Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-24S/108/2015 6015200725 08. 01. 2016 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:KSBB:2016:6015200725.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: X.. V. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. D. XXX, zast. JUDr. Anettou Árvayovou, advokátkou so sídlom AK Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Starosta Obce Štiavnické Bane, 969 81 Štiavnické Bane č. 1, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia, takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom žiadal o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutia vydané žalovaným, ktoré mu boli doručené 10. februára 2015 a 04. marca 2015 a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby súd žalovanému prikázal sprístupniť požadovanú informáciu v plnom rozsahu podľa žiadosti žalobcu z 26. januára 2015. V žalobe poukázal na skutočnosť, že žiadosťou z 26. januára 2015 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“ alebo „Zákon o slobode informácií“), ktorá nebola v rozpore s § 8 - 11 citovaného zákona. Poukázal na skutočnosť, že v zákonnej lehote od žalovaného nedostal žiadnu odpoveď, žalovaný bol nečinný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako povinná osoba neposkytol informácie, nevydal rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnil. Predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol sprístupniť informácie a žalobcovi bolo fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené 10. februára 2015. Žalobca zdôraznil, že v zákonnej lehote podal dňa 16. februára 2015 odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu, pričom na základe podaného odvolania mu bola dňa 17. februára doručená odpoveď žalovaného z 13. februára 2015. Žalovaný v odpovedi poskytol zmätočnú a neúplnú informáciu v rozpore so žalobcovou žiadosťou. Takúto odpoveď podľa žalobcu nemožno považovať za autoremedúru správneho orgánu v zmysle § 57 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný konal v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z. a nevydal rozhodnutie v zmysle Zákona o slobode informácií v spojení s ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe považoval žalobu žalobcu za bezdôvodnú, a to z dôvodu, že žalobca v žiadosti o sprístupnenie informácií požadované informácie popísal nejasne a zmätočne. Zoznam obyvateľov obce, ktorým bolo vo volebnom období 2010 až 2014 odpustené platenie za komunálny odpad neexistuje, nakoľko žiadnemu obyvateľovi poplatok za komunálny odpad odpustený nebol. Žalovaný pritom žalobcovi doručil rozpis položiek, v ktorom je uvedené kto, kedy, koľko a akým spôsobom zaplatil za komunálny odpad. Koncoročná účtovná uzávierka bola overená audítorom. Zo
žiadosti zároveň nie je zrejmé, za koho mal starosta obce platiť komunálny odpad. Pokiaľ žalobca žiadal vyhotoviť menný zoznam občanov, ktorých deti navštevovali základnú školu, nešpecifikoval bližšie ani základnú školu, ani občanov. Žalovaný mal za to, že povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 211/2000 Z.z. splnil, nakoľko rozpis položiek platieb za komunálny odpad poskytnutý bol. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že príjmové doklady na sumu 300,- Eur mesačne v účtovnom programe neeviduje. Neexistuje žiaden právny predpis, ani výmer, či zmluva, na základe ktorých by starosta obce bol povinný vkladať uvedenú sumu na bankový účet obce alebo do obecnej pokladne. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods.1 a 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní žiadala zrušiť fiktívne rozhodnutia doručené žalobcovi 10. februára 2015 a 04. marca 2015 a priznať mu náhradu trov konania. Mala za to, že žalovaný nepostupoval podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje žalovanému, aby zostal nečinný, a preto navrhla zrušiť žalovaným vydané fiktívne rozhodnutia, ako prvostupňové tak i druhostupňové rozhodnutie. Žalobca na pojednávaní poukázal na motiváciu, z dôvodu ktorej položil otázky vo svojej žiadosti o poskytnutie informácií, a ktoré vyplývali zo skutočností, že sa na neho obrátili občania, ktorí chceli skontrolovať alebo overiť plnenie sľubov starostu z jeho volebného programu. V zákonom stanovenej lehote na svoju žiadosť odpoveď nedostal, preto podal odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu, a ani o tomto jeho odvolaní v zákonnej lehote rozhodnuté nebolo. Odpoveď žalovaného, ktorá mu bola doručená po zákonom stanovenej lehote, neobsahovala údaje, ktoré požadoval vo svojej žiadosti. Žalovaný na pojednávaní poukázal na nejasnosť a zmätočnosť žiadosti žalobcu. Pre žalovaného z nej nebolo zrejmé, ktoré a aké údaje žalobca od žalovaného žiadal. Pokiaľ žalobca žiadal zoznam občanov, za ktorých starosta platí poplatky za komunálny odpad, takýto zoznam by musel obsahovať údaje osobného charakteru, a títo občania by nechceli, aby tieto informácie boli zverejnené. Zoznamom rodičov, ktorých deti navštevujú základnú školu v obci, žalovaný nedisponuje, nie je povinný takýto zoznam viesť a nemá informácie o rodičoch týchto detí. Pokiaľ mal poskytnúť informácie o tom, že platí 300,- Eur zo svojho platu do pokladne obce, nebolo zrejmé, z akého dôvodu a čo vlastne žalobca chce. Tento svoj predvolebný sľub on riešil iným spôsobom. Vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie údajov o platení poplatku za komunálny odpad, údaje z evidencie, spočívajúce v štyroch platobných výmeroch, boli žalobcovi poskytnuté. Má za to, že poskytol informácie, ktoré mal k dispozícii a poskytoval ich v lehote podľa všeobecne záväzného právneho predpisu v lehote 30 dní. Mal za to, že žaloba nie je dôvodná a žiadal ju zamietnuť. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 26. januára 2015 bola žalovanému doručená žiadosť žiadateľa (žalobcu) o sprístupnenie informácie. Žalobca žiadal písomne doručiť a vyhotoviť zoznam obyvateľov obce s uvedením mena a priezviska, ktorým bolo vo volebnom období 2010 až 2014 odpustené platenie za komunálny odpad, pričom sa jedná o dôchodcov nad 60 rokov. Žiadal vyhotovenie kópií príjmových dokladov z pokladne obce, ako starosta vkladal svoje finančné prostriedky v uvádzanom funkčnom období za uvedených občanov, v akej výške a ako boli zaúčtované. Zároveň žiadal menný zoznam občanov, ktorých deti navštevovali základnú školu, ako platil starosta obce zo svojich vlastných finančných prostriedkov za komunálny odpad. Žiadal kópie príjmových dokladov z pokladne obce, ako boli zaúčtované za funkčné obdobie rokov 2010 až 2014. Žalobca zároveň žiadal o vystavenie kópie príjmových dokladov ako platil starosta obce zo svojho platu 300,-Eur mesačne do pokladne obce s uvedením, ako boli zaúčtované. Vo vzťahu k uvádzaným informáciám žiadal o dodržanie zákonnej lehoty stanovenej zákonom. Zároveň v termíne, určenom po dohode s ním, žalobca žiadal o predloženie dokumentácie služobných vozidiel - povoľovanie jázd, vypisovanie jázd, žiadanky, tankovanie vozidiel a spotreba za rok 2013 a 2014. V administratívnom spise je obsiahnutá odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácií datovaná dňa 13. februára 2015, ktorou povinná osoba zaslala žalobcovi požadované informácie - výmery a platby za komunálny odpad za roky 2010 až 2014 dôchodcovia nad 60 rokov. Zároveň v odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácií je uvedené, že veci týkajúce sa služobných vozidiel, povolenie jázd, vypisovanie jázd, žiadanky, tankovanie vozidiel a spotreba za rok 2013 až 2014 boli predmetom kontroly hlavného kontrolóra obce a audítora. Prílohou odpovede na žiadosť o poskytnutie informácií je rozpis položiek vo vzťahu k platbám starostu obce
a platobný výmer č. 479 o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 1 570,36 Eur na obdobie od 01. januára 2011 do 31. decembra 2011, platobný výmer č. 701 o vyrubení poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady starostovi obce v sume 1 676,-Eur za obdobie od 01. januára 2012 do 31. decembra 2012, rozhodnutie č. 304/2013 o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 1 974,-Eur na obdobie od 01. januára 2013 do 31. decembra 2013 a rozhodnutie č. 511/2014 o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 2 022,-Eur na obdobie od 01. januára 2014 do 31. decembra 2014. Dňa 16. februára 2015 žalobca doručil žalovanému odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ktorú žiadal dňa 26. januára 2015. Odvolanie žalobca podal z dôvodu, že v zákonnej lehote mu nebolo odpovedané podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca do spisu doložil podací hárok, podľa ktorého doporučený list žalovaného žalobcovi bol podaný na poštovú prepravu dňa 17. februára 2015. Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 2 ods.1, 2 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. (2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 4 zákona č.211/2000 Z.z., žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. Podľa § 14 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Podľa § 14 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Podľa § 16 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Podľa § 17 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods.1-3 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Podľa § 19 ods.1-4 zákona č.211/2000 Z.z., (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. (4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. Podľa § 22 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 až ods. 3 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s fiktívnym rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl v tom, že ako prvostupňový správny orgán, tak aj žalovaný nekonal v súlade so zákonom, nakoľko prvostupňový správny orgán nevydal rozhodnutie a ani požadovanú informáciu nesprístupnil a má sa zato, že vydal fiktívne rozhodnutie. Žalovaný taktiež konal v rozpore so zákonom a rozhodnutie v zmysle zákona č.211/2000 Z.z. nevydal. Pokiaľ aj žalovaný informáciu poskytol listom z 13. februára 2015, túto žalobca považoval za neúplnú a zmätočnú a v rozpore so žalobcovou žiadosťou. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1 zákona), najmä definuje subjekty, ktoré sú zo zákona povinné poskytovať informácie
(povinné osoby), povinne zverejňované informácie ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, spôsob a postup sprístupňovania informácií na žiadosť vrátane postupov a lehôt, ktorými sú povinné osoby pri sprístupňovaní informácií viazané. Prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa realizuje právo na informácie, pričom platí, že žiadateľ (fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie), má zásadne právo žiadať akúkoľvek informáciu. Rozsah poskytnutých informácií je limitovaný rozsahom rozhodovacej činnosti povinných osôb a zákonnými obmedzeniami prístupu k informáciám. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak poskytovanie informácií povinnými osobami (§ 2 zákona) a získavanie informácií žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom. V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosť o poskytnutie informácie bola Obecnému úradu Štiavnické Bane ako povinnej osobe podľa § 2 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z. doručená dňa 26. januára 2015, vybavená mala byť zmysle § 17 ods.1 zákona č.211/2000 Z.z. do ôsmych pracovných dní odo dňa podania žiadosti, a teda najneskôr do 5. februára 2015. Nakoľko v danom prípade povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informácie neposkytla, nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, má sa zato, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Pokiaľ žalobca ako žiadateľ podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu dňa 16. februára 2015, odvolanie podal v zákonnej lehote. Z administratívneho spisu vyplýva, že povinná osoba deň po doručení odvolania zaslala na poštovú prepravu odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácie, o podanom odvolaní však žalovaný nerozhodol. Nakoľko žalovaný v lehote 15-tich dní od doručenia odvolania nerozhodol, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie (fiktívne rozhodnutie), ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán odmietol poskytnúť informáciu, potvrdil. Deň doručenia fiktívneho rozhodnutia o odvolaní je 4. marec 2015. V nadväznosti na vyššie uvedené mal súd zato, že prvostupňový správny orgán vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým požadované informácie odmietol poskytnúť a žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán odmietol poskytnúť informáciu, potvrdil. Z hľadiska účelu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je poskytovanie informácií povinnými osobami a získavanie informácii žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom, nie je žiadúce, aby povinné osoby ostali v konaní nečinné a spoliehali sa na vznik fiktívneho rozhodnutia. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Sži 20/2012, „žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií má právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemieni vyhovieť, rozhodol rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku“. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods.3 a § 19 ods.3 zákona č.211/2000 Z.z. nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Fiktívne rozhodnutia predstavujú fikciu rozhodnutia podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vznikli však z dôvodu nečinnosti povinnej osoby. Fiktívne rozhodnutia neobsahujú žiadne dôvody, pre ktoré povinná osoba odmietla požadované informácie poskytnúť. „Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2 písm.d) O.s.p., a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom“ (6 Sži 5/2012). Zo žaloby však vyplýva, že žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu videl iba v tom, že boli vydané fiktívne rozhodnutia. Vydanie fiktívneho rozhodnutia samo osebe jeho nezákonnosť nespôsobuje, nakoľko Zákon o slobodnom prístupe k informáciám vydanie takýchto rozhodnutí predpokladá. Súdy konajúc podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmavajú právoplatné rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní z dôvodov uvedených v žalobe. Dôvodmi žaloby je súd viazaný, nemôže dôvody nezákonnosti vyhľadávať. Vo vzťahu k fiktívnemu rozhodnutiu musí žalobca tvrdiť, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Ak by žaloba takéto tvrdenie obsahovala, súd by mal dôvod, aby zrušil fiktívne rozhodnutie, nakoľko ako z vyššie uvedeného vyplýva, fiktívne rozhodnutie je svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje odôvodnenie. Takýto žalobný dôvod však v žalobe uvedený nebol. Jedinou žalobou námietkou bol nesúhlas žalobcu s tým, že boli vydané fiktívne rozhodnutia. Samotné vydanie fiktívneho rozhodnutia bez relevantnej žalobnej námietky neumožňuje, aby súd takéto fiktívne rozhodnutie ako nezákonné zrušil. Pre úplnosť v prejednávanej veci súd dodáva, že pokiaľ správny orgán na žiadosť o poskytnutie informácie ostáva nečinný, či už z dôvodu, že sa spolieha na existenciu fiktívneho rozhodnutia alebo z
iných dôvodov, vždy sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude fiktívne rozhodnutie zrušené z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v prípade, ak žalobca v žalobe nepreskúmateľnosť fiktívneho rozhodnutia namietne. Pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby súd žalovanému prikázal sprístupniť požadovanú informáciu v plnom rozsahu podľa jeho žiadosti z 26. januára 2015, súd konajúc podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. takúto právomoc nemá, nakoľko môže žalobou napadnuté rozhodnutie len zrušiť alebo žalobu zamietnuť. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.