiacich s výkonom verejnej služby profesionálneho vojaka, musí mať právo vyjadriť svoj nesúhlas vo forme sťažnosti, ak tieto pripomienky neboli zapracované a nebolo vôbec odôvodnené, prečo príslušné orgány na predložené pripomienky neprihliadli. Zdôraznil, že profesionálny vojak okrem povinností podľa § 119 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z. má aj práva podľa § 118 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z. a má právo na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby. Žalobca nepoprel, že list elektronickou poštou poslancom Národnej rady Slovenskej republiky zaslal. 42. Samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vyhodnotením predmetného listu zaslaného elektronickou poštou poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vykonaným žalovaným nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi nebolo uložené disciplinárne opatrenie za to, akým spôsobom postupoval v pripomienkovom konaní k pripravovanej novele zákona č.346/2005 Z.z. a ani z dôvodu, že podal „sťažnosť“. Disciplinárne opatrenie mu bolo uložené z dôvodu, že nedodržal služobný postup pri riešení služobných a osobných záležitostí (čl. 7 ods. 3 Nariadenia NGŠ OS SR o zásadách služobného a osobného styku), čím porušil služobnú disciplínu (§ 117 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z.), nedodržal ustanovenia Etického kódexu vojaka (čl.2 ods.2 písm.d/ v spojení s čl.2 ods.5 Etického kódexu) a zároveň svojím konaním porušil povinnosť mlčanlivosti. Služobná disciplína predstavuje povinnosť dodržiavať nielen Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu ale aj Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy (tu Nariadenie NGŠ OS SR o zásadách služobného a osobného styku), vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov. V tomto smere nie je relevantné, čo žalobcu motivovalo k zaslaniu listu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (zlepšenie podmienok riadiacich letovej prevádzky). Pre posúdenie konania žalobcu ako disciplinárneho previnenia bola v tomto prípade relevantná skutočnosť, že žalobca napísal list, v ktorom poukázal na destabilizáciu riadiacich letovej prevádzky, navrhol zmenu pripravovaného zákona, list adresátom odoslal, pričom takýmto postupom nedodržal služobný postup pri riešení služobných a osobných záležitostí podľa čl.7 ods.3 a ods.7 vyššie citovaného nariadenia NGŠ OS SR. Nedodržanie striktne určeného postupu, ktorý je upravený v citovanom nariadení pri riešení služobných alebo osobných náležitostí (za ktoré je možné považovať aj otázky podmienok výkonu služby riadiacich letovej prevádzky a finančné zabezpečenie výkonu ich služby) nie je možné odôvodniť tým, že pripomienky žalobcu k pripravovanej novele statusového zákona predložené služobným postupom neboli zapracované do pripravovanej novely zákona. Napokon, zo žiadneho právneho predpisu žalobcovi nevyplýva nárok na zapracovanie jeho pripomienok do pripravovanej novely zákona. Ak teda žalobca v predmetnom prípade nedodržal služobný postup určený, resp. upravený v čl. 7 ods. 3 predmetného Nariadenia NGŠ pre riešenie služobnej alebo osobnej záležitosti prostredníctvom hlásenia svojmu priamemu nadriadenému, ale sa priamo obrátil listom na konkrétnych poslancov NR SR, porušil čl. 7 ods. 3 predmetného Nariadenia v spojení s § 2 ods. 5 Etického kódexu, čím porušil základné povinnosti profesionálneho vojaka dodržiavať služobnú disciplínu podľa § 119 ods. 1 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z., dôsledkom čoho mu bolo uložené disciplinárne opatrenie. Zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti profesionálneho vojaka dodržiavať vyššie uvedené právne predpisy, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom, je disciplinárnym previnením. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol po začatí disciplinárneho konania predvolaný, aby sa dostavil k veliteľovi útvaru, kde mu boli objasnené skutočnosti a súvislosti s jeho disciplinárnym previnením a po zákonnom poučení mu bolo umožnené vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Z prejednania predmetného disciplinárneho opatrenia bol vyhotovený zápis, v ktorom ako vyjadrenie k disciplinárnemu previneniu Žalobca uviedol, že „vyššie uvedené skutočnosti beriem na vedomie“. 43. Zo žaloby vyplýva, že žalobca nesúhlasil (nestotožnil sa) s kvalifikáciou jeho konania aj podľa ustanovenia § 119 ods.1 písm.n) zákona č.346/2005 Z.z., a teda, že porušil povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom štátnej služby, pričom zdôraznil, že list bol zaslaný bývalým ministrom obrany a osobám, ktoré boli oboznámené s problematikou ozbrojených síl z titulu výkonu funkcie ako aj z dôvodu, že problematike ozbrojených síl sa venujú aj ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Takto formulovaný text žaloby neobsahuje žiadnu konkrétnu námietku nezákonnosti rozhodnutia - žalobná námietka je nekonkrétna. Žalobca musí formulovať dôvody nezákonnosti dostatočne konkrétne, aby súd mohol rozhodnutie a predchádzajúci postup správneho orgánu, resp. zákonnosť skúmať z tohto dôvodu. V preskúmavacom konaní súd nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti konkretizovať, formulovať, ani vyhľadávať a žalobu tak dopĺňať. Žalobca netvrdil, že skutočnosti, ktoré prostredníctvom listu zaslaného elektronickou formou, sú skutočnosťami, ktoré povinnosti mlčanlivosti nepodliehajú a teda, že by šlo o skutočnosti, ktoré sa žalobca dozvedel inak ako v súvislosti s výkonom štátnej služby, resp. ide o skutočnosti, ktoré mlčanlivosti nepodliehajú, nakoľko ich možno oznamovať iným osobám (resp. nie je záujem ozbrojených síl na ich neprístupnosti iným osobám). Súd má zato, že vo vzťahu k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ide o „iné osoby“, vo vzťahu ku ktorým je povinnosť mlčanlivosti ustanovená, nejde o osoby, ktoré podliehajú zákonu č.346/2005 Z.z. a sú so žalobcom vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Nakoľko oznámené skutočnosti sa týkajú služobnej, resp. osobnej záležitosti, aj vo vzťahu k legislatívnemu procesu ide o skutočnosti, ktoré možno iným osobám sprístupniť (oznámiť) len postupom, ktorý vyplýva z Nariadenia NGŠ OS SR o zásadách služobného a osobného styku a nie priamo, listom zaslaným elektronickou formou. 44. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v žalobe, že žalovaný nesprávne vyhodnotil obsah listu žalobcu odoslanému poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý samotný žalobca považoval za „individuálnu sťažnosť profesionálneho vojaka na neakceptovanie pripomienok, resp. absenciu zdôvodnenia ich neakceptácie zo strany nadriadených“, súd uvádza, že vzhľadom na obsah predmetného listu, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu, sa stotožnil s hodnotením žalovaného, že predmetné podanie podľa obsahu nie je sťažnosťou. Takýto záver vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o sťažnostiach, podľa ktorého sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha. Neakceptáciu alebo nezapracovanie pripomienok k návrhu zák. č. 346/2005 Z.z. nemožno považovať za zásah do práv žalobcu, keďže takéto právo žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, a teda takýmto konaním nemohlo dôjsť k protiprávnemu postupu orgánu verejnej správy, resp. nemohli byť porušené práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Rovnako sťažnosťou nie je ani podanie, ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy. Z obsahu predmetného listu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky je zrejmé, že žalobca v liste vyjadril názor na pripravovaný zákon, postavenie riadiacich letovej prevádzky, problémom súvisiacim s prípravou, činnosťou a odbornou spôsobilosťou riadiacich letovej prevádzky. List ďalej obsahuje podnety, resp. návrhy a pripomienky k novele zákona. Z uvedeného je možné vyvodiť, že predmetný list poslancom Národnej rady Slovenskej republiky nie je možné považovať za individuálnu sťažnosť žalobcu v zmysle Zákona o sťažnostiach, a preto súd uvedenú námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. V konečnom dôsledku poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nie je orgánom verejnej správy podľa § 2 zákona č.9/2010 Z.z., ktorý by bol príslušný na vybavenie „sťažnosti“ žalobcu. 45. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na to, že disciplinárnym rozkazom uložené disciplinárne opatrenie je opatrením, vzhľadom na jeho osobu, veľmi prísnym a uložené opatrenie zohľadňuje výlučne prvok generálnej prevencie, nakoľko obdobného disciplinárneho previnenia sa mali dopustiť aj ostatní profesionálni vojaci, čím ukladaný trest odporuje základným pravidlám pre ukladanie disciplinárnych trestov a absentuje prvok zohľadnenia osobitých okolností, osoby obvineného, výchovy a prevencie, súd uvádza, že táto námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Disciplinárnym opatrením je (a) písomné pokarhanie a (b) zníženie služobného platu až o 15% najdlhšie na tri mesiace z posledného priznaného služobného platu (§ 125 zákona č.346/2005 Z.z.), pričom podľa § 127 ods.1 zákona č.346/2005 Z.z. môže vedúci služobného úradu alebo veliteľ za disciplinárne previnenie uložiť profesionálnemu vojakovi len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 125. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj profesionálneho vojaka k plneniu služobných povinností (§ 128 ods.2 zákona č.346/2005 Z.z.). Z obsahu napadnutého rozhodnutia, resp. disciplinárneho rozkazu vyplýva, že žalovaný, resp. prvostupňový disciplinárny orgán prihliadli aj na osobu žalobcu (doterajší pozitívny postoj k plneniu služobných povinností, skutočnosť, že bol niekoľkokrát disciplinárne odmenený a nebol trestaný), jeho pohnútku (zlepšenie stavu), z ktorého dôvodu žalobcovi nebola uložená najvyššia možná sankcia podľa zákona (zníženie služobného platu až o 15% na tri mesiace). Žalovaný prihliadal aj okolnosti, za ktorých došlo k disciplinárnemu previneniu a zaoberal sa aj postojom žalobcu k disciplinárnemu previneniu, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že toto neoľutoval a ani si ho nie je vedomý. V tomto smere je potrebné poukázať aj na samotné konštatovanie žalobcu v čase, keď zaslanie listov oznamoval nadriadenému, že „...je si plne vedomý konzekvencií, s ktorými sa môže stretnúť“. Aj keď z disciplinárneho rozkazu vyplýva skutočnosť, že „viacerí príslušníci VzS OS SR sa listami obracali na prezidenta SR a ministra ochrany SR“, táto neobsahuje výlučne prvok generálnej prevencie ale naopak, vedomosť žalobcu o takomto konaní ako aj skutočnosti, že takéto konanie iných príslušníkov ozbrojených síl bolo vyhodnotené ako disciplinárne previnenie. Pokiaľ prvostupňový disciplinárny orgán potom konštatoval, že žalobca mal predchádzať takémuto konaniu a správať sa do budúcnosti disciplinovanie, tomuto konštatovaniu nemožno nič vytknúť. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia aj vo vzťahu k výške uloženého disciplinárneho opatrenia mal zato, že disciplinárne orgány prihliadli na všetky okolnosti, na ktoré boli v zmysle ustanovenia § 128 ods.2 zákona č.346/2005 Z.z. povinné prihliadnuť. 46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol, pretože po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. 47. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 48. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.