Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/116/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200820 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200820.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: TREMA SK, s.r.o., so sídlom Kragujevská 389, 010 01 Žilina, IČO: 46 860 801, zast. Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom so sídlom AK Drieňová 34, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, J. Kozačeka 2180/38, 960 99 Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 9614401/5/5482066/2014/An zo dňa 22. decembra 2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej len „žalovaný“ alebo „správca dane“) vydal pod číslom 9614401/5/5482066/2014/An dňa 22. decembra 2014 oznámenie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalobcovi oznámil, že dňom 20. decembra 2014 mu zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške 8.827,59 Eur. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2014 bola začatá na základe „Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti“ zo dňa 5. júna 2014, pričom bola ukončená dňa 20. decembra 2014. Nakoľko daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, správca dane postupoval podľa § 46 ods.9 písm.c) zákona č.563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“ alebo „zákon č.563/2009 Z.z.“), podľa ktorého je daňové kontrola ukončená dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. V zmysle § 79 ods.6 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č.222/2004 Z.z.“ alebo „zákon o DPH“), ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do 6 mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní. Žalovaný zároveň v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 46 ods.8 Daňového poriadku, podľa ktorého sa protokol nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa § 46 ods.9 písm.c) Daňového poriadku. Žalovaný napadnutým rozhodnutím žalobcovi oznámil, že zamestnanci správcu dane vyhotovili „Úradný záznam“ o ukončení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2014 č.9614401/5/5482028/2014/An. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca (ďalej aj „daňový subjekt“) na Krajský súd v Žiline žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. V žalobe uviedol, že žalobu podáva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z dôvodov podľa § 250j ods.2 písm.a), b), c), d) a e) zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), nakoľko rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k žalobným dôvodom žalobca uviedol, že so žalovaným aktívne komunikoval, vždy a za každých okolnosti sa snažil vyjsť žalovanému v ústrety, a preto postup žalovaného považuje za postup contra legem, keď žalovaný vyhodnotil postup žalobcu ako postup, ktorým by neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Poukázal na ustanovenie § 46 ods.10 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane mohol daňovú kontrolu prerušiť. Žalovaný svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, v čom žalobca vidí až právnu neistotu, ktorú spôsobil žalovaný svojím postupom. Zároveň žalobca zdôraznil, že nie je pravdou, že by neumožnil vykonať daňovú kontrolu, a teda žalovaný nesprávne použil ustanovenie zákona, ktoré by mu eventuálne umožňovalo použitie ustanovenia § 79 ods.6 zákona o DPH. Žalobca taktiež tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, pričom nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako orgánu verejnej správy spočíva v tom, že vo veci nezistil dostatočne skutkový stav. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného podľa žalobcu tiež spočívalo v nesprávnom postupe orgánu verejnej správy spočívajúcom v porušení práva na slobodu podnikania a v porušení práva na ochranu vlastníctva, nakoľko vyplatenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014 je pre žalobcu v súčasnej ekonomickej situácii neúnosné až likvidačné. Krajský súd v Žiline po zistení, že v predmetnej veci je daná vecná príslušnosť krajského súdu podľa § 246 ods.1 O.s.p. a podľa § 246a ods.1 veta prvá O.s.p. je daná miestna príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici (nakoľko v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici má sídlo žalobcom označený žalovaný, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava), vec postúpil dňa 26. júna 2015 Krajskému súd v Banskej Bystrici ako miestne príslušnému súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, nakoľko pre postup žalovaného podľa § 79 ods.6 zákona o DPH neboli splnené podmienky. Mal zato, že žalobca so žalovaným komunikoval, snažil sa mu vyjsť v ústrety a nie je pravdou, že neumožnil žalovanému vykonať daňovú kontrolu. Napadnuté rozhodnutie pritom nie je odôvodnené a nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný pri jeho vydaní spravoval. Zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci ukončenie daňovej kontroly nastáva zo zákona, uplynutím času a napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené, túto skutočnosť zvrátiť nemôže, nakoľko má len deklaratórny charakter. Napadnuté rozhodnutie - oznámenie, bolo vydané len vzhľadom na potrebu dodržať zásady správy daní uvedené v § 3 Daňového poriadku. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, žalobcovi listom zo dňa 5. júna 2014 oznámil, že dňa 20. júna 2014 začne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2014, pričom daňová kontrola bude vykonávaná u žalovaného. Správca dane určil ako miesto výkonu kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, z dôvodu, že na adrese uvedenej v obchodnom registri ako sídlo spoločnosti (Kragujevská 389, Žilina), daňový subjekt nesídli, ktorú informáciu si správca dane zabezpečil miestnym zisťovaním na uvedenej adrese vykonaným pri inej kontrole. V oznámení o začatí daňovej kontroly žalobcu upozornil na zákonnú dikciu ustanovenia § 79 ods.6 zákona o DPH. Zásielku prevzal zástupca žalobcu dňa 26. júna 2014. Správca dane spísal dňa 20. júna 2014 úradný záznam, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt (žalobca) na korešpondenčnej adrese zásielku neprevzal a daňová kontrola bola začatá v deň uvedený v oznámení (20. júna 2014). V uvedený deň sa splnomocnený zástupca na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, nedostavil, správcu dane nekontaktoval a doklady ku kontrole správcovi dane nepredložil. Dňa 30. júna 2014 bolo do elektronickej podateľne správcu dane doručené „Vyjadrenie sa k oznámeniu o daňovej kontrole“, ktorým daňový subjekt žiadal, aby daňová kontrola bola vykonaná na adrese Palárikova 31, Bratislava a zároveň žiadal o nový termín vykonania daňovej kontroly tak, aby sa mohol na daňovú kontrolu vopred pripraviť a aby oznámenie o daňovej kontrole bolo daňovému subjektu doručené s dostatočným časovým predstihom a nie po lehote. Následne bola žalobcovi zaslaná výzva na predloženie dokladov č.9614401/5/3181433/2014/An, ktorú daňový subjekt prevzal dňa 21. júla 2014. K výzve sa elektronickým podaním vyjadril daňový subjekt dňa 6. augusta 2014, pričom poukázal na § 7 Daňového poriadku a žiadal správcu dane, aby si požadované doklady prišla prevziať osoba poverená správcom dane na adresu Palárikova 31, Bratislava. Správca dane opakovane vyzval žalobcu ako daňový subjekt na predloženie dokladov, pričom žalobcu upozornil na skutočnosť, že nesplnením si povinnosti vyplývajúcich mu z ustanovenia § 45 ods.2 Daňového poriadku sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods.1 písm.j) Daňového poriadku. Opakovanú výzvu prevzal zástupca žalobcu dňa 18. septembra 2014. Následne 25. septembra 2014 daňový subjekt doručil do elektronickej podateľne žalovaného vyjadrenie, v ktorom uviedol, že požadované doklady nemá možnosť predložiť, pretože mu ich nevrátila Národná kriminálna agentúra, ktorá pri domovej prehliadke rodinných domov v obci D. S. dňa 6. marca 2014 zaistila všetky doklady daňového subjektu TREMA SK s.r.o.. Daňový subjekt poukázal na to, že správca dane postupuje nesprávne, ak od daňového subjektu žiada účtovné a iné doklady, ktorú mu boli zadržané iným štátnym orgánom a táto skutočnosť mu je známa. Daňový subjekt žiadal vykonať dôkaz a v rámci súčinnosti medzi orgánmi verejnej správy vyžiadať doklady, listinné materiály a iné doklady od Národnej kriminálnej agentúry, ktorá ich má stále v držbe. Správca dane následne žiadal o zapožičanie dokladov a o nahliadnutie do účtovných dokladov Prezídium policajného zboru, Národnú kriminálnu agentúru, pričom konajúci vyšetrovateľ oznámil, že medzi zaistenými dokladmi pri vykonanej domovej prehliadke sa nenachádzajú žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti TREMA plus s.r.o.. Správca dane oznámil žalobcovi zistené skutočnosti vo vzťahu k tvrdenému zaisteniu požadovaných dokladov Národnou kriminálnou agentúrou a daňovému subjektu oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za mesiac marec 2014 v zmysle platných právnych predpisov. Uvedené stanovisko bolo žalobcovi doručené 18. novembra 2014. V nadväznosti na uvedené stanovisko daňový subjekt vo svojom podaní uviedol, že tvrdenie Národnej kriminálnej agentúry je nepravdivé, požadované doklady má v držbe Národná kriminálna agentúra medzi zaistenými listinnými dokladmi. Žiadal správcu dane, aby dodržiaval zákonom stanovené práva daňového subjektu a upustil od zneužívania právomoci. Obsahom administratívneho spisu je aj žiadosť správcu dane o zapožičanie dokladov a o nahliadnutie do účtovných dokladov zo dňa 4. júna 2014, týkajúca sa iného zdaňovacieho obdobia adresovaná Prezídiu policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre. Konajúci vyšetrovateľ správcovi dane listom zo 16. júna 2014 oznámil, že na základe trestného stíhania a príkazu Okresného súdu Bratislava II bola v rodinných domoch, nachádzajúcich sa v obci Dunajská Lužná, ktorých majiteľom je Podnikateľské združenie, vykonaná domová prehliadka, v rámci ktorej boli zaistené listinné doklady, počítače a iné nosiče. Medzi zaistenými dokladmi sa nenachádzajú žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti TREMA plus s.r.o.. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný spísal dňa 22. decembra 2014 „Úradný záznam“, v ktorom spísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa prebiehajúcej daňovej kontroly a konštatoval, že daňový subjekt neumožnil vykonať kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, pričom nadmerný odpočet daňovému subjektu nebude vrátený v zmysle § 79 ods.6 zákona č.222/2004. Pri spisovaní „Úradného záznamu“ zamestnanci správcu dane postupovali podľa § 46 ods.9 písm.c) Daňového poriadku. Z „Úradného záznamu“ vyplýva, že daňovému subjektu nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 zanikol dňa 20. decembra 2014. Zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu správca dane oznámil žalobcovi napadnutým rozhodnutím, ktoré žalobca prevzal dňa 7. januára 2015. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, tento podnikal pod obchodným menom TREMA plus s.r.o. do 31. júla 2014, od 1. augusta 2014 došlo k zmene obchodného mena na TREMA SK s.r.o.. Sídlo žalobcu ostalo nezmenené, Kragujevská 389, Žilina. Podľa § 244 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods.3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods.1-3 O.s.p., (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250b O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 45 ods.2 Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov. Podľa § 46 ods.1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 46 ods.8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods.9 písm.c) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa § 19 ods.7 Daňového poriadku, o oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6. Podľa § 61 ods.1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 79 ods.1 zákona č.222/2004 Z.z., ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru vyrubenej colným úradom. Podľa § 79 ods.6 zákona č.222/2004 Z.z., ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenia o tom, že nárok žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu zanikol posledným dňom šiesteho mesiaca vo výške, v akej bol vznik uplatnený v daňovom priznaní, a to z dôvodu, že žalobca neumožnil vykonať daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Nakoľko ide o oznámenie, ktorým môže byť právo, právom chránený záujem alebo povinnosť žalobcu ako právnickej osoby priamo dotknuté, aj takéto oznámenie podlieha preskúmaniu súdom podľa ustanovení piatej časti O.s.p.. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl predovšetkým v tom, že konštatovanie žalovaného o neumožnení daňovej kontroly je nesprávne. Žalobca mal zato, že so žalovaným aktívne komunikoval, snažil sa mu za každých okolností vyjsť v ústrety a žalovaný ustanovenie § 79 ods.6 zákona o DPH použil v konaní neoprávnene. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj v nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom postupe žalovaného spočívajúcom v porušení práva na slobodu podnikania. Na pojednávaní nad rámec žalobných dôvodov rozšíril žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú špecifikoval tým, že podľa jeho názoru z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný spravoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Iné žalobné námietky žalobca v žalobe (a ani na pojednávaní) neuviedol. Žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške 8.827,59 Eur. Ustanovenie § 79 zákona o DPH upravuje postup daňového subjektu pri vzniku nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie, ako aj postup správcu dane pri uplatnení nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu vo vzťahu k uplatneniu nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, pričom povinnosti kontrolovaného daňového subjektu pri daňovej kontrole upravuje ustanovenie § 45 ods.2 Daňového poriadku. Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole (§ 46ods.1 prvá veta Daňového poriadku), končí dňom doručenia protokolu podľa odseku 8, dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20160101>, alebo dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (§ 46 ods.9 Daňového poriadku). V prípade skončenia daňovej kontroly dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok alebo dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočcu podľa osobitného predpisu sa protokol z daňovej kontroly nevyhotovuje. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní (§ 79 ods.6 posledná veta zákona o DPH). V preskúmavanej veci daňová kontrola začala dňa 20. júna 2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole adresovanej žalobcovi. Z administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa stanoviska žalovaného ako správcu dane nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zanikol dňa 20. decembra 2014 z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt neumožnil vykonanie daňovej kontroly. V takomto prípade nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká priamo zo zákona, protokol z daňovej kontroly sa nevyhotovuje, rozhodnutie sa nevydáva a správca dane o zistenej skutočnosti spíše úradný záznam. Pokiaľ žalobca videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že správny orgán nesprávne vyhodnotil jeho konanie ako také, ktorým neumožnil vykonanie daňovej kontroly, táto námietka je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Aj keď z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca písomne reagoval na každú výzvu správcu dane, je nesporné, že doklady potrebné k vykonaniu daňovej kontroly nepredložil (nakoľko nepredložil žiadne doklady), pričom bol vyzvaný na predloženie všetkých účtovných a daňových dokladov, zmlúv, dohôd a účtovnej evidencie za kontrolované obdobie (podľa oznámenia o daňovej kontrole) a nepredložil ani doklady žiadané správcom dane vo výzve (a opakovanej výzve) na predloženie dokladov a to hlavnú knihu, evidenciu DPH, odberateľské faktúry s prílohami, CMR, dodávateľské faktúry s prílohami, pokladničné doklady, výpisy z účtu a zmluvy potrebné ku kontrole za zdaňovacie obdobie mesiac marec 2014. Žalobca ako daňový subjekt tak neumožnil správcovi dane vykonanie daňovej kontroly. Jedinou obranou žalobcu pri daňovej kontrole bolo tvrdenie o tom, že požadované doklady nemá a objektívne nemá možnosť ich predložiť z dôvodu, že mu boli zaistené pri domovej prehliadke a neboli mu vrátené Národnou kriminálnou agentúrou, Bratislava. Toto tvrdenie žalobcu vyplývajúce z jeho písomného podania zo dňa 25. septembra a 4. decembra 2014 neobstojí, žalobca toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal a naopak, na žiadosť správcu dane Národná kriminálna agentúra oznámila, že medzi dokladmi zaistenými pri domovej prehliadke sa nenachádzajú žiadne doklady týkajúce sa žalobcu. Uvedené konštatovanie platí o to viac, že požadované doklady podľa tvrdenia žalobcu mali byť zaistené dňa 6. marca 2014, pričom vo vyjadrení k oznámeniu o daňovej kontrole zo dňa 30. júna 2014 (t.j. po vykonaní domovej prehliadky) túto neskôr tvrdenú podstatnú skutočnosť neuvádza. Dôkaz svojho tvrdenia žalobca v konaní nepredložil. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky, podľa ktorých je napadnuté rozhodnutie nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaného, tieto boli nekonkrétne, nakoľko žalobca svoje tvrdenie nedostatočne zisteného skutkového stavu ničím nešpecifikoval a neuviedol, ako žalovaný svojím postupom porušil jeho právo na slobodu podnikania a právo na ochranu vlastníctva. Skutočnosť, že je žalobca s napadnutým rozhodnutím nespokojný, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe odkazom na ustanovenie § 250j ods.2 písm. d) namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia bez bližšieho odôvodnenia. Pokiaľ na pojednávaní svoje žalobné tvrdenie bližšie špecifikoval a zdôraznil, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný spravoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ani táto jeho námietka nie je dôvodná. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane mal zato, že žalobca v lehote šiestich mesiacov od začatia daňovej kontroly neumožnil vykonať daňovú kontrolu, v dôsledku čoho nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zanikol. Z napadnutého oznámenia tiež vyplýva, že daňová kontrola bola ukončená dňa 20. decembra 2014 a v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku sa protokol o daňovej kontrole nevyhotovuje. Napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľnosťou netrpí. Uvedené konštatovanie platí o to viac, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká priamo zo zákona, rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 63 Daňového poriadku sa nevydáva. Napadnuté rozhodnutie je oznámením o skutočnosti, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zanikol zo zákona a nemôže byť nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo preto, že je neodôvodnené. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný mal možnosť konať podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku a mal daňovú kontrolu prerušiť podľa § 61 Daňového poriadku, zákon správcovi dane ukladá povinnosť prerušiť konanie len v prípade, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Inak daňovú kontrolu môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Nesúčinnosť daňového subjektu spočívajúca v tom, že výzve správcu dane nevyhovel a dôvody nepredloženia dokladov ničím nepreukázal, nie je dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených v žalobe v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.